Komplexný sprievodca pestovaním nových rastlín: Od semienka po kvitnúci záhon
Jarné obdobie zvádza asi každého, aby si do svojho interiéru priniesol trochu žiarivej zelene alebo dokonca pestrofarebných kvetov. A to aj ľudí, ktorí zažívajú práve svoje pestovateľské začiatky. Pestovanie rastlín pre vlastnú potrebu alebo aj len pre vlastné potešenie je dnes trendom a mnohí skúšajú aj nové spôsoby pestovania.
Pre začiatočníkov môže byť pochopenie a správne využitie podpníkov kľúčové pre úspešné pestovanie ovocia. Ako si správne nastaviť ciele a nepripraviť sa o peniaze, radosť a rastliny zbytočne netrápiť?
Základné princípy úspešného pestovania
Pestovanie rastlín v záhrade dokáže ktokoľvek, kto má k tomu základný vzťah. Nie je dobré pestovať mnoho druhov zelene a vonkoncom nie na začiatku. Pretože ak sú rastliny príliš rozdielne, vyžadujú si aj rozdielne podmienky, zálievku, miesto a nakoniec bude zo všetkého chaos, ktorý je odsúdený na neúspech. Začnite pestovanie s menším repertoárom, ktorý budete postupne rozširovať.
-
Vyberte kvalitný substrát
Kvalitný substrát je základom pre úspešné pestovanie rastlín. Vyberte si substrát, ktorý bude obsahovať dostatočné množstvo živín a zároveň bude dobre priepustný pre vodu. To je základ.
Existuje niekoľko typov substrátov. Väčšina rastlín potrebuje substrát namiešaný z rôznych typov pôdy. Každý substrát sa skladá z určitých zložiek, ktoré spolu vytvárajú prostredie s určitým pH a určitými živinami. Tieto zložky majú istý stupeň kyslosti, čo je dôležitá informácia. Takisto tieto zložky rôzne dlho udržiavajú vodu a skladajú sa z rôzne veľkých častíc.
- Substrát pre izbové rastliny: Je vhodný pre väčšinu izbových rastlín okrasných listom. Ponuku kvalitných substrátov na izbové rastliny nájdete na našom eshope.
- Substrát pre výsev a množenie: Na zasadenie zakorenených odrezkov volíme substrát na výsev a množenie.
- Substrát pre kaktusy a sukulenty: Kaktusy a sukulenty sadíme do špeciálneho substrátu, ktorý obsahuje veľa piesku, veľkých častíc a rýchlo presychá. Zloženie substrátu je vyvinuté presne podľa potrieb týchto rastlín, ktoré potrebujú dostatočné prevzdušnenie koreňového systému, aby sa predišlo jeho prípadnému zahnívaniu.
- Substrát pre kyslomilné rastliny: Niektoré rastliny sú kyslomilné a tak majú trochu iné nároky na pôdu. Z izbových sem patria najmä mäsožravky, izbové azalky či paprade. Paprade prežijú ako v kyslejšej pôde, tak v obyčajnom substráte na izbové rastliny, no azalky a mäsožravky by sme mali sadiť do čistej rašeliny.
- Substrát pre orchidey a bromélie: Pre orchidey a bromélie používame špeciálny substrát pre orchidey, ktorý obsahuje len kôru, kokosové vlákno a prípadne rašelinník. Pri orchideách Phalaenopsis dbáme aj na výber správneho črepníka - musí byť priesvitný, pretože svetlo prijímajú i vzdušnými koreňmi, inak sa korene budú ťahať za svetlom a rastlina časom vypadne z kvetináča.
-
Dodržujte správnu zálievku
Príliš častá zálievka môže viesť k premokreniu rastliny, zatiaľ čo nedostatočná môže viesť k vysychaniu. Dodržujte správnu zálievku podľa potrieb vašej rastliny.
-
Poskytnite vhodné množstvo svetla
Väčšina rastlín potrebuje dostatok svetla na fotosyntézu a rast, zatiaľ čo iným vyhovuje lepšie polotieň alebo tieň. Poskytnite vašim rastlinám dostatočné množstvo svetla podľa ich potrieb.
Slnečný balkón môže byť pre milovníkov rastlín obrovskou výhodou. Dostatočné množstvo svetla umožňuje pestovať druhy, ktoré by v interiéri trpeli nedostatkom slnka. Zároveň však treba myslieť na to, že priame letné slnko môže byť pre mnohé izbové rastliny príliš intenzívne.
-
Kontrolujte teplotu
Teplota môže mať vplyv na rast vašich rastlín. Vyhýbajte sa príliš vysokým alebo nízkym teplotám a poskytnite rastlinám optimálne podmienky.
-
Hnojte pravidelne
Hnojenie je dôležité pre rast rastlín. Vyberte si vhodné hnojivo a hnojte svoje rastliny pravidelne podľa potrieb.
-
Pravidelne orezávajte rastliny
Orezávanie môže pomôcť rastlinám rásť zdravšie a plnšie. Pravidelne orezávajte vaše rastliny podľa ich potrieb a odstraňujte všetky choré alebo poškodené časti.
-
Kontrolujte škodcov a choroby
Kontrola škodcov a chorôb je dôležitá pre zdravie rastlín. Ak zaznamenáte prítomnosť škodcov alebo chorôb, okamžite ich ošetrite, aby ste zabránili ďalšiemu šíreniu.
-
Udržujte čistotu
Pravidelne odstraňujte odumreté časti a zvyšky zeminy, aby ste zabránili vzniku plesní a ďalších chorôb. Z času na čas pretrite listy rastliny vlhkou handričkou. Očistenie od prachu zvýrazní ich farbu a pomôže s fotosyntézou.
-
Buďte trpezliví
Aj pri rastlinách platí, že úspech neprichádza zo dňa na deň. Niekedy môže byť pestovanie rastlín náročné a vyžadovať trpezlivosť. Niektoré rastliny potrebujú čas, aby sa adaptovali na nové prostredie a môže trvať niekoľko týždňov alebo mesiacov, než začnú rásť a kvitnúť. Počkať sa ale oplatí.

Základy starostlivosti o izbové rastliny |
Presádzanie a výber črepníka
Jar je na presádzanie ideálnym obdobím. V zime by sme presádzať nemali, pretože rastliny majú vegetačný pokoj a v lete nemusí byť presádzanie tak úspešné, pretože substrát rýchlo preschne a na úspešné prijatie novej zeminy sa potrebujú rastliny vo vlhkej pôde zakoreniť. Väčšinu mladších rastlín by sme mali presadiť každý rok. Väčšie rastliny približne raz za 2 - 3 roky. Niektoré druhy rastlín sa však rady tlačia v kvetináči, najmä zamioculcas a sansevierie, takže časté presádzanie do väčšieho kvetináča pri nich nie je nutné.
Pokiaľ sme si už vybrali správny substrát, musíme ešte vybrať vhodný črepník a môžeme sa vrhnúť na sadenie. Ako prvé si pripravíme pôdu. Ak máme substrát, ktorý obsahuje mikorýzu alebo je preparovaný, môžeme priamo sadiť. Ak nemáme pôdu s obsahom látok proti plesniam, môžeme do nej pridať kúsky uhlia, ktoré pôsobí proti plesniam. Okraje zasypeme substrátom, ktorý postupne utláčame. Približne po 6 týždňoch od presadenia začneme prihnojovať.
Drenáž
Pojem drenáž znamená odvodnenie. Keď rastlinu polejeme, vypije iba určité množstvo vody, nejaké množstvo vody absorbuje pôda a jej zvyšok odteká. Príliš mokrá pôda zvyšuje pravdepodobnosť hubových ochorení a tiež niektorých škodcov, hlavne mušiek smútiviek.
V prvom rade je dôležité, aby kvetináč, do ktorého sadíme, mal drenážny otvor na spodku, cez ktorý bude prebytočná voda odtekať. Pokiaľ chceme sadiť priamo do kvetináča bez otvoru, musíme použiť drenážnu vrstvu. To znamená, že na dno kvetináča nasypeme keramzit, prípadne môžeme použiť i kamienky, perlit, vermikulit či zeolit s väčšími frakciami. Vďaka drenážnej vrstve pôda nebude stále mokrá a bude mať možnosť vyschnúť.

Množenie rastlín: Odrezky a semená
Odrezkovanie je skvelý spôsob, ako rozmnožovať vaše obľúbené rastliny a zároveň rozvíjať zbierku rastlín bez veľkých finančných nákladov. Odrezky rastlín sú kúsky stoniek, listov alebo koreňov (hľúz), ktoré sa odoberajú z materskej rastliny a pestujú sa tak, aby vytvorili nové rastliny.
Prvým krokom je výber rastliny, ktorú chcete množiť. Nie všetky rastliny sú vhodné na rozmnožovanie odrezkami, takže je dôležité vybrať si rastliny, ktoré sú známe svojou schopnosťou ľahko zakoreniť.
Postup odrezkovania
- Vyberte zdravú materskú rastlinu: Rastlina by mala byť zdravá, bez známok chorôb alebo výskytu škodcov. Rastlina by mala pôsobiť maximálne vitálne.
- Vhodné náradie na odrezkovanie: Na odrezávanie použite čistý, ostrý nôž alebo nožnice, aby ste predišli poškodeným rezom, ktoré môžu viesť k infekciám.
- Dĺžka odrezkov: Odrezky by mali byť dlhé cca 10-15 cm.
- Ošetrite rezy: Odrezky môžete nechať po zrezaní nejaký čas preschnúť (cca 2-12 hodín) v závislosti od rastliny (hrúbky stonky). Preschnutím rezu na stonke zabezpečíte, aby vám neodhnili odrezky počas zakoreňovania.
- Vhodný spôsob zakoreňovania: Odrezky môžete zakoreňovať vo vode, perlite, rašelinníku či priamo v substráte.
- Teplota: Teplota by mala byť vyššia, ideálne 20-24°C.
- Výmena vody: Nenechajte odrezky dlho v jednej vode. Vodu by ste mali meniť každý týždeň, inak sa v nej začnú tvoriť riasy a tie budú podporovať hnilobné procesy.
Ak pestujete rastlinné odrezky vo vode, budete ich určite chcieť niekedy zasadiť. Tú správnu chvíľu spoznáte, keď bude mať váš odrezok koreňovú sústavu aspoň z polovice takú veľkú, ako veľký je jeho budúci kvetináč.
Pestovanie zo semienok
Viete, že si izbové rastliny môžete vypestovať aj zo semienok? Pravidlá na výsev semien sú nasledujúce: sejte do hĺbky dvojnásobku veľkosti semienka - teda drobné semená ukladáte len na povrch a trochu zatrasiete substrátom, aby sa zľahka prihrnuli, veľké semená sejete do niekoľkocentimetrovej hĺbky. Veľkosť semienka ovplyvňuje aj dĺžku klíčenia. Z tých malých rastlinky klíčia už za týždeň-dva, pri tých veľkých (ako je napr. strelícia) trvá klíčenie aj rok!
Už ste ale určite počuli o pestovaní avokádového stromčeka z kôstky. Pestovať z kôstky môžete hruškovec (avokádo), mango, citróny, pomaranče, mučenku, papáju, baobab. Malá semienka mučenky alebo citrónov zasaďte do kvetináča, zahrňte polcentimetrovou vrstvou zeminy, zvlhčite a pretiahnite fóliou prichytenou gumičkou, do fólie urobte špáradlom niekoľko dierok. Takto si vytvoríte improvizované parenisko.

Emerzné pestovanie rastlín
Emerzné pestovanie rastlín predstavuje spôsob, akým sa rastliny pestujú nad vodnou hladinou, v prostredí s vysokou vzdušnou vlhkosťou. Tento spôsob pestovania je často využívaný pri akváriových rastlinách, ktoré sú následne adaptované na život vo vodnom prostredí. Väčšina akváriových rastlín, ktoré zakúpite v obchodoch, je pestovaná práve emerzne, často v skleníkoch s kontrolovanou vlhkosťou a optimálnym prísunom živín, svetla a tepla.
Princípy emerzného pestovania
Emerzné pestovanie rastlín spočíva v tom, že rastlina je umiestnená v prostredí, kde sú jej korene v kontakte so substrátom a vlhkosťou, ale jej listy a stonka sú vystavené vzduchu. Pre úspešné pestovanie je kľúčové zabezpečiť vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá napodobňuje prirodzené podmienky rastlín v ich domovských prostrediach. Táto metóda umožňuje rastlinám rýchlejší rast, pretože na súši je fotosyntéza efektívnejšia.
Pri prechode z emerzného pestovania na submerzné (vodné) pestovanie môžu rastliny prechádzať adaptačným obdobím. Počas tejto fázy môžu pôvodné emerzné listy usychať a postupne sú nahradzované novými, subverznými listami, ktoré sú prispôsobené životu vo vode. Tento proces si vyžaduje trpezlivosť a správne podmienky.
Príprava a výber rastlín
Pre emerzné pestovanie je možné využiť rôzne druhy akváriových rastlín, pričom niektoré sú nenáročnejšie ako iné. Medzi obľúbené druhy patria napríklad Echinodorus, Anubias, Cryptocoryne, Bacopa, Ludwigia, Hygrophila a mnohé ďalšie. Pri výbere rastliny je dôležité zohľadniť jej pôvodné prostredie a nároky na pestovanie. Pre urýchlenie adaptácie sa odporúča odstrániť všetky staré listy a ponechať len najmladšie, čím sa rastlina stimuluje k tvorbe nových, emerzných listov. Táto stratégia umožňuje rastline sústrediť energiu na adaptáciu a rast.
Substrát a hnojenie
Pre emerzné pestovanie je vhodný klasický substrát pre izbové rastliny, ktorý je možné vylepšiť primiešaním piesku alebo drnovky. Vytvára sa tak optimálne prostredie pre koreňový systém rastliny. Substrát by mal byť vlhký, ale nie premočený. Hnojenie je možné vykonávať pomocou tyčinkových hnojív, ktoré sa vpichnú do substrátu v blízkosti koreňov, čím sa zabezpečí dlhodobý prísun živín. Alternatívou sú kvapalné hnojivá, ktoré sa aplikujú priamo do vody, ak je rastlina pestovaná v nádobe s vodou.
Metódy prechodu na emerzné pestovanie
Existuje niekoľko osvedčených metód na úspešný prechod rastlín z vodného do emerzného prostredia. Jednou z nich je postupné znižovanie hladiny vody v nádobe, v ktorej je rastlina zasadená. Týmto spôsobom si rastlina postupne zvyká na nižšiu vlhkosť a vytvára emerzné listy.
Ďalšou bežnou metódou je umiestnenie rastliny do zakrytej nádoby, napríklad PET fľaše alebo skleníka, s vysokou vzdušnou vlhkosťou. Postupne sa otvory v nádobe zväčšujú, čím sa rastlina otužuje a adaptuje na prostredie s nižšou vlhkosťou. Dôležité je tiež sledovať teplotu v uzavretom priestore, aby nedošlo k prehriatiu rastliny.

Výhody a nevýhody emerzného pestovania
| Výhody | Nevýhody |
|---|---|
| Rýchlejší rast rastlín. | Potreba zabezpečiť vysokú vzdušnú vlhkosť. |
| Možnosť dosiahnuť kvitnutie rastlín. | Rastliny môžu byť náchylnejšie na choroby a škodcov. |
| Jednoduchšie rozmnožovanie niektorých druhov. | Adaptácia na subverzné prostredie môže byť problematická. |
| Vhodné pre paludária a terčovcovité akváriá. | Nie všetky druhy rastlín sú vhodné na emerzné pestovanie. |
| Často sa jedná o rastliny lacnejšie, pretože ich pestovanie je menej náročné. |
Konkrétne rastliny a ich pestovanie
Okrasná žihľava (Koleus)
Okrasná žihľava, odborne Koleus (Coleus), známa aj ako žihľava africká či farebná, je atraktívna rastlina pochádzajúca z tropických oblastí Ázie a Afriky. Tento druh je obľúbeným doplnkom pre záhrady alebo okenné parapety. Okrasné žihľavy možno ľahko pestovať zo semien alebo odrezkov a sú známe svojou rýchlou adaptáciou na rôzne podmienky.
Jedným z hlavných dôvodov popularity okrasnej žihľavy je jej nenáročnosť na starostlivosť. Vyžaduje len pravidelné zalievanie a dostatok svetla na udržanie svojich sýtych farieb. Pozor však na spálenie listov na priamom slnku počas horúcich letných dní, ktoré hrozia najmä u kultivarov veľmi tmavých farieb. Na pestovanie žihľavy sa hodia skôr kyslejšie substráty zložené z rašeliny a záhradnej zeminy. Je ideálnym riešením pre tých, ktorí chcú mať krásne rastliny bez nutnosti zložitej údržby.
Dá sa pestovať nielen v kvetináčoch, ale aj ako vďačná a veľmi odolná izbovka. Koleusy skvele doplnia izbové rastliny v interiéri aj letničky na balkóne. Pri pestovaní v kvetináčoch vonku je potrebné mať na pamäti, že tento druh žihľavy nie je mrazuvzdorný. Ak začnú vonkajšie teploty klesať pod 10 stupňov, mali by sme nádoby s rastlinami preniesť do interiéru, skleníka či zimnej záhrady. Aj počas zimy sa snažíme dbať na dostatok svetla. Kvetné stonky odporúčame pravidelne odstraňovať. Je to rastlina najmä okrasná listom.
Jarabina oskorušová (Sorbus domestica)
Jarabina oskorušová, známa aj ako oskoruša domáca alebo jednoducho oskoruša, patrí medzi vzácne listnaté stromy s jedlými plodmi. Na našom území sa vyskytuje v teplejších oblastiach, kde sa dožíva aj 600 rokov. Oskoruša domáca (Sorbus domestica) je pomerne vzácny strom z čeľade ružovitých. Tento opadavý strom dorastá do výšky 10-20 metrov a je charakteristický svojou široko kužeľovitou korunou, ktorá môže dosahovať priemer až 10 metrov.
Plodom jarabiny oskorušovej sú guľovité, hruškovité či vajcovité malvice zvané oskoruše, ktoré majú tmavo hnedú farbu s bodkovaným povrchom. Tieto plody sú jedlé a obsahujú veľké množstvo vitamínov, najmä vitamín C. Oskoruša začne plodiť medzi 10 až 20 rokom svojho života. Úroda ovocia sa líši, u dospelého stromu môže dosahovať od 300 do 1200 kg. Avšak úroda nie je každoročná a niekedy sa môže stať, že strom neprodukuje žiadne ovocie.
Na navodenie vhodných podmienok na rast stromu je ideálna hlinitopiesočnatá, priepustná a mierne vlhká pôda s neutrálnym až mierne kyslým pH. Pestuje sa ako solitéra, v blízkosti iných stromov či kríkov, vo voľnej prírode niekedy rastie aj na okrajoch listnatých lesov. Oskoruše vysádzame ideálne na jeseň, keď strom stráca listy a prechádza do pokojového obdobia.
Lieska obyčajná (Corylus avellana)
Lieska obyčajná (Corylus avellana) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v Európe a západnej Ázii. Liesky sú známe svojimi jedlými plodmi - lieskovými orieškami, ktoré sú obľúbenou potravinou ľudí i zvierat. Ker má pomerne široké využitie, či už ako úžitková a okrasná drevina, zdroj dreva na remeselné účely alebo ako súčasť živých plotov.
Pestovanie liesky nie je nijako náročné. Stanovište by malo byť slnečné až polotienisté. Liesky preferujú hlinitú a dobre priepustnú pôdu. Príliš vlhký až podmáčaný substrát im nesvedčí. Pri výsadbe je dobré myslieť na to, že u niektorých druhov sa orechov dočkáme iba v prípade opeľovania. Na to potrebujeme ideálne dva exempláre na jednom pozemku.
Výsadba liesky do záhrady nemá iba úžitkový, ale aj estetický prínos. Niektoré odrody sa hodia skôr do veľkých záhrad ako solitéry, iné sa uplatnia aj na menšom priestore alebo v živých plotoch. Výsadba by mala prebehnúť na jar alebo na jeseň, pričom je potrebné zaistiť dostatočný priestor medzi jednotlivými kríkmi pre ich rast a údržbu. Liesky sú atraktívne pre mnoho druhov vtákov a hmyzu, čo prispieva k rozmanitosti a udržateľnosti záhrady.
Judášovec (Cercis)
Judášovec (Cercis), je nenáročná drevina atraktívna nielen pre svoje farebné a početné kvety, ale aj zaujímavé listy. Patrí do čeľade bôbovitých, čo poznáme okrem iného podľa typickej stavby kvetu. Ide o opadavé kríky alebo stromy, ktoré pochádzajú pravdepodobne z oblastí Číny.
Vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu a nenáročnosti je judášovec ideálnou voľbou pre rôzne záhradné kompozície. Môže byť pestovaný ako solitéra, v skupinách s inými kríkmi alebo ako súčasť kvitnúcich živých plotov. Najlepšie rastie na slnečných až polotienistých miestach, ale znesie aj tieň. Čo sa týka pôdy, judášovec preferuje priepustnú, humóznu a mierne vlhkú pôdu.
Judášovce môžete vysadiť na jar alebo na jeseň. Pred výsadbou je vhodné pripraviť pôdu tak, že do nej pridáte kompost. Judášovec je nenáročný na starostlivosť. Jeho hlavnou požiadavkou je pravidelná zálievka, najmä v období sucha. Kríky môžete raz ročne (obvykle skoro na jar) prerezať, aby si udržali svoj kompaktný tvar.
Brečtany (Hedera)
Brečtany (Hedera) sú vždyzelené popínavé rastliny. Ak sa plazí po zemi, ich výška nepresahuje 20 centimetrov, dĺžka je však aj niekoľko metrov. Brečtan má dva typy listov. Jedny sú laločnaté a slúžia na upínanie na povrchy, druhé sú srdcovité a majú voľný prístup k slnku. Kvety brečtanu sú drobné, majú zelenožltú farbu a produkujú veľké množstvo nektáru, ktorý láka opeľovače.
Brečtany vysádzame na jar a na jeseň. Ak váš pozemok lemuje pletivový plot, ktorý neposkytuje príliš súkromie, môže byť pomerne lacným variantom výsadba brečtanu. Ten rastie pomerne rýchlo a pokiaľ zvolíme dostatočný počet sadeníc, bude plot počas jednej sezóny pokrytý zeleným „kobercom“ z listov.
Rez brečtanu vykonávame na jar. Pri zmladzovacom reze skracujeme všetky výhony na jeden meter nad povrch pôdy. Následne dochádza k rýchlemu rastu.
Jahody
Jahody patria medzi najpopulárnejšie plody na svete vďaka ich sladkej a osviežujúcej chuti. Pestovanie jahôd môže byť potešujúcou aktivitou, ktorá prináša radosti nielen počas zberu týchto chutných plodov, ale aj počas celého procesu pestovania. Jahody sa rozmnožujú pomocou dcérskych poplazov, ktoré vyrastajú z materskej rastliny a dosahujú aj 1,5 metra. Odoberajte však len prvé dve rastlinky rastúce od materskej rastliny. Práve tie sú totiž najkvalitnejšie.
Nové jahodovisko vysaďte na nové miesto na slnku alebo v polotieni. Vhodným miestom je aj pod korunou stromu s riedkou korunou. Sadenice dobre zalejte. Hnojiť sa začína na jar (len existujúce porasty) a potom po zbere úrody.
Základy starostlivosti o izbové rastliny |
Ruže
Ruže patria medzi stále obľúbené a obdivované rastliny a často ich vídame aj v záhradách. Kritériom býva väčšinou vzhľad, množstvo kvetov a vôňa. Pokiaľ ich vysadíte vhodne, splnia účel i požiadavku. Treba si však uvedomiť, že množstvo kvetov a vôňa okrem nás láka aj včelstvo a iný hmyz, ktorý vo väčšom množstve môže byť aj nepríjemný.
Ruže sa môžu v záhrade pestovať samostatne ako solitérne rastliny v trávniku, popínavé druhy na pergole alebo inej vhodnej konštrukcii, treláži alebo ako stromčeková forma v predzáhradke. Ruže sú vhodné na slnko aj do polotieňa, a preto sú tieto aj pôdne podmienky podobné s požiadavkami na pestovanie trvaliek.
Ruže sú v dospelosti drevité kry, preto treba adekvátne zvoliť aj pevnosť opory, po ktorej sa budú popínať. Vhodné sú kovové oblúky, drevené trámy a kombinované tehlovo-drevené konštrukcie. Výhony pravidelne priväzujte a ohýbajte. Odstraňujte aj nevhodne rastúce výhony.
Korunkovka kráľovská (Fritillaria imperialis)
Táto dominantná kráľovná cibuľovín sa inak nazýva aj korunovka kráľovská, cisárska koruna. Pôvodný druh, cisárska koruna - Fritillaria imperialis, dosahuje výšku až 1m a stáva sa tak naozajstnou dominantou záhona. Doprajte im však priepustný substrát, drenáž a slnečné polohy. Neznášajú prevlhčený substrát a dlhú zimnú vlahu. Dajú sa pestovať aj v nádobe. Dlhodobo cibule neuskladňujte.
Jeseň je obdobie výsadieb nových cibuľovín, úprav záhonov a dosádzania. Cibule sa vysádzajú šikmo, aby sa na mieste, kde budú klíčiť, nedržala voda. Ak máte príliš ťažkú ílovitú pôdu, vytvorte cibuliam drenáž. Dno jamy vysypte štrkom.
tags: #pestovanie #novych #rastlin
