Orchidey: Rozmanitosť a krása od trópov po tundru
Exotická kráska orchidea učarovala mnohým pestovateľom. Táto obrovská a rôznorodá rodina rastlín má 25000 druhov a 763 rodov s nespočetnými hybridmi a kultivarmi, z ktorých nájdete prispôsobené takmer pre každý biotop od trópov až po arktickú tundru.
Orchidey, často označované ako klenoty rastlinného sveta, fascinujú svojou jedinečnou rozmanitosťou a ohromujúcou krásou. Tieto tropické skvosty sa prirodzene vyskytujú v bujných dažďových pralesoch, kde prosperujú ako pozemné rastliny alebo epifyty, ktoré rastú na stromoch. Ponúkajú snáď nekonečnú rozmanitosť farieb, textúr, foriem i vôní.
Ak by sme sa vedeli preniesť okolo 100 miliónov rokov dozadu, našli by sme orchidey. Táto praveká kráska si získala veľkú obľubu ako izbová rastlina v 18. storočí. Niet sa čomu čudovať, niektoré z nich dokážu tešiť svojou bohato kvitnúcou nádherou aj niekoľko mesiacov.
Napriek tomu je ich možné nájsť aj vo voľnej prírode. Všetky rastúce vo voľnej prírode sú chránené Dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES).
Charakteristika a výskyt orchideí
Orchidea (latinsky Orchidaceae) ako názov, vznikla z gréckeho slova ὄρχις (orchis), vďaka viere v afrodiziakálne účinky hľúznatých orchideí. Patrí do čeľade vstavačovitých (Orchidaceae). Vstavačovité sú zrejme najmladšia čeľaď v rastlinnom svete, objavili sa na našej planéte až asi pred 40-25 miliónmi rokov, kedy sa súčasné formy rastlín už dávno prispôsobili okolitému svetu.
Orchidey si museli ľsťou alebo obratnosťou samé vydobyť možnosť opelenia medzi ostatnými rastlinami. Kvety vstavačovitých sú zygomorfné, ich stavba zodpovedá kvetom iných jednoklíčnolistých rastlín, napríklad ľalií. Anatomické štruktúry sú však u orchideí charakteristicky metamorfované. Kalich tvoria tri sepaly. Vrchná sepala sa nazýva dorzálna alebo mediálna, dve spodné sú laterálne. Koruna je zložená z troch petál, spodná petala je vždy zväčšená a modifikovaná, nazýva sa pysk (labellum). Zvyšné dve petaly sú často podobné dorzálnej sepale a nazývajú sa laterálne. Pysk sa rozdeľuje na tri laloky, prostredný tvorí samotný výrazný pysk a po stranách sú bočné (laterálne) laloky. Na báze môže byť výraznejší váčok alebo ostroha.
U kvetoch orchideí nájdeme takú rozmanitosť farieb, tvarov, veľkostí i vôní, že opisovať ich vo všeobecnosti je náročné. Môžete však nájsť druhy, ktoré majú kvety usporiadané strapcovito alebo jednotlivo. Väčšina druhov, ktoré sú u nás obľúbené, rastie tak, že sa prichytávajú k povrchu stromu (epifyty). Iné druhy rastú v zemi, no korene majú len v povrchovej vrstve a na miestach, odkiaľ voda dobre odteká (terestrické). Niektoré druhy orchideí rastú na lúkach (Orchis, Dactylorhiza...), na skalách a kameňoch (rod Cattalya a Laellia...), v lesoch (Goodyera...), v močiaroch (Epidendrum...), pri potokoch (Phragmipedium...). Prevažný počet orchideí rastie epifyticky.
V rastlinnej ríši majú orchidey osobitné postavenie. Rastú na celej zemeguli, s výnimkou oblastí večného ľadu, všade tam, kde žijú ľudia. Rastú i kvitnú pod zemou, na zemi, aj na stromoch. Najlepšie sa im darí v čistom prostredí, nezamorenom ovzduší, pretože svoju existenciu viažu na huby, a tie sú na kvalitu životného prostredia veľmi citlivé. Tento spôsob života sa nazýva mykoríza (zvláštna forma symbiózy).
Orchidey sa rozmnožujú sympodiálne (z gréckeho "spojené nohy") a monopodiálne (z gréckeho "jednonohé"). Sympodiálne orchidey rastú horizontálne, vyvíjajúc nové výhonky s pseudobulbami (pahlízami), ktoré skladujú vodu a živiny. Monopodiálne orchidey majú nerozvetvenú stonku s jedným rastovým vrcholom, z ktorej vyrastajú listy, kvety a sekundárne korene; rastlina sa predlžuje len na jednom konci a stonka môže dosiahnuť dĺžku niekoľko metrov.
Starostlivosť o orchidey
Pre to, aby vám doma vykvitla krásna orchidea, musíte zvoliť strategické miesto. Najlepšie je, čo najbližšie pri západnom alebo východnom okne, kde je slnka a tieňu tak akurát. V zime môžete orchideu umiestniť priamo na okenný parapet. Dajte si pozor na prievan. Počas letných mesiacov je potrebné ju chrániť pred priamym slnečným žiarením, ktoré ohrozuje kvalitu listov väčšiny druhov orchideí. Postupne slabnú, žltnú a opadávajú. Pri pestovaní orchidey nezabúdajte kontrolovať vlhkosť vzduchu v miestnosti. Ideálne by sa mala pohybovať v rozmedzí 50 až 75 %.
Zálievka a hnojenie
Zálievka pre orchideu významne ovplyvňuje kvalitu a celkovú jej životnosť. Hlavným pravidlom je polievať orchideu raz za týždeň alebo raz za 10 dní. Substrát nemá byť príliš vlhký, najmä v zimných mesiacoch. Zalievať sa má vychladnutou prevarenou vodou alebo dažďovou. Orchideu zalievajte zrána. Ak nemáte špeciálny kvetináč na orchidey, odporúčame ju v črepníku ponoriť do vody približne na 30 minút. Nie je potrebné namáčanie koreňov na polhodinu v umývadle, ako sa hovorí. Stačí rastlinu dobre poliať alebo krátko namočiť a nechať hneď odkvapkať.
Rovnako ako zálievka, tak aj výber hnojív má podporovať lepšie rozkvitnutie. V zásade platí, že orchideu prihnojujeme počas rastu. Vyberajte profesionálne organické hnojivo na orchidey, ktoré spĺňa najvyššie nároky na aminokyseliny pre intenzívnejší rast a je ľahko prijímané listami a koreňmi. Výživná kvapka pre orchideu obsahuje taktiež dusík, oxid fosforečný a oxid draselný (3,6%) celkovo rozpustné vo vode a s mikroelementmi železa, mangánu a zinku. Orchideu po odkvitnutí nemusíte okamžite ostrihať. Dlhodobo vyživujte rastlinu s rovnomernou účinnosťou prospešných látok formou hnojivých tyčiniek. Samozrejme, okrem kvetov skontrolujte aj stonku, listy a výhonky.
Presádzanie a rozmnožovanie
Orchidey stačí presádzať vtedy, keď sa substrát rozpadá, čo býva po dvoch alebo aj po troch rokoch. S presádzaním sa teda ponáhľať netreba. Práve kúpené rastliny presadíme čo najskôr po odkvitnutí. Veľkosť nádoby by mala byť rovnaká alebo len o málo väčšia než pôvodná nádoba. Orchidey môžete presádzať len v období, keď nekvitnú. Taktiež musíte rešpektovať, ktorý z druhov orchideí máte. Opatrne ju vložte do nového črepníka. Presádzanie orchideí nepodceňujte a dobre sa naň pripravte.
Nikdy nesaďte orchideu do obyčajnej pôdy či rašelinového substrátu. Používajte na to výlučne substrát na orchideu. Deň pred presádzaním zalejte nový substrát vriacou vodou, aby ste zničili zárodky škodcov a chorôb. Ako substrát použite kúsky píniovej alebo topoľovej kôry. Dobré je, keď kôru necháte aj niekoľko týždňov namočenú vo vedre s vodou. Do kôry môžete primiešať kúsky dreveného uhlia, prípadne perlitu, machu, rašeliny - závisí od konkrétneho druhu a rodu.
V domácich podmienkach odporúčame rozmnožovať orchidey delením. To znamená, že by ste si mali všímať, či na zhrubnutej hlavnej stonke rastie z pahľúz nový výhonok. Musí sa na ňom utvoriť dostatok malých koreňov, aby sa začal postupne oddeľovať. Neunáhlite sa, ale zvýšte pozornosť, či sa na rastline, ktorú chcete rozmnožovať, neobjavujú plesne alebo hubovitý povlak. Najviac nákaz im hrozí z vody. Orchideu revitalizuje komplexný ochranný prípravok s insekticídnym a fungicídnym účinkom.
Zaujímavé druhy orchideí
Lycaste
V Homérovej Odysei nájdeme zmienku o Lykaste, jednej z mnohých dcér trójskeho kráľa Priama. V jej mene nazýval znalec orchideí John Lindley nový rod orchideí zo Strednej Ameriky a Západnej Indie. Efektné zelenožlté a ružovobiele orchideje rastú na stromoch alebo na skalách vo výške od 500 do 2500 m nad morom. Od samého počiatku lykasty pestované v skleníkoch dobre rástli v starostlivosti európskych záhradníkov. Prvá orchidea tohto rodu, lykasta voňavá (L. aromatica), sa dostala do botanickej záhrady v Edinburghu v Škótsku z Mexika roku 1826 a považovala sa za najstaršiu orchideu, ktorá sa uchytila v britských záhradách. Dnes je najobľúbenejšia lykasta Skinnerova (L. skinneria) s kvetmi rôznych odtieňov, od čisto bielej až po tmavo purpurovú. Je to národná kvetina Guatemaly, nazývaná tiež "biela mníška". Lykasty kvitnú spravidla v lete a ich kvety vydržia na rastline viac ako mesiac. Niektoré druhy lykast majú príjemnú vôňu a hodí sa k rezbe.
Masdevallia
Tento rod má skoro 350 druhov, ktoré rastú v rozdielnych výškach v Andách. Masdevalie nemajú pahlízy (pseudobulby), pretože rastú v podmienkach, kde je dostatočná vlhkosť vzduchu. Dekoratívnosť kvetov úplne závisí na rozšírených kališných lístkoch, ktorých špičky u väčšiny druhov vybiehajú v dlhé tenké "chvostíky". Obyvatelia vysokohorských oblastí Peru a Kolumbia hovoria týmto orchideám vlajkové, a to pre neobvyklú formu a jasné farby. Podobne ako lykasty sa musí pestovať v studenom prostredí s vysokou vlhkosťou vzduchu, pritienené pred priamymi lúčmi slnka.
Tipy na starostlivosť a pestovanie orchidey Masdevallia | Prelomové triky pre úspešné pestovanie masdevallie!
Oncidium
Tieto orchidey sú veľmi rozšírené v tropickej Amerike. Do rodu patrí viac ako 600 druhov, pochádzajúcich z horských oblastí, z výšok niekedy až 4000 m nad morom. Väčšina oncidií sú epifyty, ale niektoré druhy rastú priamo na zemi. Oncidium žiarivé (O. splendidum) pochádza z horských krajov Mexika, Guatemaly, Hondurasu a Nikaraguy, kde rastie na kameňoch a skalách medzi agávami, kaktusmi a pichľavými broméliami. Aby sa ochránili pred horúcim slnkom, majú tieto orchidey tvrdé mäsité listy a sploštené pseudobulby, v ktorých majú zásobu vlahy pre dobu sucha. Oncidium kvitne v decembri až februári. Priamo z pahlízy vyrastá kolmý stvol s 15-20 žltými kvietkami o priemere až 7 cm. Obyvatelia nazývajú túto orchidea "slnko a mesiac", pretože lúčovito rozložené škvrnité korunné plátky a kalich sa podobajú slnečným lúčom a žltý, polkruhový pysk štvrti mesiaca.
Črievičník (Paphiopedilum)
Paphia bolo v starom Grécku veľmi rozšírené priezvisko bohyne Afrodity, najmä spojené s jej zasväteným chrámom na ostrove Cypre v meste Páfos. Približne 70 druhov týchto orchideí rastie v juhovýchodnej Ázii, na ostrovoch Malajského súostrovia a na Novej Guinei. Niektoré rastú vysoko v horách, kde je chladno a nadbytok zrážok. Teplomilnejšie druhy okupovali predhoria a oceánske ostrovy. Prvým črievičníkom, ktorý bol dovezený do Európy, bol črievičník prekrásny (Paphiopedilum venustum), ktorý bol objavený v roku 1816 v severovýchodnej Indii dánskym botanikom Nathanielom Wallichom a popísaný podľa jedinca, ktorý roku 1819 rozkvitol v botanickej záhrade v Kalkate. Bola to rozkošná malá rastlinka so šedozelenými škvrnitými listami, vytvárajúcimi úhľadné ružičky, z ktorých v zime vyrazil nevysoký priamy stvol s kvietkami s priemerom 5 cm.
Črievičník jedinečný (P. insigne) rastie na východných svahoch hôr, tam, kde vystupujú na povrch dolomitické východy, v miestach dobre osvetlených, ale nie na priamom slnku. Často sa nachádza na vlhkých častiach brehov riek alebo v blízkosti vodopádov vo výške až 2000 m nad morom. Črievičník purpurový (P. purpuratum) rastie v okolí Hongkongu v čínskej provincii Kuang-tung a na ostrove Hainan v Juhočínskom mori. Črievičník Lawrencův (P. lawrenceanum) bol objavený až roku 1878 na brehu rieky Lavas neďaleko mesta Meringita na ostrove Borneo, kde rástol medzi koreňmi zakrpatenej palmy. V týchto miestach sa druh vyskytuje hlavne v tienistých lesoch medzi machovými vankúšmi na opadanom lístí, prekrytom tenkou vrstvou pôdy alebo žltej hliny, vzácnejšie na vápencových skalách. Vzpriamený stvol, vysoký cez 30 cm, nesie jediný veľký kvet s veľkým kalichom, pokrytým riedkymi, rovnobežnými zelenými a purpurovými pruhmi. Bočné lístky kvetu majú čierne škvrny, veľký pysk je takmer valcovitý, hnedofialový so žltou základňou. Rozkvitá v marci a apríli.
Črievičník Sukhakuliův (P. sukhakulii) bol prvýkrát nájdený nie v tropickom pralese, ale v obchode s kvetinami. Skoro detektívna história má objavenie výskytu črievičníka Spicerova (P. spicerianum). V roku 1878 v skleníku lady Spicerovej rozkvitla neobvyklá orchidea. Zistilo sa, že táto rastlina bola zaslaná z Asami spolu so zásielkou črievičníka P. insigne. Expedícia spôsobila nenapraviteľné škody na výskyte tohto druhu v Bhutáne; od tých čias nikto iný črievičník Spicerov nenašiel. Dnes zostalo len niekoľko málo nálezísk na brehoch dvoch indických riek, Barak a Sonaj, ktoré pretekajú stredom Asamu a kde je ešte možné uvidieť túto drahocennú orchideu v prírode.
Peristeria
Sochu vytvorenú rukami umelca pripomína kvet peristerie vysokej (P. elata). Poloha a utváranie stĺpika, zobákovitej peľnice a bočných plátkov spolu s výrastkami pysku vytvárajú sošku holuba, vzlietajúceho z vnútra alabastrovo bieleho kvetu. Táto "holubia orchidea" bola známa už indiánom; španielski kolonizátori ju nazvali El Spirito Santo, orchidea Svätého ducha. V prírode rastie peristeria vysoká v tieni obrovských stromov tropického dažďového pralesa, na kraji čistiny, na kamenných kopách, objavujúcich sa na povrchu pod klenbou lesa, všade tam, kde sa hromadí opadané lístie a iné rastlinné zvyšky. Tiež nadmerný zber v záujme prekvitajúceho obchodu sa postaral o rýchle vymiznutie druhu na ďalších početných miestach výskytu. Avšak obyvatelia Panamy považujú peristeriu vysokú za symbol svojej republiky a pestujú ju v domoch i záhradách, v kontajneroch na uliciach miest i dedín, inak by táto nádherná orchidea už vymizla z povrchu našej planéty.
Phalaenopsis
V roku 1752 švédsky pastor Peter Osbek našiel rovnakú rastlinu na malom ostrovčeku blízko ostrova Ternate a poslal vysušený exemplár Carle Linnému, ktorý ho opísal vo svojej zásadnej práci Rastlinné druhy pod názvom Epidendrum amabilis. V roku 1825 Karl Brume, riaditeľ leydenskej botanickej záhrady v Holandsku objavil ešte jednu rastlinu na maličkom ostrove v Malajskom súostroví. Keď za súmraku pozeral poľným ďalekohľadom búrke, považoval kvety orchideí za biele nočné mory. Na pamiatku tohto svojho omylu nazval tento rod Phalaenopsis, čo v preklade z latinčiny znamená podobný morám. Falenopsis prekrásny môže konkurovať súčasným najkrajším krížencom, takže sa stále nazýva kráľovskou orchideou. Táto rastlina so širokými mäsitými listami a jeden a pol metrovým visutým kvetným stvolom sa často vetví a súčasne sa rozvíja dvadsať až tridsať kvetov o priemere 8-10 cm.
Schomburgkia
Názov tejto orchidey z tropických oblastí Ameriky je odvodený od mena slávneho cestovateľa a prírodovedca. Schomburgkia tibicinis má veľký kvetný stvol, cez 50 cm vysoký, hranatý a nahor sa zužujúci, s dvoma alebo tromi oválnymi kožovitými listami hore. Miestni obyvatelia zhotovujú z výhonov tejto orchidey hudobný nástroj podobný našim dudám, a preto sa v niektorých jazykoch táto schomburgkia menuje píšťalová alebo dudová. Tlstý a dlhý kvetný stvol nesie na konci asi 30 veľkých kvetov s priemerom 8 cm. Zvlnené plátky a lístky kalichu sú zvonku svetlé a vnútri tmavo purpurové s červeno-hnedými konci, purpurovými pásy a bielymi okrajmi. Druh je zaujímavý tým, že v hľuzách hniezdia mravce.
Stanhopea
S orchideou Stanhopea sa európska veda zoznámila a bola popísaná v prírodopise Mexika, ktorý zostavil osobný lekár španielskeho kráľa Filipa II. Francisco Hernandes, ktorý sa zaoberal štúdiom flóry i fauny Mexika v rokoch 1571-1577. Unikátne kvety sa vždy otvárajú tak, aby smerovali nadol. Vynikajú veľkými rozmermi, až 20 cm v priemere, voskovo mäsitými plátkami, krátkou dobou kvitnutia (1-3 dni) a prenikavou vôňou, ktorá pripomína vanilku a tekvicu. Zrastený pysk a kolmá orientácia v priestore nie sú u orchideí bežné. Tieto rastliny majú ešte ďalšie pozoruhodné mechanizmy, zabraňujúce opelenie cudzím peľom. Vôňa stanhopejí láka opeľovače, ktoré z kopca padajú, ale od pádu na zem ich chránia rohovité výrastky, ktoré nalepia na seba brylky peľu, takže dôjde k opeleniu.
Vanda
Ženské meno Vanda nemá žiadny vzťah k tomuto rodu orchideí z juhovýchodnej Ázie. Názov sa do botaniky dostal z Indie. V sanskrte sa slovom vanda označuje jeden druh orchideí, menovite vanda šachovaná (V. tesselata). Najkrajšou kvetinou rodu je vanda modrá (Vanda coerulea), ktorú objavili v roku 1837 v ásamských horách na starých duboch vo výške okolo 1000 m nad morom. Veľké modré kvety tejto orchidey spôsobili, že bol tento druh v prírode takmer úplne vyhubený. Dnes sa len zriedka objavuje v severovýchodnej Indii, v Číne, Barme a v Thajsku. Rastlina je natoľko vzácna, že bolo nutné úplne zakázať jej vývoz z krajín pôvodu.
Drakula (Dracula)
Početné orchidey vyzerajú tak neobyčajne, že aj veľmi vážnym učencom pripomínali rozprávkové draky a iné fantastické bytosti. Prvý na zozname monštier sveta orchideí je drakula (Dracula), neveľký rod zahŕňajúce asi 100 druhov, ktorý sa vyskytuje na lesnatých svahoch západnej časti Ekvádoru a v západných a stredných Kordillerách Kolumbie vo výške 1500-2500 m nad morom. Doteraz veda nepozná všetky druhy tohto rodu. Za posledných 20 rokov bola objavená napríklad drakula upír (Dracula vampira) alebo drakula nosferatská (D. nosferatu), nazvaná podľa preslávenej knihy Brama Stokera, inšpirovanej valašským vojvodom Vladom.
V prírode tieto orchidey rastú na dolných častiach kmeňov mohutných stromov, najviac 3 m nad zemou. Nemôžu však rásť na zemi a rýchlo hynú, ak ich hostitelia - stromy padnú alebo sa postínajú. V skleníku Drakuly úplne neznášajú priame slnečné svetlo a vysychanie koreňov, väčšiu koncentráciu solí vo vode na zálievku a v lete vysoké teploty. Pri pravidelnej starostlivosti Drakuly kvitnú po celý rok. Tieto podivuhodné orchidey neopeľuje hmyz, ale netopiere a čo je ešte zvláštnejšie - drobné myši a piskory. Prvého Drakulu objavili v marci 1870 a nálezcom bol preslávený zberateľ orchideí Benedikt Roezl. Našiel ju v západných Kordillerách a bola popísaná pod menom Masdevallia chimaera. Rastlina tak uchvátila botaniky, že porovnávali neobyčajný kvet s mytologickou obludou Chimérou, ktorá mala hlavu leva, trup capa a chvost hadia.
Porroglossum echidna
Blízkym príbuzným masdevalie a Drakuly je Porroglossum echidna, nazvané podľa mytologickej obludy, polo-ženy-polohada Echidny, ktorá porodila mnoho ďalších oblúd listami, pomaľovanými striebristými vzormi a ozdobenými bradavičkami. Každý stvol nesie jeden zlatožltý kvet s dlhými chvostíkovými výrastkami, takmer spojenými medzi sebou drobnými plátkami, a s pohyblivým pyskom, ktorý sa dokáže uzatvárať pri podráždení alebo vplyvom priameho svetla.
Bulbophyllum medusae
Kvety mnohých tropických orchideí pripomínajú pavúky. Podľa antickej báje prostá dievča z Lydie menom Arachné tkala tak majstrovsky, že sa s ňou nikto nemohol porovnávať. Bulbophyllum medusae skutočne pripomína rozstrapatenú hlavu, tvorenú dlhými, až 12 cm dosahujúcimi kališnými lístkami a okvetnými plátkami hneď niekoľkých kvetov naraz, ktoré vytvárajú okolík. Tento druh rastie v juhovýchodnej Ázii, od Thajska až po Borneo a Filipíny, a vyžaduje teplé prostredie, rovnomernú vysokú vlhkosť po celý rok. Kvitne v ktorejkoľvek ročnej dobe, najčastejšie od septembra do marca.
Dendrobium draconis
Na počesť ďalšieho z mnohých bájnych drakov je nazvané Dendrobium draconis, dnes však nemožno povedať, čie meno nosí. Kvietok s plátkami a lístkami farby slonovej kosti má otvorený dlhý pysk s oranžovo červenými vzormi, takže skutočne pripomína obludnú hlavu s otvorenou ohnivou tlamou. Tento druh je veľmi rozšírený v Barme, Thajsku, Laose, Vietname a v Kambodži. Toto dendrobium dračie sa radí do sekcie tzv. čierno pruhovaných dendrobií, ktoré majú listy a mladé výhonky pokryté krátkymi čiernymi prúžkami.
Slovenské orchidey
Ak sa povie orchidea, väčšina si predstaví krásne kvety za oknom. Málokto však vie, že orchidey sú súčasťou aj našej flóry. Viac než 50 druhov orchideí vyskytujúcich sa v našej republike je len nepatrným zlomkom celosvetového bohatstva tejto skupiny rastlín. Niektoré naše orchidey vynikajúco „spolupracujú“ so živočíšnym svetom, keďže nie sú samoopelivé. Svojím tvarom, farbou, ochlpením sa podobajú pavúkom, muchám, včelám či čmeliakom. Ak doletí na ich kvet príslušný hmyz, správajú sa ako samička, vylučujú sekréty a pach ako pri kopulácii. Pomýlený hmyz kvet opelí a potom už pokračuje prirodzený proces vytvorenia semien v semenníku a odovzdania života ďalším generáciám. Orchidey zo semien sa vyvíjajú veľmi dlho, i desiatky rokov. Nakoniec sa vytvoria hľuzové, prípadne koreňové orgány, ktoré prevezmú životné funkcie rastliny.
Vo vranovskom okrese bolo počas dlhodobého mapovania výskytu týchto rastlín zaznamenaných 26 druhov z 11 rodov. Kvitnú postupne od skorej jari až do júla, najkrajšie druhy koncom mája a začiatkom júna. Na lúkach v tomto období môžeme nájsť rozkvitnuté vstavačovce májové (Dactylorhiza majalis), vstavače vojenské (Orchis militaris), na pasienkoch a lesných okrajoch vstavač mužský (Orchis mascula), na krovinatých stráňach, najmä na vápnitých pôdach nádherne vyfarbený vstavač purpurový (Orchis purpurea). V lesnom riedkom podraste nás upúta nežná krása kvitnúcej prilbovky bielej (Cephalanthera damasonium) a prilbovky dlholistej (Cephalanthera longifolia). Zaujímavé a ľahko prehliadnuteľné sú kvety bradáčika vajcovitolistého (Listera ovata). Ten je z našich orchideí najmenej závislý na mikrobiotickom spôsobe výživy prostredníctvom iných organizmov.
Hniezdovka hlístová (Neottia nidus-avis) je najrozšírenejšia orchidea na Slovensku. Rastie v tienistých listnatých lesoch, tiež v kroviskách, ale aj v ihličnatých lesoch pri potokoch a na kyslých pôdach. Je úplne zbavená funkčného chlorofylu, preto je aj hnedo sfarbená. Korene vyrastajú z podzemku, má ich v tvare hniezda, sú hrubé a krátke. Je nezelený saprofyt, má 10-60 cm, súkvetie 5-30 cm dlhé, kvety má žltohnedé, kvitne od mája do júna, niekedy aj pod zemou. Vonia po mede. V červenom zozname je uvedená ako vzácnejší taxón, ktorý vyžaduje ďalšiu pozornosť a je pod ochranou CITES.
Kráľovnou medzi našimi orchideami je črievičník papučkový (Cypripedium calceolus). Kvety črievičníka sú typickými „pasťovými“ kvetmi. Ich podstata spočíva v uväznení hmyzu, ktorý je stavbou kvetu donútený pohybovať sa vnútri tak, aby sprostredkoval opelenie. Až v poslednej dobe sa zistilo, že kvety neobsahujú nektár a hmyz tam ide nadarmo. Črievičník papučka, ako ho ľudovo volajú, je druhom európskeho významu a spoločenská hodnota jedinej rastlinky je vyčíslená na 138 €. Na Slovensku patrí do kategórie zraniteľný druh. Vyskytuje sa na viac ako 100 lokalitách od Bielych Karpát až po okolie Humenného. V obvode flóry centrálnych Karpát sa vyskytuje roztrúsene a často tu vytvára početné populácie vo veľkosti niekoľkých desiatok až stoviek kusov. Vo zvyšných oblastiach sa vyskytuje len ojedinele.
tags: #aka #velka #je #orchidea