Pestovanie dvojročných rastlín: Sprievodca pre bohatú a voňavú záhradu
Dvojročné rastliny sú pokladom, ktorý si vyžaduje trochu trpezlivosti, no odmení vás bohatým a voňavým kvitnutím. Napriek ich pomerne krátkej životnosti by nemali chýbať v žiadnej záhrade, pretože vyplnia obdobie, keď letničky ešte len začínajú rásť a trvalky sa prebúdzajú. Majú pred ostatnými rastlinami náskok - rozkvitnú skoro na jar a prebudia záhony po zime.
Význam a charakteristika dvojročných rastlín
Dvojročky majú svoj život rozdelený do dvoch sezón. V prvom roku rastú - vytvárajú prízemnú ružicu listov a pevné korene, ktoré im pomôžu prežiť zimu. V druhom roku zakvitnú, vytvoria semená a po dozretí sa ich život prirodzene uzatvára. Dvojročné rastliny v prvom roku pestovania vytvoria listy a bohato olistené trsy, následne prezimujú a v druhom roku na jar a začiatkom leta bohato kvitnú. Po odkvitnutí vytvoria semená a odumierajú. Veľakrát sa aj rozšíria samovýsevom a tak sa na tom istom záhone alebo aj na inom mieste v záhrade objavujú aj v ďalších rokoch, dokonca v oveľa väčšom množstve. Semená si tiež môžete vlastnoručne pozbierať a vysiať.
Dvojročné rastliny sú nenáročné a odolné, dobre znášajú chlad a spoľahlivo sa vracajú samovýsevom. Kvety dvojročných rastlín pútajú rôznymi farbami, sú nápadne veľké aj úplne maličké a niekedy pekne tvarované, objavujú sa vo veľkých množstvách a mnohé z nich aj príjemne voňajú (napr. cheirant, večernica). Mnohé z týchto rastlín sa stali predmetom šľachtenia a tak dnes vynikajú aj viacerými atraktívnymi kultivarmi (najmä sirôky a sedmokrásky).
Všeobecne dvojročky kvitnú od skorej jari do začiatku leta (sirôtky, prvosienky, nezábudky, sedmokrásky), prípadne od skorého leta až do jesene (divozel, náprstník, topoľovka). Na rozdiel od iných druhov môžu začať kvitnúť už na jeseň.
Výsev a výsadba dvojročných rastlín
Hlavným obdobím výsevu dvojročných rastlín je koniec jari a začiatok leta, približne do konca júla. August je mesiac, keď sa letné dni pomaly stretávajú s jemným nádychom jesene. Kým letničky a trvalky stále prinášajú do záhonov farbu a vôňu, múdry záhradkár už myslí na budúcu sezónu. Práve teraz je ideálny čas vysiať dvojročné rastliny - tie, ktoré tento rok vytvoria pevné listové ružice a už s prvými jarnými lúčmi sa premenia na nádhernú kvetinovú výzdobu.
Príprava pôdy a výsev
Priesady na dvojročné kvety sa dajú vypestovať do semien aj svojpomocne. Pred výsevom pôdu dôkladne odburiňte a prekyprite, aby mali semená dostatok priestoru na klíčenie. Vysievajte ich do uvoľneného pareniska alebo na jemne prekyprený a urovnaný menší záhon. Semená klíčia veľmi rýchlo, potrebné je pravidelné zavlažovanie, najmä počas teplých slnečných dní. Po vyklíčení treba rastliny vyjednotiť, čím sa podporí vytvorenie bohatého listového trsu. V priveľmi hustom poraste by rastlinky boli slabšie a ťahali by sa dohora.
Presádzanie
Po vytvorení listov a spevnení môžeme rastliny jednotlivo rozsadiť na záhon alebo do zakoreňovačov a zhruba za dva až tri týždne ich aj prihnojiť viaczložkovým hnojivom. Do príchodu zimy sa rastlinky dobre zakorenia a v nasledujúcom roku skoro na jar si ich presadíme na vybrané miesta. Na konečné stanovište ich vysádzame na jeseň alebo na jar. Ak je to potrebné, niektoré dvojročné kvety sa dajú presadiť aj v čase ich kvitnutia. Takéto presádzanie znesú napríklad sirôtky a nezábudky. Opatrne vyberte celú rastlinu s pôdy, preložte ju do pripravenej jamky na nové miesto a zalejte.
Likvidácia inváznych rastlín
Stanovište a pôda
Väčšina z týchto rastlín potrebuje slnečné alebo polotienisté miesto s jemne vlhkou, priepustnou a výživnou pôdou. Viac vlhka znesie len nezábudka. Na pestovanie dvojročných kvetov je najvhodnejšie slnečné stanovisko. Dostatok slnečných lúčov podporuje ich kvitnutie a rozvoj listovej časti. Pôda musí byť kvalitná, humózna a skôr hlinitá. V premokrenej alebo v pôde prehnojenej dusíkom rastliny ľahko vymrznú alebo vyhnijú. Dvojročky obľubujú slnko alebo polotieň a priepustnú pôdu.
Starostlivosť o dvojročné rastliny
Zavlažovanie a hnojenie
Mladé rastlinky vyžadujú dostatok vlahy. Dbajte preto o jej pravidelný prísun najmä v období sucha. Prihnojte viaczložkovým tekutým hnojivom. Počas kvitnutia pravidelne zalievajte, občasne prihnojte. Najmä sirôtky a nezábudky vyžadujú dostatok vlhkosti. Doplnkovou závlahou a prihnojovaním môžeme znásobiť počet kvetov sirôtok, nezábudiek, sedmokrások aj cheirantu. Vhodné je použiť aj listovú výživu.
Odstraňovanie odkvitnutých kvetov a rez
Nepodceňte ani drobné úkony, ktoré podporujú celkovú príťažlivosť zelene. Je to napríklad odstraňovanie odkvitnutých kvetov. Priebežne zberajte kvety, aby ste podporili ďalšie kvitnutie. Po odkvitnutí nechajte pár rastlín vysemeniť sa - vytvoríte si tak prirodzený kolobeh.
Obľúbené druhy dvojročných rastlín a ich využitie
K najbohatšie kvitnúcim a veľmi vďačným záhradným rastlinám patria dvojročky. K najznámejším zástupcom tejto skupiny zelene patria sedmokrásky, sirôtky, nezábudky, topoľovka, zvonček prostredný či cheiranty.
Dvojročné kvety
K najkrajším a aj najznámejším dvojročným rastlinám patria už spomínané sirôtky (Viola × wittrockiana) a (Viola cornuta). Vynikajú obrovskou rozmanitosťou, najmä veľkosťou kvetov, ich farbou a tvarom. Vďaka spoľahlivému kvitnutiu sú obľúbené aj nezábudky (Myosotis alpestris) a sedmokrásky (Bellis perennis). Nádherné žlté, oranžové alebo lososové kvety sú typické pre cheiranty (Cheiranthus cheiri). Krásnymi kvetmi sa však vyznačujú aj ďalšie druhy, ako sú zvonček prostredný (Campanula medium), klinček bradatý (Dianthus barbatus), klinček záhradný (Dianthus caryophyllus), náprstník (Digitalis purpurea) a topoľovka (Althea rosea).
| Názov rastliny (latinský názov) | Popis a charakteristika | Výška × Šírka (cm) | Obdobie kvitnutia |
|---|---|---|---|
| Sedmokráska obyčajná (Bellis perennis) | Kvety má biele, ružové alebo bordové, menšie aj väčšie. Potrebuje dostatok slnka, výživnú a mierne vlhkú pôdu. | 15 × 10 | Marec |
| Sirôtky (Viola × wittrockiana a Viola cornuta) | Vynikajú obrovskou rozmanitosťou, najmä veľkosťou kvetov, ich farbou a tvarom. | Rôzne | Skorá jar - jeseň |
| Nezábudky (Myosotis alpestris) | Vďaka spoľahlivému kvitnutiu sú obľúbené. Viac vlhka znesie. | Rôzne | Skorá jar - začiatok leta |
| Cheirant (Cheiranthus cheiri) | Intenzívne voňajúce kvety má žlté, ružové alebo lososové. Pochádza zo Stredomoria, kde sa pestuje ako trvalka a tvorí kompaktné kríky. Potrebuje slnko a teplo. | 40 × 25 | Apríl |
| Zvonček prostredný (Campanula medium) | Elegantné kvety vo fialovej, ružovej či bielej, dodávajú záhrade romantický výraz. Rastie do výšky až 1 meter. | Až 100 cm | Rôzne |
| Náprstník (Digitalis purpurea) | Obľúbený pre vznešené vysoké okvetie v odtieňoch ružovej, bielej či fialovej (pozor je jedovatý). | Rôzne | Skoré leto - jeseň |
| Klinček bradatý (Dianthus barbatus) | Známy sladkou vôňou a bohatým súkvetím. Klasická kvetina z babkinej záhradky vydrží niekoľko sezón. | Až 60 cm | Rôzne |
| Večernica voňavá (Hesperis matronalis) | Menej známa, ale vďačná vyššia dvojročná rastlina. Kvety má biele alebo fialové, veľmi intenzívne a príjemne voňajú, najmä večer. Hodí sa do vidieckych a prírodných záhrad. Kvety sú vhodné na rez. | 90 × 40 | Máj |
| Mesačnica ročná (Lunaria annua) | Má fialové, ružové alebo biele kvety, zohnať sa dajú aj odrody s panašovanými listami. Pekne kvitne, no známejšia je súplodiami. Hodí sa do zmiešaných kvetinových záhonov, do vidieckych, prírodných aj chalupárskych záhrad. | 90 × 40 | Apríl |
| Topoľovka (Althea rosea) | Klasická rastlina, ktorá po odkvitnutí a vytvorení semien pretrvá v záhone ďalší rok či dva. Zaujímavo zatraktívnia zmiešané kvetinové záhony, prípadne okolie plotov. | Rôzne | Skoré leto - jeseň |
| Divozel | Majestátna rastlina s vysokými kvetnými stonkami, ktorá dodá záhonu výrazný tvar a štruktúru. | Rôzne | Skoré leto - jeseň |
| Starček (Senecio cineraria) | Nenáročná rastlina so strieborno-bielymi listami. | Rôzne | Rôzne |
Využitie v záhrade
Dvojročné rastliny sa výborne uplatnia v kvetinových záhonoch, kde môžu dočasne vyplniť prázdne miesta. Efektne doplnia kvitnúce jarné cibuľoviny. Veľmi pekne vyzerajú aj v predzáhradke alebo popri chodníkoch. Môžete z nich vytvoriť tiež efektný lem okolo kvetinového záhona. Môžu vyplniť obdobie medzi odkvitnutím jarných cibuľovín a rozkvetom letných kvetov. Kvety niektorých dvojročných rastlín možno dokonca rezať a použiť na dekoráciu interiéru (zvonček prostredný, klinčeky, mesačnica), prípadne je možné aj sušiť plody niektorých z nich (mesačnica).
Sirôtky, prvosienky, sedmokrásky a nezábudky sa dajú vysadiť na záhon už na jeseň, keď zlikvidujeme odkvitnuté letničky. Vyniknú aj pri chodníkoch, pred skupinami kvitnúcich krov, v predzáhradkách alebo na dvoroch. Vysadiť ich môžeme aj do skaliek, do okolia jazierok a potokov, niektoré (nezábudky) môžeme nechať splanieť pod stromami s redšími korunami. Väčšina z nich dobre porastie aj v kvetináčoch, či už samostatne, alebo v rámci kombinovaných výsadieb.
Dvojročná zelenina
Viaceré naše bežné zeleniny sú druhy botanicky dvojročné. Z bežného jednoročného pestovania ich poznáme len v podobe konzumných častí - koreňov mrkvy, buliev zeleru, hlávok kapusty a pod. Pestovanie dvojročných rastlín na osivo je v prvom roku podobné ako pri bežnej kultúre určenej na konzum. Cieľom je získať zdravé, odrodovo typické, dobre vyvinuté rastliny na prezimovanie.
Medzi najznámejšie dvojročné druhy zeleniny patria:
- Kapusta hlávková biela a červená
- Kel hlávkový
- Kel ružičkový
- Kel kučeravý
- Mrkva
- Petržlen
- Zeler
- Pór
Niektoré dvojročné zeleniny dokážu vzdorovať nízkym teplotám medzi prvým a druhým rokom pestovania. Jeden z najväčších otužilcov, kel kučeravý, prečká bežnú zimu aj bez ochrany. Navyše, tú pravú chuť dostavajú zvlnené listy až po prvých mrazoch. Ak sú dostatočné vyzreté, znesú obe odrody aj mráz 12°C pod nulou.
Kapusta hlávková biela a červená
Kapusta hlávková biela a červená je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužnatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Po dozretí sa odspodu rozpolťuje a v každej polovici je rad hladkých hnedých semien.
Kel hlávkový
Kel hlávkový má podľa kultivaru rozlične intenzívne skučeravené až bublinaté listy v celej škále zelených farieb. Obalové listy sú sfarbené od žltozelenej cez rozličné odtiene zelenej až po modrozelenú farbu, čo býva aj charakteristickým znakom kultivaru. Skučeravené a pevnejšie obalové listy s jemným voskovým povlakom zvyšujú odolnosť kelu hlávkového, najmä proti nízkym teplotám. Rast a vývin rastlín je podobný ako pri kapuste hlávkovej.
Kel ružičkový
Kel ružičkový sa od ostatnej hlúbovej zeleniny sa odlišuje charakteristickou stavbou. Hlúb je vysoký 0,3-1,0 m, listy väčšinou pretiahnuté, obrátene vajcovité, celistvookrajové sú na hlúbe špirálovité rozmiestnené. V pazuchách listových stopiek sa vyvíjajú púčiky - ružičky, veľké 20-70 mm, ktoré sú konzumnou časťou. Pre úrody je rozhodujúci počet ružičiek na stonke, ich veľkosť a pevnosť zavinutia. Kladne sa hodnotí aj bublinatosť obalových listov ružičiek, ktorá je dôležitá aj pre mrazuvzdornosť.
Kel kučeravý
Kel kučeravý netvorí hlávku, ale mohutnú ružicu kučeravých rozlične zelených listov. Vyskytujú sa aj rastliny pestrých farieb a kel kučeravý tak získava aj okrasný charakter. Kel kučeravý dosahuje výšku 0,3-0,9 m a patrí medzi zeleninu, ktorá znáša aj dosť silné mrazy bez poškodenia.
Zber a uskladnenie dvojročnej zeleniny
Dvojročné plodiny určené na semeno - koreňová zelenina a hlúboviny -, potrebujú čo najlepšie prezimovať. Zberáme ich čo najneskôr, ak je to možné až v novembri. Prvé mierne mrazíky im neublížia. Na uloženie zberáme dvojročné zeleniny podľa polohy pestovania a druhu plodiny obvykle v októbri a ak je to možné, radšej až v novembri, aby sme skrátili dĺžku prezimovania. Dvojročné druhy dobre znášajú prvé jesenné mrazíky, sú dobre prispôsobené našim podnebným podmienkam. Zberáme, ak je to možné a počasie nám praje, vždy za suchšieho a pekného počasia. Ak je ráno mrazík, necháme rastliny pred zberom vždy pozvoľna rozmrznúť. Už pri zbere si urobíme akýsi základný predvýber semenných jedincov. Na uloženie a prezimovanie pre budúce osivo vyberáme len najkrajšie, zdravé, odrodovo zodpovedajúce, typické rastliny. Vyradíme tie, ktoré sú choré, nevyvinuté, netypické alebo poškodené. Ihneď po výbere odstránime z rastlín vňať alebo prebytočné listy. Kaleráby môžu prezimovať aj voľne uložené v pivnici.
tags: #dvojrocne #rastliny #pestovanie