Dyňa červená: Všetko, čo potrebujete vedieť o vodnom melóne
Dyňa červená, známa aj ako vodový melón, je mimoriadne obľúbené ovocie, ktoré si v lete získava srdcia mnohých pre svoju sladkú a šťavnatú dužinu. Hoci ju niekto považuje za ovocie a iný za zeleninu, z hľadiska pestovania a konzumácie je to v podstate jedno, jej lahodné plody sú to, čo nás zaujíma najviac.
Pôvod a rozšírenie
Vodové melóny pochádzajú z africkej púšte Kalahari, kde rástli už takmer pred 5 000 rokmi. Migrovali na sever cez Egypt, kde si vyslúžili veľkú slávu. Dokonca aj hieroglyfy na stenách egyptských budov rozprávajú príbehy o úrode melónov. Plody melónov pochovávali aj do hrobiek kráľov, mali ich živiť v posmrtnom živote. Melóny sa naďalej šírili po európskom kontinente a obzvlášť sa im darilo v teplejších stredomorských oblastiach. Odvtedy vzniklo mnoho rôznych chutných odrôd, mnohé z nich sa dajú pestovať aj na Slovensku. Dyňa červená je kvitnúca rastlina z čeľade Cucurbitaceae. Pochádza z južnej Afriky, no existujú aj dôkazy, že sa pestoval už v starovekom Egypte. Dnes sa pestuje v tropických a subtropických oblastiach po celom svete. V strednej Európe je známa od 16. storočia.
Charakteristika rastliny a plodu
Dyňa červená je jednoročná husto chlpatá bylina s poliehavým rastom. Listy sú striedavé, stopkaté, sivé; čepeľ je v obryse vajcovitá až trojuholníkovitá, s 5-7 lalokmi. Kvety sú jednotlivé, pazušné, bledožltej farby. Plod dyne červenej, známy ako vodový alebo červený melón, chutí sladko a jeho šťavnatá dužina je v lete výborným osviežením, ktoré uhasí smäd. Bobule sú guľaté až elipsoidné, asi 20-40 cm dlhé, zvonka tmavozelené, svetlozelené alebo mramorované, hladké, jedlé; vnútorné oplodie je väčšinou červené, ale aj ružové, žlté, belavé; sladké, jedlé s čiernymi či hnedými vajcovitými sploštenými semenami. Poznáme ho ako veľký, okrúhly plod s tvrdšou tmavozelenou šupkou, pod ktorou je šťavnaté červené alebo ružové jadro a vo vnútri nájdeme početné čierne semená. Väčšina ľudí tieto oválne plody s červenou sladkou dužinou nenazve inak ako melóny.
Pestovanie dyne červenej
Podmienky pre pestovanie
Dyňa červená prosperuje len v teplejších oblastiach Slovenska, obľubuje dostatok slnka a to počas celého dňa a pred vetrom chránené miesta. Rastlina vyžaduje teploty okolo 25 až 30 stupňov. Červené melóny potrebujú dlhé vegetačné obdobie (najmenej 80 dní) a teplú pôdu. Pôda by mala mať v čase výsadby teplotu 21 °C alebo vyššiu. Dyňa červená potrebuje priepustnú piesočnatohlinitú pôdu so strednou hladinou dusíka. Odporúčajú sa ľahšie vyhnojené pôdy chránené pred vetrom, s južnou expozíciou a závlahou. Okrem vyššej teploty je pre získanie chutných plodov nevyhnutné dopriať rastline dostatok vlahy.
Výsev a výsadba
- Vypestovať túto rastlinu môžete z priamych výsevov v apríli alebo z predpestovaných priesad v máji, ktoré bežne počas jarných mesiacov dostanete kúpiť na trhoviskách.
- Semená sejeme asi 2,5 centimetra do hĺbky a dobre ich zalievame, až kým začnú klíčiť.
- Ak chcete s výsadbou začať v chladnejšom období, zakryte výsadbovú plochu čiernym plastom, aby sa pôda zahriala a semiačka naštartujte v interiéri - zhruba tri týždne pred výsadbou.
- Náš tip: Pri výseve do nádoby zasejte semená melónu do hĺbky približne 1,3 centimetra. Umiestnite ich do slnečného (južne orientovaného) okna alebo pod svetlá.
- Sejem na jar v rýchliarňach pri teplote okolo 20 stupňov. Do voľnej pôdy vysádzame rastlinky, keď sú vysoké okolo 15 centimetrov.
- V chladnejších oblastiach je úspešné rýchlenie v skleníkoch.
- Vo voľnej pôde sa môže pestovať iba v slnečných chránených polohách, v chladnejších oblastiach sa dá pestovať v rýchliarňach.
- Dyňa červená je mimoriadne vitálna, zvyčajne sa nepestuje v skleníkoch, ale pod plastovými krytmi.
Starostlivosť počas rastu
V prvom rade myslite na to, že plaziace sa stonky melóna môžu dosiahnuť dĺžku aj 6 metrov. Takže saďte tam, kde je dostatok otvoreného priestoru. Pred výsevom alebo sadením doplňte do pôdy organické látky, ako je kompost alebo kompostovaný kravský hnoj. Pridajte vyvážené hnojivo s vysokým obsahom dusíka. Do každého vysejte 8 až 10 semien melónu a semená vtlačte 2,5 centimetra do pôdy. Kopčeky by mali byť od seba vzdialené 90 až 120 centimetrov a riadky aspoň 2,5 metra. Keď rastlinky vyklíčia, ponechajte na každom kopci tri silnejšie. Pred výsadbou je potrebné zapracovať do pôdy vyzretý maštaľný hnoj a univerzálne priemyselné hnojivo. Pôda by mala byť stále vlhká, zároveň už pred výsadbou dbajte na to, aby bola bohato zásobená živinami. Na udržanie vlhkosti pôdy dávame nástielku a pôdu každé dva týždne prihnojujeme. Osvedčené je aj nastielanie slamou.
Zálievka a hnojenie
Zalievať treba odstátou vodou, vo väčších dávkach, ideálne v ranných hodinách aby listy po zálievke čo najrýchlejšie obschli. Počas vegetačného obdobia pohnojte 2 - 3 krát. Vysadené v črepníku: akonáhle sa rastlina zakorení a začne poriadne rásť, hnojí sa minimálne každé 2 týždne, raz do mesiaca hnojivom na zeleninu. Druhé hnojenie je vhodné pri raste výhonkov (doprajte melónu aj dávku bóru: rozpustite 1 polievkovú lyžicu domáceho bóraxu v 4 litroch vody a postriekajte lístie a základne rastlín), tretie po nasadení plodov.
Opeľovanie a ochrana plodov
Tvorbe plodov pomáhame ručným opeľovaním. V čase kvitnutia treba kryt odstrániť, aby sa znížila vlhkosť a podporilo opeľovanie. Keď sa plody začnú vyvíjať, zredukujeme rozkonárovanie bočných výhonkov na dva až tri listy a pod každý plod podložíme suchú trávu alebo drevenú doštičku. Chránime ho tak pred škodcami a chorobami, ktoré sa prenášajú pôdou. Zo záhonov treba počas leta odstraňovať burinu - odoberá dyniam potrebnú vlahu a živiny. Hubám a plesniam sa vyhnete, keď zdvihnete listy a stonky nad vlhkú zem a zalievate častejšie a menej. Zo škodcov sú najčastejší „uhorkoví chrobáci“ Acalymma vittatum a Diabrotica undecimpunctata howardi.
Zber a zrelosť
Dyňa sa zberá približne 11 až 14 týždňov po sejbe. Rozrastené dyne môžete opatrne pozaštipovať a tak urýchliť dozrievanie plodov. Zberať môžete postupne, v lete aj počas jesene. Určiť, kedy je melón dokonale zrelý, nie je ľahké. Jedným zo spôsobov, ktorý uprednostňujú mnohí záhradníci, je sledovať úponky najbližšie k stonke melónu. Úponky majú tvar špirály. Keď zhnednú a vyschnú, melóny sú zrelé. U niektorých odrôd melónu však vysychajú viac ako týždeň pred úplným dozretím. Najistejším znakom zrelosti u väčšiny odrôd melónu je farba spodnej škvrny, miesta, ktoré je v kontakte s pôdou. Keď melón dozrieva, škvrna sa zmení z takmer bielej na žltú. Zrelosť dyne poznáme tak, že keď poklopkáme po plode, vydá dutý zvuk. Ak na zrelý plod zaklopete, vydá tupý zvuk. Zrelosť plodu identifikuje aj zasychajúca stopka, ktorá ho spája s rastlinou.
growing melon at home
Zdravotné benefity dyne červenej
Dužina je doslova nabitá vitamínmi, minerálmi a ďalšími látkami, ktoré neobyčajne priaznivo vplývajú na naše zdravie. Vodný melón obsahuje až 92% vody, čo z neho robí výborný prostriedok na hydratáciu. Vysoký obsah vody v ovocí zaisťuje pocit sýtosti. Melón pomáha znížiť cholesterol, posilniť imunitu, potláčať zápaly a posilňovať nervy aj mozog. Hydratuje organizmus, upravuje trávenie, vďaka obsahu vápnika a draslíka sa stará aj o zdravie obličiek. Bobule sa konzumujú. Ich dužina má výborné dietetické účinky a priaznivo pôsobí pri ochoreniach pečene.
Nutričné hodnoty a prínosy pre zdravie
Dužina plodu je ružová, jemná, veľmi šťavnatá a sladká. Má vysoký obsah vitamínu A, C, skupiny B a minerálnych látok.
| Zložka | Prínos pre zdravie |
|---|---|
| Lykopén | Znižuje cholesterol a krvný tlak, chráni pred oxidačným poškodením a zápalom, pomáha predchádzať vekom podmienenej degenerácii makuly. |
| Citrulín | Aminokyselina, ktorá môže zvýšiť hladinu oxidu dusnatého v tele, pomáha pri rozširovaní ciev, čo znižuje krvný tlak. |
| Vitamín A, C, skupiny B | Dôležité pre imunitu, zrak a celkové fungovanie organizmu. |
| Vápnik a draslík | Starajú sa o zdravie obličiek. |
| Voda (až 92%) | Hydratuje organizmus, podporuje trávenie, zabezpečuje pocit sýtosti. |
Ochorenia srdca patria medzi najčastejšie príčiny smrti na svete. Mnoho živín v melóne má pozitívny vplyv na naše srdce a cievy. Jedným z nich je lykopén, ktorý znižuje cholesterol a krvný tlak. Vodný melón obsahuje aj citrulín, aminokyselinu, ktorá môže zvýšiť hladinu oxidu dusnatého v tele. Oxid dusnatý pomáha pri rozširovaní ciev, čo znižuje krvný tlak. Ďalšie vitamíny a minerály v melóne sú tiež dobré pre zdravie nášho srdca.
Využitie v kuchyni
Vodný melón má v kulinárskom svete rôzne využitie. Keďže ide o mimoriadne šťavnaté ovocie, často sa z neho vyrábajú šťavy. Čerstvý vodný melón sa používa na výrobu mliečnych koktailov, medzi obľúbené recepty, ktoré obsahujú vodný melón, patrí džem, lekvár a želé a často sa z neho vyrábajú aj pudingy, zmrzliny a peny. Ovocné šaláty nie sú výnimkou. V niektorých krajinách sa z dužiny robia šťavy a sirupy, vonkajšie oplodie plodov sa nakladá v náleve. Mladé plody a listy sa používajú ako zelenina. Zo semien sa lisuje olej alebo sú prísadou k jedlám či do pečiva.
