Ekologické pestovanie palmového oleja: komplexný pohľad na udržateľnosť

Palmový olej sa stal neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života, nachádzame ho v takmer každom druhom výrobku, od šampónov a rúžov na pery až po margaríny a čokoládu. Je to jeden z najvýnosnejších poľnohospodárskych produktov, zároveň však spôsobuje obrovské environmentálne škody. Dopyt po palmovom oleji neustále narastá a stáva sa takmer nemožným ho uspokojiť. Tento rastlinný olej je najviac využívaný spomedzi všetkých olejov a tvorí až 40 % globálneho dopytu. Oproti ostatným olejom je veľmi lacný a využíva oveľa menšiu plochu na pestovanie (palmy pokrývajú menej ako 5,5 % z celkovej globálnej plochy olejnatých plodín). V globálnom priemysle sa čoraz častejšie dostáva aj na Slovensko a dopyt po ňom prudko stúpa v celom svete. Dôvodmi sú rastúci počet svetového obyvateľstva a jeho spotreba, nízka cena palmového oleja, ale aj jeho veľmi široké možnosti uplatnenia - v potravinárstve, priemysle či ako „ekologický“ bio-doplnok do pohonných hmôt.

Pôvod a pestovanie palmy olejnej

Palma olejná - Elaeis guineensis - prirodzene rastie v západnej Afrike v susedstve vždyzelených tropických lesov. Odtiaľ bola privezená do juhovýchodnej Ázie len pred 100 rokmi ako okrasná stromová plodina a plantážnicky sa pestuje aj v iných krajinách trópov. Zo súkvetia palmy vyrastie 500 - 700 plodov (kôstkovíc), ktoré obsahujú cenné oleje. Z mäsitej dužiny sa lisuje olej používaný pri výrobe mydla, sviečok a potravín. Zo semien sa získava aj jedlý olej. Z poranených stromov palmy vyteká šťava, ktorej kvasením sa získava palmové víno.

Mapa rozšírenia pestovania palmy olejnej

Úspešné spravovanie plantáží zaisťuje vysoký výnos, kvalitný surový palmový olej a udržateľný rast. Palmám olejným sa darí v tropických krajinách s vysokými teplotami, množstvom zrážok a hlbokou, dobre odvodnenou pôdou. Proces začína v škôlke, kde mladé sadenice rastú niekoľko mesiacov pred presadením na plantáže palmového oleja. Stromy zvyčajne začínajú rodiť strapce čerstvého ovocia po troch až štyroch rokoch. V tomto období prechádzajú z nezrelého štádia do prvého zberu. Dobré agronomické postupy, ako je pravidelné odstraňovanie buriny, mulčovanie a aplikácia hnojív, sú nevyhnutné pre silný rast.

Výroba palmového oleja

Zber predstavuje najdôležitejšiu fázu výroby palmového oleja. Poľnohospodári hľadajú známky zrelosti, zvyčajne, keď voľné ovocie začne padať zo strapca. Po zbere je kľúčová rýchlosť. Ovocie sa musí rýchlo dopraviť do mlyna, aby sa zabránilo hromadeniu voľných mastných kyselín, čo môže znížiť kvalitu surového palmového oleja. Akonáhle sa trsy čerstvého ovocia dostanú do mlyna na palmový olej, prechádzajú detailným, no efektívnym výrobným procesom, ktorý premieňa zozbierané ovocie na surový palmový olej (CPO).

Proces spracovania v mlyne:

Príjem a sterilizácia: V mlyne sa strapce ovocia najskôr prijmú, zvážia a pripravia na spracovanie. Sterilizačná fáza využíva vysokotlakovú paru s teplotou približne 140 stupňov počas 75 - 90 minút na deaktiváciu enzýmov, ktoré spôsobujú poškodenie oleja. Tento proces tiež pomáha uvoľniť plody zo strapcov, čo uľahčuje manipuláciu s nimi v ďalšej fáze.
Mlátenie: Ďalej prechádzajú trsy plodov procesom mlátenia, kde sa oddelia jednotlivé plodnice od stopiek. Tento krok je nevyhnutný pre efektívnu ťažbu ropy.
Trávenie: Počas trávenia sa oddelené plody zahrievajú a miešajú, aby sa roztrhol mezokarp (mäsitá časť, ktorá obsahuje väčšinu oleja).
Stláčanie: Natrávená kaša sa potom presunie do skrutkového lisu, ktorý vytlačí olej z vlákniny a orechov. Extrahovaná ropa je zmesou ropy, vody a pevných nečistôt, zatiaľ čo zvyšný vláknitý materiál je známy ako lisovaný koláč.
Objasnenie a oddelenie: Extrahovaný olej sa potom čistí v procese čírenia, kde sa voda a pevné látky odstraňujú cez usadzovacie nádrže a dekantačnú odstredivku, ktorá oddeľuje čistý olej od nečistôt. Tento krok je nevyhnutný na výrobu kvalitného surového palmového oleja pripraveného na skladovanie alebo rafináciu.
Sušenie a skladovanie: Po vyčírení sa olej suší, aby sa znížil obsah vlhkosti a zabránilo sa znehodnoteniu. Podľa špecifikácií by úrovne vlhkosti a nečistôt (M&I) mali byť menšie alebo rovné 0,25 % pre udržanie optimálnej kvality oleja.
Obnova jadra: Zvyšné orechy prechádzajú procesom obnovy jadra. Sú oddelené od vlákna, popraskané a vylúhované, aby sa extrahovali jadrá.

Po extrakcii surového palmového oleja (CPO) zo strapcov čerstvého ovocia musí prejsť rafináciou, aby sa stal bezpečným a príťažlivým pre spotrebiteľa. Počas degumácie sa odstraňujú fosfolipidy a gumy. Neutralizačná fáza eliminuje voľné mastné kyseliny, ktoré spôsobujú žltnutie, zatiaľ čo bielenie odfiltruje farebné pigmenty a stopové kovy. Ukazovatele kvality, ako je hladina voľných mastných kyselín, vlhkosť a nečistoty a farba, určujú celkový stupeň rafinovaného palmového oleja.

Ako sa vyrába palmový olej?

Environmentálne a sociálne dopady

Pestovanie palmy olejovej je síce výnosné, no zároveň je hlavnou príčinou odlesňovania jedných z najhodnotnejších tropických lesov na svete - tie v Ázii sú domovom 10 % svetovej biodiverzity. Polovica svetovej populácie používa palmový olej v jedle. 85 % palmového oleja je globálne produkovaných a exportovaných hlavne z Indonézie a Malajzie. Dopyt po ňom však každoročne narastá, čo má za následok odlesňovanie a obrovskú výsadbu paliem. V ostatnom období boli rozsiahle plochy Juhovýchodnej Ázie zasiahnuté požiarmi a sprievodným dymom, ktorý bol spôsobený vypaľovaním dažďových lesov. Vypaľovanie sa dialo často práve s cieľom zvýšiť plochy pre pestovanie monokultúr palmy olejnej.

Strata biodiverzity

Najviditeľnejší je úbytok počtu veľkých cicavcov, ako sú tigre, orangutany, nosorožce či slony, ale odlesňovanie má značný vplyv i na globálne otepľovanie. Rozorať jeden hektár stepi na Ukrajine, kde je relatívne nízka biodiverzita, nie je to isté, ako keď vyklčujete jeden hektár tropického lesa na Borneu s množstvom unikátnych endemitov. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) je v dôsledku biznisu s palmovým olejom v ohrození 193 druhov živočíchov, medzi nimi orangutany, gibony a tigre. Orangutany sú silné a inteligentné tvory žijúce samotárskym životom. Veľké ľudoopy s dlhou červenohnedou srsťou, najväčšie cicavce žijúce na stromoch, patria medzi najinteligentnejšie primáty. Odhaduje sa, že vo svete je okolo 115-tisíc orangutanov. Z toho je 104 700 orangutanov bornejských (ohrozený druh) a 7 500 orangutanov sumatrianskych (kriticky ohrozený druh).

Každý rok na Borneu prichádza o život až 5000 orangutanov. Hlavnou príčinou je strata ich prirodzeného domova - pralesa. Spoločnosti pestujúce palmy olejové považujú orangutany za škodcov, pretože pojedajú korienky mladých, čerstvo zasadených palmových stromov. Tie si preto najímajú miestnych obyvateľov alebo vlastných pracovníkov, aby zabíjali zvieratá poškodzujúce ich sadenice. Usmrteným orangutanom odsekávajú ruky alebo inú časť tela ako dôkaz koľko zvierat zabili, na základe čoho sú vyplácaní. Alebo ich dokonca konzumujú.

Uhlíková stopa a klimatické zmeny

Problémom palmového oleja je aj množstvo emisií, ktoré sa v súvislosti s jeho pestovaním uvoľňujú. Vyčistenie jedného hektára lesa uvoľňuje do ovzdušia až 174 ton oxidu uhličitého. Oxid uhličitý výrazne prispieva ku zmenám klímy a globálnemu otepľovaniu. Ten sa však uvoľňuje aj z obnaženej pôdy, aj po vyrúbaní lesa. Vzniká niečo, čo by sa dalo pomenovať ako uhlíkový dlh, ktorý plantáž musí nejakú dobu splácať, ale keď po 30 rokoch stromy prestanú plodiť a pôda sa nebude môcť ďalej využívať, k splateniu počiatočného uhlíkového dlhu nedochádza. Tým pádom nie je využívanie palmového oleja nijak zásadne udržateľnejšie.

Sociálne konflikty a ľudské práva

Produkcia palmového oleja je jednou z hlavných príčin konfliktov v Indonézii. V roku 2011 jeden z hlavných výrobcov palmového oleja použil buldozéry a zbrane na zničenie 40 obydlí a vyčistenie 40 000 hektárov krajiny na produkciu palmového oleja. Navyše, podobne ako je tomu napríklad vo fast fashion biznise, v ktorom dopyt rovnako neustále narastá - i tu sa vyskytuje novodobé otroctvo. Ľudia pracujú do vyčerpania za minimálnu mzdu, častokrát i pod hrozbou fyzického trestu nemôžu prestať pracovať a výnimkou nie je ani detská práca. Z pôvodných oblastí vytláčajú domorodcov, takže problematika palmového oleja sa týka aj ľudských práv. Pozemky dedinčanov palmové spoločnosti vyvlastňujú a protiprávne zaberajú bez kompenzácie a krivda miestnych komunít ostáva nevypočutá a bez povšimnutia úradov.

Prečo nebojkotovať, ale hľadať udržateľné riešenia?

Ak by celý svet prestal zo dňa na deň kupovať palmový olej, museli by sme jeho výrobu nahradiť 9-krát väčšími poľnohospodárskymi plochami. To by znamenalo viac odlesnenia, zavlažovania, používania hnojív a ešte väčšie množstvo vypustených skleníkových plynov. Preto už ani svetové environmentálne organizácie neodporúčajú bojkotovať výrobky s palmovým olejom. Alternatívou je kupovať výrobky, ktoré používajú olej certifikovaný značkou Roundtable on Sustainable Palm Oil (RSPO).

Palma olejná poskytuje až 9-krát vyššie hektárové výnosy ako iné alternatívy v oblasti rastlinných olejov. Potrebuje teda oveľa menšiu plochu na výrobu rovnakého množstva oleja. Takisto potrebuje menej umelých hnojív a pesticídov ako jeho alternatívy, napríklad repka olejná. Navyše, v porovnaní s pestovaním iných rastlinných olejov je uhlíková stopa palmového oleja oveľa nižšia. Do roku 2050 sa má dopyt po rastlinných olejoch zvýšiť o 46 %. Už dnes vieme, že ak by sme aj palmový olej nahradili iným, budeme musieť problém nášho konzumu a s ním súvisiacich problémov tak či tak riešiť. Palmový olej je problém najmä kvôli nesprávnemu zaobchádzaniu s prírodnými zdrojmi a s ľuďmi.

Certifikácia RSPO ako cesta k udržateľnosti

Veľmi zaujímavou možnosťou je tzv. certifikácia palmového oleja, s ktorou je spojená predovšetkým iniciatíva RSPO (Roundtable on Sustainable Palm Oil), ktorá celosvetovo zastrešuje dodržiavanie udržateľného hospodárenia s palmovým olejom. Táto organizácia bola vytvorená v roku 2004 ako reakcia na rastúce obavy z dopadov palmového oleja na životné prostredie. Jej hlavným poslaním je vytvoriť svet, v ktorom je trvalo udržateľné poľnohospodárstvo normou. Umožňuje pestovateľom naučiť sa používať lepšie poľnohospodárske metódy, zlepšiť pracovné podmienky, lepšie sa postarať o ľudí a slúži najmä na podporu rastu miestneho regiónu, revitalizácie, trvalo udržateľného rozvoja v rámci dažďových pralesov a investícií v rámci nových, šetrnejších technológií, nielen vo vzťahu k ľuďom, ale i k životnému prostrediu (zachovanie biotopov a pod.); v konečnom dôsledku k znižovaniu miery chudoby v regióne juhovýchodnej Ázie, najmä v Malajzii a Indonézii.

Certifikácia RSPO zaručuje, že olej nebol vypestovaný na plochách získaných odlesnením chránených lesov, miestne komunity boli spravodlivo odmenené a celkovo boli splnené prísne štandardy na jeho výrobu. Dnes predstavuje takto certifikovaný palmový olej pätinu svetovej produkcie a jeho podiel stále stúpa. Napríklad to znamená aj to, že firma, ktorá pestuje palmu olejovú nesmie zakladať nové plantáže na úkor pôvodných dažďových pralesov, ale namiesto toho musí rekultivovať plantáže staré. Mnoho firiem - predovšetkým z rozvinutej časti sveta - už dávno preferuje pri nákupe certifikovaný olej aj pri vyšších cenách a práve tým napomáhajú k záchrane tropických dažďových lesov.

tags: #ekologicke #pestovanie #palmoveho #oleja