Enciánový stromček: pestovanie, choroby a škodcovia

Enciánový stromček, správne ľuľok Rantonnetov (Solanum rantonnetii), je zaujímavá a obľúbená okrasná kríková rastlina s fialovými kvetmi, prípadne aj čisto bielymi. Jeho obľúbenosť, miesto vysadenia a spôsob pestovania výrazne ovplyvňuje fakt, že ide o teplomilnú rastlinu, nie mrazuvzdornú.

Kvet tejto rastliny je to, prečo je pestovaná a obľúbená. Na rastline s jemnými zelenými lístkami podobnými na zemolez, kvitne veľké množstvo fialových kvetov tvorených päťuholníkovým kvetom. Enciánový stromček je elegantný, neskutočne bohato kvitnúci ker. Je posiaty enciánovo modrými kvetmi. Rastie a kvitne od skorého leta až do neskorej jesene. Pokiaľ v zime premiestnite stromček do interiéru, vyhrievaného skleníka alebo zimnej záhrady, môže kvitnúť aj počas zimných mesiacov. Podmienkou je, že teplota v miestnosti neklesá pod 10 °C.

Pestovanie a starostlivosť

Enciánový stromček patrí medzi takzvané prenosné rastliny. Počas sezóny sa mu darí vonku, na balkóne, terase, či v záhrade, s ohlásením prvých mrazov ho však treba premiestniť do svetlej bezmrazej miestnosti, kde prezimuje. Odporúča sa ho vyložiť von až po 15. máji, hoci každý rok je počasie špecifické, prispôsobiť sa preto treba jeho aktuálnemu vývoju. Pestujeme ho v nádobách, čiže kvetináčoch a hrantíkoch tak, aby mali jeho korene dostatok priestoru a prísun živín. Počas nemrazivých mesiacov, počas sezóny ho môžeme pestovať na balkónoch, v záhradách a na dvoroch. Zaujímavým môže byť v priestoroch predzáhradky, pri vstupe do domu, alebo v blízkosti okien tak, aby bol na očiach a ako kvitnúci ker robil radosť.

Výsadba a pôda

Použite dostatočne veľkú nádobu. Jej veľkosť musí vždy zodpovedať veľkosti rastliny.
Na dne musia mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda.
Takmer všetkým rastlinám sa darí v hlinito-humóznej pôde, môžu byť použité i niektoré obvyklé substráty. Dobré zeminy sú samozrejme o niečo drahšie, ale len s dobrým substrátom dosiahnete očakávané výsledky.

Jarným presadením do čerstvého substrátu nič nepokazíte. Práve naopak. Stromček by sme mali v prvých rokoch presádzať raz ročne, neskôr raz za dva až tri roky. Najlepší čas na presádzanie a vysádzanie je skorá jar.

Zálievka a hnojenie

Rastlina vyžaduje pravidelnú a pomerne hojnú zálievku. Bohato bude kvitnúť, ak vždy čo najskôr odstránite odkvitnuté kvety a stromček budete tvarovať rezom, čím sa navyše pekne zahustí. Počas leta nezabudnite na pravidelné prihnojovanie. Obyčajne sa zvyknú polievať 1-krát denne.

Najvhodnejšie je dlhodobo pôsobiace hnojivo. Tieto hnojivá uvoľňujú potrebné živiny len pri dostatočne vysokej teplote a podľa potreby rastliny. Dodatočne môžeme dobre zakorenené rastliny od apríla až do začiatku augusta týždenne hnojiť kvapalným hnojivom. Od začiatku augusta už nehnojíme, pretože rastliny musia byť do zimy úplne vyzreté. Aby bol Solanum rantonnetii veľmi kvetnatý, potrebuje pravidelný prísun hnojív (každých 15 dní) počas obdobia kvitnutia (máj až jeseň). Na jeseň mu trocha kompostu na základni dokonale pristane.

Tree Fertilization: Why Should I Fertilize My Tree?

Rez a tvarovanie

Dôležitý je rez na jar ešte pred pučaním. Korunku dôkladne prerieďte, aby sa v nej vytvorilo miesto na nové výhonky. Rastlina bohato kvitne iba ak počas sezóny pravidelne odstraňujete odkvitnuté kvety. Spolu s nimi sa odporúča zrezať aj koniec výhonky, čo rastlinu podnieti zahustiť sa. V tvare stromčeka sa pestuje preto, že si vyžaduje rez.

Pravidelný rez a tvarovanie je pri enciánovom stromčeku nevyhnutné. Bez zásahov nožníc by bola rastlina nevzhľadným krom vyháňajúcim vetvy do všetkých strán. Mladej rastline ponechajte iba jeden výhonok (stredový, najsilnejší). Tento necháme vyrásť minimálne do výšky jedného metra. Keď má hlavný výhonok jeden až jeden a pol metra, vrchol zaštipneme. V tejto chvíli sa začne stonka v jeho hornej časti vetviť a vytvárať korunu. V ďalšom roku prichádza čas na pravidelné presádzanie a radikálny rez. Po presadení zastrihneme korunu do kompaktného tvaru, prípadne sa zbavíme výhonov, ktoré narúšajú vzhľad stromu. Ponecháme iba kmienok a veľmi krátko strihanú korunu - tá začne hneď v máji bohato obrastať. Aby sme zachovali tvar a zaistili čo najvyšší počet kvetov, mladé vetvičky pravidelne zaštipujeme. Pred zazimovaním trochu skrátime výhony. Po prezimovaní silne zrežeme do žiadaného tvaru. Vyhýbame sa strihaniu počas leta, pretože rastlina stráca svoju prirodzenú krásu.

Prezimovanie

Prvé mrazy by mali byť signálom, že tento stromček patrí do nemrznúceho priestoru so svetlom. Takým sú garáže, vstupné haly, interiér, nie však prekurovaný a príliš teplý. Neexistuje jednotný návod, kedy s ním von a kedy s ním dnu, keďže všetky regióny majú odlišné počasie a nástup prvých, či posledných mrazov. Ak ho chceme zazimovať, prenášame nádobu so stromčekom do tmavej miestnosti s teplotou okolo 5 °C, obmedzíme zálievku na minimum a vynecháme hnojenie. Predpokladom pre správne prezimovanie je vzdušný, proti mrazu chránený, nie príliš tmavý priestor, kam ukladáme rastliny od októbra do marca. V oblastiach ohrozených mrazmi prezimovávame až do mája. Zalievame podľa potreby, rastliny nesmú v žiadnom prípade preschnúť. O čo teplejšie je miesto prezimovania, o to väčšia je potreba zálievky. Pri zvýšených teplotách a uzavretých priestoroch môžu byť rastliny napadnuté puklicou alebo voškami.

Choroby a škodcovia enciánového stromčeka

Hlavnou príčinou chorôb rastlín v nádobách je nesprávne stanovište. Väčšinou príliš vlhké a príliš zatienené. Rastlina nekvitne, ak je v prílišnom suchu, poškodili ju mrazy, alebo je v tieni. Na kvitnutie potrebuje slnko a ešte niečo podstatné. Odumreté staršie suché kvety odstraňujeme. Enciánové stromčeky môžu postihnúť vošky. Tie nie sú veľmi vyberavé a siahajú po každom kríku a rastline so zelenými mladými výhonmi.

Listové choroby

Listové choroby sa prejavujú nielen na listoch, ale aj iných častiach rastlín. Listy menia farbu, chradnú a odumierajú. Pôvodcom týchto chorôb sú huby. V prípade neskorého zásahu môže celá rastlina odumrieť. Jedná sa o ochorenie bez univerzálnych príznakov, pretože jednotlivými patogénmi môžu byť rôzne druhy húb. Poškodenie sa môže prejaviť od žltej, červenej a hnedej až k čiernej farbe v hornej časti listov. Na začiatku sú iba drobné škvrnky, ktoré sa zväčšujú. Až sa tieto škvrnky spoja, začne lístie chradnúť a odumierať.

Medzi často napadnuté rastliny patrí zeler, paradajky, margaréty, petržlen a chryzantémy. Choroba sa šíri rýchlo, preto odporúčame už na začiatku sezóny vysádzať rastliny vo väčších vzdialenostiach medzi sebou. Vďaka tomu po daždi listy veľmi rýchlo uschnú, čím sa znižuje riziko infekcie. Väčšina výtrusov sa nachádza v pôde, preto môžu byť pri daždi "rozvírené" na listy. Tomu môžete zabrániť tým, že pokryjete zem slamou, ako je to bežné napríklad u jahôd.

Múčnatka a pleseň

Pri napadnutí voškami použijeme vhodný postrek. Podobne postupujeme pri výskyte múčnatky na fuchsiách. Na rozdiel od múčnatky, pleseň miluje vlhkosť. Zatiaľ čo sa múčnatka tvorí na hornej časti listu, pleseň napáda zadnú stranu listu, kde huba vytvorí šedo-fialové podhubie. Voči voškám existuje viacero údajných zaručených, naozaj efektívnych receptov, ale aj postreky.

tags: #encianovy #stromcek #choroby