Pestovanie exotického korenia: Od sečuánskeho po šafran, kurkumu a kardamóm priamo u vás doma

Väčšina slovenských domácností dnes bežne pestuje rôzne bylinky. Bazalka, tymian či petržlen sú stálice našich kuchynských parapetov, balkónov a záhrad. Ale čo keby ste sa pustili do pestovania niečoho úplne iného a výnimočného? Reč je o sečuánskom korení a šafráne - vzácnych koreninách, ktoré patria medzi najcennejšie na svete, no napriek tomu sa v našich končinách takmer vôbec nepestujú. Okrem nich si však môžete doma vypestovať aj ďalšie exotické koreniny ako kurkumu či kardamóm.

Sečuánske korenie: Exotická chuť s liečivými účinkami

Sečuánske korenie, známe aj ako zanthoxylum, je exotická rastlina s dlhoročnou históriou využitia v ázijskej kuchyni a tradičnej medicíne. Patrí medzi najzaujímavejšie koreniny sveta a pomôže vám objaviť nové kulinárske horizonty. Jeho charakteristická pálivá, citrusová chuť a omamná vôňa ho zaraďujú medzi najobľúbenejšie koreniny. Okrem kulinárskych vlastností má sečuánske korenie aj množstvo zdravotných benefitov, ktoré ocenia nielen gurmáni, ale aj tí, ktorí sa zaujímajú o prírodnú medicínu. Sečuánske korenie (Zanthoxylum piperitum) je opadavý ker dorastajúci do výšky 2-3 metrov. Má tmavozelené, lesklé listy a malé, žltozelené kvety, ktoré kvitnú od mája do júna. Plody sú malé, červenohnedé kapsule, ktoré obsahujú čierne semená. Tieto plody sú zberané a sušené, aby vytvorili koreninu známu ako sečuánske korenie. Okrem plodov môžeme v kuchyni používať aj listy tejto rastliny na dochutenie jedál.

Pôvod a využitie sečuánskeho korenia

Sečuánske korenie pochádza z Číny, konkrétne z oblasti S'-čuan, po ktorej nesie svoje meno. Na rozdiel od klasického čierneho alebo bieleho korenia, ktoré sa u nás používa najčastejšie, je sečuánske korenie úplne odlišné. Má jedinečnú arómu a chuť, ktorú charakterizuje príjemné brnenie na jazyku bez typickej ostrej pálivosti, na ktorú sme pri klasickom korení zvyknutí. V čínskej gastronómii sa sečuánske korenie používa nielen pri varení mäsa a omáčok, ale veľmi populárne je aj ako prísada do zeleného čaju či na dochutenie zeleninových jedál. Jeho jemná, korenisto-citrusová príchuť dodá jedlám netradičný rozmer a povýši vaše kulinárske výtvory na úplne novú úroveň. V minulosti ho naši predkovia používali ako liečivú rastlinu na liečbu rôznych ochorení, najmä tráviacich problémov a bolesti. Sečuánske korenie môžeme používať ako koreninu do rôznych jedál, kde jeho pikantná a citrónovo-horká chuť dodáva jedlám výnimočnú arómu. Je obľúbené v ázijskej kuchyni, najmä v sečuánskych pokrmoch, ako sú stir-fry a polievky.

Ako jednoducho pestovať sečuánske korenie doma?

Dobrou správou je, že aj keď ide o exotickú rastlinu, jej pestovanie nie je vôbec komplikované. Ide o stromček s názvom žltodrev korenistý (Zanthoxylum piperitum), ktorý v ázijských podmienkach dorastá až do výšky troch metrov. U nás ho však pokojne môžete pestovať ako dekoratívny bonsaj v byte, v zimnej záhrade alebo na balkóne. Rastlinu môžeme pestovať v kvetináčoch, ktoré môžeme v lete umiestniť von a na zimu preniesť dovnútra.

Ideálne umiestnenie a starostlivosť o rastlinu

Aby sa vášmu stromčeku darilo, umiestnite ho na miesto, kde má dostatok prirodzeného svetla, ideálne s priamymi slnečnými lúčmi. Uprednostňujme slnečné alebo polotienisté stanovište, kde sa sečuánskemu koreniu bude dariť najlepšie. Rastlina síce zvládne aj mierny polotieň, ale dostatok slnka je kľúčový pre bohatú úrodu bobúľ. Čo sa týka zavlažovania, vyhýbajte sa extrémom - rastlina neznáša premočenie, no nemá rada ani úplné preschnutie pôdy. Vhodnou metódou je pravidelné zvlhčovanie listov pomocou rozprašovača, čím simulujete prirodzené, vlhšie prostredie jej domoviny. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny. Sečuánske korenie je čiastočne mrazuvzdorné, takže ho môžeme pestovať aj na Slovensku, ale v zimných mesiacoch je vhodné ho chrániť pred silnými mrazmi.

Hnojenie a strihanie sú nevyhnutnosťou

Aby ste zabezpečili zdravý rast, v jarnom a letnom období odporúčame aplikovať fosforečné hnojivo aspoň dvakrát mesačne. Stromček je zároveň potrebné pravidelne zastrihávať. Suché, odumreté alebo poškodené konáriky odstráňte vždy skoro na jar. Po odkvitnutí, ktoré nastáva na prelome leta a jesene, môžete stromček skrátiť a upraviť podľa vašich predstáv.

Bez opeľovania plody nezískate

Keďže v domácich podmienkach chýbajú prirodzení opeľovači ako včely, musíte im trochu pomôcť. Pomocou jemného štetca opatrne prenášajte peľ z jedného kvetu na druhý. Táto jednoduchá technika ručného opeľovania zabezpečí, že rastlina na jeseň vytvorí nádherné červené bobuľky, ktoré budú odmenou za vašu starostlivosť.

Ako spracovať úrodu sečuánskeho korenia?

Zrelé bobuľky opatrne oberte, následne ich vysušte a použite pri varení. V kuchyni sa používajú iba aromatické vonkajšie šupky, pretože semienka sú príliš horké a na konzumáciu nevhodné. Tie však môžete použiť na ďalšie pestovanie nových rastliniek. Ak si chcete vypestovať stromček od základu zo semien, je potrebné simulovať zimné obdobie. Semienka umiestnite približne na dva mesiace do chladničky, čím sa aktivuje ich schopnosť klíčiť.

Kulinárske využitie sečuánskeho korenia

Sečuánske korenie sa skvelo hodí do pečeného mäsa, rybacích pokrmov, rôznych druhov omáčok, marinád, no výborne dochutí aj čerstvé šaláty či exotické polievky. Výrazná, no zároveň jemná a nevtieravá chuť obohatí jedlá o špecifickú, mierne citrusovú arómu, ktorú si zamilujete vy aj vaši hostia.

Prečo patrí medzi najdrahšie koreniny na svete?

Cena sečuánskeho korenia je vyššia predovšetkým kvôli náročnému spôsobu zberu. Rastlina je vybavená ostrými tŕňmi, ktoré komplikujú ručný zber a prinášajú riziko poranenia. Okrem toho sa pri zbere spotrebujú len šupky bobúľ, čo znamená, že výsledný objem produktu je malý v pomere k množstvu vynaloženej práce. Vypestovať si doma sečuánske korenie je tak skvelou príležitosťou, ako získať vzácnu a exotickú ingredienciu priamo z vlastnej záhradky či parapetu. Nielenže získate unikátne dochutenie vašich jedál, ale zároveň zažijete radosť z pestovania niečoho výnimočného, čo len tak hocikto doma nemá.

Šafran siaty (Crocus sativus)

Šafran siaty je bylina z čeľade kosatcovité (Iridaceae). Šafrán pochádza pravdepodobne zo západnej Ázie odkiaľ sa rozšíril do orientu a Stredomoria. Pestoval sa a zmienky o ňom môžeme nájsť už v starovekom Egypte, Ríme a v iných kolískach civilizácie. Vyznačuje sa úzkymi listami vyrastajúcimi z cibuľovitej hľuzy, ktoré začiatkom leta vyschnú. Kvitne na jeseň fialkovými kvetmi (prípadne aj bielymi). Ako korenie sa používa blizna vyčnievajúca z kvetu. V kvete sa nachádzajú 3 blizny dlhé 2-3 cm. Udáva sa, že na jeden gram korenia šafranu je potrebné až 150 kvetov. Dnes sa Šafran pestuje hlavne v Iráne, Španielsku, južnom Francúzsku, ale aj inde. Šafran môžeme pestovať aj na Slovensku, skôr v teplejších oblastiach. U nás sú rozšírené iné príbuzné druhy, skôr kvitnúce na jar, len treba dávať pozor na zámenu, pretože niektoré druhy sú jedovaté.

Pestovanie šafranu

Šafrán pestujeme vo výživných priepustných hlinito-piesčitých pôdach. Hľuzy vysádzame na stanovište na jeseň do hĺbky 7cm. Počas sezóny môžeme prihnojovať. Šafrán kvitne na jeseň. Po zakvitnutí sa z kvetov nožničkami vystrihnú blizny ktoré sa usušia. Cena korenia je vysoká kvôli veľkému podielu ručnej práce a nutnosti pestovať šafran na veľkej ploche. Šafran sa vyznačuje výraznou červenou farbou a horkastou chuťou. Využíva sa ako vzácne korenie na dochucovanie a farbenie pokrmov. V minulosti sa používal aj na farbenie textílií. Už malé množstvo šafránu dokáže zafarbiť pokrm do žltej farby.

Vertikálna farma na šafran pri Bratislave

Keď sa povie farma, väčšina ľudí si asi predstaví pole, poľnohospodárske stroje či úžitkové zvieratá. Niektoré rastliny však možno vo veľkom pestovať aj na oveľa menšej ploche. Presvedčili sme sa o tom v Rovinke neďaleko Bratislavy. Už len vidieť šafran zblízka je zážitok, lebo je to veľmi vzácna a drahá rastlina. Za stolmi sedelo dvanásť brigádnikov, ktorí trpezlivo triedili zozbieraný šafran, skladom sa šírila jemná vôňa a regály plné fialových kvetov boli pastvou pre oči. Tajomstvom úspechu je práve moderný, vertikálny spôsob pestovania.

Výhody vertikálneho pestovania

• Vyššia hustota sadeníc
• Nezávislosť od počasia
• Možnosť rozšírenia využiteľnej plochy

Rastliny sa nesadia do zeme, ale ukladajú sa do regálov a tie sú umiestnené zvislo nad sebou, takže vytvárajú sedem poschodí. Ako vysvetlil prevádzkový riaditeľ firmy Viktor Kulcsár, vďaka vertikálnemu pestovaniu majú na ploche 3,3 až 3,5 tony cibuliek šafranu. Pestovanie šafranu je veľmi náročné, lebo rastlina je nesmierne citlivá na zmenu podmienok. Počas rastu ich preto treba meniť tak, aby vždy dostala to, čo treba. „Najdôležitejšia je teplota, preto tu máme špeciálne zariadenie, ktoré ju kontroluje, rovnako ako vlhkosť a obsah CO2. Čo sa týka vody, na to je už rastlina menej náročná. Na vertikálnej farme sú rastliny uložené zvislo nad sebou, na regáloch, ktoré vytvárajú poschodia. Najviac roboty je s triedením, šúpanie kvetov trvá naozaj dlho. A to je skutočne drina. Veď na jedno kilo sušeného šafranu treba až 130- či 150-tisíc kvetov.

Spracovanie úrody šafranu

Brigádnici najprv z rastlín oberú kvety, ktoré majú niekoľko častí. Najcennejšie je tzv. červené zlato alebo super negin. Okrem toho je tam žltooranžová časť - na farme ju volajú „béčko“. Aj to je šafran, ale menej kvalitný, nemá toľko aktívnych látok. Až potom je pripravený na dodanie odberateľom. Vo farmácii sa z neho robia napríklad rôzne extrakty, ktoré sa dávajú do liekov alebo do očných kvapiek. „Zužitkujeme i fialové kvety, v ktorých sa nachádzajú rôzne bioaktívne látky. Prioritou je však, samozrejme, šafran.

Produkcia a predaj šafránu

Európa je jeden z najlepších trhov. Cena šafranu sa tu pohybuje vo vyšších sumách, teda od 25 do 50 eur za gram. Veles Farming vyváža šafran hlavne v rámci Európy. Najmä do Švajčiarska, Nemecka a Francúzska. Zdá sa, že sa študenti rozhodli správne, keď si pred dvoma rokmi vybrali šafran. A pestovať ho vertikálne bol nápad, ktorý sa oplatil. V Európe sú ešte dve vertikálne farmy, o ktorých vieme. Jedna, kontajnerová, je v Taliansku, ale produkuje len pár stoviek gramov, úplné minimum. Potom sú Švédi, ktorí pracujú na robotickom zbere. Majú celkom iný koncept ako my, ale tiež malú produkciu, menej ako 50 gramov. Iba začínajú. My sme momentálne najväčšia vertikálna farma na svete.

Ďalšie exotické koreniny, ktoré môžete pestovať doma

Aj keď väčšina korenia, ktorú používame v kuchyni, pochádza z tropických oblastí, nemusíme sa ich pestovania hneď vzdávať.

Orelánik farbiarsky (Bixa orellana)

Toto korenie, ktoré sa často používa ako náhrada drahého šafránu, a to najmä v ázijskej kultúre, pochádza zo semien Orelaníka farbiarskeho. Ide o okrasný vždyzelený ker pochádzajúci z Južnej a Strednej Ameriky. Už v stredoveku bol orelánik známy vďaka svojim liečivým antibakteriálnym vlastnostiam a využíval sa tiež ako červené farbivo. U nás sa dá pestovať ako izbová rastlina.

Bobkový list (Laurus nobilis)

Bobkový list sú vlastne sušené listy vavrína pravého. Toto korenie sa dá dopestovať s úspechom aj na našich záhonoch. Najmä v južnejších oblastiach Slovenska. Vo svojej domovine dosahuje výšku až 20 metrov.

Svätojánsky chlieb (Ceratonia siliqua)

Svätojánsky chlieb sú tmavohnedé struky zo vždyzeleného kríka rohovníka obyčajného, ktorý pochádza zo Stredomoria. U nás sa dá dopestovať v kvetináči alebo v skleníku. Počas vegetácie vyžaduje veľa svetla a tepla. Svätojánsky chlieb chutí podobne ako čokoláda. Pridáva sa do múčnikov alebo sa môže konzumovať priamo.

Nové korenie (Pimenta dioica)

Nové korenie je sušeným plodom tropického stromu pimentovníka pravého (Pimenta dioica). Nové korenie sa niekedy volá aj Anglické korenie, prípadne Jamajské korenie, ale to skôr v angličtine. V angličtine je označované nové korenie ako "allspice", teda všetky koreniny pretože v sebe spája chuť škorice, muškátového orieška a klinčeka. Pimentovník pravý pochádza z oblasti Karibiku, ale dnes sa pestuje vo všetkých tropických oblastiach. Pimentovník je vždyzelený tropický strom dorastajúci do výšky 10-18m, ale môže rásť aj ako zakrpatený strom. Koruna je hustá, široko rozvetvená, kôra hladká vonná. Niekedy sa pod korunami pimentovníka pestuje kávovník. Kvitne malými bielymi kvetmi, z ktorých sa vytvoria malé zelené plody, ktoré postupným dozrievaním získavajú fialovú farbu. Plody - guľovité dvojsemenné bobule sa zberajú ešte zelené a nezrelé, potom ako dorastú do plnej veľkosti, pretože pri dozrievaní strácajú vonné silice. Po zbere sú tradične sušené na slnku. Keď vyschnú, sú hnedé a pripomínajú čierne korenie (ale sú hnedé a bez zvráskavenia povrchu).

História a pestovanie nového korenia

Nové korenie bolo pre západný svet objavené už pri druhej Kolumbovej ceste do nového sveta, ale viac sa začal v Európe rozširovať až koncom 17 a začiatkom 18 storočia. Relatívne dobre sa prispôsobia kontajnerovému pestovaniu a môžu byť pestované ako izbová rastlina, prípadne v skleníku. Klíčenie semien je údajne problematické a semená úspešne klíčia až po tom ako, prejdú tráviacim traktom vtákov. To však v našich podmienkach môžeme len ťažko zabezpečiť, preto vysievame čerstvé semená, klíčivosť strácajú po dvoch mesiacoch skladovania. Pred výsevom semená namočíme na 1 deň do vlažnej vody, aby sa oslabila šupka a vysejeme do pripraveného ľahkého substrátu, ktorý udržujeme vlhký na teplom a svetlom mieste. Prvé rastlinky môžu začať klíčiť po 2 týždňoch, ale klíčenie môže trvať aj 3 mesiace. V prvom roku pestovania chránime rastlinu pred priamym slnečným úpalom. Pre pestovanie použijeme ľahký výživný substrát, dobre drenážovaný. Staršie rastliny znesú krátkodobo aj pokles teploty k 0 °C. Počas zimy môžeme znížiť teplotu a zároveň znížime zalievanie a prihnojovanie.

Kulinárske využitie nového korenia

Nové korenie je jedným z najdôležitejších dochucovadiel karibskej kuchyne. V dnešnej dobe sa však používa vo všetkých kútoch sveta. Keď je pomleté rýchlejšie stráca arómu, preto sa väčšinou používa celé a také sa aj použije, prípadne pred použitím sa pomelie. Slúži na dochucovanie mäsitých pokrmov, ale aj na dochutenie dezertov. Vo svojej domovine sa okrem sušených plodov používajú aj aromatické listy. Svojou štruktúrou sa podobajú na bobkový list a podobne sa aj používajú. Pridávajú sa počas varenia a pred podávaním sa vyberú. Sušením strácajú arómu, preto sa používajú len čerstvé. Drevo a listy sa často v tropických oblastiach používajú listy a drevo na údenie mäsa.

Kurkuma (Curcuma longa)

Kurkuma, často označovaná ako „zlaté korenie“, je známa nielen svojou krásnou farbou, ale aj zdravotnými benefitmi. Pestovať ju doma nie je zložité a zvládnu to aj začiatočníci. Stačí dodržať niekoľko základných krokov. Kurkumovník je tropická bylina, ktorá pochádza z juhovýchodnej Ázie, teda najmä z Indie. Preto, aby sa jej darilo, potrebuje teplo a vlhko. Môžete ju pestovať v kvetináči s dobre priepustnou pôdou. Miluje nepriamy slnečný svit. Kurkumu umiestnite na miesto, kde bude mať dostatok svetla, ale treba sa vyhnúť priamemu slnku. Teplota by mala byť medzi 20-30 °C. Kurkuma sa pestuje z koreňových hľúz, ktoré sa podobajú na zázvor. Hľuzy môžete zakúpiť v obchodoch so zdravou výživou alebo v supermarketoch, kde nájdete čerstvé korenie. Tip: Vyberte si hľuzy s púčikmi (malé zelené alebo biele výrastky).

Kardamóm (Elettaria cardamomum)

Kardamóm (Elettaria cardamomum) patrí tiež medzi exotické koreniny, ktoré môžeme pestovať i u nás. Je to tropická rastlina pôvodom z Indie, ktorá potrebuje vlhkosť a teplo. Najlepšie rastie vo väčšom kvetináči umiestnenom na svetlom, no nepriamom slnku. Vo svojej domovine je to stále zelená rastlina dosahujúca výšku dva až štyri metre. U nás dosiahne tak maximálne 50 centimetrov. Korenie sa vyrába z plodov rastliny. Ide o tobolky, ktoré obsahujú množstvo semienok červeno - šedej až červeno - hnedej farby. Kardamóm sa najviac využíva na dochutenie ryže a mäsových pokrmov. Pridáva sa tiež do nápojov, ako je čaj či káva. Má množstvo zdravotných benefitov pre naše zdravie, ako je napríklad zmiernenie reumatických bolestí, zníženie vysokého krvného tlaku. Tipy: Pravidelne polievajte, udržujte pôdu vlhkú, ale nie premočenú. Hĺbka výsevu je 0,5 - 1 cm, doba klíčenia 2 - 5 týždňov. Kvetináč umiestnite na svetlé a teplé miesto bez priameho slnečného žiarenia. Zeminu je nutné udržovať stále vlhkú. Rovnako rastline vyhovuje i vysoká vlhkosť vzduchu. Zálievka by mala byť pravidelná. Hnojiť rastlinu by ste mali 2 - 3 x mesačne od jari do jesene. Na zimu môžete rastlinu premiestniť do chladnejšej miestnosti (opäť platí minimum 12 °C).

Čierne korenie (Piper nigrum)

Čierne korenie je plodom rastliny piepor čierny. Jedná sa o tropickú rastlinu patriacu do čeľade Pieprovité (Piperaceae). Čeľaď pieprovité zahŕňa asi 2000 rôznych druhov. P. nigrum, alebo teda piepor čierny je tropická popínavá rastlina, dorastajúca výšky až 6-7 metrov, na kmeni sa vytvárajú vzdušné korene, ktorými sa prichytáva ku stromom, alebo inej opore. Má striedavé listy zväčša oválne, z vrchu lesklé na rube matné. Kvitne malými kvetmi v hustých, niekedy až 20cm dlhých strapcoch. Z nich sa vytvárajú plody - bobule s tenkých dužnatým oplodím obsahujúce jedno semeno. Bobule majú priemer 4-5 mm spočiatku zelené, neskôr po dozretí červené až žltočervené.

Pôvod a rozšírenie čierneho korenia

Rastlina pochádza z juhozápadnej Indie, ale dnes sa pestuje vo viacerých vlhkých tropických oblastiach. V súčasnosti je najväčším producentom čierneho korenia Vietnam, za ním sú veľký producenti ešte India, Malajzia, Brazília, Indonézia, Srí Lanka, Čína. Čierne korenie bolo známe už v starovekom Egypte, kde sa dostalo z juhovýchodnej Ázie. Neskôr bolo používané aj v starovekom Grécku a Ríme. Obchod z čiernym korením bol v rannom stredoveku v Európe v rukách Arabských obchodníkov. Cena čierneho korenia bola veľmi vysoká a používalo sa aj ako platidlo a mohlo si ho dovoliť, len bohatá časť populácie. Neskôr z rozširovaním vplyvu Portugalska v južnej Ázii, Portugalci prebrali obchod s touto komoditou. Postupom času ako objem dovezeného korenia do Európy rástol, znižovala sa jeho cena a jeho používanie sa rozšírilo vo všetkých spoločenských kruhoch a čierne korenie sa stalo jednou z najpoužívanejších korenín. V súčasnosti tvorí obchod s čiernym korením 25% všetkých korenín.

Druhy korenia z piepora čierneho

Okrem čierneho korenia sa používa aj korenie červené, zelené a biele, jedná sa však o plody tej istej rastliny a to piepora čierneho. Rozdiel je len v príprave, resp. v čase zberu. Čierne korenie vzniká sušením nezrelých (zelených) plody na slnku kde postupne sčernenú, červené korenie vzniká sušením zrelých plodov, zelené korenie vzniká rýchlym usušením , prípadne za použitia rôznych pomocných látok. Nakoniec biele korenie je kôstka zo zrelého plodu korenia, pripravuje sa po zbere a namočení dozretých plodov a následným odstránením vonkajšej dužiny. Biele korenie má jemnejšiu chuť keďže neobsahuje živice a oleje z dužiny.

Pestovanie piepora čierneho

Piepor sa pestuje vo vlhkom tropickom podnebí do nadmorskej výšky 500m. Vyžaduje výživné pôdy, polotieň a dostatok vlahy. Keďže je to popínavá rastlina musí zväčša sa pestuje v zmiešaných kultúrach a ako opora sa používajú iné stromy (mali by mať drsnú kôru). Rozmnožuje sa odrezkami, rastliny začínajú plodiť v 3-5 roku od rozmnoženia. Ako bolo spomenuté v predchádzajúcej časti plody sa zberajú buď nezrelé (zelené) - čierne a zelené korenie, prípadne dozreté - červené a biele korenie. Úroda sa zberá zvyčajne 2x do roka. Používa sa ako najčastejšie korenie, pre svoju ostrú chuť. Ich ostrosť spôsobuje alkaloid piperín, ale obsahuje aj ďalšie látky ovplyvňujúce vôňu a chuť a to olej, silice a živice. Čierne korenie by malo byť pestované s oporou, lebo sa jedná o popínavú rastlinu.

Iné druhy piepra

• P. longum - Piepor dlhý: Zdroj tzv. dlhého korenia. Pochádza z úpätia Himalájí a severnej Indie. Má podobné vlastnosti ako čierne korenie. Má slabšiu vôňu, ale na druhej strane ostrejšiu korenistú chuť. Používa sa hlavne v Indii.
• P. retrofractum - Piepor lekársky: Pochádza z Thajska a Malajzie, ale je rozšírený hlavne na Jáve a v Malajzi. Je to drevnatejúca vytrvalá bylina, korenie sa používa podobne ako predchádzajúci druh.
• P. cubeba: Pochádza z Indonézie, kde sa aj najviac pestuje. Je to dvojdomá drevnatejúca liana.
• P. betle - Piepor betelový: Listy sú súčasťou tzv. betelových súst, ktoré sa žujú pre ich stimulačné účinky.

tags: #exoticke #korenie #pestovanie

Populárne príspevky:

• ako využiť aloe vera pre zdravie a krásu
• Ponuka kvetinových služieb v regióne
• ako oživiť záhradu červenými plodmi
• Všeobecné informácie o skoroceli kopijovitom
• Rady, ako zachrániť fikus