Výskyt inváznych druhov rastlín Fallopia japonica v povodí Krivánskeho potoka
Invázne druhy sú v súčasnosti častou súčasťou fytocenóz v našej krajine. Sú to druhy, ktoré na území Slovenska nemajú pôvodný areál rozšírenia a boli na naše územie dovezené alebo sa sem rozšírili z iných krajín. Majú potenciál sa rýchlo šíriť a negatívne ovplyvňovať populácie našich pôvodných druhov a pôvodné biotopy.
Invázne druhy rastlín boli najčastejšie dovezené ako okrasné alebo medonosné rastliny, ktoré sa z parkov a výsadieb začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy. Majú vysoký reprodukčný potenciál, dokážu sa rýchlo šíriť vegetatívnym spôsobom (napríklad podzemkami) alebo vytvárajú každoročne veľké množstvo semien s vysokou klíčivosťou.
Viaceré z týchto druhov v súčasnosti tvoria rozsiahle porasty najčastejšie popri vodných tokoch, cestách, železniciach, na opustených priestranstvách, ale zasahujú aj do pôvodných rastlinných spoločenstiev (biotopov).
Invázne druhy rastlín rodu Fallopia
Medzi 100 najnebezpečnejších inváznych rastlín patrí Fallopia japonica, ktorá bola zapísaná do zoznamu rastlín vzbudzujúcich obavy Európskej únie. Invázne pohánkovce sa taxonomicky zaraďujú do čeľade stavikrvovité (Polygonaceae), z radu hvozdíkotvaré (Caryophyllales).
Všetky tri druhy inváznych pohánkovcov (Fallopia japonica, Fallopia xbohemica a Fallopia sachalinensis) majú svoj pôvodný areál výskytu v ázijských krajinách.
Expanzívne sa šíria, prenikajú do rastlinných spoločenstiev, následne vytláčajú pôvodné druhy a často (najmä pohánkovce) vytvárajú monocenózy. „Invázne druhy vytvárajú husté porasty, v ktorých sa hromadí množstvo odumretej biomasy, čo bráni pôvodným druhom v reprodukcii.“ Okrem spomenutých ekologických a environmentálnych škôd, spôsobujú tiež mnoho ekonomických a zdravotných problémov a takisto straty na poľnohospodárskej produkcii.
Niektoré sú známe ako alergény (zlatobyle, ambrózia palinolistá), iné vyvolávajú rôzne kožné poranenia (boľševník obrovský).
Výskyt inváznych rastlín na Slovensku
Výskyt inváznych rastlín na Slovensku je výsledkom prevažne antropickej činnosti a má svoj vplyv aj na úspešnosť ich šírenia. Sú to najmä narušené (ruderalizované) stanovištia, neobhospodarované a opustené plochy, kde došlo k zmene stanovištných podmienok, najmä chemizmu pôdy.
Zuzana Čistoňová a Stanislav David z Katedry ekológie a environmentalistiky Fakulty prírodných vied UKF v Nitre vo svojej práci „Rozšírenie a habitatová charakteristika inváznych druhov Fallopia spp. na severozápadnom Slovensku“ zaznamenali celkovo 410 údajov o výskyte troch taxónov pohánkovcov, lokalizovaných v severnej oblasti severozápadného Slovenska z obdobia posledných 20-tich rokov.
Štúdia výskytu pohánkovcov na severozápadnom Slovensku
Štúdia spracovávala údaje lokalizované v okresoch Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Bytča a Martin. Zo severnej strany hraničí toto územie s Poľskom a Českom. Geograficky patrí do Žilinského samosprávneho kraja a nachádza sa v regiónoch Kysuce, Horné Považie a zahŕňa aj severnejšiu časť regiónu Turiec.
Z hľadiska členitosti reliéfu sa tu vyskytujú prevažne nižšie a vyššie hornatiny, s najvyšším vrchom Veľký Kriváň v Malej Fatre s nadmorskou výškou 1 709 m n. m. Zo severu do územia zasahujú Kysucké Beskydy a Javorníky, z juhu Strážovské vrchy, Malá a Veľká Fatra. Územím preteká rieka Váh a jeho prítoky Orava, Turiec, Kysuca, Rajčianka a iné.
Identifikácia a odstraňovanie inváznych druhov | Ruža viackvetá, zimolez kríkový, vtáčí zob, jesenná oliva
Analýza dát
Pre druhy F. japonica vyhodnocovali 206 lokalít, F. xbohemica 160. Osobitnou kategóriou bola Fallopia spp., kde v 44 nálezoch nebol určený druh.
Podľa výskytových údajov sú pohánkovce viazané na tieto prvky využívania krajiny:
- Poľnohospodárska krajina (n=253)
- Sídelné časti krajiny (n=105)
- Priemyselné časti krajiny (n=73)
Vektory šírenia pohánkovcov v sledovanom území sú líniové koridory: rieky, cestné a železničné komunikácie. V skúmanom území nebol potvrdený štatisticky významný rozdiel v hypsometrickej distribúcii F. japonica a F. xbohemica. Tento rozdiel však vykazuje Fallopia spp., čo potvrdzuje nutnosť determinácie na druhovú úroveň.
Tabuľka 1: Distribúcia výskytu pohánkovcov podľa typu krajiny
| Typ krajiny | Počet lokalít |
|---|---|
| Poľnohospodárska | 253 |
| Sídelné | 105 |
| Priemyselné | 73 |
| Celkovo | 431 |
Najagresívnejší kríženec Fallopia xbohemica sa začal správne určovať až v posledných rokoch, preto sa v dátovej vzorke nenachádzajú žiadne lokality výskytu do roku 2010. Nakoľko tento druh bol často zamieňaný za jedného zo svojich rodičov, častejšie za pohánkovec japonský, je nutné revidovať údaje označené ako F. japonica.
Potreba mapovania druhu F. xbohemica a správnej determinácie druhu je podľa odborníkov dôležitá pre lepšiu vizualizáciu expanzívneho šírenia kríženca.
Manažment inváznych druhov
Zistení vyplýva, že výskyt pohánkovcov sa viaže výrazne na menej stabilné plochy kultúrnej poľnohospodárskej a priemyselnej krajiny. V oblasti sídiel je nutné podčiarknuť právny dosah veci a posilniť výkon manažmentových opatrení v urbanizovanom prostredí.
Autori práce v závere tvrdia, že invázne rastliny rodu Fallopia v súčasnosti predstavujú vážnu hrozbu pre biodiverzitu pôvodnej vegetácie na Slovensku. „Preto považujeme za najdôležitejšie mapovanie výskytu, ktorého výstup môže byť použitý pre metódy ako modelovanie priestorovej expanzie či predikcia lokalít potenciálneho výskytu, ktoré sú kľúčové pre požiadavky prísneho manažmentu, aký by výrazne obmedzil ich šírenie.“
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky spracovala Informačné letáky v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. s informáciami o jednotlivých inváznych druhoch rastlín, vyskytujúcich sa na území Slovenska, vrátane ich popisu, zobrazenia a informácie o spôsobe odstraňovania druhu. Je možné vyhľadávať jednotlivé invázne druhy v rámci vybraného katastrálneho územia.
tags: #fallopia #japonica #v #pr #pribrezie #ruzinej