Nepriame vegetatívne rozmnožovanie viniča hroznorodeho
Vínna réva je rastlina s bohatou históriou a pestovanie vlastného viniča môže byť naplňujúcim koníčkom. Vinič možno rozmnožovať viacerými spôsobmi. Generatívne rozmnožovanie prebieha semenami, no v praxi ho využívajú najmä šľachtitelia. Pre bežného pestovateľa nemá veľký význam, pretože semenáč nezachováva vlastnosti materskej rastliny. Preto sa v záhradkárskej praxi využíva predovšetkým vegetatívne rozmnožovanie viniča. Vegetatívne rozmnožovanie zabezpečuje prenos vlastností materskej rastliny na nové potomstvo. Vegetatívne rozmnožovanie je rýchlejšie, nástup do rodivosti skorší. Vegetatívne rozmnožovanie delíme podľa spôsobu získania nových rastlín na: a) Vegetatívne priame rozmnožovanie - rastlinné telo novovzniknutej rastliny sa skladá z jednej časti. Mladé rastliny sa nazývajú koreňáče. b) Vegetatívne nepriame rozmnožovanie - mladé rastliny získame naštepením vrúbľa z viniča hroznorodého na odrezok podpníkového viniča. Rastlinné telo sa skladá z dvoch alebo viac častí.
Metódy vegetatívneho rozmnožovania viniča
Existuje niekoľko spôsobov, ako vegetatívne rozmnožovať vinič, pričom každý má svoje špecifiká a výhody. Medzi najbežnejšie patria:
1. Rozmnožovanie odrezkami
Jedná sa o najpopulárnejšiu a najrozšírenejšiu metódu. Odrezky sa odoberajú z jednoročného, dobre vyzretého dreva počas zimného obdobia, ideálne po prvých mrazoch, keď je rastlina vo vegetačnom pokoji. Odrezok je upravená časť jednoročného dreva viniča, ktorá slúži na priame rozmnožovanie zakorenením. Zakorenené odrezky podpníkového viniča sa používajú na zakladanie a podsádzanie podpníkových vinohradov, prípadne na vrúbľovanie na stanovišti. Najvhodnejšie sú odrezky jednoročného, vyzretého a zdravého dreva priemernej hrúbky zo selektovaných krov. Dĺžka odrezkov závisí od druhu pôdy, do ktorej budú po zakorenení vysádzané. Pre ťažké pôdy postačuje dĺžka 0,25 až 0,30 metra, pre stredne ťažké 0,30 až 0,40 metra, pre ľahké pieskovité 0,40 až 0,50 metra. Odrezky sa upravujú „vyslepením“ všetkých púčikov okrem vrchného, dolná časť sa zreže tesne pod spodným uzlom, nad horným púčikom sa nechá čapík v dĺke 15 milimetrov. Obnažené rany na materskej rastline sa nemusia ošetrovať, pretože sa prirodzene zregenerujú.
Príprava a zakoreňovanie odrezkov
Na odrezkovanie sú najvhodnejšie výhonky zo strednej časti jednoročného dreva. Dĺžka odrezkov by mala byť približne 20-30 cm, s priemerom okolo 7-8 mm, a mali by obsahovať minimálne tri dobre vyvinuté a zdravé púčiky. Odrezky sa upravujú pred stratifikáciou a rýchlením, kde sa na rezných ranách vytvorí závalové pletivo - kalus. Skúsení záhradkári odporúčajú odrezky pred vysadením na niekoľko hodín namočiť do vody. Pre podporu zakorenenia je možné použiť aj stimulátory rastu. Po odobratí a úprave je možné odrezky zakoreniť niekoľkými spôsobmi:
- Vo vode: Odrezky sa vložia do nádoby s vodou na svetlé miesto. Prvé korienky sa môžu objaviť už za 2-4 týždne. Vodu je potrebné pravidelne meniť (každé 3-4 dni), aby sa predišlo hnilobe.
- Vo vlhkých pilinách alebo substráte: Vrchná časť nádoby s pilinami alebo substrátom sa prekryje potravinárskou fóliou, pričom odrezok trčí von. Tým sa udržiava vlhkosť a teplo. Odrezky sa nechajú zakoreniť 7-12 dní na teplom mieste.
- Priamo v pôde: Odrezky sa na zimu zviažu do menších zväzkov a založia sa do pôdy tak, aby približne tretina ich dĺžky alebo 20-25 cm bolo v zemi. Vysadiť ich je možné koncom apríla.
Pred výsadbou do pôdy sa odporúča odrezky na niekoľko hodín namočiť do vody.
Stratifikácia a jarovanie
Po zime, pred vysadením, je dôležitá stratifikácia, ktorá zabezpečí optimálne podmienky na tvorbu závalového pletiva (kalusu) a zrastenie podpníka s vrúbľom. Stratifikácia prebieha v debnách s vlhkými pilinami pri kontrolovanej teplote (2-6 °C). Po vytvorení kalusu nasleduje jarovanie, ktoré trvá približne tri týždne a postupne sa znižuje teplota, zvyšuje sa prístup svetla a vzduchu. Cieľom je dosiahnuť vytvorenie kalusu a následne aj prvých korienkov.
2. Rozmnožovanie potápaním (odkopkovaním)
Táto metóda je považovaná za jednu z najjednoduchších a najspoľahlivejších. V čase vegetačného pokoja sa jednoročný, vyzretý výhonok ohne k pôde a jeho časť sa zasype zeminou. Táto časť postupne vytvára vlastné korene, pričom zostáva stále napojená na materskú rastlinu. Na jeseň alebo na jar v nasledujúcom roku je už zakorenená rastlinka pripravená na oddelenie a presadenie. Spôsob, ktorým sa bežne používal na doplnenie chýbajúcich krov vo vinohrade. Na potápanie sa používajú jednoročné vyzreté výhony, ktoré po vytvorení vlastnej koreňovej sústavy a oddelení od materskej rastliny vytvoria nového jedinca.
3. Rozmnožovanie zelenými odrezkami
Zelené odrezky sa odoberajú počas leta, keď je rast viniča najintenzívnejší, ideálne tesne pred kvitnutím. Používajú sa dobre vyvinuté časti letorastov. Táto metóda vyžaduje vyššiu vlhkosť a skleníkové podmienky, pričom úspešnosť je zvyčajne nižšia ako pri drevnatých odrezkoch, ale rast po zakorenení je rýchlejší.
4. Rozmnožovanie dolovaním
Dolovanie je podobné potápaniu, ale do jamy sa zahŕňa celá nadzemná časť viniča. Jednoročné výhony sa vyvedú na miesta, kde chýbajú kry. Počas dvoch až troch rokov zakorenia a až potom sa nové rastliny oddelia od materského kra. Na rozdiel od predchádzajúceho spôsobu, kde sa ohýba a zakopáva jednoročný výhonok, pri dolovaní sa zahŕňa do jamy celá nadzemná časť a jednoročné výhony sa vyvedú na chýbajúce miesta.
Štepenie viniča
Štepenie je nevyhnutné najmä pri európskych odrodách viniča, ktoré sú náchylné na poškodenie voškou viničovou (fyloxérou). Ide o spojenie dvoch častí rastliny - podpníka (ktorý tvorí koreňovú sústavu a je odolný voči fyloxére) a vrúbľa (ušľachtilá odroda viniča, ktorá tvorí nadzemnú časť). Po kalamite, spôsobenej fyloxérou viničovou koncom minulého storočia, bolo potrebné nájsť spôsob, ako ochrániť vinič pred týmto škodcom. Najvhodnejším spôsobom sa ukázalo štepenie na podpníky. Najskôr čistých amerických druhov, neskôr krížencov odolných alebo tolerantných voči koreňovej forme fyloxéry. Ide o spojenie dvoch častí, kde koreňovú sústavu a koreňový kmeň tvorí podpník, nadzemnú časť odroda ušľachtilého viniča.
Typy štepenia
- Štepenie za sucha: Najčastejší spôsob výroby viničových sadencov. Vykonáva sa ručne alebo pomocou štepárskych strojčekov, kde sa vrúbeľ ušľachtilej odrody štepuje na odrezok podpníkového viniča.
- Štepenie za zelena: Vykonáva sa priamo na stanovišti počas vegetačného obdobia, zvyčajne koncom mája alebo začiatkom júna.
- Preštepovanie: Používa sa na zmenu odrody existujúceho kra. Môže sa vykonávať v období vegetačného pokoja (do rozštiepu alebo do boku koreňového kmeňa) alebo za zelena.
Podpníky a ich vlastnosti
Výber správneho podpníka je kľúčový pre úspešné pestovanie viniča, pretože ovplyvňuje rast, odolnosť voči chorobám a škodcom, ako aj adaptáciu na pôdne a klimatické podmienky. Medzi významné podpníky patria:
- Vitis riparia: Odolný voči fyloxére, vhodný do ľahších pôd.
- Vitis rupestris: Odolný voči fyloxére, vhodný do suchších pôd.
- Vitis berlandieri: Odolný voči vápniku, vhodný do vápenatých pôd.
- Franco-americké krížence (napr. Kober 5 BB, Teleki 5 C): Kombinujú vlastnosti amerických a európskych druhov, poskytujú dobrú odolnosť a adaptabilitu.
Pri výbere podpníka je dôležité zohľadniť jeho odolnosť voči fyloxére, adaptáciu na pôdne a klimatické podmienky, ako aj afinitu (kompatibilitu) s vrúbľovanou odrodou.
Výsadba viniča
Pre vinič je najvhodnejšie slnkom prehriate miesto chránené pred vetrom. Optimálnym časom na výsadbu je druhá polovica apríla a prvá polovica mája, ale možná je aj jesenná výsadba. Pôdu pred výsadbou starostlivo pripravte, prekyprite a v prípade ťažkých pôd zapracujte kompost alebo rašelinu na zlepšenie štruktúry. Odporúča sa tiež zapracovať minerálne hnojivá.
Ošetrenie koreňov a výsadba
Pred výsadbou sa prostokorenný vinič zostrihne na 1-2 zdravé pútiky a korene sa skrátia na približne šírku dlane. Vinič sa na 12 hodín namočí do vody. Do pripravenej jamy sa vloží šikmo tak, aby štepená časť bola po zasadení 3-4 cm nad zemou. Jamu do polovice zasypte výživným substrátom, pridajte mykorhízne huby (napr. Symbivit, ktoré podporujú rast a úrodnosť), utlačte a zalejte vodou. Následne jamu doplňte substrátom a opäť dobre utlačte.
Výsadba viniča z kontajnera
Pri výsadbe viniča z kontajnera je potrebné nakyprenú pôdu okolo rastliny utláčať opatrne, aby sa nepoškodili novorastúce korienky. Postupuje sa podobne ako pri prostokorenných sadeniciach, s dôrazom na pridanie mykorhíznych húb a dostatočnú zálievku. Ku každej sadenici umiestnite oporný kolík.
Vzdialenosti pri výsadbe
- Pri výsadbe pri stene: minimálne 20 cm od steny.
- Pri špalierovej výsadbe alebo vertikálnom kordóne: 1 až 1,5 metra medzi rastlinami.
- Pri horizontálnom kordóne: 2 až 3 metre medzi rastlinami.
Ich aplikácia len raz pri výsadbe môže zvýšiť úrodnosť, cukornatosť hrozna a obsah antioxidantov.
Ako správne strihať vinohrad - Strihanie viniča - Rez viniča - Vinohrad
tags: #nepriame #vegetativne #rozmnozovanie #vinica #hroznorodeho