Magnólia: Krása a História Jedinečnej Kvitnúcej Drevin
Magnólia je ikonický strom alebo krík s nezvyčajnými, ale mimoriadne peknými kvetmi. Je veľmi rozmanitá a rastie takmer vo všetkých častiach sveta. Kvety magnólie majú najčastejšie ružovú, bielu alebo žltú farbu a krásnu intenzívnu vôňu. Magnólie rozžiaria každú predzáhradku, stačí si vybrať správnu odrodu. Keď je magnólia v plnom kvete, neexistuje záhradná konkurencia, ktorá by sa s ňou dala porovnať. Vďaka veľkým listom je atraktívna počas celej vegetačnej sezóny.
Stromy a kry magnólie sú považované v evolúcii rastlinnej ríše za prvé kvitnúce vyššie rastliny na Zemi. Vedci z botanickej záhrady v San Franciscu sa domnievajú, že jej druhy sa na našej planéte fylogeneticky vyvinuli a objavili už pred 100 miliónmi rokov. Magnólia je ikonický strom alebo krík, ktorý je stromovitý, košatý s korunou rozloženou do šírky. V tradičnej čínskej medicíne sa magnólia používa viac ako dvetisíc rokov.
Charakteristika a Vzhľad Magnólie
Magnólia je ikonický strom alebo krík, ktorý je stromovitý, košatý s korunou rozloženou do šírky. Má nezvyčajné, ale mimoriadne pekné kvety. Dosahuje výšku až 5 metrov (m) a šírku od 5 do 7 m. Opadavé listy sú vajcovité, dlhé 0,1 m až 0,2 m, na vrchole zašpicatené. Kalichovité kvety rastú jednotlivo na konci konárov, sú obojpohlavné, môžu byť purpurové, ružové či takmer biele s tmavším pruhom na vonkajšej strane. Majú 6 až 9 okvetných lístkov, ktoré sú jedlé. Magnólia kvitne v apríli až máji. Šišticovité súplodie mechúrikov je červenkasté so semenami oranžovej farby, ktoré po otvorení visia na dlhých pútkach. Dozrievajú až v októbri a novembri. Semená majú mäsitý obal, ich farba sa pohybuje v spektre od červenej po oranžovú.
Magnólia rozžiari každú predzáhradku. Je to rozložitejšia, pomaly rastúca drevina, ktorá potrebuje priestor s rozlohou aspoň 4 × 4 m, hodí sa preto len do väčších záhrad. Dosahuje výšku 6 až 9 m. Veľké kvety rozkvitajú najčastejšie v apríli, počas teplejšej jari aj skôr. Majú pohárovitý alebo čiašovitý tvar a šíria príjemnú vôňu. Skladajú sa zo šiestich okvetných lístkov a sú čisto biele, krémové, žlté, rôznych odtieňov ružovej až purpurovej farby. Po odkvitnutí sa vytvárajú nápadné veľké plody, ktoré tvarom pripomínajú šišky.
Farebné Symboliky Kvetov Magnólie
Kvety magnólie, ako ich poznáme, sú zväčša bielej farby. Viaceré druhy a odrody majú aj ružové, žlté alebo fialové okvetné lístky. Biela farba predstavuje mesiac, teda bohyňu mesiaca, ktorá svoje čary posiela na Zem v pondelok. Žltá farba sa prisudzuje bohyni slnka a jej kúzlam, ktoré pôsobia v nedeľu. Ružová farba symbolizuje bohyňu ženskosti, priateľstva a lásky, ktorej mágiu možno cítiť v piatok.
Pestovanie a Starostlivosť o Magnóliu
Magnólie pochádzajú zo západnej pologule, z východnej a juhovýchodnej Ázie, kde sa prirodzene vyskytujú. Rastliny magnólie preferujú rast na plochách vyhriatych slnečnými lúčmi alebo v polotieni. Uprednostňujú teplé a vetrom chránené miesta. Vyžadujú úrodnú, humóznu a priepustnú pôdu s mierne kyslou reakciou (pH= 5 až 6). Neutrálna alebo zásaditá reakcia vedie k chloróze, ktorá spôsobuje žltnutie a pomalý rast listov a ich odumieranie. Zásaditú pôdu treba okysliť pridaním kyslej rašeliny.
Zakorenené jedince vysádzame do záhrady od skorej jari (marec) do neskorej jesene (november). Optimálnym termínom je však neskorá jar, keď sa nevyskytujú mrazy. Dôležité je použitie vrstvy mulču, najlepšie s borovicovou kôrou, rašelinou alebo inými materiálmi, ktoré okysľujú substrát. Navrstvenie na povrchu pôdy chráni citlivé korene pred suchom a mrazom a bráni šíreniu buriny.
Rastliny magnólie je potrebné pravidelne hnojiť viaczložkovým hnojivom alebo špeciálnou zmesou. Aplikácia hnojív je pre rastúce magnólie najúčinnejšia od marca do júla. Vo všeobecnosti jedince týchto rastlinných druhov nereagujú dobre na prerezávanie. Odstraňujeme iba choré, zamrznuté alebo suché výhonky. Rastliny sú tiež veľmi citlivé na sucho, preto ich treba počas najväčších horúčav pravidelne a výdatne polievať.
Magnólia má veľmi plytký koreňový systém, preto zle znáša presádzanie. Korene sú mimoriadne citlivé na akékoľvek mechanické poškodenie. Ak však ker alebo strom nemôže ďalej rásť na rovnakom mieste, mal by sa presadiť koncom jari alebo na jeseň, napríklad v októbri. Z miesta, kde hodláme magnóliu vysadiť, je potrebné odstrániť kamene, zvetrané úlomky iných hornín, zvyšky rastlín a podobne. Pred presadením treba výhonok poriadne orezať a rany po reze natrieť záhradnou masťou. Mladá rastlinka by mala byť vykopaná s čo najväčším množstvom pôdy, aby sa minimalizovalo poškodenie koreňového systému. Vložíme ju do vopred pripravenej jamy a výdatne zalejeme.
Magnóliám môže trvať tri až päť rokov, kým po vysadení začnú kvitnúť. Kvitnutie môžete podporiť hnojivom so zvýšeným obsahom fosforu. Pozornosť treba venovať miestu výsadby, pretože neznášajú presádzanie. Dôležité je dodržať odporúčané pravidlo, že nadzemná časť má byť na slnku a oblasť koreňov v tieni. Hoci sú to mrazuvzdorné rastliny, nemajú rady prievan. Najlepšie sa im darí na slnečnom mieste. Neznáša rez. Preto stačí odstraňovať len suché, navzájom si konkurujúce alebo križujúce sa konáre.
Vyhovuje im kyslá priepustná pôda, nevhodné sú pôdy s vyšším obsahom vápnika, pretože v nich hrozí chloróza, žltnutie listov. Magnóliám sa nebude dariť ani na vysychavých, premokrených a kamenistých miestach. V čase po výsadbe aj v období bez dažďa ju zavlažujte. Prihnojovanie nie je potrebné, nesmie sa ani okopávať, lebo korene rastú tesne pod povrchom pôdy a mohli by ste ich poškodiť. Povrch pôdy sa odporúča zakryť vrstvou nástielky, napríklad drvenou kôrou, čečinou, pilinami alebo iným materiálom vo výške aspoň 5 cm.
Magnólia je odolná voči nízkym i vysokým teplotám, drsnému zaobchádzaniu, miernemu suchu i voči väčšine škodcov. Opadavé magnólie (tie, ktoré na jeseň zhadzujú listy) sa najlepšie vysádzajú v období vegetačného pokoja, zvyčajne koncom jesene alebo zimy v teplejších klimatických podmienkach a skoro na jar v chladnom podnebí. Magnólie uprednostňujú miesto v záhrade, ktoré dostáva plné slnko až ľahký tieň. V teplejších oblastiach je dobré, ak je zatienená pri horúcom popoludňajšom slnku. Ak je to možné, vyhnite sa exponovaným, veterným miestam, pretože silný vietor môže poškodiť veľké kvety a mladé krehké konáre.
Väčšina magnólií najlepšie rastie vo vlhkých, dobre odvodnených, mierne kyslých pôdach, ale na rast sú vhodné aj neutrálne až mierne zásadité pôdy. Magnólie sa prispôsobia ílovitým, hlinitým alebo pieskovým pôdam, ale nedarí sa im v premokrených alebo zle odvodnených pôdach. Po výsadbe zavlažujte dva až trikrát počas prvých troch až šiestich mesiacov. Raz týždenne po zvyšok vegetačného obdobia. Je prospešné, ak okolo rastliny umiestnite vrstvu mulču s hrúbkou aspoň 5 cm. Po zakorenení magnólia dobre znáša aj mierne sucho, takže si za bežných podmienok vystačí s prirodzenými zrážkami. Pri výsadbe nie je potrebné hnojivo.
Neskôr hnojenie síce nie je nevyhnutné, ale vďaka nemu je magnólia dlhokvitnúca a kvitne bohatšie. Hnojivo aplikujeme od marca do septembra. My v Záhradkárstve Dráb odporúčame jednorazovú aplikáciu pomaly rozpustného hnojiva počas marca.
Druhy a Odrody Magnólií
Magnólia je veľmi rozmanitá a rastie takmer vo všetkých častiach sveta. Okrem estetického vzhľadu sa magnólia používa aj pri varení a kvety väčšiny druhov magnólií sú jedlé. Kríky a stromy magnólie sú mimoriadne žiadané a veľmi obľúbené.
Najznámejšie Druhy Magnólií
- Magnólia (Magnolia soulangeana): Najznámejší a asi aj najviac pestovaný druh u nás. Dorastá do 6 až 10 metrov, má krásne bielo ružové, veľké kvety a môžeme ju nájsť v mnohých záhradách či parkoch. Kvitne od marca až do mája a využíva sa ako dominanta záhrad.
- Magnólia veľkokvetá (Magnolia grandiflora): Je stálozelený okrasný strom, pochádzajúci z juhovýchodu Spojených štátov, kde dorastá až do veľkosti impozantných 28 metrov. V našich podmienkach sa jej darí len v najteplejších častiach Slovenska. Táto neopadavá stálozelená magnólia je mrazuvzdorná do -20 °C, takže je ju potrebné vysádzať na chránené stanoviská, kde nebude vystavená silným mrazom a vetru.
- Magnólia ľaliokvetá (Magnolia liliflora): Je populárnym druhom magnólie pochádzajúcej z Juhozápadnej Číny. Magnólia ľaliokvetá sa vyznačuje nižším vzrastom (4 m v dospelosti) vďaka čomu existuje najväčšia ponuka a rozmanitosť kultivarov rôznych tvarov kvetov, farieb a veľkostí na trhu práve z tohto druhu. Typická je aj tvarom kvetov, ktoré pripomínajú ľalie.
- Magnólia hviezdokvetá (Magnolia stellata): Je charakteristická ešte nižším vzrastom (2,5m), pričom šírka jej koruny je takmer dva krát väčšia ako výška. Pôvod magnólie hviezdokvetej môžeme hľadať v Japonsku.
- Magnólia sieboldova (Magnolia sieboldii): Je menej tradičným druhom magnólie, ktorá kvitne na rozdiel od iných druhov až začiatkom leta (máj/jún), keď už je plne olistená. Magnólia sieboldova pochádza z Východnej Ázie a je ľahko rozoznateľná netypickými bielymi kvetmi s purpurovým stredom.
- Magnólia holá (Magnolia denudata): Je pôvodom z centrálnej a východnej Číny, kde bola po stáročia pestovaná v budhistických kláštoroch. Dorastá do výšky 9 metrov a vyznačuje sa bielymi kvetmi s citrusovou vôňou.
Obľúbené Odkody
- ‘Alexandrina’: kvety sú bielo-ružové až purpurové, vnútro kvetu je biele
- ‘Rustica Rubra’: voňavé purpurové kvety
- ‘Alba Superba’ a ‘Lennei Alba’: bielo kvitnúce odrody
Liečebné Využitie Magnólie
V tradičnej čínskej medicíne sa magnólia používa viac ako dvetisíc rokov. Aplikuje sa hlavne kôra, ktorá podporuje správnu funkciu črevného traktu a chuť do jedla. Magnólia lekárska je súčasťou tradičnej i oficiálnej čínskej a japonskej medicíny, kde sa používa v terapii cievnej mozgovej príhody, pri bolestiach hlavy, úzkosti, nespavosti, alergii, kašli, astme, horúčke, hnačke, vysokom krvnom tlaku, svalových kŕčoch a pri zvracaní. Kôra podporuje správnu funkciu črevného traktu a chuť do jedla.
Zaujímavú a dostatočne preskúmanú skupinu sekundárnych metabolitov tvoria alkaloidy - prirodzene sa vyskytujúce dusíkaté zlúčeniny, ktoré vykazujú často a veľmi rýchlo po podaní biologické účinky. Charakteristická je prítomnosť izochinolínových alkaloidov, biosynteticky odvodených od aminokyseliny tyrozínu. Za chemotaxonomický znak rodu Magnolia by mohla byť považovaná prítomnosť liriodenínu, ktorý bol nájdený vo všetkých analyzovaných vegetatívnych orgánoch (list, kvet, kôra) odlišných druhov.
Početnou skupinou izochinolínových alkaloidov sú alkaloidy aporfínového typu, ktoré sú biosyntetizované pomocou benzylizochinolínových prekurzorov. Prvým plne charakterizovaným aporfínovým alkaloidom v kôre kmeňov a konárov, listov a kvetov je liriodenín. Z listov bol izolovaný taspín, jediný zástupca protoalkaloidov, pre ktoré je charakteristická prítomnosť atómu dusíka v postrannom reťazci cyklu.
Puky magnólie sa používajú proti črevným chorobám, bolestiam hlavy, chorobám nervového systému a jeho zápalom. Číňania používajú čaj z magnólie na liečbu sinusitídy (zápalu prínosových dutín).
Príprava Prípravkov z Magnólie
- Tinktúra: Na prípravu tinktúry z magnólie použijeme nakrájanú alebo zomletú kôru, ktorú zalejeme 70-percentným alkoholom v pomere 1 : 5. Macerujeme 2 týždne na tmavom mieste.
- Odvar: Odvar si urobíme z 1 až 2 čajových lyžičiek kôry, ktorú zalejeme pohárom vody. Vodu povaríme 5 až 10 minút v zakrytej nádobe.
- Čaj: Čaj pripravíme z 1 čajovej lyžičky mletej kôry zaliatej ½ šálky horúcej vody. Po vychladnutí ho pijeme spolu s kôrou 1- až 3-krát denne.
Prípravky z kôry a kvetov magnólie nie je vhodné podávať tehotným a dojčiacim ženám.
