Pestovanie fazule obyčajnej: Komplexný sprievodca od výsevu po zber

Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris) je jednou z najznámejších a najobľúbenejších strukovín, ktorá patrí do čeľade Fabaceae (bôbovitých). Pochádza z tropických a subtropických oblastí Severnej a Južnej Ameriky a do Európy ju priviezli začiatkom 16. storočia španielski moreplavci. Rýchlo zdomácnela a v nasledujúcom storočí sa fazuľová kultúra rozšírila po celom kontinente. Fazuľa predstavuje nenáročnú a výživnú zeleninu, ktorú možno pestovať pre struky používané ako zelenina v celku, prípadne pre semená, ktoré sú "vylúskané" zo strukov.

Okrem klasickej fazule obyčajnej existuje aj veľké množstvo exotickejších zástupcov tejto skupiny zeleniny, ako napríklad fazuľa ostrolistá, fazuľa šarlátová či fazuľa mesiacovitá. Zatiaľ čo niektoré z nich môžeme pestovať bez väčšej námahy aj v našich podmienkach, pestovanie iných vyžaduje väčšie úsilie.

Fazuľa obyčajná je jednoročná rastlina s koreňovým systémom, veľmi podobným hrachu. Je veľmi obľúbená rastlina, najmä pre nezrelé zelené alebo žlté struky, ktoré obsahujú veľa bielkovín, cukrov a vitamínov skupiny B. Nezrelé struky sa upravujú v kuchyni na priamu spotrebu, alebo sa konzervujú. Fazuľové struky majú močopudné účinky a znižujú hladinu cukru v krvi. V nasledujúcom článku sa dozviete všetko o pestovaní fazule obyčajnej, od výsevu až po zber úrody.

Druhy a kultivary fazule obyčajnej

Kultivary fazule obyčajnej rozdeľujeme na kríčkové a tyčkové (kolíkové). Tieto formy vznikli dlhým obdobím šľachtiteľskej činnosti z pôvodných divo rastúcich foriem, ktoré boli liany vysoké 3 až 4 metre.

Kríčkové kultivary

• Majú krátke vegetačné obdobie.
• Sú menej úrodné ako tyčkové kultivary.
• Nevyžadujú si oporu a rastú kompaktne.
• Struky dozrievajú takmer naraz.
• Sú menej náchylné na ochorenia.
• Dorastajú do výšky 30 - 40 cm.
• Príklady obľúbených odrôd: 'Coco Nain Blanc Précoce', 'Sonesta', 'Goliatka'.

Kríčková fazuľa potrebuje priestor, podobne ako napríklad papriky alebo paradajky. Hodí sa teda na väčšiu záhradu s rozľahlými záhonmi. Struky a semená potom dozrievajú v rovnakom čase, následne už rastliny nekvitnú a neplodia.

Tyčkové (kolíkové) kultivary

• Majú dlhšie vegetačné obdobie, a preto je zber rozložený na dlhšie obdobie.
• Poskytujú vyššie úrody.
• Vyžadujú oporu, po ktorej sa môžu šplhať (napríklad mreže, kolíky, bambusové tyče alebo špeciálne siete).
• Dorastajú až do výšky niekoľkých metrov (3-4 m).
• Príklady obľúbených odrôd: 'Neckargold', 'Blauhilde', 'ANITA', 'Veľkozrnná strakatá'.

Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazí po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor.

Prehľad vybraných odrôd fazule:

Stanovište a pôda

Fazuľa obyčajná má veľké nároky na teplo a slnečné svetlo. Vyžaduje teplé a preslnené polohy, chránené pred silnými vetrami. Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná a neznáša polotieň. Bez dostatku slnka rastliny slabšie kvitnú a tvoria menej strukov, preto je tieňované stanovište nevhodné.

Fazuľe vyhovujú stredne ťažké, kypré, ľahšie pieskovo-hlinité pôdy s neutrálnym pH (okolo 6 - 7). Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na organické látky. Nevhodné sú ťažké ílovité pôdy, kde voda dlho stojí a korene trpia nedostatkom vzduchu, alebo príliš kyslé pôdy. Pri výbere stanovišťa myslíme aj na to, že ide o teplomilnú rastlinu, ktorú je dobré chrániť pred silným vetrom.

Príprava pôdy a hnojenie

Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Pozemok na jeseň hlboko zryľujeme a na jar povrchovo spracujeme. Na jar, pred výsadbou, je potrebné pôdu upraviť rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Pred výsevom sa oplatí pôdu prekypriť a obohatiť o kompost alebo dobre vyzretý organický materiál. Optimálne je použitie kompostu.

Fazuľa má schopnosť fixovať dusík priamo z pôdy pomocou symbiotických baktérií, takže nepotrebuje veľa dodatočného hnojenia dusíkom. Ak chcete, aby rastliny rýchlo rástli a vytvorili silné korene a zdravé struky, môžete raz za sezónu pridať ľahké organické hnojivo. Okrem kompostu môžeme hnojiť viaczložkovými hnojivami v dávke 400g/m² a v období nasadzovania kvetov rýchlopôsobiacim liadkom vápenato-amónnym v dávke 20g. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým.

Výsev fazule obyčajnej

S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo. Mladé rastlinky je dôležité ochrániť pred jarnými mrazmi. Fazuľu obyčajnú sejeme až po skončení neskorých jarných mrazov, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 10-12 °C. Vo väčšine oblastí je vhodný termín od polovice mája do konca júna, v teplejších oblastiach môžeme siať aj skôr. Ideálna je teplota vzduchu okolo 20 ºC. Vzhľadom na jej nenáročnosť na svetelný režim dňa (počas dlhého obdobia šľachtenia sa vypestovali formy nezávislé od dĺžky dňa) je možné postupné výsevy od jari až do leta.

Semená sa vysádzajú priamo na stanovište do hĺbky približne 2-3 cm. Pri výseve vyberáme vždy iba nepoškodené semená.

Výsev kríčkových kultivarov

Kríčkové kultivary sejeme do riadkov vzdialených od seba 0,4-0,5m a v riadkoch na 0,2 m od seba alebo do hniezd po 3 až 4 semenách v spone 0,3x0,4m. Kríčkové fazule vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov. Odporúčaný rozostup pre odrodu Goliatka je 40 x 50 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok.

Výsev tyčkových (kolíkových) kultivarov

Tyčkové odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. Popínavé odrody fazule vysievaj blízko opory, aby mali možnosť šplhať.

Sadenice fazule si môžete predpestovať zo semena aj doma. Stačí fazuľu jednoducho umiestniť na vatu v miske, prikryť druhou vrstvou vaty a zaliať.

Starostlivosť o rastliny

Zavlažovanie

Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Zálievka by mala byť pravidelná, ale nie nadmerná, aby pôda ostala mierne vlhká, nie rozbahnená. Najcitlivejšia je fazuľa na nedostatok vody počas klíčenia, kvitnutia a tvorby strukov. V horúcich letných dňoch je ideálne polievať skoro ráno alebo večer, aby sa minimalizovalo vyparovanie. Zalievame predovšetkým ku koreňom, nie na listy, aby sme znížili riziko hubových chorôb. Prílišné premokrenie pôdy fazuli škodí, preto je dôležitá rovnováha medzi zálievkou a vzdušnosťou pôdy. Mulčovanie povrchu pôdy pomáha udržať vlahu a zároveň potláča rast burín.

Prekyprovanie a odburiňovanie

Fazuľa vyžaduje prekyprovanie pôdy. Začnite hneď po vyklíčení. Po vzídení porast pravidelne okopávame a odburiňujeme, čím podporíme rast koreňov. Pravidelné odstraňovanie buriny je dôležité, aby burina nekonkurovala fazuli o živiny a vodu.

Opora

Pre popínavé druhy pripravte oporu, po ktorej sa budú môcť ťahať. Konštrukcia môže byť kovová alebo drevená. Použiť môžete kolíky, mreže, bambusové tyče alebo špeciálne siete.

Choroby a škodcovia

Fazuľa môže byť náchylná na útoky škodcov a rôzne hubové ochorenia.

Škodcovia

• Vošky: Patria medzi najčastejších škodcov. Je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Proti voškám pomáha podpora prirodzených predátorov, ako sú lienky, a šetrné postreky na báze mydla alebo oleja.
• Roztoče: Môžu poškodzovať listy.
• Fazuľový zrniar: Poškodzuje semená.
• Skočky: Ďalší bežný škodca.
• Strapky: Môžu spôsobiť deformácie listov a poškodenie rastlín.
• Slimáky: Môžu zožierať mladé sadenice.

Choroby

• Antraknóza: Vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú.
• Škvrnitosti listov, pleseň: Tieto hubové choroby často podporuje vlhké a chladné počasie, hustý porast a zlé prevzdušnenie.

Dôležitou prevenciou je striedanie plodín a nepestovanie fazule na rovnakom mieste niekoľko rokov po sebe. Zdravé osivo, dostatočné rozostupy rastlín a pravidelné vetranie porastu výrazne znižujú tlak chorôb. Napadnuté časti rastlín je vhodné včas odstrániť a nekompostovať, aby sa choroby nešírili. Dôležité je zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a neprelievať pôdu.

Zber úrody

Fazuľu obyčajnú zbierame podľa toho, či pestujeme luskovú alebo semennú fazuľu. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu.

Zber luskové fazule (zelených strukov)

Luskovú fazuľu zberáme, keď sú struky mladé, krehké a ešte bez tvrdých semien vo vnútri. Mladé zelené struky sa zbierajú priebežne, keď sú ešte krehké, šťavnaté a bez tvrdých semien vo vnútri. Zelené struky zberáme postupne podľa termínu sejby, a to od júla do polovice septembra. Konzumnú zrelosť strukov posudzujeme pri ich rozlomení. Fazuľu je vhodné zberať vtedy, keď sa lusk sám odlomí od stonky. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov a predĺžili dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Ak budete zberať zelené struky, je potrebné skonzumovať ich do 7 dní a skladovať ich v chladničke.

Kríčkovú fazuľu začnite zbierať, keď sú struky ešte mladé a jemné, zvyčajne keď dosiahnu dĺžku 10-15 cm, čo je zvyčajne 50-60 dní po výseve. Popínavá fazuľa môže byť zberaná aj neskôr, ak ju plánujete sušiť.

Zber semenej fazule (suchých zŕn)

Ak pestujeme fazuľu na suché zrno, nechávame struky dozrieť na rastline, až kým nezožltnú a nezačnú vysychať. Semennú fazuľu nechávame dozrieť priamo na rastline, až kým struky nezožltnú a nezačnú schnúť. Po zbere struky dosušíme na suchom a vzdušnom mieste a následne semená vymlátime. Suché fazuľové zrná skladujeme v uzavretých nádobách na tmavom a chladnom mieste, aby nenavlhli a nenapadli ich škodcovia.

Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, usychajúce a žltnúce listy. Pri správnom režime zálievky sú struky šťavnaté, krehké a plné chuti. Pri citlivom zaobchádzaní zostáva úroda dobre skladovateľná a chutná dlhú dobu.

Využitie fazule v kuchyni a jej nutričná hodnota

V kuchyni je fazuľa veľmi univerzálna - hodí sa do polievok, prívarkov, šalátov aj ako príloha k mäsu. Mladé struky sú výborné aj na blanšírovanie a mrazenie, aby sme si mohli fazuľu vychutnať aj mimo sezóny. Suché semená sú vhodné na varenie tradičných fazuľových pokrmov, nátierok či hustých zimných jedál. Fazuľa je výživná a univerzálna potravina, ktorú môžete použiť do polievok, šalátov či prívarkov. Jemná chuť a dobrá konzistencia po varení robia z tejto odrody obľúbenú vo viacerých receptoch. Ak milujete žlté alebo zelené fazuľové struky na rôzne spôsoby, či už so slaninou a cesnakom ako prílohu, súčasť čínskej zmesi alebo v luskovej omáčke, stačí zvoliť vhodnú odrodu.

Zelené struky skupiny záhradných kultivarov fazule obyčajnej sú z hľadiska biologickej hodnoty veľmi cennou zeleninou. Obsahujú vitamín C, menšie množstvo provitamínu A, tiamínu a riboflavínu a z minerálnych látok má význam predovšetkým vápnik. Provitamín A sa vo fazuli vyskytuje spoločne s chlorofylom. Čím majú struky intenzívnejšiu zelenú farbu, tým sú bohatšie aj na provitamín A. Sušinu strukov tvoria hlavne glycidy, z ktorých značná časť sú pravé cukry rozpustené v bunečnej šťave. Nerozpustné glycidové zložky, tzv. hrubé vlákniny sa nachádzajú vo fazuľových strukoch vo výške asi 1 %.

Táto zložka, ktorú skôr pokladali za balast, nadobúda dnes - vo svetle nových poznatkov z odboru fyziológie výživy - podstatný význam. Jej vzťah k rýchlosti posunu potravy zažívacím traktom je všeobecne známy. Zistilo sa, že táto rýchlosť je v korelácii s častosťou výskytu vážnych chorôb zažívacieho ústrojenstva, pričom rýchlejší postup objemnejšej tráveniny zažívacím traktom častosť týchto ochorení znižuje. Vzhľadom na to treba hrubú vlákninu tiež počítať k látkam, ktoré sú z hľadiska biologickej hodnoty cenné. V sušine strukov sú ďalej - predovšetkým v nezrelých semenách - obsiahnuté bielkoviny s výhodnou skladbu aminokyselín. Zloženie žltých strukov je podobné ako zelených, chýba v nich však provitamín A.

Iné druhy fazule

Okrem fazule obyčajnej existujú aj iné druhy fazule, ktoré sa líšia pôvodom, vzhľadom a nárokmi na pestovanie:

• Fazuľa ostrolistá (P. acutifolius): Pochádza z Arizony a severozápadného Mexika. Je náročná na teplo a väčšina odrôd je krátkodenných, takže pre naše klimatické podmienky je nevhodná.
• Fazuľa šarlátová (P. coccineus, syn. P. multiflorus): Pestovala sa v strednej Amerike už pred 5000 rokmi. Je to viacročná bylina u nás pestovaná ako jednoročná. Na teplo je menej náročná ako fazuľa obyčajná. U nás sa vysieva na sponu 30x100 cm a vyžaduje oporu. Bežne sa pestuje ako okrasná, no jej semená sú jedlé.
• Fazuľa mesiacovitá (P. lunatus): Pochádza z teplých oblastí strednej a južnej Ameriky. Je veľmi náročná na teplo počas celej vegetačnej doby, takže u nás možno s výnimkou najteplejších regiónov pestujeme, len v skleníku, alebo fóliovníku. Vyžadujú priepustné výživné substráty a počas celej vegetácie dostatok vlahy. Vysievame v prvej polovici mája do spony 60-20 cm.

tags: #fazula #obycajna #pestovanie

Populárne príspevky:

• Pestovanie Bacopa monnieri v zime doma
• všetko o starostlivosti o vavrínovec
• Svadobná kytica inšpirovaná prírodou
• sprievodca rímskym šalátom
• Kvetináče s priemerom 45 cm