Pestovanie fazule v záhrade: Kompletný sprievodca

Fazuľa je na našom území známa od nepamäti a patrí medzi veľmi obľúbené strukoviny. Fazuľa (Phaseolus vulgaris) je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých, ktorej pôvod siaha do tropických oblastí južnej Ameriky. Dnes je rozšírená po celom svete. Vďaka svojej výživovej hodnote, bohatej na rastlinné bielkoviny, vitamíny a minerály, je základom zdravej stravy. Fazuľa je nenáročná a výživná zelenina, ktorá môže priniesť bohatú úrodu pri dodržaní správnych pestovateľských postupov. Fazuľa je jednou z najobľúbenejších a najčastejšie pestovaných zelenín v slovenských domácnostiach. Dá sa využiť v polievkach, šalátoch, prívaroch alebo ako chutná príloha.

Fazuľa je jednoročná rastlina a má podobný koreňový systém ako hrach. Listy fazule sú trojpočetné. Biele, žltkavé alebo sýto červené kvety tvoria riedke strapce. Plodom je struk zelenej alebo žltej farby. Struk obsahuje semená rozličnej farby, tvaru a veľkosti. Existuje obrovské množstvo odrôd, ktoré sa líšia farbou, tvarom, veľkosťou strukov a spôsobom pestovania. Fazuľa môže mať klasický ovíjavý (tyčový) alebo kríčkový rast. Fazuľa obyčajná patrí medzi najobľúbenejšie a najčastejšie vysádzané druhy. Nazýva sa aj fazuľa záhradná alebo fazuľa kríčková (pri kríčkových odrodách). Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú.

Typy fazule: Kríčková a Tyčová

Fazuľa sa pestuje v dvoch základných formách:

Kríčková fazuľa: Tento druh rastie kompaktne, dosahuje výšku 30 - 40 cm a pre svoj rast nepotrebuje oporu. Má kratšie vegetačné obdobie a struky dozrievajú takmer naraz. Kríčkové odrody sú navyše menej náchylné na ochorenia a sú vhodné aj na pestovanie v menších záhradách či dokonca v kvetináčoch s dostatočným odtokom vody. Kríčková fazuľa vznikla ako mutácia pôvodnej popínavej formy. Menšou nevýhodou pri pestovaní fazule kríčkovitej je, že struky dozrievajú prevažne naraz, preto si postupný zber zabezpečíte len postupným vysievaním. Kríčková fazuľa - Tento druh fazule rastie kompaktne, bez potreby opory.
Tyčová (popínavá) fazuľa: Tento druh má popínavý rast a dorastá až do výšky niekoľkých metrov. Na prichytenie k opore využíva ľavotočivý rast stonky. Tyčová fazuľa umožňuje efektívne využitie priestoru záhrady do výšky a často prináša väčšiu úrodu. Pre tento druh je nevyhnutná pevná opora, ako sú tyče, mreže, drôtené konštrukcie alebo špagáty. Ťahavú fazuľu vysádzame ku tenkým kolíkom dlhým 2 - 3 metre. Kolíky rovnomerne napicháme do pôdy a po štyroch na vrchole zviažeme. Ku každému kolíku zasejeme v kruhu 6 - 8 semien. Popínavá fazuľa potrebuje oporu, ako napríklad mreže alebo kolíky. Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor.

Okrem týchto základných typov existujú aj rôzne odrody, ktoré sa líšia farbou strukov (zelené, fialové, žlté) či semenami (červená, biela, mungo). Fazuľa šarlátová sa pestuje aj ako okrasná rastlina s jedlými semenami a sýto červenými kvetmi. Medzi obľúbenými kríčkovými fazuľami sú napríklad fazuľa kríčková so zelenými luskami alebo žltoluská. Ak pestujete fazuľu pre následné používanie celých luskov, vyberte si z odrôd Aidagold, Gusty alebo Satelit. Fazuľa červená má výraznú chuť a používa sa najmä v jedlách ako chilli alebo fazuľové polievky. Fazuľa biela má jemnú chuť a je ideálna pre šaláty a prívarky. Fazuľa mungo je známa pre svoje klíčky, ktoré sú obľúbené v ázijskej kuchyni.

Výber Stanovišťa a Pôdy

Fazuľa je teplomilná rastlina, ktorá vyžaduje slnečné a teplé stanovisko, ideálne chránené pred silným vetrom. Najlepšie sa jej darí pri teplote od 20 do 25 °C, ale znáša aj vyššie teploty. Nevyhnutný je dostatok slnečného svetla, minimálne 6 hodín denne. Fazuľa má veľké nároky na teplo, jej pestovanie je preto výhodné len na slnečných stanovištiach. Výborne sa jej darí vo všetkých oblastiach Slovenska. Fazuľa obľubuje teplo. Na jej vysievanie preto vyberte slnečné stanovisko, ideálne chránené pred silným vetrom. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná.

Pôda by mala byť ľahšia, priepustná, vzdušná a bohatá na živiny. Ideálna je pieskovo-hlinitá alebo hlinitopiesočnatá pôda s pH okolo 6,5. Ťažké, kyslé a premokrené pôdy nie sú pre fazuľu vhodné, pretože môžu viesť k nižšej úrodnosti a problémom s hnitím koreňov. Pred výsevom je vhodné pôdu obohatiť kompostom alebo organickým hnojivom. Fazuľa vyhovujú stredne ťažké, kypré pôdy s pH 6 - 7. Vyžaduje ľahšiu pôdu s pH okolo 6,5. V ťažkej, premokrenej pôde dosahuje nižšiu úrodnosť. Pri výbere semien okrem termínu výsadby dáme pozor i na výšku rastlín, tie vyššie, ktoré dorastajú 1 až 1,5 m, vyžadujú pri pestovaní oporu, inak poliehajú po zemi a struky sa nielen špinia, ale môžu i nahnívať.

Fazuľa nie je náročná na predplodinu. Môže sa pestovať po všetkých druhoch zeleniny, ale aj obilnín. Zanecháva pôdu v dobrom stave, je preto možné po nej úspešne pestovať všetky plodiny. Pozor na to, aké plodiny vysadíte do pôdy po fazuli. Vyhnúť by ste sa mali ďalším bobovitým rastlinám alebo cibuľovej zelenine, ktorou je napríklad cesnak.

Príprava Pôdy a Výsev

Príprava pôdy pre pestovanie fazule nie je náročná, na jeseň stačí pozemok hlboko porýľovať a na jar plošne upraviť rotavátorom. Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je treba poriadne prekryprenie a na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým. Pred výsevom je vhodné pôdu obohatiť kompostom alebo organickým hnojivom. Ak bola na záhone minulý rok pestovaná iná strukovina, je lepšie zvoliť iné miesto, aby sa predišlo šíreniu chorôb a škodcov.

S výsevom fazule sa netreba ponáhľať. Je to teplomilná rastlina a je dôležité chrániť mladé rastlinky pred jarnými mrazmi. Nič preto nezmeškáme, keď výsev začneme od konca apríla do polovice mája. Ideálny čas na výsev je po posledných jarných mrazoch, keď sa pôda dostatočne zohreje na teplotu aspoň 10-12 °C, optimálne okolo 15 °C. S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo- je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája. Ak chceme zbierať zelené struky na mrazenie, sejeme až do polovice júna. Pre predĺženie obdobia zberu je možné kríčkovú fazuľu vysievať postupne v 7- až 14-dňových intervaloch až do júla. Môžete tak však urobiť aj v júni, niektoré odrody stihnú dozrieť aj pri výseve počas júla.

Výsev kríčkovej fazule: Do riadkov vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm po 3 - 5 semien do jednej jamky. Kríčkové odrody štandardne sejeme do riadkov vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Odporúčané vzdialenosti riadkov sú pri kríčkových odrodách 35 - 60 cm. Vzdialenosti v riadkoch môžu byť menšie, len do 8 cm. Presnú vzdialenosť stanovte podľa popisu na obale. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Kríčkové fazule vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov.

Výsev tyčovej fazule: Ťahavú fazuľu vysádzame ku tenkým kolíkom dlhým 2 - 3 metre. Ku každému kolíku zasejeme v kruhu 6 - 8 semien. Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. Do sponu 40 × 40 cm dávame na jedno miesto po dve semená. Pre úspešný rast a vývoj potrebujú pevné opory, buď drôtenú konštrukciu, alebo tyče.

Semená fazule klíčia pri teplote 8-10 °C, pričom teplotné optimum pri klíčení je 18-22 °C. Výsev v interiéri koncom jari môže byť vhodný v chladnejších lokalitách na zabezpečenie dlhšieho vegetačného obdobia. Fazuľu môžete začať siať v máji, keď pominie hrozba mrazov, ktoré by mohli poškodiť mladé rastlinky. Semená vysievajte priamo do pôdy do hĺbky približne 2-3 cm. Semená vysievame do hĺbky asi 3 cm, najlepšie približne od polovice mája až začiatkom júna, keď je už dostatočne vyhriata zem a osivo veľmi rýchlo a dobre klíči. Fazuľu je najlepšie vysievať priamo do pôdy do hĺbky približne 2-3 cm. S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo- je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája.

Starostlivosť o Fazulu

Fazuľa nie je náročná na ošetrovanie, je však chúlostivá na pôdny prísušok. Preto je potrebné ju po vzídení plečkovať a okopávať. Po vzídení je potrebné rastlinky okopávať a odstraňovať burinu. Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok.

Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem.

Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Fazuľa potrebuje pravidelnú závlahu, najmä počas obdobia kvitnutia a tvorby strukov. Pôdu udržuj mierne vlhkú, ale vyhni sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť problémy s hnitím koreňov. Mulčovanie: Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje výskyt buriny. Fazuľa patrí k plodinám, ktoré vyžadujú kyprenie pôdy a pravidelnú zálievku. Tá je dôležitá predovšetkým počas vytvárania strukov. Dbajte o to, aby ste nepolievali listy, vodu smerujte ku koreňom. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým. Fazuľa má schopnosť fixovať dusík priamo z pôdy pomocou symbiotických baktérií, takže nepotrebuje veľa dodatočného hnojenia dusíkom. Podpora rastu: Ak chceš, aby rastliny rýchlo rástli a vytvorili silné korene a zdravé struky, môžeš raz za sezónu pridať ľahké organické hnojivo. Fazuľa má schopnosť fixovať dusík z pôdy pomocou symbiotických baktérií, preto nepotrebuje veľa dodatočného hnojenia dusíkom. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov môžete fazuľu prihnojiť liadkom vápenatým. Na podporu rastu a tvorbu silných koreňov a zdravých strukov môžete raz za sezónu pridať ľahké organické hnojivo.

Riedenie a odstránenie buriny: Pravidelné odstraňovanie buriny je dôležité, aby burina nekonkurovala fazuli o živiny a vodu. Po vyklíčení môžeš fazuľu preriediť, aby si rastliny mali dostatok priestoru na rast. Po dosiahnutí výšky desiatich centimetrov rastliny nakopčujte.

Zber Fazule

Struky fazule oberáme v čase keď sú už vyspelé, mali by však byť krehké a šťavnaté. Oberáme postupne 2 - 3 krát. Pri poslednom zbere vytrhneme celé rastliny a odpad použijeme do záhradného kompostu.

Struky fazule zbierame, keď sú mladé a jemné. Zber kríčkovej fazule: Kríčkovú fazuľu začni zbierať, keď sú struky ešte mladé a jemné, zvyčajne keď dosiahnu dĺžku 10-15 cm. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov. Zber popínavej fazule: Popínavá fazuľa môže byť zberaná aj neskôr, ak ju plánuješ sušiť. Ak pestuješ fazuľu na sušenie, nechaj struky na rastline dozrieť, až kým nebudú suché a tvrdé. Zrelé struky je potrebné trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov. Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, listy usychajú a žltnú. Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu.

Zber zelených strukov: Struky kríčkovej fazule zberajte, keď sú ešte mladé, jemné, krehké, mäsité a šťavnaté, zvyčajne keď dosiahnu dĺžku 10-15 cm. Semená by mali byť veľké ako pšeničné zrno, bez zreteľných vlákien. Pri zbere struky oddeľujte opatrne, aby ste rastliny nepoškodili. Zelené struky je potrebné skonzumovať do 7 dní alebo ich skladovať v chladničke. Pravidelným zberom zelených strukov podporíte ďalšie kvitnutie a tvorbu nových plodov, čím predĺžite dobu zberu.

Zber fazule na sušenie: Zberajte úplne zrelé struky s dobre vyvinutými semenami. Zrelé struky spoznáte podľa toho, že sa pri ohnutí ľahko zlomia a listy na rastlinách postupne chradnú a žltnú. Nechajte struky na rastline dozrieť a vyschnúť. Uschnuté struky neskladujte na rastline príliš dlho, aby sa neotvorili a semená nevypadli. Semená potom uskladnite v papierovom vrecúšku alebo sklenej nádobe. Zber sa zvyčajne vykonáva približne raz do týždňa.

Zber a uskladnenie fazule. 3. septembra 2024.

tags: #fazula #polna #pestovanie #v #zahrade