Rozmnožovanie líšky hrdzavej: Fascinujúci životný cyklus inteligentného predátora
Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) je jedným z najznámejších a najrozšírenejších druhov líšky na svete. Patrí medzi bežné, stredne veľké predátory, ktoré patria do čeľade psovitých šeliem. Aj keď líšku vcelku považujeme za samotársky druh, najmenej polovicu z roka žije v rôznych podobách rodinných zväzkov. Líšky sú veľmi tajomné, inteligentné zvieratá, ktoré sa vyznačujú vysokou prispôsobivosťou a prežívajú v najrozmanitejších biotopoch v rôznych podnebných pásmach.
Charakteristika a životné prostredie
Líška hrdzavá obýva celú Holarktídu, žije v najväčšej časti severnej Afriky, v západnej a severnej Ázii, Európe a Severnej Amerike. V polovici 19. storočia bola vysadená aj v Austrálii. U nás sa s ňou stretneme takmer všade. Viac ako hlboké lesy jej vyhovujú lesíky prerývane poľnohospodárskou krajinou s remízkami, vodnými plochami lemovanými porastmi trstín a farmami. Nevyhovujú jej biotopy v oblastiach s dlhodobými vysokými zrážkami. Pokiaľ žije v lesoch, uprednostňuje ich okraje a mladiny okolo rúbanísk a lesných polianok. Na rovinách ju priťahujú oblasti so zvlneným terénom.
Líška sa pohybuje v teréne zväčša klusom. Zadné tlapky kladie do stôp predných, a tak stopa líšky vytvára jednu čiaru, líška teda čiaruje. Beží skokom, ktorý môže dosahovať až 4 metre. Je nie veľmi rýchlym, ale vytrvalým bežcom. Pri sliedení a prikrádaní sa ku koristi robí krátke kroky. Dobre lezie po skalách a na šikmo naklonené kmene stromov. Jej oči sú špeciálne uspôsobené na videnie v tme. Za bunkami citlivými na svetlo sa nachádza ďalšia vrstva, nazývaná tapetum lucidum. Práve táto vrstva odráža dopadajúce svetlo späť a zdvojnásobuje tým intenzitu obrazu, ktorým líška vníma. V noci jej oči nazeleno svetielkujú. Výbornou pomocou pri hľadaní koristi je tiež sluch. Líška vníma dokonca aj nízkofrekvenčné tóny, ktoré spôsoby myška prechádzajúca trávou alebo dážďovka plaziaca sa po zemi myš začuje zo vzdialenosti 200 metrov. Na nohách jej dokonca rastú hmatové chlpy, ktoré pomáhajú lepšie sa orientovať.
Fyzické znaky a sfarbenie
Líška hrdzavá je nápadne mení celkový vzhľad podľa zimného a letného šatu. V lete budí dojem štíhlej šelmy na vysokých nohách s veľkými ušnicami a relatívne tenkým chvostom. V zimnej predĺženej srsti naopak pôsobí dojmom zavalitej šelmy na krátkych nohách so stredne veľkými ušnicami a hrubým huňatým chvostom. Telo líšky je nezameniteľné. Má srsť vo viacerých odtieňoch červenej, od žltkastočervenej až po hrdzavohnedú. Na vrchnej časti chvosta, približne centimeter od jeho koreňa, má vyvinutú pachovú žľazu - fialku. V čase kankovania vylučuje príjemnú vôňu.
Dĺžka jej tela môže dosiahnuť až 1 meter, pričom chvost je dlhý a huňatý, čo pridáva k jej charakteristickému vzhľadu. Samce sú spravidla o niečo väčšie než samice, s priemernou hmotnosťou 5-9 kg. Mladé jedince do ôsmich mesiacov bývajú sivasté. V zimnej srsti sa na líščej kožušine najviac cení striebristý nádych a husté osrstenie huňatého chvosta.
Potrava líšky hrdzavej
Aj keď sa živí hlavne mäsitou potravou, jej zloženie je veľmi pestré. Hlavnú zložku tvoria drobné zemné cicavce - hraboše, hrdziaky a ryšavky a zdochliny. Na väčšinou korisť sa odváži zaútočiť iba v čase odchovu mláďat, v kritickom období hladu, alebo ak je korisť chorá. Ulovenie mláďat raticovej zveri je zriedkavé a nemá zásadný vplyv na jej stavy. Vtáky sa v jej potrave vyskytujú zriedkavejšie ako cicavce. Loví ich iba príležitostne a na zemi, bez ohľadu na ich rozmery. Pri love sa nevyhýba ani plazom. V povodiach riek pri poklese hladín vody vyhľadáva plytké vysychajúce mláky s uväznenými rybami. Dôležitou zložkou potravy sú dužinaté lesné plody, ale aj plody v sadoch a viniciach. Pri love ju priťahujú ľudské sídla a chatové oblasti so zvyškami potravy.
Pri premnožení hrabošov a hrdziakov nejaví záujem o inú korisť a bude ich loviť aj v bezprostrednej blízkosti pasúceho sa zdravého zajaca. Za hrabošmi často preniká z lesov do polí aj na väčšie vzdialenosti. Dôležitou zložkou potravy sú aj osie hniezda s larvami, ktoré vyhrabáva spod zeme ako jazvec. Na rozdiel od neho však osie hniezda plieni aj za dňa, pri plnej aktivite ôs. Nevyhýba sa ani mäkkýšom a dážďovkám. Nešpecializuje sa na voľné žijúce bažanty a zajace, ako sa to často o nej hovorí.
Základy vábenia - Líšky hrdzavej
Rozmnožovanie líšky hrdzavej
Pohlavne dospievajú v 9 až 11 mesiaci života. Obdobie rozmnožovania pripadá na zimu (január - február). Krátko pred pôrodom má samec alebo samce - (niekedy žijú dva samce pohromade a jednou samicou) - zakázaný vstup do nory.
Ruja a párenie
Prvé príznaky ruje - kankovanie, sa objavujú už koncom novembra a začiatkom decembra, keď začínajú líšky vytvárať páry. Vytváranie párov sprevádza zvýšená urinácia uľahčujúca sexuálnym partnerom vzájomné stretnutie. Párenie sa môže začínať už v decembri, ale najspontánnejší priebeh má v januári až začiatkom februára. V čase najintenzívnejšieho priebehu ruje sa lišiaci ozývajú ďaleko počuteľným trojslabičným štekotom. Neúspešne samce si hľadajú samice často aj na netypických miestach, zaliahajú nadránom tam, kde ich zastihne svitanie, niekedy aj uprostred otvorených veľkoplošných oráčin. Najúspešnejší zaliahajú s líškou v nore.
V období rozmnožovania si vyhrabáva hlboké nory alebo používa brlohy jazvecov. Honcovanie líšok prebieha v najtuhšej zime - v januári až februári. Vtedy lišiaky opúšťajú svoj revír a vyhľadávajú honcujúce sa líšky. Neraz jednu líšku naháňa i viac lišiakov, pričom ten, ktorý je najbližšie k líške, zaháňa ostatných samcov. Najmä v tomto období sa po nociach ozýva zavýjavé štekanie líšok. Cez deň páry odpočívajú v brlohoch. Tam prebieha aj akt párenia. Spária sa spravidla v brlohu a potom nasleduje tzv. zviazanie partnerov (ako pri psoch).
Gravidita a pôrod
Gravidita trvá 55 dní. Asi po 8 týždňoch líška v osobitnom brlohu, ktorý vystiela srsťou vytrhanou z vlastného brucha, vrhá 3 až 8 mláďat. Dynamika populácie závisí od potravovej ponuky. Pri zníženom stave drobných hlodavcov klesá i početnosť vrhu. Líščatá sú nidikolne, v jednom vrhu býva 3 až 6 mláďat, no v rokoch populačnej gradácie hrabošov ich môže byt aj 8 až 12.
Starostlivosť o mláďatá
Líščatá majú pri narodení hmotnosť len okolo 100 g a merajú približne 15 cm. Sú pokryté jemnou tmavosivou srsťou. Tenký chvost, predstavujúci dĺžku polovice tela líščatá, je ku koncu zúžený. Nemajú prerezaný chrup a líška ich pridája 4 až 6 týždňov. Mliečny chrup im prerezáva na 13 až 15 deň, najskôr v hornej a potom v dolnej čeľusti. Oči a uši sa líščatám otvárajú v druhom týždni života. Z nory vychádzajú po troch, štyroch týždňoch. Vtedy už začínajú požierať aj prvú korisť prinesenú rodičmi. Keď trocha odrastú, rady sa slnia a hrajú pred brlohom, kam im matka nosí vopred natrávenú mäsitú potravu, ktorú im vyvrhuje zo žalúdka, neskôr usmrtenú korisť, potom živú, a napokon ich priúča lovu.
Po kankovaní sa vytvárajú páry a začínajú viesť usadlý spôsob života, pri ktorom má rodičovský pár rozdelené úlohy. Líška sa podieľa na bezprostrednej výchove mláďat, zatiaľ čo samec sa zdržuje iba poblíž materského brloha a v čase nebezpečenstva varuje rodinu výstražným hlasom. Samici pomáha pri výchove mláďat prinášaním koristi k brlohu. Navyše aj po rozpade rodiny môžu niektoré mláďatá vytvárať na kratší čas dvoj- až trojčlenné rodinné skupinky súrodencov, ktoré sa rozpadnú až po niekoľkých týždňoch. Líške niekedy pomáha s odchovom mláďat jej sestra, ktorá sama práve mláďatá nemá, alebo niektorá z jej najstarších dcér. Tieto tety tak zbierajú veľmi cenné skúsenosti pre odchov vlastných mláďat v budúcom roku. Už v septembri, to znamená vo veku zhruba šiestich mesiacov, vážia rovnako ako rodičia. Rýchlo si osvojujú umenie loviť a rozchádzajú sa, aby sa našli vlastné územia. Koncom jesene sa však rodina rozpadá.
Brloh a teritórium
Hneď po parení začínajú čistiť obaja partneri starú, alebo hrabať novú noru. Od brlohu je závislá najmä v čase odchovu mláďat. Príležitostne ho však využíva celý rok ako núdzový úkryt v nebezpečenstve. Výnimočné ho využíva aj v mimoriadne nepriaznivých poveternostných podmienkach. Bežne však zaliaha vo svojich loviskách vonku pod vývratmi, v dutinách stromov, v hustých porastoch, či vysokej tráve. V otvorených priestoroch poľnohospodársky obhospodarovanej krajiny si buduje brlohy často pod skružami meliorovaných závlahových systémov, ale aj v stohoch slamy, alebo v hatiach zarastených krovinami. Často využíva aj opustené jazvečie nory.
Nory využívajú po určitých rekonštrukciách následné generácie aj niekoľko desaťročí. Na rozdiel od jazveca majú nory líšky jednoduchšiu konštrukciu. Okrem materských brlohov si miestami budujú aj niekoľko plytkých prechodných nór, ktoré využívajú v čase nebezpečenstva. Nora vedúca do rozšíreného materského brloha zostupuje najčastejšie pod 40 až 45-stupňovým uhlom. Z brloha vychádza niekoľko krátkych chodieb alebo výklenkov. Vyhrabanú zem pred brlohmi líščatá pri hrách skoro udupajú a okolie nory doslova vyzametajú chvostmi. Ak stratí líška dôveru v brloh alebo ak je nadmieru zaparazitovaný blchami, opustí ho a mláďatá prenáša do náhradného brloha.
Rozlohu teritória ovplyvňuje hlavne ročné obdobie, zloženie a dostupnosť potravy. Najväčšiu rozlohu majú spravidla zimné teritóriá, v ktorých prejde líška za noc až okolo 30km. Niekedy sa táto trasa končí a líška v nej na druhý deň pokračuje, alebo sa vracia späť na východzie ležovisko. Letné teritóriá sú dvakrát až trikrát menšie. Svoj revír, ktorý býva podľa potravových možností a početnosti líšok okolo 100 ha, si značkuje močom, trusom, ako aj výlučkami análnych žliaz. Votrelcov neznáša a odháňa ich z revíru. Mladé jedince, ale i prestarnuté samce nie sú schopné obhájiť si svoj revír, a tak žijú na menších územiach, odkiaľ podnikajú lovecké výpady do cudzích revírov.
Líška hrdzavá a človek
Líška je hlavným prenášačom a šíriteľom veľmi nebezpečnej choroby besnoty, preto je celoročne povolený jej lov. Líška hrdzavá je jedným z hlavných nosičov vírusu besnoty, ktorý môže mať závažné následky pre zvieratá aj ľudí. Besnota je vírusové ochorenie, ktoré sa prenáša hlavne prostredníctvom slín infikovaných zvierat, a líška hrdzavá je známa tým, že sa môže infikovať týmto vírusom. Ak sa besná líška stretne so psom a pohryzne ho, môže pes toto ochorenie opäť uhryznutím preniesť na človeka a spôsobiť mu tak veľmi vážne zdravotné ťažkosti.
Napriek tomu, že väčšina ľudí považuje líšku hrdzavú za škodcu, tento živočích ničí iných škodcov, a preto je z tohto hľadiska užitočný. V prírode plní dôležitú regulačnú a selektívnu funkciu. Líška robí aj úžitok lovením drobných hlodavcov - denne spotrebuje 20 až 50 kusov. V posledných rokoch sa správanie líšok zmenilo. Stratili doterajší pocit strachu z ľudí a dokonca priamo vyhľadávajú miesta obývané ľuďmi a s veľkým turistickým ruchom, pretože je tam ľahko dostupná potrava. Čoraz častejšie sa objavujú v prímestských záhradách a stavajú si brlohy. Dokonca aj v niektorých dedinách, či mestách môžete za súmraku a úsvitu čoraz častejšie vidieť líšky, ktoré hľadajú potravu. Zmenilo sa aj každodenné správanie líšok. Predtým nočný dravec teraz hľadá potravu aj za bieleho dňa a stal sa z neho teda denný predátor.
tags: #rozmnozovanie #lisky #hrdzavej