História obce Radoma, osobnosti a udalosti 3. januára

Obec Radoma, nachádzajúca sa na severozápadnom Slovensku v okrese Dolný Kubín, v oblasti Stredných Beskýd, celkov Podbeskydskej brázdy a Podbeskydskej vrchoviny, má bohatú históriu a je obklopená malebnou krajinou. Prvé stopy o pobyte človeka v tejto oblasti pochádzajú z obdobia praveku. Bola to pravdepodobne hojnosť zveriny, ktorá tu prilákala vtedajších ľudí.

Súvislejšie osídlenie tu vzniklo v 16. storočí kolonizáciou na valaskom práve. Najdôležitejšou povinnosťou vtedajších obyvateľov bola strážna služba na severnej hranici s Poľskom.

Geografická poloha a charakteristika

Obec Radoma sa rozprestiera na východnej strane štátnej cesty Giraltovce-Svidník a na ľavej strane potoku Radomka, ktorý cez celú dedinu tečie tesne vedľa štátnej cesty. Časť obce leží vedľa potoku Salaš, ktorý ústi do Radomky na konci obce. K obci patrí osada Hradisko. Na východnej strane obce Miestny národný výbor poskytol stavebný pozemok a výstavbu rodinných domčekov pre šesť rodín cigánskeho pôvodu: Ján Bilý, Anna Bilá, Andrej Bilý, Anna Bilá, Anna Hušaková.

Radoma a udalosti 20. storočia

Druhá svetová vojna a povojnové obdobie

Rušné vojnové udalosti boli na vrchole v dejinách našej obce, keď motorizované nemecké vojsko pochodovalo cez dedinu od 7. do 20. apríla 1944. Ľudia, keď videli, že deň čo deň bez prestania pochoduje motorizované nemecké vojsko, boli plní strachu a hrôzy, keď tanky išli dedinou a hrmot bol vo dne, v noci - pokoja nebolo. Zdalo sa, že siedmy deň príde. A skutočne po uplynutí krátkej doby nastal strach a bedákanie, bolo počuť výstrely z frontu, z Poľska od Dukle a Krosna. Veľký strach budili evakuovaní z blízkosti frontu, ktorí tiahli dedinou.

Od 1. mája 1944 sa zdržovalo v dedine slovenské vojsko, nepretržite do 1. septembra. V septembri 1944 slovenskí vojaci v dobe Slovenského národného povstania chceli sa postaviť na odpor Nemcom a pripojiť sa k Červenej armáde. Tu zradná ruka prezradila úmysel slovenských chlapcov. Nemci využili tejto zrady tým, že ihneď pristúpili brutálnym spôsobom k odzbrojovaniu slovenského vojska. Slovenskí vojaci pri odzbrojovaní sa rozutekali na rozličné strany do hôr so zbraňou v ruke, aby si zachránili životy a spojili sa s partizánskymi jednotkami, ktoré v tom čase u nás jestvovali. Túto vojenskú jednotku viedli major Bilej a stotník Petrinec, ktorých Nemci uchytili pri Vyšnom Komárniku aj s autom. Menovaní sa vypýtali, že idú dať rozkaz, aby sa vojsko zišlo a Nemci ich pustili. Títo odišli do lesa a dali rozkaz, aby sa všetko vojsko rozutekalo a tak zachránili samých seba a ostatných kamarátov. Rozutekaní vojaci hľadali ochranu u tunajších občanov, ktorí ochotne poskytovali pomoc vyslobodeným vojakom od Nemcov. Do dediny prichádzali aj partizánske jednotky, ktoré sa práve v tom čase organizovali. Ľud vážiac si ich dôležité poslanie, pomáhal im všemožným spôsobom. Partizánska skupina napadla nemecké autá na štiavnickej hore, ktorá zničila 8 nákladných áut so strelivom a plnou výzbrojou a 4 poškodila.

Prišiel Nový rok a ľudia túžobne očakávali, aký osud ich zastihne. Chvalabohu ich túžba sa splnila, lebo dňa 18. januára prešla fronta dedinou a šťastlivo sa vracali domov do svojich opustených domčekov, ktoré v decembri roku 1944 s plačom a ťažkým srdcom opúšťali. Dedinu oslobodila Červená armáda a Československá armáda. Ľud v tejto obnovenej Československej republike začal slobodne dýchať a radovať sa z oslobodenia.

Zmeny v správe a vzdelávaní

V obecnom zastupiteľstve nastala zmena tým, že namiesto obecného zastupiteľstva bol zriadený Miestny národný výbor (MNV). Michal Ševc bol predsedom, Vasiľ Ivančo tajomníkom a Jozef Janík podpredsedom. Neskôr v MNV nastala zmena, lebo Ján Kandráč ml., M. Kandráč, J. Cuba boli prepustení z MNV a na ich miesto boli zvolení: Juraj Ševc st.

Podľa mobilizačnej vyhlášky sa všetci chlapi od 19 do 35 rokov dostavili k odvodu. Odvedených bolo asi 80. V obnovenej Československej republike v roku 1945 prvýkrát riadne rukovali nováčikovia 1. októbra.

Prechodom frontu školské zariadenie bolo úplne zničené a ukradnuté. Učiteľská a žiacka knižnica, ako aj učebne a vyučovacie pomôcky boli zničené. MNV menoval na čas potreby za výpomocných učiteľov J. Čorbu a A. Adamkoviča. Dňa 25. apríla 1945 sa vrátili z evakuácie riaditelia škôl. Školský rok sa začal 3. septembra so 108 žiakmi. Na škole vyučoval sám A. Dzurko do 1. októbra 1945, kedy nastúpila druhá učiteľka E. Komlošiová z Kežmarku. Účinkovala tu iba 4 dni. Nariadením SNR zo dňa 6. septembra 1944 a zo dňa 16. mája 1945 čís. 34 Zb. z SNR bolo cirkevné školstvo poštátnené a tak aj naša škola sa stala štátnou školou. V školskom roku 1946/47 bola znovu povolená tretia trieda, ktorá mala byť obsadená silou A. Bašistovou, výpomocnou učiteľkou z Bystrého. Pre umiestnenie tretej triedy nebolo v dedine vhodnej miestnosti a dôsledkom toho menovaná učiteľka bola odvolaná školským inšpektorátom. Dňa 7. januára 1947 prišla na Štátnu ľudovú školu nová učiteľka Veronika Daňková z Lemešian, ktorá tu pôsobila do konca školského roku. Po prázdninách prišla nová výpomocná učiteľka.

Hospodárstvo a spoločenský život

Úroda roku 1945 bola veľmi slabá, príčinou bolo, že pole v minulom roku pre blížiacu sa frontu bolo nedostatočne obrobené. Rok 1947 bol veľmi suchý a ľudia utrpeli značnú škodu, lebo ani toľko sa im neurodilo, koľko posiali. Na jar 1946 dostali občania zrno ako výpomoc od štátu, ktoré siali dosť neskoro. Zlá úroda v roku 1947 ohrozovala aj sejbu, lebo svoje obilie ľudia nemali.

Mzdy a ceny

V roku 1945 chlapovi za prácu denne sa platilo 20 Kčs, žene 50 Kčs, za prácu so záprahom platilo sa denne 500-600 Kčs. Pole ostalo neobrobené, lebo bol nedostatočný počet konských síl. Cena zvierat značne postúpila, napríklad 1 pár štvortýždňových prasiat stál 4-6000 Kčs. Na jar roku 1946 bolo veľmi ťažko takému gazdovi hospodáriť, čo nemal vlastný poťah. Za záprah koňmi denne sa platilo 600 Kčs a chlapovi za dennú prácu 250-300 Kčs. Žena mala denne 100-150 Kčs za prácu. Krmivo pre statky na jar bolo veľmi drahé. 1 q sena stál 400-600 Kčs, slama 300 Kčs. Za pracovný poťah s koňmi na jeseň sa platilo 400 Kčs. Kôň stál 5-20 000 Kčs.

Po prejdení frontu bolo kolkovanie peňazí. Keďže sa javil značný počet peňazí, boli stiahnuté tým, že na jednu osobu bolo ponechané 500 Kčs. Ostatné peniaze každý uložil do banky alebo do poštovej sporiteľne. Neskôr z týchto uložených peňazí bolo uvoľnené po 500 Kčs na rodinu.

Tragické udalosti

V radomskom chotári sa stala vražda ženy na okraji lesa v Liskovci v roku 1945. Keď prišli na Liskovec a práve tam v blízkosti drevo rúbal Ján Rokyta st., pýtali sa ho, kadiaľ je cesta na Hradisko. On im povedal, že zle idú, ale menovaný mládenec povedal, že oni aj tak trafia. Vec zostala spať, lebo nebolo dostačujúcich svedkov, kto ju zabil.

V dome Jána Rojčíka v roku 1946 vzniklo nešťastie, lebo chlapec Michal vzal rozbušku z granáta a tú zapálil v peci. Vybuchla a odtrhla mu ľavú ruku. Celú dlaň.

Kultúrny a spoločenský rozvoj

V roku 1946 boli usporiadané tri divadelné predstavenia v obci. Dňa 6. januára 1947 sa zohralo divadelné predstavenie „Slepý pastier“ a „Gašparko“. Hry nacvičovali A. Dzurko, riaditeľ školy a bývalý učiteľ. Obecná knižnica obdržala v roku 1947 61 nových kníh pre obec Radomu. Knihy darovala PŠO v Bratislave a sú hodnotného obsahu.

V mesiaci decembri prvýkrát zahralo v Radome putovné kino hru z partizánskych bojov v Rusku. V obci bolo usporiadaných viac osláv a prednášok štátnopolitického a výchovného rázu. Obecná knižnica obdŕžala pekný dar 53 kníh od Povereníctva vnútra v Bratislave.

Počasie a úroda

Skoro do polovice januára 1946 nebolo snehu a tak sa zdalo, že zimy už nebude. Zima začala až v mesiaci február. Rok 1947 bol rokom sucha a ľudia utrpeli pri úrode značnú škodu. Nový rok sa začal metelicou dažďa a snehu. 2. januára sa sneh celkom rozpustil a všade bolo plno vody. 5. januára nebolo snehu, len kde-tu na brázdach a medziach. Popoludní pršal silný dážď. Vo februári nastalo teplo, avšak v marci znovu napadol sneh a 25. marca prejavovala príroda príznaky jari.

Osobnosti spojené s dátumom 3. januára

Slovenské osobnosti

• BOHUMIL GOLIAN: Popredný slovenský olympionik, strieborný olympijský medailista z Tokia 1964 a bronzový z Mexico City 1968, ústredná postava z tímu majstrov sveta vo volejbale 1956 a 1966, medailista aj z majstrovstiev Európy 1958. Zomrel vo veku 80 rokov 11. januára 2012. Slovenská volejbalová federácia ho vyhlásila za najlepšieho slovenského hráča v 20. storočí.
• JANA PIVOVARNÍKOVÁ: Narodila sa v Bratislave v roku 1949, maliarka.

Svetové osobnosti

• ALEXANDER GRAHAM BELL: Narodil sa v roku 1847, americký vynálezca (telefón) škótskeho pôvodu.
• ZICO (ARTHUR ANTUNES COIMBRA): Narodil sa v roku 1953, legendárny brazílsky futbalista a tréner.

tags: #zomrety #jan #pupava #riecka

Populárne príspevky:

• Funkčné riešenia obojkov pre domácich miláčikov
• Sprievodca výberom a pestovaním okrasných rastlín s veľkými kalichmi
• O rozmnožovaní kasuára prilbového
• návod na pestovanie citrusov v kvetináči
• Starostlivosť o vinič v máji