Kasuár prilbový: Rozmnožovanie a životný cyklus
Kasuár prilbový (Casuarius casuarius) je fascinujúci nelietavý vták, ktorý obýva husté tropické dažďové lesy severovýchodnej Austrálie, východnej Indonézie, Novej Guiney a ostrovov Aru a Seram. Tento impozantný vták, druhý najťažší na svete po pštrosovi, zaujme nielen svojou veľkosťou, ale aj jedinečným životným cyklom a rozmnožovaním.
Rozšírenie a životný štýl
Areál rozšírenia kasuára prilbového zahŕňa západ, juh a východ Novej Guiney, indonézijské súostrovie Aru a ostrov Seram, ako aj severnú časť austrálskeho Queenslandu. Tieto vtáky sa živia prevažne spadanými plodmi, ktoré prehĺtajú celé. Občas konzumujú aj bobule z nízkych konárov stromov či kríkov, ako aj bezstavovce, drobné obratlovce a občas mŕtvoly.
Kasuári sú plaché tvory, ktoré sa zvyčajne rýchlo stratia v hustej vegetácii pri priblížení sa votrelca. Mimo obdobia rozmnožovania žijú samotársky a svoje územie si bránia po celý rok. Ich teritórium môže dosahovať rozlohu od 1 do 5 km².
Obdobie rozmnožovania a hniezdenie
V čase hniezdenia, ktoré trvá od júna do októbra, sa kasuáre stávajú agresívnejšími, najmä v prítomnosti mláďat. Pred útokom predvádzajú výhražné postoje a v prípade nutnosti sa urputne bránia kopaním. Dlhé vnútorné pazúry na nohách môžu protivníka smrteľne zraniť.
Samice sa pária s viacerými samcami. Hniezdo je plytká plocha z konárikov, listov a trsov trávy umiestnená medzi kríkmi, kam je obtiažne preniknúť. Samica znesie 3 až 4 (niekedy až 6) vajec. Potom znášku opustí, aby sa mohla páriť s ďalšími partnermi.
Starostlivosť o potomstvo
O znesené vajcia sa stará výhradne samec. Zahrieva ich približne 54 až 56 dní. Po vyliahnutí sú mláďatá pruhované a pohlavnú dospelosť dosahujú v troch rokoch. Mláďatá kasuárov sa ľahko adaptujú na človeka a možno ich udržiavať a odchovávať až do dospelosti. Využíva sa na to proces vtištenia (imprintingu), kedy mláďa po vyliahnutí považuje prvú viditeľnú bytosť za svoju matku.
V súčasnosti sa na Nové Guiney stále obchoduje s mláďatami kasuárov a domorodci využívajú imprintingový trik na ich domestikáciu. Tento objav potenciálne prepisuje dejiny domestikácie, pretože naznačuje, že ľudia chovali kasuáre už pred približne 18 tisícmi rokov, čo je o celé tisícročia skôr ako domestikácia kurčiat.
Fyzické charakteristiky a správanie
Kasuár prilbový je veľký, nelietavý vták so zakrpatenými krídlami, dosahujúci dĺžku 130-170 cm a hmotnosť 29-58 kg. Celé telo pokrýva lesklé čierne perie. Holá koža na hlave je v hornej časti svetlomodrá, na lícach a po stranách tmavšia a jasnejšia. Na temene hlavy sa nachádza sivohnedý prilbovitý výrastok vyplnený hubovitou hmotou.
Silný načierny zobák je relatívne krátky a mierne zakrivený nadol. Dúhovka oka je svetlohnedá, okolo oka je svetlomodrý krúžok. Na zátylku a zadnej časti krku je holá červená koža. Z brady visia dva červené laloky, ktorých dĺžka sa líši u každého jedinca a môžu meniť farbu v závislosti od nálady.
Na konci zakrpatených krídel sú rohovinové ostne, ktoré pomáhajú pri predieraní sa hustou vegetáciou. Chýbajú mu chvostové perá. Jeho robustné šedé nohy sú opatrené tromi prstami so silnými pazúrmi.
Samec je menší, váži 29-34 kg. Samica je väčšia, jasnejšie sfarbená a jej prilba je mohutnejšia. Mladí jedinci sú svetlohnedí, s matnejšími holými časťami a veľmi malou prilbou.
Ohrozenie a ochrana
Kasuár prilbový patrí podľa IUCN do kategórie zraniteľných druhov (Vulnerable). V minulosti bol pomerne bežným druhom, ale dnes čelí hrozbám v dôsledku narastajúceho lovu, dopravy a ničenia prirodzeného biotopu. Počet kasuárov prilbových vo voľnej prírode sa odhaduje na viac ako 10 000 jedincov, pričom v ľudskej starostlivosti sa chová približne necelých 300 jedincov.
Tento druh je chovaný vo viac ako 60 európskych zoo. V minulosti bol chovaný aj v slovenských a českých zoo, pričom prvé úspešné odchovy sa podarili v Zoo Praha v roku 1998 a neskôr aj v Zoo Zlín.
tags: #kasuar #prilbovy #rozmnozovanie