Starostlivosť o vinič v máji: Komplexný sprievodca pre bohatú úrodu

Pestovanie hrozna má bohatú históriu a je obľúbené nielen pre jeho plody, ale aj pre jeho schopnosť premeniť záhradu na malú vinicu. Hoci sa môže zdať, že pestovanie hrozna je náročné, správne postupy vám zaručia úspech aj vo vašej záhrade. Vinič, latinsky Vitis vinifera, je náročná rastlina a vypestovať kvalitné hrozno môže trvať dlhšie, ako by ste si mysleli. V tomto článku sa pozrieme na všetko, čo potrebujete vedieť - od výberu miesta, prípravy pôdy až po najdôležitejší krok: správny rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu.

Výber vhodnej odrody a miesta

Pre úspešný vývoj viniča je potrebné plné slnko a teplejšie polohy, preto vyberáme južné až juhozápadné svahy, chránené od studených severných vetrov. Ak s pestovaním viniča začínate, odporúčame vám vybrať si odrody, ktoré tolerujú prešľapy začiatočníkov. V posledných rokoch sa pestovanie stolového hrozna stáva čoraz populárnejším. Tento sladký a šťavnatý ovocný klenot nielen poteší vaše chuťové poháriky, ale prináša aj množstvo zdravých látok. Rôzne druhy viniča prežívajú aj v extrémnych teplotných podmienkach. Väčšina odrôd viniča, ktoré sa používajú na výrobu vína, správne vegetuje a rastie len v miernych pásmach. Každá jedna odroda vínnej révy potrebuje slnko, aby rastlina dobre rástla.

Orientácia záhrady a vhodné odrody

• Južná orientácia: Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Frankovka.
• Východná a západná orientácia: Müller Thurgau a Veltlínske červené.

Ideálne sú miesta, na ktoré svieti ranné a popoludňajšie slnko. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča. Vinič je nadlho, môže sa presádzať až po niekoľkých rokoch. Životnosť viniča sa pohybuje okolo 15 až 20 rokov. Treba počítať s tým, že nebude možné pravidelné presádzanie. Vyhnúť by sme sa mali pestovaniu na severnej strane, kam sa počas dňa nedostane dostatok slnečných lúčov. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami pri výsadbe viacerých kusov v jednom rade by mala byť aspoň 1,5 - 2 metre.

Príprava pôdy a výsadba

Pestovanie hrozna v záhrade si vyžaduje upravenú pôdu nielen v čase sadenia, ale aj z dlhodobého hľadiska. Pôda by mala obsahovať dostatok živín a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody. Vinič miluje dobre priepustnú pôdu s pH v rozmedzí 6 až 7,5. Optimálna pôda je ľahšia, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 6,5 - 7). Niektoré odrody znášajú aj kyslejšie pôdy (americké a hybridné odrody pH 5 až 6). Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický, ročný domáci kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj alebo čoraz obľúbenejšie prípravky z vermikompostu, ktoré regenerujú a opätovne zúrodňujú vyčerpanú pôdu a pri prehnojení nemajú negatívne účinky na rastlinu. Pôdu možno upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok, do ľahkej primiešame hlinu; chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami. Odporúča sa všetky opatrenia na obohatenie pôdy humusom a živinami robiť pred vysadením. Ide hlavne o úpravu kyslosti, zaoranie či zarýľovanie maštaľného hnoja a zásobné hnojenie fosforom a draslíkom. Na väčšej výmere je už treba robiť analýzu pôdy na obsah živín a kyslosť pôdy.

Výsadba viniča v máji

Optimálnym časom na výsadbu viniča je druhá polovica apríla a prvá polovica mája. Možná je aj jesenná výsadba. Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40-60 cm (jamy kopeme tesne pred sadením, aby pôda nevyschla). Jamu do jednej tretiny zaplníme zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Do jamy nalejeme čistú vodu (voda vo výsadbovej jame nesmie stáť, ale musí vsakovať do podložia). Až teraz môžeme vložiť vinič do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy v takej výške, ako bolo v kontajneri. Posledným krokom je dôkladné zalievanie.

Mykorhízne huby a ich význam

Odborníkmi odporúčané pri výsadbe sú aj mykorhízne huby, napríklad Symbivit. Ich aplikácia pri výsadbe zabezpečí zvýšenie úrodnosti, vyššiu cukornatosť hrozna a vyšší obsah antioxidantov. Mykorhízne huby vytvárajú v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytáva vodu, minerály a privádza ich aj zo vzdialenejších miest, kam by korene bez húb nedosiahli. Pre ich účinnosť je nevyhnutné, aby sa dostali ku koreňom rastliny.

Starostlivosť o vinič po výsadbe v máji

V máji, rovnako ako v iných obdobiach, je potrebné sledovať výlety motýľov obaľovačov, najmä v období začiatku kladenia vajíčok, čo je pri oteplení časté. Pri vyšších teplotách (nad 16 °C) dosahuje aktivita škodcov maximum, čo si vyžaduje preventívne postreky. Počas prvého roka po vypučaní letorastov (najskôr v druhej polovici mája) sa vyberie najsilnejší letorast a pomocou opory sa zabezpečí jeho rovný rast. Ostatné letorasty sa odstránia. Bočné letorasty sa odštipkávajú, aby nevyčerpávali hlavný letorast. Koncom septembra sa vrchol zlomí. Počas prvého roka je dôležité aj pravidelné odburiňovanie pôdy a chemická ochrana, ak si to odroda vyžaduje. Hnojenie v prvom roku nie je nevyhnutné. Ak bol dodaný maštaľný hnoj pri vysadzovaní, tak dusíkom v prvom roku vôbec nehnojíme.

Zálievka a hnojenie

V suchom a teplom počasí je potrebné sadenicu pravidelne zalievať (približne raz za týždeň). Po výsadbe musíme viniče častejšie zalievať, najmä v lete počas horúčav. Vinič, vzhľadom na to, že sa sadí hlbšie a hlbšie zakoreňuje, potrebuje iba miernu závlahu. Hnojivá používame na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody. Po nástupe vegetácie následne začneme aj s doplnkovým prihnojovaním. Vinič v plnej rodivosti (4-5 rok) odčerpáva značné množstvo živín, preto je potrebné ich pravidelne dodať do pôdy. Dusíkom hnojíme v treťom a ďalších rokoch po vysadení v dávke do 50 kg na hektár. Draslík a fosfor možno dodávať do pôdy aj v inom období, len dôležitá je forma draselného hnojiva. Draslík dodáme v sírane draselnom, v žiadnom prípade nepoužívame draselnú soľ. Draslík podporuje kvalitu bobúľ i lepšie vyzrievanie dreva a tým zvyšuje aj jeho mrazuvzdornosť. Nehnojíme plošne, ale príslušné dávky hnojiva dodáme priamo do okolia krov.

Tabuľka hnojenia viniča:

Dôležité je vinič neprehnojiť dusíkom, nakoľko potom bujne rastie, je náchylný na choroby počas vegetácie a pred zimou zle vyzrieva drevo, čo následne môže zvýšiť namŕzanie krov v zime. Listová výživa: Hnojivá aplikované postrekom na list - môže sa robiť počas celej sezóny. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.

Rez viniča

Máj je mesiacom, kedy sa vinohradníci sústreďujú na ochranu viniča pred škodcami a chorobami. Jarný rez je jednou z najdôležitejších úkonov v starostlivosti o vinič. Umožňuje presne stanoviť a dodržať normu zaťaženia kra rodivými púčikmi. Rozlišujeme skorý a neskorý jarný rez. Ideálny čas na rez viniča je koniec zimy, keď je hrozno vo vegetatívnom spánku a pominula hrozba silných mrazov (pod -10 °C). Skorým jarným rezom, ktorý sa často označuje aj ako predjarný rez (koncom februára a v marci), sa znižuje slzenie krov a podporuje sa pučanie. Neskorý jarný rez sa vykonáva v oblastiach s výskytom neskorých jarných mrazov. Rez vždy vedieme tak aby vytekajúce šťavy z reznej rany nezalievali púčik, to jest mierne šikmo na púčik a vo výške 1 až 1,5 cm nad púčikom. Podľa dĺžky ponechaných púčikov na výhonku poznáme tieto druhy rezu: krátky, kde ponecháme 1 až 4 púčiky, stredný, ponecháme 5 až 8 púčikov a dlhý, ponecháme 9 až 15 púčikov.

Typy rezu

• Zimný rez: Vykonáva sa v období vegetačného pokoja, najčastejšie v období od januára do marca, keď nehrozí silný mráz. Výber plodných výhonkov: Zamerajte sa na silné výhonky z predchádzajúceho roka, ktoré vyrástli z hlavného kmeňa. Skrátenie výhonkov: Plodné výhonky skráťte tak, aby na každom výhonku zostali 2-3 očká.
• Letný rez: Vykonáva sa počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Počas vegetačného obdobia skracujte výhonky za druhým listom a odstraňujte nadbytočné výhonky. Koncom augusta skráťte konce výhonkov - zrežte ich tak, aby nad posledným strapcom zostalo približne 10 listov.

Ochrana viniča

Viniče napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov. Hrozno je citlivé na rôzne plesňové ochorenia, ako sú múčnatka, peronospóra a botrytída. V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať aj s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov. Vinič je značne náchylný na choroby, najmä múčnatku, hlavne formy (Vitis vinifera). Hybridy a odrody, ktoré vznikli medzidruhovým krížením, sú už menej náchylné na tieto choroby, čo je väčšina týchto mrazuvzdornejších odrôd. Rozvoj múčnatky (Plasmopara viticola) podporuje teplé a vlhké počasie počas vegetácie, preto postreky proti hubovým chorobám sú občas potrebné. Najvážnejšie škody na bobuliach v čase dozrievania v týchto vlhkých oblastiach môže spôsobovať pleseň sivá (Botrytis cinerea). Väčšina medzidruhových krížencov je na túto chorobu menej citlivá, teda viacmenej odolnejšia ako typické odrody vzniknuté krížením vitis vinifera. Spomenuli sme len najvážnejšie choroby viniča, s ktorými môžeme prísť do styku každoročne a sú významné z hľadiska ohrozenia úrody. Zo škodcov by sa mohli v suchšom období vo zvýšenej miere objaviť roztoče (Panonychus ulmi, Tetranychus urticae) hlavne na listoch viniča lokalizovaných na suchších miestach, v skleníkoch, fóliovníkoch, blízkosti skleníkov, budov, kamenných múrikov a stien. Hlavne v teplejších oblastiach sa môže vyskytnúť na viniči aj fyloxéra (Viteus vitifolii syn. Phylloxera vastratrix). Atakuje najviac pôvodné odrody viniča pravokorenné, neštepené na odolných podpníkoch. Táto choroba sa nevyskytuje na viniči pestovanom v ľahkých piesočnatých pôdach, ale môže sa objaviť v menšej miere aj v týchto netypických oblastiach pestovania viniča. Existujú už odrody, ktoré sú odolné voči fyloxére. Zo škodcov v období zrenia treba spomenúť vtáky živiace sa ovocnými bobuľami ako škorce a drozdy, ktoré môžu v značnej miere až úplne poškodiť úrodu bobúľ.

Pestovanie viniča v črepníkoch

Viniče môžeme pestovať aj na terase v črepníkoch, ak dodržiavame základné pravidlo: čím väčší črepník, tým lepší rast. Pestovanie hrozna v záhrade alebo v skleníkoch nie je jedinou možnou alternatívou. Pestuje sa dokonca aj v kvetináčoch na parapetoch, ale aj na balkónoch a terasách. Hrozno často plní aj dekoratívnu funkciu a dobre zatieňuje. Deje sa tak nielen kvôli jeho atraktívnemu vzhľadu, ale aj kvôli schopnosti prinášať svoje plody dokonca aj v byte. Ak hroznu doprajete väčší kvetináč a veľa slnka, vlastnému hroznu sa môžete tešiť aj v bytových podmienkach. Menej náročné a odolné odrody môžeme vysadiť do nádob s objemom minimálne 50 - 60 litrov. Na dne nádoby nesmie chýbať otvor na odtok prebytočnej vody a drenážna vrstva z drobného štrku alebo keramzitu. Sadenie je podobné ako pri voľnej výsadbe do zeme. Použijeme čo najkvalitnejšiu pôdu s dostatkom humusu. Pri takomto pestovaní viniča uprednostníme krátky rez. Pestovanie viniča v malom množstve pôdy je podstatne jednoduchšie, obzvlášť ak začíname skoro na jar a vinič rastie prvé mesiace v byte či dome.

tags: #pestovanie #vinica #v #maji

Populárne príspevky:

• Liečivé účinky yzopu lekárskeho
• Aloe vs. Agáve: Ako ich rozlíšiť
• spevnenie trvalkového záhona na svahu
• Liečivé účinky púpavy
• Podnikanie v kvetinárstve: Sprievodca