Tipy pre pestovanie kvetov, kríkov a drevín: Od výsadby po rez
Kvetinové farmy, ktoré sa venujú pestovaniu kvetov na rez, zažívajú v posledných rokoch na Slovensku veľký boom. Kvetinoví farmári naprieč celým Slovenskom viažu zo svojich kvetov, ktoré väčšinou pestujú spôsobom blízkym prírode, krásne voňavé kytice.
Či už si chcete založiť záhradu úžitkovú, alebo okrasnú, vždy je potrebné si rozmyslieť, čo od záhrady očakávate, ako by mala vyzerať a koľko budete mať na ňu času.
Základné princípy úspešného pestovania
Základom je poznať, ako je záhrada orientovaná na svetové strany, aké sú prevládajúce smery vetra či v akej nadmorskej výške sa nachádzate. Veľmi dôležité je vedieť (napríklad na základe pôdneho rozboru), aký typ pôdy máte k dispozícii. Rozumný záhradkár vie, že kvalitne vyživená pôda je základom bohatej úrody. V neposlednom rade musíte myslieť na zálievku. Kvety určené na rez sú náročné na vodu a živiny. Napríklad letničky v období horúčav a sucha musíte polievať denne.
Doplnenie záhonov a hriadok
Prevládajú dva hlavné spôsoby, ako sa dá navrhnúť kvetinová záhrada. Prvým je, že kvety na rez začleníte do existujúcich okrasných záhonov, v ktorých môžete mať kry, trvalky, letničky, hľuzoviny aj okrasné cibuľoviny. Dokonca aj niektoré druhy zeleniny či byliniek môžu poslúžiť ako krásny doplnok do kytice. Napríklad thajská bazalka či mäta jablčná dodajú kyticiam nielen omamnú vôňu, ale aj pekný zelený akcent. Môžete použiť aj čili papričky alebo strapce cherry paradajok. Fantázii sa v kvetinárstve medze nekladú. Navyše, zmiešané spoločenstvá si vzájomne pomáhajú, ochránia sa navzájom proti škodcom i chorobám. Veď to, že ruže ľúbia cesnak a paradajky si rozumejú s aksamietnicami či bazalkou, je známe už dávno. Pre záhradkárov, ktorí si chcú dopestovať nejaké tie kvietky na rez, no nechcú si hneď zakladať kvetinovú farmu, sú skvelou voľbou.
Druhým spôsobom založenia kvetinovej záhrady sú produkčné plochy. Môžete si ich predstaviť ako hriadky, kde sa pestujú jednotlivé kvetinové druhy oddelene, podobne ako v prípade zeleniny. Na produkčných záhonoch sú kvety v oveľa menšom spone, ako je to na okrasných záhonoch. Napríklad tulipány sa na produkčnom záhone sadia jeden vedľa druhého, vďaka čomu na malej ploche dopestujete veľké množstvo kvetov (na ploche 1 m2 až 150 až 200 tulipánov). Farmára živí množstvový predaj kvetov, ktoré dopestoval, a tak sa snaží mať z danej plochy čo najväčší výnos. Preto je potrebné mať pred sezónou urobený dobrý výsadbový plán a dodržať ho. Po odkvete jarných cibuľovín sa záhon vysadí predpestovanými letničkami, a keď dokvitnú tie, na jeseň sa vysievajú odolné letničky, ktoré prečkajú zimu a vykvitnú na ďalšiu jar. Je to jednoducho jeden veľký kvetinový kolobeh.
Ako naplánovať záhradu s rezanými kvetmi
Nesejte zbytočne veľa
Často sa stane, že pri predpestovaní kvetov vysejete „pre istotu“ viac semienok, ako potrebujete, prípadne predpokladáte, že nie každé vzíde. Neskôr beháte po záhrade s predpestovanými rastlinkami a vysádzate ich na každý voľný centimeter, lebo je vám ľúto nechať sadenice zahynúť. A tu prichádzame k dôležitej veci - treba si dobre rozmyslieť, koľko rastlín chcete pestovať a či máte na to všetko aj miesto a silu, aby ste sa o kvety vedeli postarať.
Pestré kytice
Krása sezónnych kytíc je práve v tom, že v každom ročnom období ich môžete poskladať z iných druhov. Počas skorej jari to budú kytice z tulipánov a iskerníkov. Neskorá jar bude patriť pivonkám a anglickým ružiam. V lete vás očaria slnečnice, mečíky, cínie či krasuľky. No a v druhej polovici leta až do záveru kvetinovej sezóny budú kraľovať georgíny, astry či rudbekia. Medzitým je v ponuke veľa nenápadných pomocníkov ako rimbaba, limonka, kúkoľ, černuška, turecké klinčeky a veľa ďalších, bez ktorých by nemali naše lokálne kytice ten správny šmrnc.
Kvalita predstihne kvantitu
Na dopestovanie krásnych kvetov potrebujete mať kvalitné semená či sadenice. Kvalitné semienka nie sú síce lacné, ale ich dobrá klíčivosť vám ušetrí vašu prácu, čas a v konečnom dôsledku aj financie. Vyberajte podľa recenzií, často vám to môže ušetriť zbytočne vyhodené peniaze. Osobne nakupujem najradšej priamo u malých pestovateľov, pretože takýto pestovateľ nemá veľké skladové zásoby a predáva osivo čerstvé. Overte si, či sú semienka z vlastnej produkcie alebo sú len prebalené od veľkopestovateľov. Platí, že nablýskaný štýlový obal a veľa propagácie nemusí znamenať kvalitné osivo či sadbu.
Predíďte sklamaniu
Veľa začiatočníkov sa snaží dopestovať veľké množstvo rôznych druhov kvetov hneď v prvom roku, čo je chyba. Bez skúseností sa môže ľahko stať, že sa kvetom nebude dariť a príde sklamanie. Skúste na začiatok pestovať kvety, ktoré sú nenáročné na pestovanie ako slnečnice, cínie či krasuľky. Ak vám to pôjde, pridajte ďalšie. Postupne si tak odskúšate, čomu sa u vás darí, ktoré kvety sa vám páčia a, naopak, čo pestovať nechcete. Vyselektovať takto kvety a mať kvalitne založenú kvetinovú záhradu je beh na dlhú trať. Nečakajte, že po prvom roku či dvoch budete mať vychytané všetky nedostatky. Rozdiel je aj v jednotlivých sezónach. Nie raz sa nám potvrdilo, že kým jeden rok bola rastlina krásna a zberali sme z nej plné náruče kvalitných kvetov, na ďalší rok proste nemala sezónu. Rozhodne treba mať trpezlivosť a odhodlanie, aby vás niektoré prvé neúspechy neodradili.
Štúdium vás neminie
Musíte si naštudovať, ako sa ktorá rastlina pestuje. Treba ju predpestovať alebo ju môžete vysiať priamo na záhon? Máte doma vhodné podmienky na predpestovanie, aby ste dopestovali kvalitnú a silnú sadenicu? Aké hnojenie potrebuje? Budete ju musieť zaštipovať alebo nie? Ja často hovorím: nie je to raketová veda, ale musíte poznať základné veci, aby ste predišli nezdarom a sklamaniu.
Dostatočný priestor
Ideálna šírka produkčných záhonov je 1,2 metra. Medzi jednotlivými záhonmi ponechajte cestičky také široké, aby ste po nich mohli pohodlne chodiť aj s náradím či fúrikom. Odolajte pokušeniu robiť príliš úzke cestičky aj z dôvodu, aby ste zabezpečili dobré prúdenie vzduchu medzi rastlinami na záhonoch a minimalizovali tak šírenie napríklad múčnatky. Záhon široký 1,2 metra je široký tak akurát, aby ste ho pohodlne obrábali z každej strany a nemuseli si príliš namáhať chrbát. Chodníky je dobré nastlať materiálom, ktorý bude schodný za každého počasia.
Ako naplánovať záhradu s rezanými kvetmi
Kvety po celú sezónu
Rozvrhnite si druhy tak, aby vám počas celej sezóny niečo kvitlo. Inú dĺžku sezóny majú pestovatelia na juhu a inú v severnejších regiónoch. Základom je poznať deň, keď u vás obvykle mrzne na jar naposledy, a deň, keď u vás mrzne na jeseň prvýkrát. Tieto dva dátumy totiž limitujú, kedy môžete začínať s predpestovaním rastliniek, kedy najskôr môžete vysádzať teplomilnejšie druhy na jar na záhony, aby vám ich nepoškodili posledné mrazy, ako aj to, dokedy budete môcť s kvitnúcimi kvietkami u vás rátať, kým ich na jeseň spáli prvý mráz. Kým južné okresy Slovenska môžu rátať v teplejšom roku s kvetinovou sezónou od konca marca do konca októbra, tie severnejšie ju majú asi o dva mesiace kratšiu.
Tu je prehľad niektorých kvetov a vhodného termínu na výsadbu:
- Iskerníky: V prvej polovici februára predpestované sadenice vysádzajte na vonkajšie záhony do prvej polovice marca.
- Fialy: Vysievajte na predpestovanie začiatkom februára a v polovici marca vysaďte na záhon.
- Papuľky: Predpestujte od prvej polovice marca. Začiatkom apríla ich začnite vysádzať von.
- Astry: Odporúčame predpestovať začiatkom marca.
- Bazalka thajská: Túto voňavú výplň vysievajte dnu na predpestovanie začiatkom apríla.
- Limonka: Skvelá výplň do čerstvých kytíc, ako aj na sušenie sa vysieva na predpestovanie v marci.
- Rudbekia: Predpestujte ju koncom marca.
- Cínie: Môžete predpestovať, vysievajte ich po častiach od apríla v troch termínoch s dvojtýždňovým odstupom. Zabezpečíte si tak dlhšiu sezónu ich kvitnutia.
- Krasuľka: Môžete vysiať priamo na záhon od mája v dvojtýždňových rozstupoch. Pri drahších, najmä plnokvetých odrodách predpestujte od druhej polovice apríla.
- Slnečnice: Vzchádzajú ľahko a rýchlo, a preto ich vysievajte priamo na záhon od polovice mája, keď už nebude hroziť riziko posledných mrazov.
- Georgíny: Môžete predpestovať sadenice vysievaním v marci. Ďalšou možnosťou vysadiť rozdelené hľuzy priamo na záhon.
- Dvojročky ako náprstník, zvonček prostredný či turecké klinčeky: Vysievajte na predpestovanie v júni. Na jeseň vysaďte sadenice na záhon.
- Jarné cibuľoviny ako tulipány, narcisy, korunkovy či hyacinty: Vysádzajte koncom októbra priamo na záhony alebo do nádob.
Staňte sa floristom
Keď rozmýšľate o druhovom zložení kvetinovej záhrady pre potreby tvorby kytíc, musíte ovládať aj základné princípy floristiky a viazania kytíc. Je to z toho dôvodu, aby ste vedeli kytice pekne vyladiť nielen farebne, ale aj druhovo, aby mali peknú štruktúru. V kvetinovej záhrade je preto dobré mať zastúpené všetky skupiny kvetov, ako sú jarné cibuľoviny a hľuznaté rastliny, dvojročky, letničky, letné cibuľoviny a hľuznaté rastliny, trvalky, trávy aj kry. Ak si chcete vyskladať peknú kyticu, nevyberajte len druhy, ktoré majú dominantné kvety. Veľa „potrebnej práce“ v kyticiach spravia práve nenápadné drobnokveté kvietky či zeleň. Tvoria výplň kytice a pozadie dominantným kvetom, ako sú pivonky či georgíny. Je dobré mať záhony rozdelené v pomere 50 : 50 medzi dominantné kvety a výplň.
Dreviny vhodné do každej záhrady
Magazín Záhradkár sa s architektkou pozrel na to, aké dreviny sa hodia do každej záhrady.
Vavrínovec lekársky ‘Novita’
Vždyzelený druh listnatého kra dokáže ročne narásť o 60 až 80 cm. Je určený na slnečné stanovište, znesie aj menší tieň. Vysádzajte 70 cm od seba a zastrihávajte manuálne.
Cypruštek Lawsonov ‘Ivonne’
Stredne rýchlo rastúci ihličnan s atraktívnou, zlatistou farbou lístia vo forme šupín, ktorú si udržuje aj počas zimy. Odolnejší aj rýchlejšie rastúci ihličnatý druh. Dobre znáša rez plotostrihom. Darí sa mu na slnečnom stanovišti, znesie aj polotieň. Rastliny vysádzajte 80 cm od seba.
Tis prostredný ‘Hicksii’
Tis prostredný ‘Hicksiii’ sa stal populárnym pre svoju odolnosť voči chorobám a škodcom a pre svoju schopnosť rásť na akýchkoľvek pôdach. Je to ihličnatý druh, vhodný do polotieňa aj tieňa. V zimných mesiacoch zaujme červenými plodmi. Rastliny treba sadiť maximálne 50 cm od seba, pretože rastie pomaly. Plot môžete strihať plotostrihom.
Hrab obyčajný
Poloopadavý druh saďte hustejšie k sebe. Pri menších sadeniciach 30 až 50 cm od seba. Veľmi dobre znáša manuálny rez. Ročne dokáže vyrásť o 50 až 70 cm. Znesie priame slnko, ale aj polotieň.
Červienka Fraserova ‘Red Robin’
Vyšší ker s lesklými vždyzelenými listami oválneho tvaru. Pri rašení sú žiarivo červené, neskôr sa sfarbujú do bronzovozelenej farby. Vždyzelený druh známy žiarivočervenou farbou. Vysádzajte 60 cm od seba na slnečné stanovište. Ročne dokáže narásť o 50 cm. Plot strihajte manuálne.
Hlohyňa šarlátová ‘Orange Glow’
Neopadavý, tŕnistý ker dokáže dorásť do výšky až 3 m. Tvar treba pravidelne udržiavať plotostrihom. Kvitne v období od mája do júna a vytvára množstvá drobných bielych alebo ružovkastých kvetov.
Čo je kvet?
Kvet (po latinsky anthos, flos) je orgán rastlín (papradí a všetkých zložitejších rastlín) v podobe skrátenej stonky (letorastu), na ktorej je prisadnutý súbor premenených (cudzím slovom metamorfovaných) listov slúžiacich na pohlavné rozmnožovanie. Kvety obsahujú rastlinné reprodukčné orgány, ktorých konečnou funkciou je produkcia semien, ktoré predstavujú nasledujúcu generáciu týchto rastlín. Súbor kvetov na spoločnej stonke sa nazýva súkvetie. Najmenší kvet má Wolffia (asi 0,5 mm), najväčší Rafflesia (až 1 meter veľký).
Pestovanie stredomorských rastlín
Oleander (Nerium oleander)
Mnohí z nás pestujú oleandre, ktoré v prímorských krajinách rastú vo voľnej prírode. Oleandre pochádzajú z okolia Stredozemného mora. Niekedy aj tam v zime mrzne, ale oleandre to vydržia. Aj u nás by mali oleandre prezimovať pri zníženej teplote, optimálne medzi 2 až 12 °C. Ak oleander zimuje pri vyššej teplote, reaguje skrúcaním a opadávaním listov.
Strihanie oleandra nechajme na jar, keď sa rastlina zobudí a začne rásť. Jeden zo základných pestovateľských poznatkov znie: každý rez vyvoláva rast a to kvôli zosúladeniu podzemnej a nadzemnej časti. Ak by sme oleander ostrihali teraz, v pazuchách listov by sa zobudili spiace púčiky a začali rásť. Kvety po odkvitnutí nezostrihávajte, v kvetných stonkách sa tvoria nové kvety, odkvitnuté iba odštipnite nechtom. Strihať na jar a podľa potreby a želaného tvaru, buď ponechať prostredný konár, zostrihať asi 1/3 nad zemou, zvyšok nechať a formovať do kmeňa, alebo zostrihať iba slabšie konáriky.
Oleander vyžaduje nepretržité slnko a veľmi teplo, vtedy sa mu darí najlepšie. Počas daždivého leta nekvitne, alebo ak, tak iba málo. Vyžaduje priedušnú kvalitnú zeminu s prímesou piesku. Oleander znesie aj vápenatú vodu, často ju dokonca vyžaduje pre pekný rast a vzhľad. V prímorských krajinách rastie aj v drsných skalnatých podmienkach. Voda na polievanie by mala byť odstáta, teda nie príliš studená, preto nepolievať hadicou. Oleander vyžaduje počas letných mesiacov veľmi veľa vody!
Pokiaľ máte zatiaľ oleander mladý a pestovaný ako jeden prút, treba mu zaštipnúť vrchol alebo odstrihnúť v tom mieste, kde chcete zakladať korunku, čiže rozkonárenie. Potom sa Vám rozkonári a ďalej ho budete upravovať podľa Vašich predstáv.
Prezimovanie pri teplote okolo 5 stupňov, keďže oleander nezhodí listy, potrebuje pre fotosyntézu svetlo, polievať málo. Tepléjšie prezimovanie vedie k oslabeniu rastliny a napadnutiu škodcami. "Pavučinky" na oleandri sú spôsobené škodcami, odstránia sa mydlovou vodou, ktorou sa postihnuté miesta postriekajú, alebo celú rastlinu jednoducho párkrát osprchovať.
Figovník (Ficus carica)
Pestovanie figovníka úspešne zvládnete aj v našich podmienkach, ak mu zabezpečíte slnečné a chránené miesto, ideálne pri južnej stene. Zasaďte ho na jar do priepustnej pôdy obohatenej o kompost. Zabezpečte pravidelnú vlahu pri raste plodov (pri dozrievaní ju obmedzte kvôli praskaniu).
Figovníky v nádobách sa môžu prihnojovať každé 2 týždne, ale vo voľnej pôde často hnojenie nepotrebujú. Na jar odstráňte namrznuté konáre. Figovník raší naozaj neskoro (v druhej polovici apríla). Namrznuté konáre sú škoricovej farby, na rozdiel od živých, ktoré sú sivohnedé. Ak si nie ste istí, ktoré konáre sú namrznuté, počkajte minimálne do konca apríla, kým nezačne výrazne rašiť. Vonku chráňte menšie rastliny čečinou, lístím alebo textíliou.
Figovník miluje plné slnko a sálavé teplo. Murivo cez deň akumuluje slnečné lúče a v noci teplo postupne uvoľňuje, a tak chráni rastlinu pred prudkými teplotnými výkyvmi. Mulč stabilizuje vlahu, no nikdy ho nenahrňte priamo na kmeň. Nádoba musí mať masívnu drenážnu vrstvu. Počas jarného rastu udržiavajte pôdu mierne vlhkú. Figovník v záhrade zalievajte počas sucha výdatne raz za 7 až 10 dní. Rastliny v nádobách potrebujú vodu častejšie - v lete zvyčajne každé 2 až 3 dni, počas horúčav aj denne (vždy po preschnutí vrchnej vrstvy).
Figovník dobre reaguje na udržiavací a presvetľovací rez. Príliš hlboký a radikálny rez však môže podporiť bujný rast listov na úkor úrody a pripraviť vás o cenné prezimujúce zárodky plodov na koncoch výhonkov. Treba vždy myslieť na to, že rastlina rodí na koncoch minuloročných výhonov, ak sa teda rozhodnete figovník výraznejšie orezať, ponechajte niekoľko konárov bez rezu. Rez vykonávajte vždy na jar, keď už vidíte, ktoré časti rastliny zimu neprežili. Odstráňte suché, poškodené a omrznuté konáre. Nikdy nepoužívajte nepriedušnú fóliu. Na jar rastlinu postupne otužujte a von vyneste až po odznení jarných mrazov.
Ako naplánovať záhradu s rezanými kvetmi
Olivovník (Olea europaea)
Pestovanie olivovníka je v našich podmienkach najúspešnejšie v kvetináčoch. Pred mrazmi presuňte rastlinu do svetlého, chladného a bezmrazového priestoru. Ak sa pre tento krok rozhodnete, majte pripravenú zimnú ochranu rastlín. Pre väčšinu územia je oveľa bezpečnejšie zvoliť olivovník v kvetináči. Olivovník odpustí všeličo, ale neznesie ťažkú a trvalo mokrú zem. Odporúčame taktiež kvetináče s dierami a pokiaľ možno bez podmisky. Uistite sa, že odtokové diery na dne sú dostatočne veľké. Zalievajte s rozumom: Občasné sucho je pre olivovník vždy lepšie ako dlhodobé premokrenie. Malé stromčeky vyžadujú pravidelnejšiu kontrolu vlhkosti.
S vykladaním rastliny von sa po zime neponáhľajte. Počkajte, kým definitívne pominú silné mrazy, a stromček dajte najskôr do polotieňa, aby nedostal teplotný a svetelný šok z priameho slnka. Dnu ho presuňte včas: Slabý krátkodobý mráz s blížiacou sa jeseňou môže dobre aklimatizovaný strom zvládnuť, najmä ak po krátkom výkyve počasia bude opäť viac teplých dní. V našich podmienkach je olivovník skôr krásna drevina než produkčný ovocný strom. Plody sa objaviť môžu, no na ich vývoj strom potrebuje chladnejšie zimné noci a následne dlhé, stabilne horúce leto. Dôležitou súčasťou starostlivosti je však jarný rez. Cieľom je udržať vzdušnú, zdravú korunu. Vonku olivovník výborne odoláva vonkajším vplyvom, pozor si treba dať na škodcov v interiéri. Keďže ide o dlhoveký strom, jeho rast je prirodzene pomalší. Aj preto vám odporúčame siahnuť radšej po staršom, vzrastlejšom kuse.
Vitex jahňací (Vitex agnus-castus)
Vitex jahňací, známy aj ako mníšske korenie či Abrahámov strom, je fascinujúci ker alebo malý strom, ktorý si získava čoraz väčšiu obľubu medzi záhradkármi aj včelármi. Pôvodom je zo stredomorskej oblasti, kde rastie na kamenistých pôdach. Vitex jahňací je opadavý ker alebo menší strom, ktorý v našich podmienkach dorastá do výšky približne 2 až 4 metre. Má široko rozložitý habitus, pričom ročný prírastok býva okolo 30 - 70cm. Výhony vyrastajú vzpriamene a postupne sa oblúkovito rozkladajú do strán. Vďaka tomu vytvára veľmi príjemnú, ľahkú siluetu, ktorá nepôsobí ťažko ani v menších záhradách.
Jeho listy sú dlaňovito zložené, pozostávajú z piatich až siedmich úzkych, kopijovitých lístkov, ktoré sú na lícnej strane tmavozelené a na rube jemne plstnaté so sivastým odtieňom. Svojim tvarom pripomínajú konope a pri kontakte s nimi vylučujú korenistú vôňu. Od augusta do septembra (pri teplejšom počasí až do októbra), kvitne nápadnými sýto fialovomodrými súkvetiami, ktoré vyrastajú na koncoch výhonov. Súkvetia sú vzpriamené, dlhé 10 až 20 cm a majú príjemnú, korenistú vôňu, čím lákajú čmeliaky, včely ale aj motýle a v záhrade navodzujú príjemnú atmosféru Stredomoria, odkiaľ pochádzajú. Jednotlivé kvety sú menšie, no v súkvetiach ich je veľké množstvo a rozkvitajú postupne. Rastlina tak počas kvitnutia pôsobí veľmi bohato a výrazne.
Patrí medzi mimoriadne odolné a nenáročné dreviny. Uprednostňuje teplé a slnečné stanovište, kde má dostatok priestoru na rast. Najlepšie rastie v priepustných, mierne vlhkých pôdach, nie však príliš ťažkých a premokrených, pretože trvalé zamokrenie môže spôsobiť zahnívanie koreňov. Pri výsadbe treba rátať s dostatočným priestorom - ak sa vysádza ako solitér, ideálne je ponechať mu aspoň 1,5 až 2m do strán, aby sa mohol naplno rozrásť. V našich podmienkach je plne mrazuvzdorný (do -25°C).
Vitex jahňací znáša rez veľmi dobre, dokonca pravidelné strihanie podporuje bohatšie kvitnutie. Odporúča sa strihať ho skoro na jar, ešte pred vyrašením nových výhonov, pričom možno tvarovať jeho habitus a odstraňovať odumreté alebo poškodené časti. Ak ho chcete pestovať ako hustý ker, odporúčame vždy na jar skrátiť jeho konáre o 2/3. Ak sa ponechá bez rezu, môže mať mierne nekompaktný vzhľad a vytvárať dlhé, redšie konáre. Naopak, pravidelný rez vedie k hustejšiemu a krajšiemu rastu, čím sa môže stať atraktívnym solitérom alebo súčasťou zmiešaných záhonov.
Pestovanie drobného ovocia
Kanadské čučoriedky
Pestovanie obľúbených kanadských čučoriedok si vyžaduje slnečné stanovisko a kyslú, organicky bohatú pôdu. Zdravé kontajnerované sadenice saďte do priepustnej kyslej pôdy, vyvýšených záhonov či nádob. Koreňový bal pred výsadbou jemne uvoľnite. Ideálne pH udržujte v rozmedzí 4,5 až 5,5. Pre pestovanie v kvetináčoch použite nádobu s objemom aspoň 50 litrov, vytvorte dôkladnú drenáž a doplňte kyslý, vzdušný substrát. Prvé roky po výsadbe robte len výchovný rez.
Problém s rastom čučoriedok zvyčajne netkvie v nedostatku hnojiva. Pestovanie čučoriedok nie je zložité, no táto rastlina neodpúšťa základné chyby. Listy začnú trpieť chlorózou. Nestačí teda len jednorazovo prisypať trochu rašeliny. Na internete bežne nájdete odporúčania na extrémne nízke hodnoty pH medzi 3,5 až 4,5. Pre domáceho pestovateľa však takéto pásmo predstavuje extrém, ktorý v praxi udrží len veľmi ťažko.
Pri veľmi nevhodnej pôde radšej postavte vyvýšený záhon. Namiešajte správny substrát: Zmiešajte kyslú rašelinu a štruktúrne kyslé organické materiály (napríklad hrubšiu borovicovú kôru). Ak potrebujete pH pôdy znížiť o viac ako jeden stupeň, zapracujte do nej síru s dostatočným predstihom, ideálne niekoľko mesiacov pred výsadbou. Vyberte termín, keď je pôda spracovateľná a nie je premokrená. Pripravte miesto s kyslou, vzdušnou a organicky bohatou pôdou. Vyberte rastlinu z kontajnera a skontrolujte koreňový bal. Vložte čučoriedku do jamy tak, aby rástla na úrovni pôvodného koreňového balu, prípadne len o niečo málo hlbšie. Okolie kra hneď zamulčujte vrstvou približne 5 až 10 cm.
Ak majú listy žltú farbu, ale ich žilnatina zostáva výrazne zelená, rastlina nedokáže prijať železo kvôli vysokému pH pôdy (chloróza). Ak listy žltnú celoplošne, vädnú, prípadne im hnednú okraje a opadávajú, problémom býva často premokrenie. Pestovanie zlyháva najčastejšie na zlej príprave a nevhodnej údržbe. Čučoriedky ťahajú svoje plytké korene doširoka, preto nekopte malé jamy.
Ideálny čas na rez prichádza koncom zimy alebo v skorej jari, ešte pred naliatím púčikov. Prvý až druhý rok (rast): Úplne odstráňte všetky kvetné puky. Od tretieho roka (presvetľovanie): Krík začnite mierne presvetľovať. Dospelý ker (kondícia): Udržujte 6 až 10 silných kostrových výhonov rôzneho veku.
Muchovník (Amelanchier)
Muchovník (Amelanchier) je nenáročný, dlhoveký a veľmi mrazuvzdorný ker. Najlepší čas na sadenie je jar alebo jeseň, no v prípade rastlín v črepníku kedykoľvek počas roka. Preferuje priepustnú, humóznu pôdu na slnku až v polotieni s mierne kyslým až neutrálnym pH. Priestor medzi krami udržujte na úrovni 1,5 až 3 metre podľa konkrétnej odrody a tvaru.
Najmä po výsadbe vyžaduje pravidelnú zálievku. Prvé 3 až 4 roky robte len minimálny výchovný rez a odstraňujte poškodené alebo suché časti konárov. Plody dozrievajú postupne od júna a sú skvelé na zaváranie, sušenie alebo džemy. Ak v záhrade zápasíte s vykopanými jamami plnými drahej rašeliny, v ktorých sa kanadským čučoriedkam nedarí, muchovník vám bude robiť oveľa väčšiu radosť. Má vysokú mrazuvzdornosť: V našich podmienkach zvyčajne veľmi dobre prezimuje.
Muchovník jelšolistý ‘Obelisk’
Kompaktný kultivar s úzkym, stĺpovitým vzrastom. Vhodný ako solitér aj do užších priestorov. Na jar bohato kvitne a v lete tvorí tmavomodré jedlé plody. Dostupný vo výškach 50 až 80 cm a 80 až 120 cm. Ideálny do menšej záhrady, úzkych záhonov a formálnejších výsadieb.
Muchovník Lamarckov (Amelanchier lamarckii)
Populárny muchovník pestovaný ako ker alebo menší strom. Najviac plodov a najsladšiu chuť dosiahnete na plnom slnku, ale ak nemáte priestorové možnosti, muchovník znesie aj polotieň. Dostupný vo výškach 40 až 60 cm, 60 až 100 cm a 100 - 160 cm. Pre tých, ktorí chcú univerzálny a nenáročný muchovník.
Ideálna je bežná záhradná pôda s neutrálnym alebo mierne kyslým pH. Ak máte na pozemku ťažšiu pôdu, pred výsadbou ju poriadne prevzdušnite pieskom a drobným štrkom. Rastliny v črepníkoch môžete sadiť počas celého roka, pokiaľ nie je trvalo zamrznutá zem. Ak vysádzate počas leta, treba rastline v prípade dlhotrvajúceho sucha zabezpečiť pravidelnú zálievku. Na dno pridajte trochu vyzretého kompostu pre lepší štart. Rastlinu vložte do jamy tak, aby rástla v rovnakej hĺbke ako v pôvodnom kontajneri, koreňový bal vytiahnutý z črepníka jemne zasypte zeminou a pôdu okolo nej ľahko pritlačte. Pre lepší štart a rast odporúčame použiť mykorhízne huby.
Ak zakladáte voľne rastúcu ovocnú stenu, nechajte medzi sadenicami 1,5 až 3 metre voľného priestoru podľa konkrétnej odrody a zamýšľaného tvaru. Mladé muchovníky vyžadujú po výsadbe pravidelnú zálievku, ale po zakorenení už bez problémov znesú aj sucho. Ak necháte ker počas letných horúčav úplne vyschnúť, nevytvorí si dostatočne hlboký a silný koreňový systém. Potrebnú vlhkosť v pôde jednoducho udržíte tak, že okolo kmeňa nasypete vrstvu organického mulču, napríklad kôru alebo drevnú štiepku. S výživou to vôbec nemusíte preháňať. Úplne si vystačíte s bežnou jarnou dávkou vyzretého kompostu. Podobne nenáročná je drevina aj na ochranu. Prvé 3 až 4 roky (výchovný rez): Odstraňujte výlučne poškodené, suché alebo slabo vyvinuté výhony. Dajte kríku voľnosť. Neskôr (presvetľovací rez): Po prvých rokoch sa prechádza na jemný presvetľovací a omladzovací rez podľa veku a zahustenia kra. Postupné dozrievanie: Plody dozrievajú od júna. Vyhnite sa týmto základným prešľapom, nájdite muchovníku slnečné miesto a zasaďte si ovocie, ktoré patrí medzi menej náročné ovocné dreviny.
Hikória pekanová (Carya illinoinensis)
Carya illinoinensis, známy pod slovenským názvom Hikória pekanová, alebo Orechovec pekanový, ľudovo tiež pekanový orech si postupne nachádza svoje miesto aj v európskych či slovenských záhradách - a nie náhodou. Na prvý pohľad ide o príbuzného klasického orecha, konkrétne Juglans regia, no v praxi sa správa inak. Pekan je vysoký, dlhoveký strom s prirodzene vzpriameným rastom. V podmienkach Slovenska dorastá približne do výšky 10 až 20 metrov, pričom si vytvára vzdušnú, široko oválnu korunu. Listy sú dlhé, perovité a jemne pôsobia aj počas letných horúčav. Plody sú podlhovasté, so škrupinou, ktorá je tenšia než pri u nás dobre známych vlašských orechoch a tak sa aj jednoduchšie lúpu celé polovice.
Jednou z najvyhľadávanejších tém v súvislosti s pestovaním orechov je dnes vrtivka orechová. Tento nenápadný škodca spôsobuje černenie oplodia, hnitie plodov a často úplné znehodnotenie úrody. Práve tu má pekan zásadnú výhodu. Jeho plody nie sú pre vrtivku orechovú atraktívne ako plody orecha kráľovského. Vrtivka orechová je evolučne viazaná na Juglans, nie na Caryu (samičky vrtivky nekladú vajíčka do pekanov, alebo ak náhodou, tak larvy neprežijú).
tags: #kolko #listov #ma #prostredny #kvet