Pestovanie fazule: komplexný sprievodca pre úspešnú úrodu

Fazuľa je teplomilná rastlina, ktorá pre svoje pestovanie vyžaduje teplejšie polohy s priepustnými, ľahšími až stredne ťažkými pôdami. Vo výsevnom postupe ju zaraďujeme do tretej trate. Vysievame, keď teplota pôdy neklesá pod 10 °C a pôda je dostatočne zásobená vlahou, čo býva od prvej dekády mája do polovice júna. Postupným výsevom až do konca júna môžeme predĺžiť dobu zberu.

Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris L.) patrí medzi najobľúbenejšie a najčastejšie vysádzané druhy zeleniny. Nazýva sa aj fazuľa záhradná alebo fazuľa kríčková (pri kríčkových odrodách). V slovenských domácnostiach je fazuľa jednou z veľmi obľúbených strukovín. Môžete ju použiť do omáčok, polievok, prívarkov či ako chutnú prílohu, plnú rastlinných bielkovín.

Fazuľa je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Svoj pôvod má v tropických oblastiach južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. Do Európy ju priviezli začiatkom 16. storočia španielski moreplavci. Rýchlo zdomácnela a v nasledujúcom storočí sa fazuľová kultúra rozšírila po celej Európe. Z európskych záhrad úplne vytlačila katjang (Vigna sinensis STICK M. Savi) - rastlinu podobnú fazuli.

Typy fazule a ich charakteristika

Záhradné kultivary fazule sa pestujú vo dvoch základných formách: kríčkovej a kolíkovej (tyčovej). Ich pravdepodobnou divo rastúcou formou, z ktorej boli vypestované, je liana vysoká 3 až 4 metre.

• Kríčková fazuľa: Tento druh rastie kompaktne, bez potreby opory. Má kratšie vegetačné obdobie a úroda dozrieva naraz. Struky však dozrievajú naraz a ich možnosť skladovania je veľmi obmedzená. V chladničke vydržia len niekoľko dní, preto sa pripravte, že budete musieť celú úrodu rýchlo spracovať alebo zamraziť. Kríčkovú fazuľu môžeme opakovane vysievať asi po štrnástich dňoch, relatívne rýchlo plodia a nové kvety už nevytvárajú. Najneskôr ich vysievame začiatkom júla, aby stačili dozrieť.
• Kolíková (tyčová) fazuľa: Tyčová fazuľa potrebuje pri raste oporu, ktorú treba zhotoviť ešte pred sejbou. Výhoda je, že struky dozrievajú postupne a zber trvá niekoľko týždňov. Navyše má aj estetickú hodnotu - rýchlo rastie a môžete ju použiť na predelenie alebo zakrytie menej vzhľadných miest v záhrade. Ako jedna z mála druhov zeleniny znesie aj polotieň, preto sa pestuje aj vo vinohradoch alebo pod korunami stromov. Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor. Popínavé druhy plodia dlhšie, struky ale nesmiete nechať na rastlinách dlho, potom sú tuhé a nie sú kvalitné.

Okrem týchto dvoch základných typov existujú aj špecializované odrody, napríklad trpasličia fazuľa s výškou do 40 cm a dlhými strukmi.

Výber odrody a jej vplyv na pestovanie

Existujú stovky odrôd fazule, ktoré sa líšia farbou, tvarom, veľkosťou a spôsobom pestovania. Pri výbere odrody je dôležité zohľadniť vaše preferencie a podmienky pestovania.

• Pre pestovanie fazuľových strukov ako zeleniny sú obľúbené odrody ako 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'.
• Fazuľa šarlátová sa bežne pestuje ako okrasná, no jej semená sú jedlé. Má sýto červené kvety a semená sú podobnej farby.
• Ak pestujete fazuľu pre následné používanie celých luskov, tieto odrody sú vhodnou voľbou.

Príprava pôdy a výsev

Fazuľa je rastlina náročná na teplo, preto s jej výsevom netreba náhliť. Je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája, keď teplota pôdy neklesne pod 10 °C.

Príprava pôdy:

• Na jeseň je potrebné pôdu poriadne prekypriť.
• Na jar, pred výsadbou, pôdu upravte rotavátorom.
• Následne zapracujte draselnú soľ, liadok a superfosfát.
• Fazuli vyhovujú stredne ťažké, kypré pôdy s pH 6 - 7.
• V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým.
• Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem.
• Vyberte stanovisko, na ktorom ste počas uplynulého roka nepestovali strukoviny.

Výsev:

• Hĺbka siatia: 4 až 7 cm u fazule kríčkovej, 6 až 8 cm u fazule tyčkovej.
• Kríčkové odrody: Vysádzame do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok.
• Ťahavé (tyčové) odrody: Vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre. Alebo vysievame po šesť až osem semien na vzdialenosť 60 až 80 cm, prípadne výsev prispôsobte pripravenej konštrukcii.
• Vzchádzanie urýchlite, keď semená deň pred vysievaním namočíte do vody.
• Semená vysievajte priamo do pôdy do hĺbky približne 2-3 cm.
• Pri výseve vyberáme vždy iba nepoškodené semená.

Starostlivosť počas vegetácie

Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Najvyššie nároky na vlahu má na začiatku rastu, v čase kvitnutia a nasadzovania plodov. Pôdu udržujte mierne vlhkú, ale vyhni sa premočeniu.

Hnojenie:

• Fazuľa má schopnosť fixovať dusík priamo z pôdy pomocou symbiotických baktérií, takže nepotrebuje veľa dodatočného hnojenia dusíkom.
• Nevyžaduje priame hnojenie organickými hnojivami, pestuje sa v druhej až tretej trati.
• Zaujímavé je, že pri fazuli vyšší obsah dusíka neznižuje aktivitu hrčkotvorných baktérií. Dusík z pôdy využíva nielen v počiatočnej fáze rastu, ale aj v priebehu vegetácie.
• V čase kvitnutia môžete porast pohnojiť liadkom vápenatým.
• Ak chcete, aby rastliny rýchlo rástli a vytvorili silné korene a zdravé struky, môžete raz za sezónu pridať ľahké organické hnojivo.

Ošetrovanie:

• Kultivujeme len do začiatku kvitnutia, neskorší zásah do porastu zapríčiňuje opadávanie kvetov a negatívne pôsobí na zdravotný stav.
• Odburiňujte a kyprite pôdu iba na začiatku vegetácie, pretože neskoršie zásahy do porastu spôsobujú opadávanie kvetov a zhoršenie zdravotného stavu rastlín.
• Na opory pre popínavé fazule môžete použiť kolíky, mreže, bambusové tyče alebo špeciálne siete.
• Pravidelné odstraňovanie buriny je dôležité, aby burina nekonkurovala fazuli o živiny a vodu.
• Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje výskyt buriny.

Škodcovia a choroby

Fazuľa môže byť náchylná na útoky škodcov, ako sú vošky, strapky a slimáky. Vošky a strapky môžu spôsobiť deformácie listov a poškodenie rastlín, zatiaľ čo slimáky môžu zožierať mladé sadenice.

• Vošky: Je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia.
• Antraknóza: Vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú. Fazuľa, postihnutá antraknózou, má listy, ktoré neopadávajú, ale zostávajú visieť na rastlinách. Choroba prechádza i na semená.
• Fazuľa môže byť náchylná na plesňové ochorenia, najmä ak je pôda premočená alebo vlhká. Dôležité je zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a neprelievať pôdu.

Zber úrody

Fazuľu je vhodné zbierať vtedy, keď sa struk sám odlomí od stonky. Okrem toho, listy na rastlinách, plných zrelých strukov, postupne chradnú a žltnú - tak spoznáte, že je najvyšší čas na zber.

• Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov. Týmto spôsobom predĺžite dobu zberu.
• Kríčkovú fazuľu začnite zbierať, keď sú struky ešte mladé a jemné, zvyčajne keď dosiahnu dĺžku 10-15 cm.
• Zber popínavej fazule môže byť aj neskôr, ak ju plánujete sušiť. Ak pestujete fazuľu na sušenie, nechajte struky na rastline dozrieť, až kým nebudú suché a tvrdé.
• Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu.

Nutričná hodnota fazule

Zelené struky fazule sú z hľadiska biologickej hodnoty veľmi cennou zeleninou. Obsahujú vitamín C, menšie množstvo provitamínu A, tiamínu a riboflavínu a z minerálnych látok má význam predovšetkým vápnik. Provitamín A sa vo fazuli vyskytuje spoločne s chlorofylom - čím intenzívnejšia je zelená farba strukov, tým sú bohatšie na provitamín A.

Sušinu strukov tvoria hlavne glycidy, z ktorých značná časť sú pravé cukry. Nerozpustné glycidové zložky, tzv. hrubé vlákniny, sa nachádzajú vo fazuľových strukoch vo výške asi 1 %. Hrubá vláknina nadobúda dnes podstatný význam pre jej vzťah k rýchlosti posunu potravy zažívacím traktom, čo znižuje častosť vážnych chorôb zažívacieho ústrojenstva.

V sušine strukov sú ďalej, predovšetkým v nezrelých semenách, obsiahnuté bielkoviny s výhodnou skladbou aminokyselín. Zloženie žltých strukov je podobné ako zelených, chýba v nich však provitamín A.

tags: #fazula #polna #pestovanie

Populárne príspevky:

• budúcnosť chorvátskeho poľnohospodárstva a chovu
• Veľká sila prvosienky jarnej
• Prečítajte si viac o kontroverznej úlohe buriny v záhradách.
• zázračné účinky droždia v záhrade
• Kompletný sprievodca pestovaním vianočnej ruže