Pestovanie figovníka: komplexný sprievodca od pôdy po úrodu

Figovník obyčajný (Ficus carica) je jednou z najstarších a najvýznamnejších kultúrnych rastlín, ktorá je známa svojimi lahodnými plodmi aj historickým významom. Pochádza z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu, kde sa stále pestuje a cení pre svoje úžasné plody a dekoratívny vzhľad. Vďaka zmenám klímy a šľachteniu nových odrôd sa i do našich záhrad dostávajú ovocné druhy, ktoré sme ešte pred krátkym časom považovali výhradne za exotické. Figovník je opadavý ker alebo menší strom, u nás sa však z praktických dôvodov pestuje vo forme kra, dorastajúceho do výšky 2 až 3 m. Figy sú bohaté na vlákninu, antioxidanty, železo, draslík aj vápnik a predstavujú cenný doplnok výživy.

Pestovanie figovníka na Slovensku

Figovník sa v našich podmienkach stáva čoraz populárnejším. Sladké figy sa darí vypestovať už aj na Slovensku, a to nielen v južných oblastiach. Zmeny klímy a šľachtené odrody prinášajú do našich záhrad i nové druhy exotického ovocia. Chutné a zdravé figy si skutočne môžete odtrhnúť z vášho figovníka, ktorý si zasadíte voľne v záhrade, do skleníka či do kvetináča na balkón a terasu. Na plody fíg sa môžete tešiť už v druhom roku pestovania figovníka.

Spôsoby pestovania figovníka

Existujú rôzne spôsoby pestovania figovníka:

Pestovanie v nádobách: Využíva sa v bytoch či zimných záhradách. V lete sa rastliny vynášajú na balkóny a terasy, v zime je potrebné ich umiestniť do chladnej miestnosti, kde prezimujú.
Pestovanie v studených skleníkoch alebo fóliovníkoch: Tento spôsob zabezpečuje vysoké úrody.
Pestovanie vo voľnej pôde: Táto metóda sa vďaka zmenám klímy začína rozširovať čoraz viac na sever našej krajiny. Najlepšie podmienky pre tento spôsob pestovania figovníkov sú hlavne v južných (vínnych) oblastiach Slovenska.

Podmienky pre pestovanie figovníka

Figovník vyžaduje teplé a slnečné miesto, ideálne orientované na juh alebo juhozápad, na záveternom stanovisku. Na pôdu je figovník nenáročný, ocení však hlbšie, ľahšie a dostatočne vlhké pôdy. Dobre sa mu bude dariť v piesčito-hlinitej, mierne vápnitej a výživnej pôde. Aj keď dokáže rásť na akomkoľvek slnečnom mieste, znáša suché pôdy chudobné na živiny a dokáže sa uchytiť aj v skalných rozsadlinách či na kamenných stenách.

Pôda a výsadba figovníka

Figovníky nie sú náročné na pôdu. Stačí im bežná záhradná zemina, ideálne slabo alkalická. Mladé, 1-ročné rastliny pestujeme najprv v kontajneri alebo v nádobe z plechu či plastu. Apríl a máj sú už dostatočne teplé mesiace, aby ste figovník vysadili do voľnej záhrady.

Výsadba do voľnej pôdy

Vyberte chránené miesto na južnej strane domu.
Výsadbová jama by mala byť minimálne 60x60x60 cm.
Do jamy na dno aplikujte kompost alebo záhradnícky substrát zmiešaný s pieskom.
Figovník môžete vysadiť do jamy hlbšie, než bol pestovaný v kvetináči.
Kontajnerované rastliny sa vysádzajú do voľnej pôdy od jari do jesene.
Voľnokorenné rastliny je odporúčané vysádzať alebo presádzať na jar po odoznení mrazov, keď je pôda už teplejšia.

Pestovanie figovníka v kvetináči

Na pestovanie v nádobe platí rovnaký substrát a zloženie. Figovník zasaďte do kvalitnej pôdy, ideálne si kúpte špeciálny substrát pre stredomorské rastliny. Mladá rastlina vyžaduje cca 3l kvetináč. Kvôli citlivosti na zamokrenie by ste mali pred výsadbou zakryť drenážny otvor kvetináča niekoľkými kameňmi alebo hlinenými úlomkami, aby ste zabránili jeho upchatiu.

Starostlivosť o figovník

Zalievanie figovníka

Figovníky vynikajúco znášajú sucho, čo je výhodné v súčasných teplejších a suchších letách. Doplnkovú zálievku ocenia najmä počas rastu plodov, ale v období ich dozrievania by sa polievanie malo obmedziť na nevyhnutné minimum, aby sa predišlo praskaniu plodov a zabezpečilo dobré vyzretie plodov a ich vysokú cukornatosť. V prípade pestovania v nádobách je potrebná vyššia zálievka, v lete môže byť počas obdobia plodenia potrebné aj každodenné zalievanie. Vždy však predtým starostlivo skontrolujte, či povrch už nevyschol, pretože figovník príliš veľa aj príliš málo vody pomerne rýchlo potrestá opadávaním listov.

Hnojenie figovníka

Hnojenie nie je nevyhnutné, ale rastliny na prihnojenie v čase intenzívnej vegetácie a tvorby plodov dobre reagujú. Odporúča sa využívať najmä organické formy hnojenia - vyzretý kravský hnoj, slepačí trus, kompost. Figovník môžete hnojiť na jar av lete. Od apríla do augusta podľa potreby hnojte tekutým stredomorským hnojivom. Rozhodujúci je vyvážený pomer draslíka a fosforu, ktorý obsahujú špeciálne hnojivá pre stredomorské rastliny - tieto živiny podporujú tvorbu plodov a dozrievanie fíg. Hnojenie by sa malo vykonávať do konca septembra. Kontajnerované rastliny vyžadujú doplnkové prihnojovanie. Závlahu a výživu úplne vylúčte počas zimovania.

Dôležitý rez figovníka

Hoci figovníky nevyžadujú radikálny rez, čiastočný zásah je nutný. Každoročne sa odstraňujú odumreté, namrznuté, suché či inak poškodené konáriky. Rez je potrebný aj z ďalších dôvodov. Pre pevnosť a dobre rozloženú kostru kríka figovníka je dôležitý každoročný rez. Už v prvom roku pestovania sa na jar skracuje hlavný výhonok na 5-6 púčikov, aby sa vytvorili aj bočné konáriky. Tie sa na nasledujúci rok opäť skrátia na 3-5 púčikov. Odrodené výhonky sa odstraňujú po minuloročné drevo, v pazuchách sa vytvoria nové plody. Rez figovníka je nevyhnutný aj kvôli bohatej úrode. Rez figovníka sa vykonáva na jar po zime. Rez na jeseň sa neodporúča, pretože vtedy rastlina stráca veľa šťavy. V každom prípade by ste pri prerezávaní figovníka mali nosiť rukavice, pretože šťava môže podráždiť pokožku.

Počúvaj do konca! Ako správne strihať figovník, aby ste sa nepripravili o úrodu?

Zazimovanie figovníka

Jediným významným problémom pri pestovaní figovníka v našich podmienkach sú zimné mrazy. Figovník je len čiastočne mrazuvzdorný. Bez vhodnej zimnej ochrany figovník buď veľmi premrzne, alebo dokonca úplne odumrie. Odolnejšie odrody znesú v dobre vyzretom dreve približne -15 °C, pri vyšších mrazoch dochádza k poškodeniu púčikov, výhonkov a silnejších konárov či kmeňov. V najteplejších oblastiach republiky a v mestách, kde sú kríky chránené zástavbou, je možné figu pestovať na vonkajšom stanovišti, ak je leto a začiatok jesene dostatočne teplé, aby jarná násada plodov stihla dozrieť. Zimná ochrana je nevyhnutná.

Metódy zazimovania:

Obalenie konárov: Proti menším mrazom pomôže obalenie konárov textíliou, jutovinou alebo hrubým papierom.
Ohnutie konárov k zemi: Veľmi účinné je ohnutie konárov k zemi a ich zakrytie alebo zahrnutie rôznym materiálom, napríklad suchým lístím, potom prikryté nepremokavou plachtou a zahádzané trávou.
Zakrytie koreňového balu: Koreňový bal zakryte hrubou vrstvou lístia, jedľovými konármi alebo kokosovou rohožou.
Prezimovanie v interiéri: Rastliny možno pestovať aj vo veľkých prenosných kontajneroch a tie na zimu schovávať do pivnice, garáže alebo inej nevykurovanej miestnosti. Figovníky potrebujú počas zimy vegetačný pokoj, takže nízka teplota mierne nad nulou je nutnosťou.

Ak dôjde vplyvom silných mrazov k poškodeniu jednoročných výhonkov, spodná časť ostane nepoškodená. Vymrznuté výhonky zrežte až na živé drevo a rany zatrite voskom alebo špeciálnym stromovým balzamom. Na jar, približne koncom marca, ich môžete znovu umiestniť von a prihnojiť. Dobre zazimované figovníky na jar rýchlo rašia a prinášajú bohatú úrodu.

Rozmnožovanie figovníka

Figovníky môžete ľahko rozmnožovať odrezkami. Na jar odrežte zo stromu pod jedným okom drevnatý alebo nedrevnatý výhonok dlhý asi 15 až 20 cm. Z výhonku potom môžete odstrániť spodné listy a potom ho zapichnúť priamo do výsevného média. V ideálnom prípade by mal vrchol výhonku vyčnievať tri až päť centimetrov nad zem. Plastové vrecko nad kvetináčom zabezpečí optimálnu teplotu a vlhkosť pre váš výhonok, čo umožní rýchlejší rast figovníka.

Odrody figovníkov

Existuje množstvo odrôd figovníka, nie všetky sú však vhodné na pestovanie u nás. Ich vhodnosť limituje najmä minimálna teplota, ktorú jednotlivé odrody znesú. Vyhýbajte sa odrodám náchylným na nízke teploty. Ďalším faktorom je opeľovanie. Keďže drobná osička Blastophaga psenes, ktorá zabezpečuje opeľovanie, u nás nežije, je dobré zvoliť odrody, ktoré nevyžadujú opelenie (partenokarpické). Najčastejšie sa u nás predáva odroda 'Brown Turkey' s červenými plodmi, 'Ronde de Bordeaux' s hnedými plodmi a sortiment so žltými plodmi, zväčša bez konkrétneho označenia, najčastejšie je však v predaji odroda 'Dottato'.

Figovník ‚Brown Turkey‘

‚Brown Turkey‘ je odroda figovníka obyčajného (Ficus carica), ktorá má svoj pôvod v Turecku a Stredomorí. Je to stredne veľký strom, ktorý môže dosiahnuť výšku až 4-5 metrov. Odroda ‚Brown Turkey‘ sa vyznačuje atraktívnymi listami v tvare srdca, ktoré sú tmavo zelené a majú výrazné biele žilky, čo im dodáva zvláštny vzhľad. Tieto figy sú stredne veľké, až 5 cm dlhé, a majú tmavo hnedú až fialovú šupku. Dužina plodu je sladká, šťavnatá a obsahuje drobné semienka, ktoré sú takmer nepozorovateľné pri konzumácii.

Choroby a škodcovia figovníka

Figovníky sú v našich podmienkach prakticky bezproblémové z hľadiska chorôb a škodcov. Ojedinele sa môžete stretnúť s tzv. hrdzou figovníkov (hnedočervené škvrny na listoch), ktorá sa objavuje v chladnom a vlhkom prostredí a môže spôsobiť opadanie listov a oslabenie rastliny. Najznámejším škodcom je listomôľka figovníková, malá húsenička vyžierajúca listy a pokrývajúca ich pavučinkami. Z ďalších chorôb sa môže vyskytnúť vírusová mozaika. V skleníku ho môžu napadnúť molice, prípadne mravce prilákané šťavou z prasknutých plodov. Hniloba koreňov je závažný problém, ktorý môže viesť až k úhynu rastliny a je spôsobená nadmernou vlhkosťou v pôde.

Zber a využitie figovníka

Väčšina pestovaných odrôd rodí v dvoch vlnách. Prvá úroda dozrieva na vlaňajších výhonkoch začiatkom leta, druhá úroda sa tvorí na letorastoch a dozrieva neskoro na jeseň. Plody, súplodie - figy dozrievajú u nás od augusta do konca októbra. Figy sa konzumujú čerstvé, sušené, alebo sa z nich vyrábajú kompóty, džemy či víno. Odvar z fíg v mlieku sa používa pri kašli, bolestiach v krku a prechladnutí. Odvar z listov pomáha pri bronchiálnej astme či chorobách obličiek.

tags: #figovnik #poda #a #pestovanie