Gaštan jedlý: Všetko o kvitnutí, charakteristikách a pestovaní
Gaštan jedlý (Castanea sativa) je majestátny strom s dlhou históriou, ktorý je známy svojimi jedlými plodmi a využitím v gastronómii aj tradičnej medicíne. V Európe má dlhú históriu pestovania, najmä v Taliansku, Španielsku a Francúzsku. Jeho pôvod siaha do Stredomoria a západnej Ázie. Tento strom je rozšírený najmä v stredomorských oblastiach, v záhradách, parkoch a na poliach, kde preferuje hlinité, dobre odvodnené pôdy a slnečné stanovištia.
Gaštan jedlý je veľký, mohutný strom, ktorý môže dosiahnuť výšku až 30 metrov. Má širokú, rozložitú korunu a pevné, hrubé konáre. Vytvára veľké a mohutné stromy, preto sa pre pestovanie vlastného gaštanu v záhrade rozhodnite len vtedy, ak máte k dispozícii dostatočne veľký pozemok. Stromy dorastajú do výšky až 20 metrov a bývajú široko rozkonárené. Pred výsadbou si teda ujasnite, či je naozaj vo vašich silách pestovať takýto mohutný strom. Gaštan jedlý (Castanea sativa Mill.) je jedným z najznámejších a najstarších ovocných stromov na svete, patriaci do čeľade bukovitých. Vyznačuje sa majestátnym vzrastom, dosahujúcim výšku až 20 metrov, a môže sa dožiť niekoľkých stoviek rokov. V našom článku sa budeme venovať tomuto druhu - teda gaštanu jedlému, ktorého plody možno využiť v kuchyni. Jedlý gaštan je strom dorastajúci do výšky až 25 metrov. Koruna má vajcovitý tvar, borka je mierne sivobiela a kmeň môže byť hrubý aj dva metre. Gaštan jedlý je statný strom dorastajúci do výšky až 25 metrov. Kmeň stromu môže dosahovať hrúbku až dva metre a jeho kôra je mierne sivobiela. Koruna stromu má vajcovitý tvar. Gaštan jedlý[1](iné názvy: gaštan siaty[2]; staršie: gaštanovník[3]; ľudovo: jedlý gaštan, gaštan; lat. Castanea sativa alebo Castanea vesca) je opadavý listnatý strom z čeľade bukovité. Jeho história na Slovensku korení v 13. Gaštan je ovocný listnatý strom, ktorý môže dorastať do výšky až 30 m. Je typický svojim pomerne hrubým kmeňom, ktorý je už v malej výške rozkonárený. Gaštan má od vyklíčenia hladkú sivo červenkastú kôru, ktorá sa starnutím mení na tmavo hnedú až sivú husto sieťovú popraskanú kôru. V mladom veku je koruna gaštana vajcovito kužeľovitá, ale starnutím postupne nadobúda valcovitý tvar. Gaštan jedlý (Castanea sativa), botanicky zaraďovaný do čeľade bukovitých (Fagaceae), je opadavý strom, ktorý sa pestuje pre svoje chutné plody - gaštany. Často sa mu hovorí aj gaštanovník jedlý. Hoci sa ľudovo názvom podobá na pagaštan konský (Aesculus hippocastanum), tieto dva stromy nie sú príbuzné a plody pagaštanu nie sú jedlé. Opis: strom vysoký až 35 m, mohutne rozkonárený, s tmavosivou kôrou. Púčiky sú vajcovité, tupé.
Listy
Listy sú dlhé, úzke, kopijovité a zúbkované na okraji. Sú tmavozelené, lesklé a striedavé na konároch. Na jeseň sa sfarbujú do žltooranžových odtieňov. Listy gaštana jedlého sú elipsovité, s drobnými zúbkami na okrajoch a sú usporiadané striedavo po troch až piatich listoch. Listová čepeľ je na líci zelená, na rube matne svetlozelená a najskôr plstnatá, neskôr lysá; zakončená pichajúcou špičkou, na okraji ostro pílkovitá.
Kvitnutie
Kvety sa objavujú počas mája. Jedlý gaštan je jednodomá rastlina s jednopohlavnými kvetmi, radí sa medzi cudzoopelivé druhy. Kvety sa objavujú počas mája a majú formu jahňád. Samčie kvety sú žltozelené, majú šesť okvetných lístkov a osem až dvanásť tyčiniek. Sú usporiadané v tenkých, priamych a prerušovaných jahňadách dlhých 20-30 cm. Samičie kvety sa nachádzajú po jednom až troch na báze samčích jahniad. Gaštan je jednodomá rastlina s jednopohlavnými kvetmi, čo znamená, že na jednom strome sa nachádzajú samčie aj samičie kvety. Radí sa medzi cudzoopelivé druhy, preto je pre dobrú úrodu vhodné pestovať aspoň dva stromy blízko seba, prípadne zakúpiť vrúbľovanú sadenicu s dvoma odrodami na jednom strome pre lepšie opelenie. Na trhu sú dostupné aj samoopelivé kultivary. Samčie žltozelené kvety majú šest okvetných lístkov a osem až dvanásť tyčiniek. Skladajú tenké, priame a prerušované jahňady dlhé 20-30 cm. Samičie kvety bývajú po jednom až troch na báze samčích jahniad. Kvety sa objavujú počas mája. Jedlý gaštan je jednodomá rastlina s jednopohlavnými kvetmi, radí sa medzi cudzoopelivé druhy. Kvitne pomerne neskoro, zvyčajne až koncom júna. Kvety sa objavujú počas mája a majú formu jahňád. Samčie kvety sú žltozelené, majú šesť okvetných lístkov a osem až dvanásť tyčiniek. Sú usporiadané v tenkých, priamych a prerušovaných jahňadách dlhých 20-30 cm. Samičie kvety sa nachádzajú po jednom až troch na báze samčích jahniad. Gaštan je jednodomá rastlina s jednopohlavnými kvetmi, čo znamená, že na jednom strome sa nachádzajú samčie aj samičie kvety. Radí sa medzi cudzoopelivé druhy, preto je pre dobrú úrodu vhodné pestovať aspoň dva stromy blízko seba, prípadne zakúpiť vrúbľovanú sadenicu s dvoma odrodami na jednom strome pre lepšie opelenie. Na trhu sú dostupné aj samoopelivé kultivary. Kvety sú jednodomé, kvitnú v máji až júni; samičie usporiadané vo vzpriamených jahňadách, samčie po troch v husto ostnatej stonkovej čiaške, obsahujúcej 1 - 3 nažky (gaštany).
Plody
Plody sú veľké, hruškovité alebo okrúhle, chránené tvrdou, tŕnistou šupkou. Po dozretí sa šupka otvorí a odhalí jedlé jadro - gaštanové jadro, ktoré je sladké a jedlé. Gaštany sa zbierajú na jeseň a používajú sa v kuchyni. Plodom gaštanu je nažka - jednotlivé semená sú po dvoch až troch usporiadané v pichľavom dužinatom obale. Plodom gaštana je nažka, ktorá je pri dozretí obalená v pichľavom dužinatom obale. Vnútri obalu sa nachádzajú dve, tri, niekedy aj štyri semená splošteného tvaru, ktoré sú na jednej strane mierne špicaté. Plody dozrievajú v októbri a zbierajú sa od začiatku októbra. Po dozretí pukajú 2-4 chlopňami a vypadávajú z nej gaštany s hnedým, menej lesklým, kožovitým, široko vajcovitým, dolu zašpicateným oplodím.
Pestovanie a starostlivosť
Výber miesta a pôdy
Pre úspešné pestovanie gaštana jedlého je kľúčový výber správneho miesta a pôdy. Gaštany vyžadujú dostatok slnečného svetla na správny rast a produkciu plodov. Požiadavky na pôdu zahŕňajú dobrú priepustnosť, mierne kyslé pH (5,5 až 6,5) a ľahšie až stredne ťažké, dobre prevzdušnené pôdy s dobrou zásobou živín. Neobľubuje vápenaté, ílovité a nepriepustné pôdy. Gaštany obľubujú v lete suchšie podmienky a naopak, počas jari vyžadujú dostatok vlahy. V nížinách južného Slovenska nie sú vhodné kvôli veľkým výkyvom teplôt a letnému vysušovaniu pôdy a vzduchu. Reliéfy pahorkatín vytvárajú priaznivejšie podmienky. Gaštan jedlý obľubuje hlbokú hlinitú pôdu s dostatkom živín. Najlepšie sa mu darí na slnečnom stanovišti s dostatkom vlahy. Vyberte miesto, kde bude mať strom dostatok priestoru. Dobre sa mu darí na slnku aj v polotieni. Gaštanom sa dobre darí v teplejších a vinárskych oblastiach, kde bohato plodia. Na pôdu nie je náročný, ale viac mu vyhovujú kyslejšie pôdy, ktoré sú pre jeho dokonalý rast prirodzenejšie. Vyhovujú mu stredne ťažké priepustné pôdy s mierne kyslým pH. Gaštanom sa dobre darí v teplejších a vinárskych oblastiach, kde bohato plodia. Tam, kde sa darí vínnej réve, sa bude dariť aj tomuto gaštanu. Preferuje slnečné až čiastočne zatienené stanovisko.
Výsadba
Najlepší čas na sadenie gaštanov je buď na jar (marec až apríl), alebo na jeseň (október až november). Pri výsadbe predpestovaných sadeníc je dôležité dodržať správny postup. Príprava sadeníc: Pred sadením skontrolujte korene a odstráňte všetky poškodené alebo suché časti. Veľkosť jamy: Vyhĺbte jamu o rozmeroch približne 60 cm na šírku a 60 cm na hĺbku. Dno jamy poprepichujte, aby korene ľahšie prerastali. Umiestnenie sadenice: Umiestnite stromček do jamy tak, aby miesto vrúbľovania (ak existuje) bolo asi 5 cm nad úrovňou pôdy. Zalievanie a mulčovanie: Po vysadení gaštan dôkladne zalejte, aby sa pôda usadila okolo koreňov. Okolo stromčeka aplikujte vrstvu mulča (napríklad kôru, slamu alebo kompost) vo výške 5-10 cm. Mladé gaštany môžu potrebovať podporu, aby sa udržali vzpriamené. Gaštan vysádzame rovnako ako väčšinu stromov. Jama musí byť dostatočne hlboká, aby sme do nej mohli umiestniť celý koreňový bal. Ešte pred usadením stromu dno jamy poprepichujeme napríklad vidlami, aby korene ľahšie prerastali. K výsadbe predpestovaných sadeníc môžeme pristúpiť na jar aj na jeseň. Jama sadenia by mala byť o min 20 cm širšie než je samotný bal a tak hlboká, aby sa bal mohol následne pokryť zeminou. Bal postavíme do jamy a zasypeme z 1/3 kyprou pôdou zmiešanou s dobrou záhradnou zeminou. Potom riadne zalejeme. Doplníme zvyšnú zeminu a dobre ju ušliapeme. Zo zeminy vytvoríme zálievkovú misu, aby pri zalievaní voda nemohla odtekať. Doba výsadby je od marca do mája a od polovice septembra po mrazy. Vysadené v nádobe po celý rok.
Starostlivosť, hnojenie a rez
Strom zalievame len v prvých rokoch po výsadbe, a to hlavne v období sucha. V prvých rokoch po výsadbe strom zalievame, hlavne v období sucha. Hnojenie je potrebné v prvom roku po výsadbe, na jar plným hnojivom. V ďalších rokoch hnojíme len podľa potreby. Gaštan rez nepotrebuje, avšak pri pestovaní pre plody v záhradách je žiaduce pravidelné odstraňovanie starých vetiev i tvarovanie koruny, ktorú sa snažíme udržať čo najviac kompaktnú. K rezu sadeníc pristupujeme až tretí rok po výsadbe, kedy výhonky skrátime asi o 10 centimetrov. V ďalšom roku, keď má už strom minimálne 4 silné výhony, skracujeme o ⅓ ich dĺžky. V neskorších rokoch už strom režeme minimálne. Odstraňujeme suché alebo neplodiace vetvy, bočné výhony, ktoré narúšajú vzhľad koruny. Rovnonomerné zrezanie všetkých častí koruny pri stromoch s tvarom rastu ako javor, gaštan alebo lipa. Stromy alebo vysoké kríky s previsnutým alebo pyramídovým rastovým tvarom sa ošetrujú odpovedajúcim rovnakým rezom. Podľa priania môže mať rez väčší alebo menší rozsah. V princípe môže byť zrezaný každý strom, ktorý sa príliš rozrástol. Rovnako sa môžu presvetliť husté koruny.
Rozmnožovanie
Gaštan jedlý sa u nás množí prevažne plodmi (semenom), ale na rozmnožovanie kvalitnejších odrôd sa využíva štiepenie. Množenie semenom má nevýhody: semenáče začínajú plodiť až po 10-15 rokoch a veľkosť plodov môže byť rozdielna od rodičovského jedinca. Gaštan má slabú schopnosť autovegetatívneho množenia. Zakoreňovanie odrezkami je neúspešné alebo čiastočne úspešné len za špeciálnych podmienok. Efektívnym spôsobom je hrúbkovanie so zaškrcovaním (marcottage), najmä pri hybridných odrodách. Štepenie je najčastejším a najúspešnejším spôsobom rozmnožovania gaštana jedlého pre získanie kvalitných odrôd. Pri tomto procese sa na podpník transplantuje časť inej rastliny (vrúbeľ alebo očko).
Zber a uskladnenie
Plody jedlých gaštanov dozrievajú koncom septembra a v októbri. Pri zbere používajte rukavice, pretože plody pichajú. Zrelé padajú zo stromu na zem. Sú ukryté v pichľavej čiaške, preto sa pri zbere chráňte rukavicami. Zbierajte ich do vedra či košíka, neskladujte ich v igelitovom vrecku či uzatvorené, aby nesplesneli. Čerstvé gaštany vydržia pri izbovej teplote maximálne týždeň. Pre uchovanie 2-3 týždne ich skladujte v šupke v papierovom vrecku v chladničke. Na dlhodobé uchovanie ich môžete zmraziť. Plody gaštanov sa objavujú po zhruba až piatom roku po vysadení. Niekedy skôr. Plody zberáme tie, ktoré odpadnú samé. Nie zo stromu. Čisto z praktických skúsenosti je tak dobré pre nedočkavých zberateľov, ak sa pohybujú pod stromom v čiapke, alebo klobúku. Niektoré obaly gaštanov sú ešte dostatočne pichľavé, keď odpadávajú a padajú k zemi. Skladujeme ich na tmavom suchom chladnom mieste.
Ako zmraziť gaštany - Najjednoduchší spôsob!
Gaštany pre zdravie
Málokto vie, že gaštany v sebe sústreďujú toľko vitamínu C ako citrón. Žiaľ, azda každému je jasné, že po tepelnom spracovaní gaštanov toho Céčka zas až tak veľa neostane. Zo stálejších vitamínov sú v gaštanoch B a E, ktoré osviežia vlasy aj pokožku. Podobne ako orechy, obsahujú gaštany aj vitamín K, ktorý prospieva zrážanlivosti krvi. Sú v nich prvky ako železo, zinok, fosfor, vápnik, draslík a horčík. Pôsobia priaznivo na srdce a srdcovo-cievnu sústavu. Podporujú krvný obeh aj vyplavovanie škodlivín z pečene. Aj keď sa snažíte zhodiť nejaké to kilo, tak si na nich môžete bez výčitiek pochutnať, pretože obsahujú takmer minimálne množstvo tuku. Taktiež sú vhodné aj pre celiatikov, keďže neobsahujú lepok. Plody gaštana jedlého sú bohatým zdrojom vitamínov skupiny B, E a C, ako aj minerálnych látok. Pomáhajú pri poruchách obličiek, trávení, majú antiseptický účinok a pôsobia priaznivo pri vyčerpaní či nechutenstve. Plody gaštana, ktoré majú vysoký obsah škrobu, sa v minulosti ľudovo používali proti hnačke.
Rozdiely medzi gaštanom jedlým a pagaštanom konským
Pagaštan, divý gaštan, maďal iným názvom tiež pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) má síce podobný ľudový názov ako gaštan jedlý, príbuzné však rastliny nie sú. Radíme ho do čeľade mydlovníkovitých. Jeho plody jedlé nie sú. Využíva sa ako okrasný strom a v nábytkárstve. Okrem toho je pagaštan konský dôležitou rastlinou pre včelárov aj pre ľudovú a modernú medicínu. Ani pagaštan pleťový (Aesculus x carnea) čiže pagaštan červený nie je s naším gaštanom jedlým blízko príbuzný. Tento druh radíme opäť do čeľade mydlovníkovitých. Oproti pagaštanu konskému má sýto ružové až červené kvety. Je tiež nižší a stretneme sa s ním menej často. Inocarpus, ľudovo zvaný ako tahitský gaštan, patrí do čeľade bôbovitých. Je to tropická rastlina, s ktorou sa u nás bežne nestretneme. Prvým znakom, ktorý nám pri rozpoznávaní napovie, je obal semien. Pri jedlom gaštane je husto pokrytý tenkými štetinami. Vnútri obalu sú v prípade jedlého gaštanu dve, tri, pokojne aj štyri semená splošteného tvaru, ktoré sú na jednej strane mierne špicaté. Ďalším znakom je potom samotný strom, konkrétne jeho listy. Pri konskom gaštane čiže pagaštane sú listy typicky dlanite zložené po piatich až deviatich listoch. U gaštanovníka vyrastá niekoľko elipsovitých listov na konci každej vetvičky.
Choroby a škodcovia
Jedlé gaštany sú náchylné na parazitické huby, ktoré spôsobujú rakovinu kôry a následné vysychanie stromov. Ochrana rastlín: nie je nutná žiadna ochrana. Mladé stromy však máme na dohľad. Niektorí škodcovia pre veľký dospelý strom nepredstavujú taký problém, ako pre mladé. Ak máme mladé pred očami a je ľahko ich skontrolovať, určite tomu venujme pozornosť a podľa toho aplikujme opatrenia.
Odrody gaštana jedlého
Odrodový sortiment gaštanov je pomerne úzky. Bojar: Tvorí mohutné stromy s kompaktnými valcovitými korunami a veľmi dobrého zdravotného stavu. Plody dozrievajú začiatkom októbra, sú veľké, lesklé, tmavohnedej farby, na priereze bielej farby. Mistral: Odroda tvorí redšie košaté koruny guľovitého tvaru. Plody sú pretiahnutého tvaru, tmavohnedej farby, so smotanovobielym jadrom. Do plodnosti vstupuje pozvoľna, následne prináša pravidelné a vysoké úrody. Lyon: Veľmi úrodná, francúzska odroda jedlého gaštana s veľmi veľkými, chutnými a sladkými plodmi, ktoré dozrievajú v októbri. Volou: Samoopelivá odroda s pomalým rastom. Je veľmi dobrým opeľovačom pre iné jedlé gaštany. Plody sa zberajú v polovici októbra, sú stredne veľké až veľké s bieložltou dužinou a sladkou chuťou. Vhodné na varenie a pečenie. Francúzska veľkoplodá odroda: Plody sa zbierajú od začiatku októbra. Sú veľké až veľmi veľké, majú svetlohnedú farbu a lesklý povrch. Jadro je krémovo biele, má veľmi dobrú, sladkú chuť. Vhodné na pečenie, varenie a prípravu dezertov. Je mrazuodolná, dobre odoláva teplotám do -17 ºC až -20 ºC.
Využitie gaštanov
Gaštany sa používajú v kuchyni na pečenie, varenie a pečené ako snack. Môžu sa pridávať do polievok, pečiva alebo sa používajú na výrobu múky. Gaštany zaraďujeme do skupiny škrupinového ovocia. Sú mimoriadne obľúbené najmä v kuchyni - ako výborná pochutina. Pred tepelnou úpravou je dôležité gaštany na vrchnej strane narezať do kríža, aby nepraskli. Najznámejší spôsob konzumácie je pečenie. Okrem toho sa gaštany varia, vyrába sa z nich múka, používajú sa na prípravu koláčov, plniek, pyré a iných sladkých aj slaných jedál. Drevo gaštana je ťažké, pevné, ľahko spracovateľné a dobre odolávajúce hnilobe. Dokáže sa kvalitou vyrovnať drevu dubovému. Možno z neho získať umelé vlákno a celulózu. Ľudia ho používajú v stavebníctve, baníctve a vo vinohradníctve. Tiež patrí medzi stromy s najkrajšou korunou, preto sa aktívne používa na dekoráciu parkov, záhrad či parkovísk. Pre jeho tmavohnedú farbu ho profesionálni architekti odporúčajú použiť v kompozícii spolu s pagaštanom, dubom a lieskou. Gaštan jedlý sa tiež zaraďuje k vynikajúcim melioračným drevinám, čo znamená, že udržuje vlahu a vytvára humus. Gaštan je totiž na treťom mieste v rebríčku drevín v dĺžke rozpadu listu. Na jednom dospelom gaštane možno vypestovať 80 - 150 kg kvalitných plodov, ktorým sa v ľudovom liečiteľstve pripisuje schopnosť zmierňovať dráždivý kašeľ. Avšak gaštan obsahuje len málo kombinovaných výťažkov a čajových zmesí proti kašľu a čiernemu kašľu, pretože vedci nenašli dôkaz o zodpovedajúcich účinných látkach. Pre obsah trieslovín ho možno použiť pri hnačke a ako kloktadlo pri zápale hrdla. Homeopatické prípravky sa nasadzujú pri kŕčovitom kašli a zápaloch konečníka.
tags: #gastan #jedly #kvitnutie