Pestovanie jedlého gaštana (Castanea sativa) v záhrade

Gaštan jedlý (Castanea sativa Mill.) patrí k najstarším drevinám sveta a na Slovensku sa vyskytoval už v dobe bronzovej. Tento majestátny strom je obľúbený nielen pre svoj vzhľad, ale najmä pre svoje lahodné a mimoriadne zdravé plody. Ak uvažujete o pestovaní gaštana jedlého vo vašej záhrade, je dôležité poznať jeho nároky na klimatické a pôdne podmienky, ako aj správne techniky výsadby, rezu a starostlivosti.

Charakteristika gaštana jedlého

Jedlý gaštan je opadavý strom z čeľade bukovitých, ktorý môže dorásť do výšky až 20-25 metrov. Koruna má vajcovitý tvar, kôra je v mladosti hladká a červenohnedá, v neskoršom veku sa mení na tmavohnedú s prasklinami. Listy sú elipsovité, s drobnými zúbkami na okrajoch, usporiadané striedavo po troch až piatich listoch.

Plodom gaštana sú nažky, ktoré sú po dvoch až troch usporiadané v pichľavom dužinatom obale. Semená sú lesklé, hnedé až červenohnedé. Gaštan je dlhoveký strom, ktorý sa môže dožiť niekoľko stoviek rokov.

Rozdiely medzi gaštanom jedlým a pagaštanom konským

Gaštan jedlý je veľmi často zamieňaný s pagaštanom konským (Aesculus hippocastanum), ktorého plody sú nejedlé. Príbuzné rastliny však nie sú, pagaštan konský patrí do čeľade mydlovníkovitých. Rozdiel je ľahko viditeľný na plodoch: tobolka pagaštana má riedke a kužeľovité ostne, zatiaľ čo plod gaštana jedlého je husto pokrytý tenkými, ihličkovitými ostňami. Ďalším znakom je list: listy pagaštanu konského sú typicky dlanite zložené z piatich až deviatich listov, zatiaľ čo u gaštana jedlého vyrastá niekoľko elipsovitých listov na konci každej vetvičky.

Výber vhodných podmienok pre pestovanie

Gaštan jedlý má zvýšené nároky na klimatické a pôdne podmienky, preto je dôležité zvoliť pre neho správne stanovište.

Stanovište

• Slnečné a teplé miesta: Gaštany vyžadujú dostatok slnečného svetla na správny rast a produkciu plodov. Najlepšie sa im darí na teplom, chránenom a slnečnom stanovišti.
• Mikroklimatické polohy: Pestuje sa predovšetkým vo vinohradníckych oblastiach a v teplejších mikroklimatických polohách s priemernou ročnou teplotou nad 7 °C, ročným úhrnom zrážok nad 550 mm a dĺžkou vegetačného obdobia nad 180 dní.
• Nevhodné miesta: Nížiny južného Slovenska nie sú pre gaštan vhodné, nakoľko tu dochádza k veľkým výkyvom teploty vzduchu v priebehu roka a dňa, ako aj k veľkému vysušovaniu pôdy a vzduchu počas letných horúčav.

Pôda

• Typ pôdy: Gaštan je acidofilná drevina, preto jej vyhovujú pôdy s pH 5 - 6. Vyžaduje pôdu bohatú na živiny, priepustnú a ideálne kyslú až neutrálnu.
• Hĺbka a vlhkosť: Základnou podmienkou dobrého rastu je hlinitá, dostatočne hlboká pôda s dostatkom vlahy. Gaštan obľubuje v lete suchšie podmienky a naopak počas jari vyžaduje dostatok vlahy.
• Nevhodné pôdy: Neobľubuje vápenaté, ílovité a nepriepustné pôdy.
• Úprava pôdy: Pred vysadením stromčekov pôdu hlboko skyprite. Na stanovištiach s dobrou zásobou živín nie je potrebné prihnojovanie, chudobnejšie pôdy obohaťte do zásoby základnými živinami. Dobre urobíte, ak do výsadbovej jamy pridáte mykorízne huby.

Výsadba a množenie gaštana

Gaštan jedlý sa u nás množí prevažne plodmi, ale na rozmnožovanie kvalitnejších odrôd sa využíva štepenie.

Množenie semenom

Množenie gaštana semenom má dve hlavné nevýhody:

1. Semenáče gaštana začínajú plodiť až po 10 až 15 rokoch.
2. Veľkosť ich plodov je vo väčšine prípadov rozdielna od veľkosti plodov, z ktorých pochádzajú, v dôsledku cudzoopelivosti a vysokej heterozygotnosti.

Semená určené na dopestovanie podpníkov sa vysievajú spravidla na jar, preto ich po zbere v septembri alebo októbri musíme uskladniť na niekoľko mesiacov v chlade pri teplote 3 až 5 °C. Výsadba skoro na jar sa pri gaštane veľmi neodporúča, nakoľko nové rastlinky môžu byť potom poškodené prípadnými skorými jarnými mrazmi. Najlepšie je sadiť asi v polovici apríla, keď je pôda už trochu prehriata, no ešte stále dostatočne vlhká.

Plody sadíme buď do záhona v ovocnej škôlke, alebo priamo na mieste, kde chceme mať štepenca - v sade alebo záhrade. Sadíme do dobre skyprenej pôdy do hĺbky 5 až 8 cm tak, aby klík resp. vrchol plodu smeroval do boku - vodorovne. Pri sadení gaštanov v záhone je dobré zem nakopcovať a prikryť čiernou PET fóliou s otvormi na miestach sadenia plodov. V záhone sadíme plody v rade 15 až 20 cm od seba a medzi radmi 60 až 120 cm. Aj na cieľovom mieste budúceho štepenca sa odporúča sadiť dva až tri plody vzdialené od seba 15 až 20 cm, aby sme získali viac podpníkov a zvýšili pravdepodobnosť, že na danom mieste zostane nakoniec jeden ujatý štepenec.

Štepenie (vrúbľovanie a očkovanie)

V krajinách Stredomoria sa gaštan množí prevažne heterovegetatívnym spôsobom - štepením (vrúbľovaním a očkovaním). Vrúbľové odrody majú svoje vlastnosti vopred dané, skoro rodia, ale sú drahšie.

Pri štepení sa spravidla ako podpníky pre určitú odrodu používajú jednoročné semenáče vypestované z plodov tejto odrody. Po vzídení mladých rastliniek gaštana sa odporúča ich časté zavlažovanie, aby dopestované semenáčiky boli dostatočne silného vzrastu. Požadovaná hrúbka takéhoto podpníka je zhruba 0,8 až 1 cm na báze kmeňa a jeho výška cca 40 až 60 cm.

Hrúženie so zaškrcovaním (Marcottage)

Najefektívnejší a súčasne jediný spôsob autovegetatívneho množenia gaštana používaný v pestovateľskej praxi je hrúženie so zaškrcovaním. Tento spôsob sa začal používať vo Francúzsku a množia sa takto najmä odrody gaštana hybridného pôvodu (napr. ´Marigoule´, ´Maraval´) ale aj niektoré odrody C. sativa.

Odrodu, klon alebo vybraný typ gaštana, ktorý chceme množiť hrúžením, musíme najprv naštepiť na vhodný podpník - semenáč čo najnižšie nad zemou. Výhonok, ktorý vyrastie zo štepu, zrežeme na jar nasledujúceho roku na dva až tri očká. Vyrastú dva až tri výhonky, ktoré opäť zrežeme. Výhonky, ktoré ideme odnožovať, musia byť ešte zelené, nezdrevnatené. Vhodné obdobie na odnožovanie je medzi 20. májom a 10. júnom.

Pri vybraných výhonkoch sa potom do výšky asi 20 cm odstránia listy a ich báza sa omotá dostatočne pevným oceľovým drôtom vo forme dvoch slučiek. Výhonky sa prihrnú jemnou zeminou, ktorej kyslosť by mala byť medzi 4,5 až 5,5 pH. V neskorej jeseni, po opade listov, sa môže začať so zberom zakorenených výhonkov. Zakorenené výhonky sa potom vysadia do škôlky a zrežú na dva púčiky nad zemou (15 až 20 cm).

Starostlivosť o gaštan

Pre zdravý rast a bohatú úrodu je dôležitá správna starostlivosť o gaštan.

Zavlažovanie

Strom zalievame len v prvých rokoch po výsadbe, a to hlavne v období sucha. Mladé rastlinky gaštana vyžadujú časté zavlažovanie, aby dopestované semenáčiky boli dostatočne silného vzrastu.

Mulčovanie

Okolo stromčeka aplikujte vrstvu mulča (napríklad kôru, slamu alebo kompost) vo výške 5-10 cm. Tým sa udrží vlhkosť v pôde a potlačí rast burín.

Hnojenie

Mladé rastliny hnojíme pravidelne, aby sme dosiahli ich zdravý rast a nabratie sily. Na stanovištiach s dobrou zásobou živín nie je potrebné prihnojovanie, chudobnejšie pôdy obohaťte do zásoby základnými živinami.

Ochrana pred mrazmi

Mladé stromčeky je dobré prvé dva až tri roky po výsadbe chrániť pred veľkými mrazmi. Postačí obaliť kmeň bublinkovou fóliou alebo jutou a zakryť koreňový systém vrstvou lístia a čečiny, aby lístie vietor nerozfúkal.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Gaštany môžu byť ohrozené rôznymi škodcami, ako sú vošky a roztoče. Používajte ochranné siete alebo obaly na kmene, aby ste chránili strom pred škodcami a zvieratami, ako sú zajace. Jedlé gaštany sú častokrát napádané parazitickými hubami, tie potom spôsobujú rakovinu kôry a následné vysychanie.

Rez a tvarovanie koruny

Správne rezanie gaštanov je nevyhnutné pre zabezpečenie bohatého plodenia a zdravého rastu stromov.

Kedy rezať?

Najlepší čas na rez gaštanov je v neskorej zime alebo skoro na jar, keď strom nie je v aktívnom raste. Vyhnite sa rezu počas leta, pretože letný rez môže strom oslabiť a je náchylnejší na infekcie a choroby.

Tvarovanie koruny

Najvhodnejším tvarom je vysokokmeň s prirodzene rastúcou korunou. Pri jej úprave ponechajte 4 až 5 kostrových konárov a terminál. Po vytvorení základného tvaru koruny ho v ďalších rokoch udržujte presvetľovacím rezom. Odstraňujte len choré a križujúce sa konáre.

Mladé gaštany môžeme strihať a formovať počas zimy, alebo skorej jari, skôr než je olistený. Dokážeme tak dať určitý tvar budúcemu stromu. V prvých rokoch sa gaštany nerežú, treba im ponechať voľný rast. K rezu sadeníc pristupujeme až tretí rok po výsadbe, kedy výhonky skrátime asi o 10 centimetrov. V ďalšom roku, keď má už strom minimálne 4 silné výhony, skracujeme o ⅓ ich dĺžky. V neskorších rokoch už strom režeme minimálne. Odstraňujeme suché alebo neplodiace vetvy, bočné výhony, ktoré narúšajú vzhľad koruny a podobne.

Omladzovací rez

Omladzovací rez je potrebné vykonávať každé 3-4 roky. Tento rez zahŕňa odstránenie starších vetiev, ktoré už neprinášajú kvalitné plody, a podporuje tvorbu nových, produktívnych výhonkov. Pri omladzovacom reze sa zamerajte na odstránenie starých a slabých vetiev, ktoré už neprispievajú k plodeniu.

Nástroje a techniky

Používanie ostrých nožníc a píly je kľúčové na to, aby ste si zabezpečili čistý rez a minimalizovali poškodenie stromu. Pred každým rezom, najmä ak pracujete s chorými vetvami, vydezinfikujte svoje záhradné náradie. Väčšie rezy (viac ako 2,5 cm v priemere) môžu byť náchylné na infekcie. Po vykonaní rezu sledujte strom, či nevykazuje príznaky stresu alebo ochorenia.

Kvitnutie a úroda

Gaštan kvitne až po olistení, zvyčajne koncom mája až v júni, čím sa vyhýba poškodeniu neskorými jarnými mrazmi. Samčie kvety sú dlhé jahňady, samičie vyrastajú väčšinou jednotlivo, ale i po troch na ich báze. Z nich sa vytvoria zvyčajne dve ostnité čiašky s plodmi.

Plodov sa dočkáte zvyčajne po 12 - 15 rokoch, štepené odrody rodia skôr. Zberajú sa v októbri. Plody jedlých gaštanov dozrievajú koncom septembra a v októbri, kedy postupne padajú na pôdu v okolí stromu. Keďže pichajú, pri zberaní využite rukavice.

Prehľad vybraných odrôd gaštana jedlého

Na trhu sú dostupné rôzne odrody gaštana jedlého, ktoré sa líšia nástupom do plodnosti, veľkosťou plodov a odolnosťou voči podmienkam.

Využitie gaštanov v kuchyni

Gaštany sú bezlepkovou pochúťkou, ktorú využijete v sladkej aj slanej kuchyni. Sú bohatým zdrojom vitamínov, najmä skupiny B, E a C, a minerálov ako draslík, vápnik, zinok, fosfor, horčík, železo alebo mangán. Majú nízky obsah tuku a vyšší podiel cukru, preto by pri konzumácii mali byť obozretní napríklad diabetici.

Príprava pečených gaštanov

Vôňa čerstvo pečených jedlých gaštanov je neodolateľná. Príprava doma vám zaručí čerstvosť a možnosť prispôsobiť si chuť podľa vlastných preferencií.

1. Výber gaštanov: Hľadajte plody, ktoré sú ťažké na svoju veľkosť, majú hladkú, lesklú šupku a nie sú na nej žiadne praskliny, diery alebo iné poškodenia.
2. Umytie a narezanie: Dôkladne umyte gaštany pod tečúcou vodou. Ostrým nožom narežte na každom gaštane krížik na plochej strane. Tento krok je absolútne nevyhnutný, aby para mohla uniknúť a zabránilo sa explózii gaštanov.
3. Pečenie v rúre: Narezané gaštany poukladajte v jednej vrstve na plech alebo do pekáča. Pečte v predhriatej rúre pri teplote 200-220 °C približne 15 - 25 minút, kým sa šupky nezačnú na zárezoch „otvárať“. Menšie gaštany sú hotové skôr.
4. Pečenie na panvici: Predhrejte ťažkú panvicu a položte na nej v jednej vrstve narezané gaštany, rezom nahor. Opražte ich, pričom gaštany stále prevracajte a nadhadzujte. Keď zacítite orieškovú vôňu (približne 15 minút), odložte panvicu z ohňa.
5. Pečenie v mikrovlnke: Narezané gaštany poukladajte do jednej vrstvy na tanier vhodný do mikrovlnnej rúry. Pre extra vlhkosť môžete na tanier pridať lyžicu vody. Tanier zakryte mikrovlnnou fóliou alebo pokrievkou. Pečte na plný výkon po dobu 3-5 minút. Po upečení nechajte gaštany „odpočinúť“ v mikrovlnke ešte 2-3 minúty.
6. Varenie gaštanov: Pred varením gaštany opláchnite v studenej vode a osušte. Rovnako ako pred pečením, aj pred varením narežte vonkajšiu škrupinu do kríža. Pripravené gaštany vložte do hrnca so studenou vodou, priveďte do varu a varte približne 15 až 20 minút.
7. Lúpanie a servírovanie: Lúpanie gaštanov je najlepšie robiť ešte za horúca, pretože vtedy sa šupka najľahšie oddeľuje od dužiny. Použite malý nôž na odstránenie šupky a vnútornej membrány. Ak sa vám gaštany ťažko lúpu, skúste ich na chvíľu vložiť do studenej vody alebo zabaliť do utierky na 10 minút.

Ďalšie recepty z gaštanov

• Gaštanové pyré: Gaštany narežte, povarte vo vode, olúpte a povarte v mlieku so soľou. Pretlačte, pridajte maslo, žĺtky a vanilkový cukor.
• Gaštanová polievka: Ošúpané gaštany a zemiaky povarte vo vývare, pridajte opečenú cibuľku a cesnak. Rozmixujte, pridajte mlieko a bobkový list, prevarte.
• Gaštanovo-čokoládový koláč: Kombinácia gaštanového pyré s čokoládou vytvára bohatý a lahodný dezert.
• Gaštanové rizoto: Gaštany povaríte s ryžou a rozmarínom, čo dodá rizotu jedinečnú orieškovú chuť.
• Králik na gaštanoch: Tradičný mäsový pokrm, kde gaštany slúžia ako príloha a dodávajú jedlu sladkastú chuť.

Skladovanie gaštanov

Pri kúpe gaštanov si ich dobre prezrite, či na nich nie je pleseň, na ktorú sú veľmi náchylné. Doma ich buď rýchlo spotrebujte, alebo ich uskladnite v suchej chladnej miestnosti v debničkách. Po zbere rozložte gaštany v teplej miestnosti, aby obschli, a dobre ich prezrite, či nie sú napadnuté plesňou. Keď úplne vyschnú, uložte ich do pohárov medzi vrstvy piesku alebo ich môžete umiestniť v suchej chladnej miestnosti vo vzdušných debničkách či jutových vreciach.

Čerstvé gaštany vydržia pri izbovej teplote maximálne týždeň. Ak si ich chcete uchovať dva alebo tri týždne, nechajte ich v šupke a uložte ich v papierovom vrecku do chladničky. Keď chcete mať gaštany poruke na dlhší čas, zmrazte ich.

tags: #gastany #pestovanie #doma

Populárne príspevky:

• výhody používania sietí pre popínavky
• Sprievodca pestovaním mexickej uhorky
• Viac o Aloe First od Forever Living Products
• Naučte sa pestovať akváriové rastliny
• Viac o kráľovnej medzi kvetinami