Generatívne rozmnožovanie ihličnanov zo šišiek

Generatívne rozmnožovanie ihličnanov, čiže pestovanie zo semien, je v prírode najbežnejším spôsobom šírenia týchto drevín. V ojedinelých prípadoch sa rozmnožujú aj vegetatívne, napríklad tuja riasnatá, ktorej dolné konáre sa zakoreňujú a postupne okolo materského stromu vyrastú nové stromy. Najčastejšie sa tento spôsob rozmnožovania vyskytuje pri poliehavých borievkach, niekedy aj pri krovitých boroviciach, ktorých konáre sa na miestach styku so zemou zakoreňujú a takto sa môžu rozrastať. Za určitých podmienok, ako sú lavínové alebo suťové dráhy, sa môžu celé dreviny alebo ich zakorenené časti prenášať na iné miesta, kde sa úspešne zakorenia. Častým prípadom je aj zakoreňovanie dolných konárov drevín rastúcich v extrémnych podmienkach a na hornej hranici lesa.

V pestovaní sú oba spôsoby rozmnožovania, generatívne aj vegetatívne, rovnocenné. V lesníckej praxi sa vo väčšej miere využíva generatívne rozmnožovanie, zatiaľ čo v sadovníckom škôlkarstve má veľký význam vegetatívne rozmnožovanie. Semenom sa rozmnožujú všetky druhy, ktoré vytvárajú dostatok klíčivých semien. Semenné potomstvo sa vyznačuje vyššou vitalitou, odolnosťou a prispôsobivosťou, obyčajne aj mohutnejším vzrastom, ale najmä väčšou variabilitou potomstva.

Ihličnany sú krásne stromy a kríky, ktoré dodávajú našim záhradám a krajinným úpravám rustikálny dotyk. Možno ste si aj vy na internete všimli fotografie, na ktorých vyrastajú výhonky z malých borovicových šišiek. Je to nielen rozkošné, ale dokonca aj veľmi reálne vypestovať si takúto rastlinku doma. Ak ste nadšený záhradkár alebo len hľadáte spôsob, ako oživiť svoju záhradu, pestovanie ihličnanov môže byť ideálnym riešením. Tieto krásne, večne zelené stromy nielen dodávajú záhrade štruktúru, ale poskytujú aj celoročnú zeleň.

Základy generatívneho rozmnožovania

Základom generatívneho rozmnožovania sú dobre vyvinuté, zrelé a zdravé semená. Tieto semená dozrievajú na stromoch väčšinou v prvom roku. Výnimkou sú semená borovice, cyprušteka nutkanského, borievky obyčajnej a niektorých ďalších druhov, ktoré dozrievajú až v druhom roku.

Zber a spracovanie šišiek

Plody ihličnanov, najmä šišky, zberáme skoro po dozretí. Mimoriadnu pozornosť musíme venovať jedli, ktorej šišky sa hneď po dozretí veľmi rýchlo rozpadávajú. Prvé dozrievajú rozpadavé šišky jedlí a pasmrekovca (september-október), neskôr na jeseň a v zime šišky cypruštekov, tují, borovíc, smrekov, smrekovcov, duglasky, jedľovcov a pod. Olejnaté semená ihličnanov pri nevhodnom uskladnení rýchlo strácajú klíčivosť, preto sa najlepšie uchovávajú v šiškách vo vzdušných a chladných miestnostiach. Uzatvorené šišky sa zberajú za suchého počasia ihneď po dozretí. Ideálnym termínom na zber šišiek je november, kedy sú semená dostatočne vyvinuté na klíčenie, ale stále sa držia v šiškách. Zber v neskoršom období by mohol byť zbytočný, pretože semená by z nich s najväčšou pravdepodobnosťou vypadli. Zbierajte zatvorené šišky, len vtedy budete mať istotu, že v nich semená ešte sú. Čím vlhkejšie prostredie je, tým sú šišky uzatvorenejšie. Preto po zbere počkajte, kým poriadne preschnú. Len tak sa otvoria a semená v nich budú mať priestor na klíčenie a rast. Navlhnuté šišky sú zavreté, preto ich pred vytrasením semien necháme preschnúť. Keď z vonkajších buniek šiškových lamiel mizne voda, zmršťujú sa, lamely sa ohnú smerom von, čím sa šiška otvorí a semeno má cestu voľnú.

Semená sa lúštia tesne pred sejbou, alebo sa vylúštia ihneď po zbere šišiek a uskladňujú sa v jutových vreciach voľne zavesených v suchých, vzdušných a chladných miestnostiach alebo v chladiarňach. Pri ginkyách, borievkach a tisoch oberáme plody hneď po vyfarbení a semeno po vyčistení stratifikujeme. Semená jedle, vejmutovky a limby sa tiež stratifikujú.

Stratifikácia semien

Semená pred výsevom musia prejsť obdobím chladu, čomu sa odborne hovorí stratifikácia. Semená zabalené napríklad v plátennom vrecúšku stačí nechať asi dva mesiace v chlade, napríklad v chladničke alebo aj vonku. Semená s dužinatým osemením, ako aj semená niektorých ďalších druhov, napr. borovice limbovej, sa po zbere stratifikujú, t.j. zmiešané s vhodným vlhkým substrátom (piesok, perlit, rašelina, piliny a ich zmes) sa uskladňujú v nádobách pri teplotách približujúcich sa bodu mrazu počas celého zimného obdobia. Pri cédroch je lepšie nechať semená až do výsevu v šiškách. Bežný scenár šišiek je taký, že po spadnutí na zem a presušení sa šišky otvoria, semená z nich vypadnú a následne prejdú obdobím mrazov. Práve chlad ich naštartuje a spustí v semenách procesy, ktoré sú pri klíčení nevyhnutné. Šišky ale môžete oklamať a to tak, že prejdú takzvanou stratifikáciou. Nechajte šišky preto napríklad na vonkajšej parapete počas zimy, kde vám vytvoria aspoň peknú zimnú atmosféru.

Sejba semien

Najvhodnejším obdobím na sejbu semien je jar. Pred sejbou semeno moríme a semeno niektorých druhov namáčame (smrek, smrekovec). Niektoré semená sejeme až na jeseň (jedľa, douglaska), prevažne však na jar. Najlepším časom na výsev semien ihličnanov je február. Sejú sa buď pod sklo, alebo na záhradné záhony. Semená vysievame koncom februára až začiatkom apríla do sterilného prostredia, do perlitu. Ten bežne kúpime v predajniach so záhradkárskymi potrebami. Vysievame do výsevných misiek alebo črepníkov, priamo na prevlhčený perlit. Výsevy si označíme a uložíme do skleníka alebo zimnej záhrady, ideálne bližšie k oknu. Optimálna teplota na klíčenie je 20 °C. Doba klíčenia bude približne 2-3 týždne.

Sejba pod sklo je dôležitá pri semenách chúlostivých druhov a cennejších drevinách. Sejeme na široko do preparenej zeminy (kompostová zemina s rašelinou a pieskom). Výsevy zatieňujeme, podľa potreby rosíme a po vyklíčení dostatočne vetráme. Proti sypavke (opadávaniu a usychaniu ihličia) semenáčiky postrekujeme fungicídnymi prípravkami. Chúlostivejšie druhy sa sejú do skleníkov alebo do fóliovníkov do nádob (pri menšom počte semien), prípadne na záhony (jedla grécka, j. kórejská, cédre, cypruštek tupolistý, borievka čínska, chvojníky, smrek čierny, borovica limbová, b. hustokvetá, b. ťažká, tisovce, tisy, tuja riasnatá, jedľovce, araukárie, toreje, patisy atď.). Nestratifikované semená sa sejú už od marca, stratifikované až vtedy, keď začali klíčiť. Väčšinu ihličnatých druhov možno siať do voľnej vyhriatej pôdy na vopred pripravené záhony. Klíčenie trvá v závislosti od druhu 3-6 týždňov. Vzchádzajúce semenáčiky sa musia zatieniť, záhon treba udržiavať v bezburinovom stave, kypriť a podľa potreby zavlažovať. Ihličnany klíčia po asi dvoch až troch týždňoch od výsevu. Niektoré druhy majú nižšiu klíčivosť, napríklad cypruštek nutkanský, preto vysejeme výrazne viac semien, ako potrebujeme rastlín. Iné, napríklad z tují, zasa klíčivosť veľmi rýchlo strácajú, preto ich vysievame čo najskôr - ideálne hneď skoro na jar.

Pestovanie mladých rastlín

Po vyklíčení, spevnení a zdrevnatení hlavnej stonky môžeme jednotlivé rastlinky ihličnanov v priebehu leta porozsádzať. Vyberáme len tie najpevnejšie. Pripravíme malé črepníky a substrát určený na pestovanie drevín alebo si ho namiešame z kvalitnej rašeliny, preosiateho kompostu, záhradnej zeminy a piesku. Vyberieme rastlinu z perlitu a opatrne ho z korienkov opláchneme. Substrát po presadení udržiavame stále mierne vlhký, nie však premáčaný. Priesady nechávame v nasledujúcom období v parenisku alebo v skleníku, pretože sú citlivé na chlad. Von ich vyložíme až po zakorenení, obvykle v lete. Nasledujúcu jar mladé ihličnany presadíme do väčších črepníkov. Semenáčiky sa rozsádzajú až na budúcu jar na záhony vo vzdialenosti 200 x 80 - 100 mm. Po 2-3 rokoch sa škôlkujú. Mladé semenáčiky sa môžu po vzídení rozsadiť do kontajnerov a postupne presádzať do väčších nádob.

Ak nechcete obrovský strom, použite namiesto semien rovno celú šišku. Po stratifikácii ju navlhčite rozprašovačom na vodu. Šišku zasaďte aspoň do výšky jednej tretiny do substrátu a okolo nej umiestnite mach. Ten bude udržiavať ideálnu vlhkosť. Pozor na premokrenie, pretože šiška veľmi ľahko zahnije. Pred klíčením môžete celý črepník umiestniť do igelitového vrecka, vďaka ktorému podporíte klíčenie. Črepník umiestnite pri okno, aby mali semená dostatok svetla. Ideálna teplota je okolo 20 °C. Doba klíčenia bude približne 2-3 týždne. Nie je isté, či vám semienka v šiške vyklíčia, preto si pre zvýšenie šance na úspech vysaďte rovno viac kusov. Ak sa vám to podarí, zo šišky v črepníku sa môže stať veľmi krásna dekorácia.

Charakteristika a využitie šišiek rôznych druhov ihličnanov

Šišky, nepravé plody ihličnanov, patria k tomu najlepšiemu, čo príroda vie na dekoráciu ponúknuť. Spája sa v nich pravidelný, šupinami vzorovaný vzhľad, trvanlivosť (ak nejde o jedľu) a relatívna odolnosť so skvelou dostupnosťou. Nie je však šiška ako šiška, nie každá sa hodí všade. Šišky, najmä tie väčšie a nápadne sfarbené, dodávajú dospelým ihličnanom nezameniteľný vzhľad, sú efektné a záhrada vďaka nim získava atraktívnejší vzhľad. Preto by ihličnany, ktoré dekorujú pekné šišky, mali dostať v záhrade čo najviditeľnejšie a reprezentatívnejšie miesto. Niektoré šišky (borovica lesná) možno dokonca v záhrade ďalej využiť, napríklad ako mulčovací materiál do záhonov na reprezentatívnejších miestach, prípadne poslúžia aj na zakrytie pôdy v črepníkoch (smrekovec).

Prehľad vybraných druhov šišiek

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad rôznych druhov šišiek a ich charakteristík, ktoré sú dôležité pri zbere aj dekoratívnom využití:

tags: #generativne #rozmnozovanie #ihlicnanov #zo #susiek

Populárne príspevky:

• Timea Florist Salon Komárno
• Všetko o pomôckach pre pestovanie jahôd
• Historické využitie bambusu
• Šalvia Shasta
• vzácny endemit Hrubého Jeseníka