Pestovanie granátového jablka: Od kvitnutia po bohatú úrodu
Granátové jablko (granátovník púnsky, latinsky Punica granatum) už po tisícročia fascinuje ľudstvo svojím impozantným vzhľadom a chuťou. Ak vás toto exotické ovocie s krásou drahokamu ohúrilo, možno stojí za pokus začať ho pestovať. Granátovník má svoju históriu siahajúcu až do starej gréckej mytológie, kde symbolizovalo plodnosť, lásku a šťastie. Dnes si stále drží svoje miesto ako ovocie lásky, krásy a zdravia. Jeho neodolateľná sladkokyslá chuť šťavnatých plodov je rozhodne ťažké odolať.
Pôvodne pochádza z malého ostrova Sokotra pri pobreží Somálska, kde bol endemitom, a odtiaľ sa postupne rozšíril do celého Stredomoria. Granátovník je teplomilný a svetlomilný opadavý subtropický strom alebo ker. V súčasnosti sa vyskytuje v stredomorských oblastiach Európy, teplejších oblastiach Južnej Ameriky a začína sa šíriť aj na Ďaleký východ.
Charakteristika granátovníka
Granátovník púnsky je väčší ker alebo menší strom, ktorý dosahuje maximálnu výšku 5 m a šírku 3 m. Môže sa dožiť až niekoľko sto rokov. Dorastá do výšky 2 až 5 metrov. Hustú korunu tvoria tŕnité konáriky a jednoduché lesklé listy. Mladé konáre sú často štvorramenné. Farba kôry môže byť od červenohnedej až po sivú.
Plody granátovníka sú guľaté a obalené tvrdou, kožovitou šupkou. Šupka je zvyčajne lesklo červená, ale v závislosti od odrody a zrelosti plodu môže mať aj žltú, oranžovú či hnedú farbu. Na povrchu šupky sú viditeľné pozdĺžne ryhy a výstupky, ktoré vytvárajú charakteristický vzhľad. Otvorený plod odhalí vnútornú časť s množstvom drobných semien obklopených šťavnatým, červeným až ružovým plodovým mieškom.
Zdravotné benefity granátového jablka
Granátové jablká podporujú dlhovekosť. Vďaka vysokému obsahu vitamínu C podporujú tvorbu kolagénu, ktorý spomaľuje vznik vrások. Vyživujú bunky, pomáhajú regenerácii a podporujú hojenie. Ich protizápalové a antioxidačné účinky zabraňujú vzniku nádorových buniek v tele. Vedci v nich objavili molekulu urolitín A, ktorá chráni bunky pred starnutím. Sú bohaté na draslík, vitamín C a vápnik, ako aj na flavonoidy (antokyány, kvercetín).
Plody granátového jablka sú tiež nízkokalorické (približne 60 kcal/100 g), s obsahom takmer 80 % vody a viac ako 20 % cukrov. Pozitívne ovplyvňujú metabolizmus, obnovu ciev a kože a zlepšujú zrak.
Kvitnutie granátového jablka a opelenie
Granátovník kvitne od začiatku leta a púta pozornosť veľkými nápadnými červenými alebo oranžovými kvetmi. Kvety granátovníka pripomínajúce kalichy červenej farby kvitnú od jari do jesene. Farba kvetov je od svetložltej po oranžovočervenú. Kvety sú samoopelivé, ale opeľuje ich aj hmyz. Po opelení sa začnú tvoriť guľaté plody, ktoré dozrievajú po šiestich až siedmich mesiacoch.
Granátovník je rastlina, ktorá na jednej rastline má dva, niekedy až tri typy kvetov: funkčné samčie, prechodné a obojpohlavné (hermafroditné). Morfológia každého typu kvetu sa výrazne líši. Väčšina kvetov na strome je funkčne samčia - tie sú krásne, ale nikdy neprinesú úrodu. Skutočný potenciál spočíva v obojpohlavných kvetoch v tvare vázy s dobre vyvinutým vaječníkom a výraznou bliznou.
Samčie kvety, nazývané aj zvončekové kvety, majú degenerované samičie orgány a nikdy neprodukujú plody, ale opadnú ihneď po odkvitnutí. Prechodný typ kvetu má len čiastočne vyvinuté samičie orgány. V obojpohlavných kvetoch možno pozorovať heterostyliu, čo znamená, že tyčinky kvetov tej istej rastliny majú rôznu dĺžku. Ak je blizna krátkej tyčinky umiestnená pod prašníkmi, predpokladá sa samoopelenie. Ak je však blizna na dlhých tyčinkách, ktoré ju nesú nad prašníkmi, môže dôjsť k opeleniu peľom z tej istej alebo inej rastliny. To vysvetľuje, prečo je granátovník samoopelivý aj cudzopelivý. Opelenie blizny, ktorá sa nachádza nad prašníkmi, môžu zabezpečiť včely alebo iný hmyz. Heterostylia teda môže priamo ovplyvniť správanie rastlín pri opelení. Najhodnotnejšie sú kvety, v ktorých blizna presahuje tyčinky, čo zabraňuje samoopeleniu a podporuje opelenie iným peľom.
Ak granátovník bohato kvitne, ale plody sa nevyvíjajú alebo predčasne opadávajú, problém zvyčajne spočíva v biológii kvetov a pestovateľských podmienkach. Tento stav je však ovplyvniteľný. Kľúčom je výber osvedčenej odrody, dostatok slnečného svetla, vyvážená výživa a podpora opelenia. Granátovníky reagujú na stres (chlad, tieň, prebytok dusíka, sucho alebo prelievanie) produkciou viac neplodných kvetov.
Pestovanie granátovníka na Slovensku
Vďaka globálnym zmenám klímy je možné pestovať granátovníky aj v našich zemepisných šírkach. V chladnejších oblastiach síce kvitne, ale plody nemusia dozrieť, a tak sa tu táto drevina využíva len ako okrasná. Rastlinka je veľmi dekoratívna a je obsypaná celú sezónu kvetmi aj plodmi.
Granátovník obľubuje horúce letá a mierne zimy stredomorskej klímy, čo je veľmi dobré pre jeho dozrievanie. Pre bohatú úrodu je rozhodujúca dlhá a teplá jeseň, podobne ako u hrozna. Granátovníky milujú suché a teplé prostredie, znášajú vysoké teploty a sú relatívne skromné na závlahu. Vlhké prostredie však môže negatívne ovplyvniť vývoj plodov, ktoré potom často praskajú.
Pestovanie granátovníka obyčajného (Punica granatum) na Slovensku naberá na význame, najmä v kontexte prebiehajúcich klimatických zmien. Zvyšujúce sa teploty a dlhšie suché obdobia v regiónoch, ktoré predtým neboli vhodné pre tieto plodiny, teraz vytvárajú priaznivejšie podmienky na ich pestovanie. Tento trend signalizuje potenciál rozvoja nielen pre granátové jablká, ale aj pre iné subtropické plodiny. V Bernolákove sa pestovaniu granátových jabĺk dlhodobo venuje Ľudovít Múčka (LMU Garden s. r. o.). Matkou všetkých jeho rastlín je 35-ročný jedinec, ktorý bol pred 50 rokmi privezený na Slovensko z Rigy. Vyznačuje výnimočnou odolnosťou voči chladu, skorým nástupom fenofáz, vrátane kvitnutia a dozrievania plodov. Úroda je bohatá, plody sú veľké, višňovo tmavočervené, sladké a šťavnaté. Vzhľadom na nezistiteľnosť pôvodného kultivaru sa označuje ako „Bernolákovo skorý“.
AKO SADIŤ A PESTOVAŤ GRANÁTOVÉ JABLÁ, KEDY ZBERAŤ, AKO IH JEDŤ a čo robiť s CHYBCOM
Pestovanie v kvetináči
Najistejším spôsobom, ako začať s pestovaním granátovníka, je v prvých rokoch ho pestovať ako črepníkovú rastlinu. Počas leta ho umiestnite na polotienisté miesto, staršie rastliny na plné slnko, znesú vysoké teploty či občasné sucho. Bez zimného odpočinku neskoro kvitne a zle pučí, preto sa na zimu schováva do miestnosti s teplotou od -5 do 8 °C. Keďže je to opadavý druh, so zimnou zálievkou si nemusíte robiť starosti. Na jar pred pučaním ho presaďte do trochu väčšieho črepníka a zrežte zahusťujúce a choré výhonky. Doprajte mu výživnú, ľahkú a priepustnú zeminu s neutrálnym alebo so slabo zásaditým pH. Najvhodnejšia je zmes kompostu, rašeliny a piesku, na dno črepníka nezabudnite dať drenáž. Počas sezóny ho radšej zalievajte pravidelne menším množstvom vody, pričom ho môžete dva až trikrát prihnojiť kombinovaným hnojivom. Granátovníky sú odolné proti chorobám i škodcom, iba pri zimovaní v krytom priestore sa môžu objaviť roztoče alebo vošky. Maximálna výška tejto črepníkovej rastliny je 1,20m.
Pestovanie v záhrade
V južnejších oblastiach môžete staršie exempláre vysadiť na teplé stanovište s dostatkom slnka a chránené pred severným vetrom. Vyberajte odolnejšie mrazuvzdorné odrody, ktoré dobre znášajú pokles zimných teplôt do -15 °C a zároveň pučia neskôr pre ohrozenie neskorými jarnými mrazíkmi. Granátovníkom sa darí na hlbokých hlinitých pôdach s dostatkom organickej hmoty a priepustným, dobre odvodneným podložím.
V prvých rokoch im zabezpečte zimnú ochranu, pôdu v bezprostrednom okolí nasteľte čečinou, kmeň obaľte jutovinou a priebežne z koruny striasajte sneh. Ak dôjde k premrznutiu nadzemnej časti, nemusíte sa báť, granátovníky nie sú štepené na podpníku (pravokorenné) a na jar vyženú nové výhonky. Počas jari im doprajte doplnkovú závlahu, čo urýchli nástup do vegetácie, podporí kvitnutie a následne i vývoj plodov. Dospelá rastlina znesie v zime aj -20 °C, ale kým je mladá, treba ju veľmi starostlivo okopávať, nahrnúť ku koreňom ľahšiu zeminu, resp. odporúčam vysádzať do voľnej prírody rastlinu dopestovanú či už zo semien, alebo vetvičiek len po piatom roku života.
Dôležitý rez
V predjarí, ešte pred pučaním, je dôležité granátovník zrezať tak, aby boli všetky konáre dobre oslnené. Dreviny môžete pestovať v tvare riedkeho kra, steny alebo vo forme stromu s nízkym kmeňom s tromi až so štyrmi kostrovými konármi. Najskôr odstráňte koreňové výmladky, zahusťujúce a choré výhonky. Kostrové konáre skracujete na vonkajšie očko, čo zabezpečí otváranie koruny a oslnenie všetkých konárov. Pri reze sa vyhnite odstráneniu plodonosných čapíkov, ktoré prinášajú úrodu 3 až 4 roky. Ak granátovník pestujete na kmienku, korunku režte do guľatého tvaru. V tomto období rastlinku prenesieme dovnútra k oknu, kde zazelenie a aj zakvitne. V máji potom prenesieme von, kde ostane po celú sezónu. Po zime môžeme rastlinku ostrihať, aby sme korunu udržali v peknom guľovom tvare.
Rozmnožovanie granátovníka
Vlastný granátovník zo semienok kupovaných plodov síce dopestujete, ale úrody sa nedočkáte vôbec alebo po veľmi dlhom čase. Plody nepreberajú vlastnosti rodičovských rastlín. Jednoduchšie a efektívnejšie je rozmnožovanie odrezkami, keď si rastliny zachovávajú vlastnosti materských rastlín a rodiť môžu skoro, už v treťom roku.
Z jednoročných drevnatých výhonkov vyberajte odrezky dlhé asi 15 až 25 cm. Odstráňte listy až po vrchný pár, spodnú časť ošetríte stimulátorom rastu, vysaďte do substrátu na výsev a množenie a nádoby umiestnite na teplé a tmavé miesto. Pri jarnom rezkovaní použijeme jarné vyzreté odrezky dlhé asi 10 cm. Dorastené rezkovance veľkoplodých odrôd rodia až 40 rokov.
Pre tých, ktorí záhradu nemajú a nevedia sa dočkať kvitnutia svojich veľkoplodých granátovníkov, odporúčam pestovanie izbovej formy "Nana", ktorá kvitne už v druhom roku života. Plody tejto rastlinky sú zo začiatku veľmi malé, ale u starších rastlín sa dajú porovnať s vonku pestovanými. Ich zrnká sú síce výrazne menšie a majú naozaj kyslú chuť, ale sú zdravé a osviežujúce. Forma "Nana" je tiež výnimočne dobrým materiálom na dopestovanie nádherných bonsajov.
Odrody granátového jablka
S ohľadom na úrodu od jari do jesene sa pre naše podmienky hodia viac vyšľachtené odrody. Odrody granátového jablka sa delia do skupín podľa farby plodov: biele, žltozelené, tmavočervené, čiernofialové. Najčastejšie sa vyskytujú tmavočervené a žltozelené. Prírodné formy granátového jablka majú jednoduché kvety, ale boli vyšľachtené aj plnokveté formy. Rozdiel medzi nimi je len v dĺžke kvitnutia. Jednoducho kvitnúce a bohato rodiace u nás kvitnú zväčša len raz, hoci v trópoch prinášajú za rok aj tri úrody, plnokveté kvitnú od jari až do jesene. Dekoratívne granátovníky sú zvyčajne bez tŕňov. Medzi plnokveté patria napríklad odrody ’Flore pleno‘, ’Rubro pleno‘, čisto biela je odroda ’Albo plena‘, krémová ’Flore lutea‘.
Punica granatum "Dente di Cavallo" je jedinečná a vzácna odroda granátového jablka, cenená najmä pre svoj jedinečný vzhľad a lahodné plody. Granátové jablko Punica granatum Dente di Cavallo je pomerne odolná rastlina s jedlými plodmi, ktorá na jar a v lete vytvára oranžovočervené, lievikovité kvety. Z týchto kvetov sa neskôr vyvinú plody veľkosti jablka. Môže stáť vonku až do neskorej jesene. Chutné plody sa dajú použiť napríklad na výrobu sirupov. Granátové jablká "Dente di Cavallo" vyžadujú teplé podnebie a dobre rastú na slnečných miestach.
Škodcovia a choroby
Granátovník patrí medzi rastliny odolné voči chorobám a škodcom. Iba pri zimovaní v krytom priestore sa môžu objaviť roztoče alebo vošky. Rastlinky sú často hlavne v teplom a suchom prostredí napádané sviluškami (malé „pavúčiky“ - dajú sa vidieť pod lupou poprípade v neskoršom štádiu napadnutia ich spoznáte podľa typických pavučiniek na koncoch konárikov). Hneď pri objavení prvých príznakov treba zakročiť a škodcov sa snažiť zlikvidovať. Aj ako prevencia napádania granátovníka roztočmi je vhodné rastlinu pravidelne rosiť (postrekovačom).
Využitie plodov a kvetov
Zrniečka granátového jablka sa v studenej kuchyni používajú na spestrenie šalátov, v teplej kuchyni sa hodia k hydine, grilovanému mäsu a rybám. Lisovaná šťava je základom koktailov a džúsov, pričom najznámejším nápojom je orientálny nealkoholický nápoj šerbet. Obľúbený je aj sirup grenadína. Z 1 kg plodov možno získať až 0,7 l vynikajúcej šťavy. Z listov granátovníka je zasa výborný čaj.
Zo sušených kvetov granátovníka si môžete pripraviť lahodný čaj, ktorý má osviežujúce účinky. Výťažky z kvetu granátového jablka sa využívajú aj v kozmetických prípravkoch, ako sú pleťové vody, toniká, krémy a oleje, a v parfumérii pre svoju príjemnú a osviežujúcu vôňu. Príprava čaju z kvetov granátového jablka: 1 čajovú lyžičku zalejte 250 ml vriacej vody, lúhujte 10 - 15 minút a potom sceďte. Nálev pripravujte vždy čerstvý. Pite 1 - 2x denne.
tags: #granatove #jablko #kvitnutie