Poniklec slovenský: Výskyt, charakteristika a ochrana
Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica Reuss) je trváca, celá chlpatá až huňatá bylina z čeľade iskerníkovitej (Ranunculaceae). Táto rastlina je považovaná za jeden zo symbolov a poslov jari a patrí medzi zákonom chránené druhy. Je to západokarpatský endemit, čo znamená, že sa vyskytuje len na území západných Karpát.
Charakteristika ponikleca slovenského
Poniklec slovenský je trváca, chlpatá bylina, vysoká 10-30 cm, pričom byľ sa po odkvitnutí predlžuje. Listy v čase kvitnutia sú obvykle nevyvinuté a úplne sa vyvíjajú až po odkvitnutí. Čepeľ je nepárno perovito zložená s 2-3 jarmami a listové úkrojky sú široké 15-20 mm.
Kvety sú fialové, zvonkovité alebo miskovité, s priemerom 5,5-6,5 cm. Poniklec slovenský kvitne od marca do mája, ojedinele aj v septembri. Plodom je nažka.
Jedovatosť ponikleca slovenského
Je dôležité vedieť, že poniklec slovenský je jedovatá rastlina. Celá rastlina, najmä jej nadzemná časť, obsahuje jedovatú účinnú látku proanemonín. Vonkajší účinok tejto látky pôsobí silne dráždivo, spôsobuje zápal na pokožke. Jej vnútorné požitie pôsobí utlmujúco na nervový centrálny systém, vyvoláva zvracanie a hnačky. Po vstrebaní pôsobí tlmivo na centrálny nervový systém.
Výskyt a rozšírenie
Poniklec slovenský rastie na suchých, kamenistých, výslnných svahoch, lúkach a pasienkoch, krovinách a vo svetlých lesoch. Preferuje vápencový a dolomitový podklad.
Na Slovensku sa poniklec slovenský vyskytuje v karpatskej oblasti roztrúsene po celom území, najmä vo vyšších polohách na strednom a východnom Slovensku, v nadmorských výškach od 350 až do 1000 m n. m.
Centrum výskytu (bez prechodných typov k P. subslavica) má v Krivánskej Malej Fatre a priľahlej časti Západných Beskýd, v Chočských vrchoch, Západných Tatrách (vrch Osobitá, skupina Sivého vrchu) a v severnej časti Nízkych Tatier. Okrem toho sa vyskytuje (spolu s P. subslavica) aj vo Veľkej Fatre, v okolí Slovenskej Ľupče, na Muránskej planine, v Slovenskom raji, Spišských kotlinách, Spišských vrchoch, Slovenskom rudohorí a v strednom Pohornádí. Jeho aktuálny výskyt je na 33 lokalitách.
Prvý raz bol opísaný v lokalite pri Kráľovej Lehote v Nízkych Tatrách. Hoci je západokarpatským endemitom, vyskytuje sa aj v Poľsku, konkrétne len v Západných Tatrách v doline Chocholowska.
Rozdiely medzi príbuznými druhmi
Na území Slovenska sa vyskytujú tri veľmi príbuzné druhy poniklecov: poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) a poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica). Kvitnú od marca do mája a rastú prevažne na skalách v trávovo-bylinných spoločenstvách, ale aj na výslnných trávnatých svahoch a lesných svetlinách. Tieto druhy sa okrem morfologických rozdielov odlišujú aj geograficky:
- Poniklec veľkokvetý je najteplomilnejší a vyskytuje sa v južných častiach Slovenska. Úkrojky lístkov má široké 2 - 6 mm.
- Poniklec slovenský je najchladnomilnejší a rozšírený je v severných častiach Slovenska. Úkrojky lístkov má široké 15 - 25 mm.
- Poniklec prostredný má úkrojky lístkov široké 7 - 12 mm a vyskytuje sa len na Slovensku, pričom pre územie Strážovských a Súľovských vrchov je typický práve jeho výskyt. Súľovské skaly sú aj miesto, odkiaľ bol tento druh opísaný.
Prízemné listy, podľa ktorých sa všetky tri druhy dobre spoznávajú, sa plne vyvíjajú až po odkvitnutí kvetov. Na niektorých lokalitách sa vyskytujú aj zmiešané populácie dvoch druhov, napríklad v Slovenskom raji, Strednom Pohornádí a Spišských kotlinách, kde prebieha introgresívna hybridizácia s druhom Pulsatilla subslavica.
| Druh ponikleca | Šírka úkrojkov lístkov | Geografický výskyt |
|---|---|---|
| Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) | 2 - 6 mm | Južné Slovensko |
| Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) | 15 - 25 mm | Severné Slovensko, Západné Karpaty |
| Poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica) | 7 - 12 mm | Slovensko (najmä Strážovské a Súľovské vrchy) |
Ochrana ponikleca slovenského
Poniklec slovenský je zaradený do zoznamu ohrozených druhov rastlín v kategórii EN (silne ohrozený taxón). Na území Slovenska sú všetky tri druhy (Pulsatilla grandis, P. slavica, P. subslavica) zaradené medzi chránené druhy európskeho významu. Spoločenská hodnota tejto vzácnej rastliny je približne 265 € (podľa Zbierky zákonov č. 170/2021 Z.z., príloha č. 3) až 400 €.
Hrozba pokuty by určite nemala byť jediným dôvodom, prečo by ste nemali zbierať ohrozené druhy rastlín, akou je aj poniklec slovenský. Tieto druhy majú v ekosystémoch dôležitú funkciu, a to aj preto, že v nich rastú a žijú iné rastliny a živočíchy. Návštevníci ich ničia trhaním a vykopávaním, no ohrozené sú aj zarastaním pôvodných areálov výskytu.
Pre ochranu poniklecov sa každoročne monitorujú vybrané lokality. Z pravidelných sledovaní jednotlivých lokalít sa sledujú trendy vývoja populácií a v prípade potreby, keď sa v dôsledku zarastania lokalít zmenšujú, navrhujú a vykonávajú tzv. manažmentové opatrenia. Na jeseň alebo na jar sa lokality presvetľujú odstraňovaním drevín a krovitého náletu a kosia sa.
tags: #poniklec #slovensky #vyskyt