Príbeh gréckeho boha Narcisa: Od veštby k ozvene a odkazu v mytológii
Antika je súhrnný názov pre grécky a rímsky starovek a jeho kultúru. Antická literatúra je najstaršou, súčasne veľmi významnou a svojím vplyvom dodnes pôsobiacou epochou v literárnej tvorbe Európy. Tematickým zdrojom tvorby bola mytológia, história a súčasnosť - život človeka. Grécke náboženstvo nebolo monoteistické ako väčšina dnešných. Starovekí Gréci uctievali pomerne veľké množstvo rôznych bohov a polobohov, pričom ich rodostrom bol prepracovaný do detailov. Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový výklad o jave či veci, ktorý človeka nabáda k premýšľaniu a nie je samozrejmý. Súbor mýtov sa nazýva mytológia či bájoslovie. Ľudia v mýtoch vyjadrujú svoje predstavy o pôvode sveta a vzniku života na Zemi, o prírodných úkazoch, o striedaní ročných období a podobne. Vo svojich predstavách pripisujú nevysvetliteľné javy bohom, polobohom a iným nadprirodzeným bytostiam. Ľud si mýtmi vysvetľuje aj vznik názvov krajín, morí, kvetov. Mýty sa tradovali z pokolenia na pokolenie.
Mýtus o Narcisovi: Veštba a osud
V najznámejšej verzii príbehu o Narcisovi, a to v Ovídiových Metamorfózach, na počiatku všetkého stojí veštba. Veštcom v tomto prípade bol bájny slepec Teiresias, ktorý svoj dar videnia nadobudol pri hádke Dia a Héry. Manželský pár z Olympu sa dohadoval o tom, kto má z lásky väčšiu rozkoš, či muži alebo ženy, pričom Zeus tvrdil, že ženy. Na rozsúdenie si prizvali Teireisia, ktorý predtým niesol aj ženské telo, a ten dal za pravdu Diovi. Héra sa nahnevala a Teireisia potrestala tým, že ho zbavila zraku. A keďže žiadny olympský boh nemohol odvrátiť kliatbu iného boha, Zeus sa rozhodol, že Teireisiovi dá do daru iný zrak, a tým bol zrak vnútorný. Prvou, ktorá mala zakúsiť slepcov jasnovid, bola krásna víla Liriopé, ktorá sa mala stať matkou krásneho syna Narcisa. Teiresias predpovedal, že Narcis sa dožije vysokého veku, ak nikdy neuvidí svoju vlastnú tvár.
Narcis, alebo Narkissos (grécky), Narcissus (latinsky), bol synom riečneho boha Kefísa a nymfy Liriopé. Bol považovaný za najkrajšieho muža na svete. Bol tak krásny, že ženy pri prvom pohľade na neho omdlievali. Narcis bol však nafúkaný a arogantný, odmietal lásku všetkých, ktorí sa doňho zamilovali. Často si myslel, že nikdy nikoho nenájde tak vyzerajúceho ani zaujímavého ako on. Ako plynul čas a chlapec skrásnel, prirodzene na seba pútal pozornosť žien, dievčat, víl, nejedna sa doňho zamilovala a on všetky rad-radom odmietal. Vždy z toho vyviazol bez rán a bolesti, na rozdiel od sklamaných nápadníčok.
Tragický osud nymfy Echo
Všetko sa zmenilo, keď sa doňho zamilovala nymfa Echo. Echo mala zvláštny osud. Kedysi dávno bývala veľmi uvravená. Raz však svojím nekonečným rozprávaním zdržala mocnú bohyňu Héru od veľmi dôležitej úlohy. Echo sa previnila voči bohyni Hére tým, že pred ňou ochraňovala zálety jej manžela boha Dia. Počas nich slovne zabávala Héru. Keď Héra sprisahanie odhalila, nahnevala sa a mladé uvravené dievča zakliala tak, že od tej doby nevedelo samo od seba prehovoriť. Vedelo len opakovať posledné slová po iných. Echo sa stala ozvenou.
Keď raz v lese, kde žila, stretla krásneho Narcisa, okamžite k nemu zahorela láskou. No nedokázala sa mu prihovoriť. Pri love sa vzdialil od družiny a zamotal sa do húštiny a Echo, ktorá k nemu okamžite zahorela citom, sa mu vrhla na pomoc. Pokúsil sa ju požiadať o cestu z lesa, ale iba zopakovala posledné slová, ktoré povedal. Narcis o ňu nestál, pohrdol ňou a navyše ju nechal samotnú a neschopnú vyjadriť k nemu svoje city. Spôsobil jej nesmierne utrpenie a žiaľ. Echo sa z lásky utrápila, pomaly sa strácala, až z nej ostal len hlas ozývajúci sa horou a lesom.
Echo a Narcissus: Príbeh muža, ktorý sa zamiloval do seba - Grécka mytológia v komiksoch
Narcisov trest a smrť
Bohovia to nenechali len tak a rozhodli sa potrestať Narcisa tým, že sa zamiloval do vlastného obrazu. V najznámejšej verzii príbehu, presne tak, ako bolo predpovedané a ako tento príbeh všetci poznáme, Narcis pri pití vody z čistého prameňa zazrie na hladine obraz krásneho chlapca, do ktorého sa v okamihu zamiluje a zahorí preňho celou svojou bytosťou. Narcissus konečne prišiel do malého kaluže vody a sklonil sa piť, ale vo vode spozoroval odraz najkrajšej tváre, akú kedy videl. Pokúša sa dotknúť mladíka, ktorého pred sebou vidí na vodnej hladine, pokúša sa ho pobozkať a objať, no nejde to, na svoju lásku nikdy nedočiahne, nikdy ju nemôže pobozkať. On sa stal tak zakorenený na zemi vedľa vody, že jeho nohy sa nakoniec stali zasadené do zeme a on vyrastal do narcisu.
Keď s ľútosťou zvolá: „Ach, môj chlapec milovaný!“, úbohá Echo, ktorá cíti presne to isté, čo Narcis, si len vzdychne, nedokáže sama nič povedať ani vykonať. Žltý kvietok narcis sa spojil s jeho smrťou. Iné verzie mýtu uvádzajú, že Narcis zomiera vlastnou rukou, prípadne sa utopí v jazere, v ktorého odraze obdivoval svoju krásu. Málokto však vie, že pre mladého Narcisa bolo zahľadenie sa do vlastnej podoby osudom a zároveň trestom.
Narcizmus a jeho odkaz
Narcizmus alebo sebaláska je patologický stav charakterizovaný nadmerným záujmom o vlastnú osobu, nazvaný podľa Narcisa. Tvrdí sa, že človek, ktorý nemá rád seba, nemôže mať rád ani ostatných. Avšak pre ,,narcisa“ to neplatí. Títo ľudia majú problém, že v odraze vidia iba seba a rady na nich často neplatia, pretože ich nevedia prijať. Hoci náš novodobý každodenný jazyk nemôžeme nazvať sakrálnym, aj tak sa v ňom skrývajú slová, ktorých hlboký význam nás nabáda, aby sme nezabudli, že cesta k Hviezdam je v nás a vedie skrz sebapoznanie a odhaľovanie tajomstiev prírody.
Narcisové kvety sú rod jarných kvetov, známy svojimi jasne žltými alebo bielymi kvetmi. Sú populárne v záhradách a symbolizujú obnovu a nádej. Rastliny Narcissus majú trúbkovité kvety, dlhé úzke listy a cibule rastúce pod zemou. Väčšina odrôd kvitne na začiatku jari a je jednoduché sa o ne starať. Sadia sa do dobre odvodnenej pôdy na jeseň a potrebujú pravidelnú zálievku, ale vyhnite sa premočenej pôde. Darí sa im na plnom alebo čiastočnom slnku a zvyčajne sa vracajú každý rok s minimálnou starostlivosťou. Narcisové kvety boli zobrazované v mýtoch, umení a literatúre po stáročia.
Frazeológia a grécke mýty
Frazeologická jednotka je ustálené slovné spojenie s obrazným významom. Grécke mýty nám zanechali bohaté dedičstvo aj vo frazeológii:
- Pandorina skrinka - symbol zhubného daru a pôsobiska zla. Otvoriť Pandorinu skrinku znamená priviesť zlo, chorobu, biedu, útrapy.
- Tej najkrajšej - odkazuje na Parisovu voľbu, ktorá viedla k Trójskej vojne.
- Sizyfovská práca - ťažká a namáhaná práca, ktorá je úplne zbytočná.
- Achillova päta - ľahko zraniteľné miesto.
- Nosiť sovy do Atén - robiť niečo, čo je zbytočné, neefektívne.
- Danajský dar - dar prinášajúci nešťastie, skazu, ľstivosť.
- Pygmalionova nevesta - odkazuje na sochára, ktorý sa zamiloval do vlastnej sochy.