Rakytník rešetliakový: Pestovanie, využitie a zdravotné benefity superpotraviny
Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) sa teší rok čo rok väčšej obľube medzi záhradkármi na Slovensku. Táto nenáročná, ale mimoriadne liečivá rastlina ponúka bohaté plody plné vitamínu C, antioxidantov a omega mastných kyselin. Rakytník si ľahko vypestujete doma na záhrade alebo si výrobky z neho môžete kúpiť v lekárňach či bioobchodoch. Táto liečivá rastlina vám pomôže pri chrípke, vysokom krvnom tlaku a ak ju budete pravidelne užívať, poďakujú sa vám aj vaše vlasy a pokožka.
Rakytník je ker s liečivými plodmi, ktorý sa vyskytuje v horských, ale aj v piesočnatých a štrkovitých oblastiach. Je odolný voči chladu a nepriaznivým podmienkam, a preto je nenáročný na pestovanie. Táto liečivá rastlina sa užíva už stáročia na liečbu rôznych zdravotných problémov. V tradičnej medicíne Tibetu a Číny sa od nepamäti používa na liečbu tráviacich a kožných problémov, kašľa, ako aj popálenín a rán. Rakytník je skutočnou superpotravinou prospešnou pre ľudské telo.
Čo je rakytník a prečo je taký dobrý pre zdravie?
Existuje 7 druhov rakytníka, no ten, ktorý sa na Slovensku pestuje a užíva najčastejšie, je rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides). Je to plodonosný ker pochádzajúci pôvodne zo Strednej Ázie a severozápadnej Európy. Listy rakytníka sú sivo-zelené a jeho rôzne druhy môžu mať žlté, oranžové, červené alebo dokonca biele plody. Plody rakytníka rešetliakového sú zväčša najskôr zelené a po dozretí oranžové alebo oranžovo-žlté. Plody sú bobuľovitého tvaru a podobajú sa na jarabinu. Rozvetvený ker môže dorásť až do výšky 4 metrov.
Výživová hodnota rakytníka
Plody rakytníka sú bohaté na vitamín C, A, vitamíny B (B1, B2, B6 a B9), ako aj vitamíny D, E, K, P a F. Rakytník obsahuje aj stopové prvky, organické kyseliny a minerály, ako sú vápnik, horčík, fosfor, draslík, železo, nenasýtené mastné kyseliny, betakarotén, silice, triesloviny, flavonoidy, cholín, kyselinu jablčnú, kyselinu vínnu a betaín. Táto zázračná rastlina obsahuje viac vitamínu C než pomaranče. V 100 g rakytníka je až 400 mg vitamínu C (odporúčaná denná dávka je 100 mg), pričom 100 g pomaranča obsahuje 53 mg vitamínu C. Rakytník má antioxidačné, protizápalové a čistiace vlastnosti. Okrem toho priaznivo pôsobí na posilnenie imunitného systému a je cytoprotektívny, teda má schopnosť ochraňovať bunky.
100 g plodov rakytníka má 52 kcal, 8 g sacharidov, 6 g tukov, 2 g bielkovín a 3 g vlákniny.
Rakytník patrí medzi rastliny s najväčšou výživovou hodnotou na svete. Je doslova nabitý vitamínmi, minerálmi a množstvom ďalších prospešných látok. Jeho úžasné liečivé účinky mnohým odstránili dlhodobé zdravotné problémy. O rastlinu je preto čoraz väčší záujem po celej krajine.
Účinky rakytníka: S čím všetkým dokáže pomôcť?
Zázračný rakytník plný vitamínov a minerálov priaznivo vplýva na rôzne orgány a celkové zdravie, no stále je potrebné dôkladnejšie skúmanie jednotlivých účinkov. Ako prevencia rôznych chorôb je skvelý, ale pri zdravotných problémoch vždy navštívte lekára. Informácie v tomto článku nenahrádzajú odborné lekárske poradenstvo. Odporúčame, aby ste sa pred začatím akejkoľvek liečby poradili so svojím lekárom a riadili sa jeho pokynmi.
Kardiovaskulárne ochorenia
Vďaka vysokému obsahu vitamínu C je rakytník prospešný pre zdravie srdca a pri pravidelnej konzumácii môže znížiť riziko kardiovaskulárnych ochorení. Jeho antioxidačné a protizápalové vlastnosti, ako aj bohaté zloženie a schopnosť chrániť bunky ľudského organizmu môžu pomôcť predísť rôznym ochoreniam vrátane tých kardiovaskulárnych. Okrem toho látky obsiahnuté v rakytníku pomáhajú zabrániť vstrebávaniu „nezdravého“ LDL cholesterolu, a tým chrániť cievy a uľahčovať prietok krvi. Pravidelné užívanie rakytníka tiež môže pomôcť znížiť krvný tlak u ľudí trpiacich hypertenziou.
Kožné problémy
Rakytníkový olej je bohatý na mastné kyseliny, a preto je jedným z najlepších produktov na ochranu pokožky pred UV žiarením a spálením. To však neznamená, že môže plne nahradiť krémy na opaľovanie s dostatočne vysokým SPF. Rakytník je tiež vhodným prostriedkom na prevenciu dermatologických problémov, ako je akné, dermatitída a ekzém. Môže tiež pomôcť pri suchej a šupinatej koži. Vitamíny obsiahnuté v rakytníku, a to najmä C a E, môžu pomôcť pri hojení nekrvácavých rán, jazvách a menších popáleninách. Vďaka obsahu vitamínov, nenasýtených mastných kyselín, antioxidačným vlastnostiam a schopnosti ochraňovať bunky sa rakytník pridáva aj do rôznych produktov proti vráskam. Rakytníkové masti regenerujú tkanivá v prípadoch omrzlín a popálenín.
Oslabený imunitný systém
Keďže je bohatý na antioxidanty, rakytník chráni telo pred voľnými radikálmi a posilňuje tak imunitný systém. Vitamíny a flavonoidy v rakytníku môžu pomôcť chrániť pred rôznymi chorobami mikrobiálneho pôvodu. Dokonca sa ukázalo, že dlhodobé užívanie rakytníkového oleja môže ľudský organizmus chrániť nielen pred ochoreniami ako chrípka, nádcha či herpes, ale dokonca môže pomôcť telo ochraňovať aj pred HIV vírusom.
Tráviace ťažkosti
Rakytník obsahuje omega-7 kyseliny, ktoré pomáhajú hydratovať sliznicu tráviaceho traktu, čo pomáha predchádzať vzniku žalúdočných vredov. Živiny a vitamíny tiež pomáhajú zmierniť bolesť a urýchliť proces hojenia pri tráviacich problémoch. Protizápalové účinky rakytníka pomáhajú pri tráviacich ťažkostiach spojených práve so zápalom. Liečivý rakytník pomáha posilňovať bunky vnútornej vrstvy žalúdka, pažeráka a čriev. Preto môže zamedziť a pomôcť nielen pri vredoch, ale aj gastroezofágovom refluxe spojenom s pálením záhy.
Cukrovka
Užívanie rakytníka môže pomôcť udržiavať zdravé hladiny cukru v krvi a predísť tak cukrovke. Rovnako môže zvýšiť sekréciu inzulínu, a tým tiež znížiť riziko cukrovky typu 2.
Poškodenie pečene
Vitamíny, zdravé tuky a schopnosť rakytníka chrániť bunky prispievajú k regenerácii pečene. Dokonca aj u pacientov s vážnejšími poškodeniami pečene, ako napríklad s cirhózou, sa krvné výsledky zobrazujúce stav pečene zlepšili po 6-mesačnom užívaní rakytníka.
Rakovina
Kvercetín je flavonoid obsiahnutý v rakytníku, ktorý pomáha ničiť rakovinové bunky. Antioxidanty, protizápalové vlastnosti rakytníka, ako aj jeho schopnosť chrániť zdravé bunky sú dôležitými v boji proti rakovine. Práve schopnosť chrániť zdravé bunky organizmu je pri rakovine podstatná - mnoho onkologických pacientov prechádza chemoterapiou a rádioterapiou, ktoré ničia nielen rakovinové, ale aj zdravé ľudské bunky.
Menopauza
Pre ženy, ktoré prechádzajú menopauzou alebo ňou už prešli, no stále pociťujú nepríjemné príznaky, môže byť rakytník záchranou. Najmä ženy trpiace vaginálnou suchosťou, návalmi tepla a zníženou energiou, by mali uvažovať nad dlhodobým užívaním rakytníka. Ochrana buniek a fytoestrogény, ktoré pôsobia podobne ako ženský hormón estrogén, môžu uľaviť nepríjemným príznakom menopauzy najmä u žien, ktoré nemôžu alebo nechcú užívať estrogén.
Suché oči
Užívanie rakytníka môže mať priaznivý vplyv na pohodlie očí, a to najmä, ak trpíte suchými, páliacimi a začervenanými očami. Betakarotén a vitamín A v rakytníku napomáhajú zdraviu očí, priaznivo pôsobia na zrak aj proti suchosti očí. Antioxidanty a protizápalové účinky rakytníka sú dôležité pri očných ochoreniach a zápaloch. Keďže rakytník môže pomôcť pri suchosti slizníc, je vhodný aj pre pacientov trpiacich Sjögrenovým syndrómom, čo je autoimúnne ochorenie sprevádzané suchými ústami aj očami.
Neurologické ochorenia
Rakytník môže vďaka schopnosti ochrany buniek mozgu aj celého nervového systému pomôcť predchádzať rôznym chorobám spojeným s nervovou sústavou. Medzi tieto ochorenia patrí depresia, Alzheimerova choroba či schizofrénia. Užívanie rakytníka môže pomôcť aj pri chronickom strese a celkovo upokojiť, ako aj zlepšiť náladu. Rakytník môže mať dokonca aj neuroprotektívny efekt (ochrana nervov) pri pacientoch trpiacich epilepsiou vyvolanou nadmerným príjmom železa.
Ochorenia kostí
Vápnik, horčík, draslík, vitamín D a ďalšie minerály a vitamíny, ktoré rakytník obsahuje, sú dôležité pre správnu hustotu a zdravie kostí a kĺbov. Jeho antioxidačné a protizápalové účinky pomáhajú pri zápalových ochoreniach kostí, vďaka čomu rakytník môže pomôcť aj pri bolesti spôsobenej reumou.
Slabé vlasy
Lecitín, ktorý sa v malom množstve nachádza aj v rakytníku, podporuje regeneráciu vlasov a pomáha zbaviť sa nadbytočnej mastnoty. Rakytník pomáha vlasy vyživovať, obnovovať ich elasticitu a dodáva im vitamíny, vďaka čomu sú zdravšie a rastú rýchlejšie. Rakytník je tiež dobre známy a vysoko cenený produkt v kozmetike vďaka svojim pozitívnym účinkom na pokožku a vlasy.
Nežiaduce účinky rakytníka: Kedy ho radšej neužívať?
Hoci má rakytník pre telo veľa výhod, mal by sa konzumovať s mierou a iba po porade s lekárom. Rakytník a prípravky z neho sa neodporúčajú v nasledovných prípadoch:
- bezprostredne po operácii alebo ak užívate lieky na riedenie krvi, pretože rakytník môže spomaliť proces zrážania krvi;
- ak trpíte nízkym krvným tlakom;
- ak užívate lieky na zníženie cukru v krvi;
- ak sa vám po priložení na pokožku objaví vyrážka alebo opuchnutie;
- ak ste tehotná alebo dojčíte, poraďte sa o užívaní rakytníka s lekárom - neexistuje totiž dostatok dôkazov o priaznivých alebo, naopak, negatívnych účinkoch rakytníka počas tehotenstva a dojčenia, pričom rôzne zdroje sa v názoroch rozchádzajú.
Pestovanie rakytníka doma
Pestovanie rakytníka rešetliakového nie je zložité, stačí poznať jeho základné potreby. Ide o nenáročný a odolný ker, ktorý sa výborne uplatní ako úžitková aj dekoratívna drevina v záhradách či na menších pozemkoch. Darí sa mu aj v zimných záhradách alebo na balkónoch. Vďaka niekoľkým jednoduchým krokom je pestovanie rakytníka vhodné aj pre začiatočníkov.
Výber odrody a sadenice
Prvým dobrým predpokladom na pestovanie rakytníka je vhodná voľba odrody. Odrody rakytníka sú rôzne a líšia sa nie len chuťou plodov, ale aj všeobecnou veľkosťou kra. V prípade, že si kúpime rastlinu od neznámeho zdroja a nevieme, kde bola sadenica vypestovaná, jej kúpu by sme mali zvážiť. Sadenice odporúčame kupovať v plastových baloch či kontajneroch. Vo všeobecnosti sa predávajú rastliny vo veku 2-3 roky. Rakytník je ovocný ker, ktorého špecifikom je práve doba plodnosti. Nezačína plodiť skôr ako od troch rokov, v niektorých prípadoch až od šiestich.
Kde rastie rakytník - Stanovište a pôda
Rakytník je nenáročná rastlina, ktorú sa vám podarí vypestovať v podstate kdekoľvek. Základom úspešného pestovania je správne umiestnenie rastliny. Najskôr sa treba rozhodnúť, či budete rakytník pestovať na záhrade vo voľnej pôde, alebo v kvetináči na balkóne. Ideálne je preň slnečné prostredie či polotieň a nie príliš vlhká pôda. Vo všeobecnosti rakytník obľubuje slnečné stanoviská, ľahko sa prispôsobí rôznym druhom pôdy. Najlepšie sa mu však darí v ľahkých, piesočnatých a dobre priepustných pôdach. Najlepšie sa mu darí v pôde s pH 6 - 7, ale zvládne aj pH 5,5 - 8,3. Preferuje piesočnato-hlinitú pôdu s vysokým obsahom organických látok. Umiestňujeme na slnečné stanovisko, najlepšie do záveternej strany z dôvodu možnosti opadania plodov. Rakytník sadíme do voľnej zeme najmä z dôvodu rozľahlého koreňového systému.
Kedy sadiť rakytník a ako ho pestovať?
Rakytník môžete zasadiť v podstate hocikedy, no ideálne je sadenie mimo zimy a horúcich letných dní. Väčšinou sa sadí medzi marcom a novembrom. Najvhodnejší čas na výsadbu býva obdobie od marca do apríla - po rozmrznutí pôdy, ale ešte pred vyrašením listov. Ak si kúpite semienka, môžete ich uchovať až 3 roky. Najprv ich zasaďte do malých nádob, pravidelne ich polievajte a pridať môžete aj kompost. V kvetináči alebo nádobách ich môžete nechať až 1 - 2 roky, kým ich presuniete na ich stále miesto. Rakytník môžete sadiť aj z odrezkov, pričom po zhruba 2 mesiacoch by mal byť dostatočne silný na presun na stále miesto.
Rozmnožovanie a opeľovanie
Rakytník je dvojdomá cudzoopelivá rastlina, takže aby ste dokázali vypestovať plody, budete potrebovať samčiu aj samičiu rastlinu. Pri tomto ovocnom kre rozoznávame medzi samičími a samčími rastlinami, pričom obe sú nutne potrebné. Rakytník patrí medzi tzv. dvojdomé rastliny, každá rastlina tvorí po dosiahnutí dospelosti iba samčie alebo samičie kvety. Súčasne je vetroopelivá. Ak rakytník sadíte zo sadeničiek rovno na záhradu, uistite sa, že medzi ním a ostatnými rastlinami necháte dostatočné rozostupy, aspoň 2 metre. Rozstupy medzi rastlinami by mali byť 2 - 3 metre, pretože rakytník sa rýchlo rozrastá, najmä do šírky. Odporúčaná výsadbová vzdialenosť je 1 - 2 x 3 m. Samčí krík, opeľovač, by mal byť zasadený do 10 metrov od samičieho kríka. Na jednu samičiu rastlinu sa väčšinou sadia 2 alebo viac samčích, aby sa zaistilo úspešné opelenie. Samčí rakytník slúži na opelenie, samičí prináša úrodu. Výhodou je, že jeden samčí ker dokáže opeliť 5 - 7 samičích. Samčí rakytník má väčšie, guľaté a vystúpené púčiky so 6 - 8 šupinami. Po rozvinutí uvoľňujú peľ, ale nikdy netvoria plody. Samičí rakytník má menšie, oválne a k vetvičke pritisnuté púčiky s 2 šupinami. Kvet je nenápadný a bez peľníc. Po opelení z neho vyrastú typické oranžové bobule. Jozef Brezňan: „Moje samčeky majú veľké šištice 0,5 až 1 cm, samičky majú menšie asi 2-3 mm a majú tvar srdiečka. Ja mám 3 samcov na 16 samíc a nesťažuje si ani jedna strana. Samček je chúlostivejší, lepšie je mať jedného do rezervy, aj sa lepšie opelia.“ U nás sa najčastejšie pestujú odrody Leikora a Hergo - čo sú samičie rastliny a ako opeľovač, teda samčia rastlina, je odroda Polmix. V súčasnosti je vyšľachtených viacero nových odrôd. Vyznačujú sa najmä tým, že majú minimálne alebo nemajú vôbec žiadne otŕnenie.
Zálievka a hnojenie rakytníka
Rakytník po výsadbe pravidelne polievajte, kým sa zakorení. Zálievka je nutná tesne po jeho výsadbe a v nastávajúcich týždňoch. Mladé kríky zalievajte pravidelne, aby pôda nevyschla. Mladé rastliny, považujeme aj 2-3 ročné sadenice, vyžadujú dostatočnú zálievku - nemusí byť denná. Môžeme sa taktiež riadiť aj aktuálnym úhrnom zrážok či teplotou, ktorá vlhkosť pôdy podstatne ovplyvňuje. Je odolný voči suchu, takže po zakorení by si mal vystačiť iba s prírodnými zrážkami. V prípade starších rastlín zálievka nie je takmer nutná. Rakytník nepotrebuje hnojivo a zväčša ani sprej proti škodcom. S hnojivom si veľkú hlavu pri pestovaní rakytníka robiť nemusíme. Ak však chceme obohatiť nastávajúcu úrodu, je dobré vedieť, že práve fosfor je látka, ktorá rakytníku prospeje azda najviac. Najlepšie sa fosfor ujíma pri prvotnom sadení, kedy sa sadenica rakytníka rýchlo adaptuje na dané prostredie. Rakytník rešetliakový žije v symbióze s baktériami, ktoré viažu atmosférický dusík, čím zvyšuje úrodnosť pôdy. To znamená, že rakytník si nevyžaduje dusíkové hnojenie.
Rez a zimná ochrana
Ker zvyčajne netreba pravidelne zastrihávať, no ak uvidíte staré a mŕtve vetvičky, zbavte sa ich. Rakytník môže byť docela rozľahlý ker, pričom mnohí záhradkári na tento fakt vôbec nemyslia, prípadne si ho uvedomia až počas doby, kedy zavadzia či tieni iným rastlinám. Je dobré vedieť, že pri rakytníku vykonávame rez len do 3 ročného dreva, nikdy nezasahujeme do starších častí, ktoré sú pre rakytník nosné. Ak by sme rez vykonali do dreva staršieho ako 3 roky, rastlinu to môže ovplyvniť natoľko, že zapríčiníme jej úhyn. Letný rez v júli až auguste je vhodným doplnkom základného rezu v predjarí a začiatkom jari. Zimná ochrana je pre rakytník dôležitá, hoci znáša aj zimy na Slovensku. Pri jeho koreni môžeme rozložiť dostatok čečiny, slamy či iného separačného materiálu. Mrazy sa však môžu objaviť aj počas jarných mesiacov ako je apríl, ktoré sú veľmi nebezpečné. V týchto mesiacoch sa rakytník začína prebúdzať, listy pučia.
Choroby a škodcovia
Škodcovia predstavujú pre rakytník ochorenie, ktoré prichádza zvyčajne vo forme hubových ochorení. Druhú priečku zastávajú známe vošky, ktoré sa rýchlo premnožia a napadnú aj iné rastliny. V oboch prípadoch reaguje vhodným postrekom, pričom sa prísne riadime dávkovaním. Rakytník nie je náchylný na choroby ani škodcov.
Kedy rakytník dozrieva a kedy sa zbiera?
Rakytníku môže trvať 3 alebo viac rokov, kým začne rodiť plody. Plody dozrievajú od augusta do októbra. Podľa odrody sú oranžovo-žlté oválne plody pripravené na zber koncom augusta až do konca októbra, niektoré aj neskôr. Plody sú veľmi krehké a šťavnaté, preto sa zbierajú pomerne ťažko. Pri menšom množstve je najšetrnejší ručný zber - bobule odtrhávajte priamo z konárikov, najlepšie v rukaviciach. Pomôcť si môžete pinzetou alebo malými nožničkami, aby ste nepoškodili vetvičky. Tŕne rastliny môžu zber trochu skomplikovať, preto niektorí záhradkári nosia dlhé rukávy a rukavice. Ďalšou možnosťou je použitie záhradných nožníc, s ktorými odstrihnete celé strapce s bobuľami a doma ich oberiete. Pri väčšej úrode sa často využíva „mraziaca metóda“ - celé konáriky s plodmi sa odstrihnú, vložia do mrazničky a po zamrznutí sa bobule ľahko oklepú. Tento spôsob je rýchly, ale vždy odstrihnite maximálne tretinu konárov, aby sa rastlina mohla regenerovať. Nechať si môžete aj lístky rakytníka a uvariť si z nich čaj.
Ako skladovať a užívať rakytník?
Z rakytníka sa spracovávajú plody, kôra aj listy, no vo väčšine prípadov sa využívajú najmä bobuľovité plody. Môžete jesť aj čerstvé bobule, no tie majú kyslú chuť s horkými tónmi, čo nevyhovuje každému. Chuť je síce kyslejšia a kvôli šupke aj mierna trpká, viete si však dopomôcť pridaním medu alebo hrušky, ktorá zjemní a vyváži kyslú chuť. V chladničke vydržia len pár dní, preto, ak sa vám urodilo viac, ako chcete skonzumovať, rakytník môžete zamraziť. Keďže rakytník je rastlina odolná voči nízkym teplotám a plody si dokážu zachovať svoje vlastnosti aj pri teplote -40 °C, môžete ich pokojne zamraziť bez obáv, že by tým stratili vitamíny. Predtým, ako bobule rakytníka zamrazíte, vyhoďte plody, ktoré hnijú, rovnako aj listy a všetku špinu, ktorá v nich môže byť. Potom bobule umyte v chladnej vode a nechajte ich vyschnúť na kuchynskej papierovej utierke. Ak rakytník dáte do plastového vrecka a hneď zamrazíte, pravdepodobne z bobúľ vznikne jedna veľká hruda. Môžete ich skúsiť najprv rozložiť na papier na pečenie, zamraziť na 30 minút a potom presunúť do plastového alebo vákuového vrecka určeného do mrazničky. Vďaka tomu plody zamrznú samostatne namiesto spoločne vo forme hrudy. Mrazené plody rakytníka vydržia v mrazničke viac ako 1 rok. Sušenie: Očistené bobule rozložte na sito a sušte pri teplote 40 - 45 °C, aby sa zachoval vitamín C. Usušené plody skladujte na suchom a tmavom mieste, vydržia aj rok.
Odporúčané dávkovanie rakytníka
Odporúčaná denná dávka rakytníka závisí od zdravotného stavu, hmotnosti a ďalších faktorov. Všeobecne sa však odporúča zjesť 20 g čerstvého ovocia denne, 5 až 45 g lyofilizovaného ovocia denne, rakytníkovú šťavu užívajte v objeme 300 ml denne, extrakty z plodov alebo listov 500 - 2 000 mg denne, olej 2 000 - 5 000 mg denne. Rakytník môžete užívať dlhodobo, no niektoré zdroje uvádzajú maximálne 6 mesiacov. Preto sa pred užívaním poraďte s lekárom alebo lekárnikom.
Ako spracovať a pripraviť rakytník?
Plody rakytníka sa môžu konzumovať čerstvé, sušené, v kombinácii s medom, ako sirup, olej alebo ako čaj či vo forme tabliet. Môžete ho lisovať za studena, pripraviť si likér alebo bobule rakytníka použiť podobne ako bobuľovité ovocie v smoothie alebo koláčoch. Receptov z rakytníka je neúrekom a je len na vás, ktorý si vyberiete.
Rakytník s medom
Plody rakytníka dajte do nádoby a zalejte ich medom, kým nie je nádoba takmer plná. Správny pomer je pridať dva diely plodov rakytníka a jeden diel medu. Zmes nechajte macerovať približne 3 týždne, potom ju môžete konzumovať podľa potreby.
Rakytník s medom, aloe vera a cesnakom
Polovicu sklenenej zaváraninovej fľaše naplňte plodmi rakytníka, pridajte 100 ml gélu z aloe vera a 50 ml cesnakovej pasty. Všetky ingrediencie zalejte medom, kým nie je nádoba plná, dobre premiešajte a nechajte macerovať 2 - 3 týždne. Zmes skladujte v chladničke. Ak sa totiž neskladuje v chlade, začne kvasiť a nie je vhodná na konzumáciu. Zdravá zmes rakytníka s medom, aloe vera a cesnakom je skvelým receptom na posilnenie imunity, ako aj boľavé hrdlo a nachladnutie.
Rakytníkový čaj
Na čaj z čerstvých plodov potrebujete 2 polievkové lyžice roztlačených bobúľ a 500 ml vriacej vody. Nechajte všetko 10 minút lúhovať, potom tekutinu sceďte a rakytníkový čaj pite počas celého dňa. Čaj môžete pripraviť aj zo sušených plodov, pričom použite iba 1 lyžicu na rovnaké množstvo vody. Pridať môžete med a citrón podľa chuti. Z listkov môžete pripraviť chutný čaj, ktorý je len o niečo menej účinný ako plody, len ho neošklbte celý.
Rakytníkový sirup
V pomere 1 : 1 dajte do hrnca bobule rakytníka a vodu a priveďte k varu. Kým sa zmes varí, bobule v hrnci roztlačte. Na miernom ohni varte asi 25 minút, potom zmes preceďte a znova varte asi 20 minút. Podľa chuti pridajte med alebo cukor, nechajte ich v zmesi rozpustiť a potom hrniec odstavte z ohňa. Keď sirup vychladne, nalejte ho do čistej fľaše a skladujte v chladničke asi 3 týždne.
Rakytníkový olej
Pripravte si čerstvý roztlačený rakytník a olej podľa chuti. Môže byť olivový, slnečnicový, či makový alebo orechový. V pomere 1 : 1 v čistej sklenenej nádobe zalejte plody rakytníka s olejom ohriatym na 50 °C. Uzatvorenú nádobu skladujte na tmavom a suchom mieste asi 1 týždeň za občasného premiešania. Potom zmes preceďte cez gázu a znova skladujte na tmavom a suchom mieste, kde vám vydrží aj niekoľko mesiacov. Na výrobu rakytníkového oleja budete potrebovať len pár surovín, no výsledok stojí za to. Plody najskôr dôkladne umyte, osušte a rozmixujte. Rozmačkané bobule vložte do sklenenej nádoby a zalejte olivovým, slnečnicovým alebo ľanovým olejom tak, aby boli úplne ponorené. Nádobu uzavrite a nechajte lúhovať 3 - 4 týždne na teplom a tmavom mieste, napríklad v špajzi. Občas ňou zatraste, aby sa olej premiešal. Po vylúhovaní zmes preceďte cez jemné sitko alebo plátno a olej prelejte do tmavej fľaštičky. Ak ho budete skladovať v chladničke, vydrží až jeden rok.
Rakytníkový džem
1 kg rakytníkových bobúľ zalejte troškou vody a varte do zmäknutia. Do zmesi potom pridajte 750 g cukru, 2 lyžičky kyseliny citrónovej a 100 g želírovacieho prípravku. Keď sa všetko prevarí a premieša, horúci džem nalejte do čistých sklenených nádob, poriadne uzatvorte a nechajte vychladnúť. Džem skladujte na chladnom mieste.
tags: #havelkarakytnik #jeho #pestovanie #a #vyuzitie