Brečtan (Hedera): Rozmnožovanie, pestovanie a zaujímavosti
Brečtan, latinsky
Dlhé konáre vyrastajú buď rodivými, alebo sterilnými výhonkami, ktoré sa odlišujú tvarom listov. Všetky listy sú dlhostopkaté, striedavé, celistvookrajové a lesklo zelené. Na sterilných výhonkoch a na kmeni sú listy srdcovité, zväčša 3-5 laločnaté s belavou žilnatinou. Kvitnúce konáriky majú listy vajcovité až kopijovité.
Brečtan je cenený pre svoje atraktívne, lesklé, vždyzelené listy, ktoré môžu byť tmavozelené, pestrofarebné, s bielymi alebo žltými škvrnami. Jeho všestranné využitie sa spája aj s ochranou muriva pred vyššou vlhkosťou.
Druhy brečtanu
Hoci sa najčastejšie stretávame s brečtanom popínavým, existuje aj mnoho ďalších zaujímavých druhov a kultivarov:
- Hedera helix (brečtan popínavý): Najbežnejší druh, ktorý sa často používa na pokrytie stien alebo pôdy. Je veľmi odolný a výborne prispôsobený na naše klimatické podmienky.
- Hedera helix 'Wonder': Nenáročná a obľúbená izbová popínavá rastlina s lesklými, tmavozelenými listami a typickými lalokmi.
- Hedera helix 'Variegata': Tento kultivar má listy s bielymi alebo žltými okrajmi, ktoré dodávajú rastline pestrejší vzhľad.
- Hedera hibernica (írsky brečtan): Svojimi vlastnosťami a tvarom listov je podobný brečtanu popínavému, no má menej výraznú žilnatinu listov.
- Hedera colchica (brečtan kolchický): Charakteristický tvarom lesklých listov oválneho tvaru bez výrazných lalokov. Jeho listy patria k najväčším spomedzi všetkých druhov. Pochádza z blízkeho a stredného východu a je tiež známy pod názvom perzský brečtan.
- Hedera canariensis (kanársky brečtan): Prirodzene sa vyskytuje na Kanárskych ostrovoch a v Severnej Afrike a oproti iným druhom sa vyznačuje rýchlejším rastom. Jeho lesklé listy majú štandardný tvar, no sú väčšie a veľmi dobre zapĺňajú priestor.
- Japonský brečtan (Hedera rhombea): Pochádza z Východnej Ázie a je charakteristický listami v tvare diamantu. Od iných druhov brečtanu sa odlišuje aj menším vzrastom, dorastá len do 10 m.
- Brečtan Pastuchov (Hedera pastuchovii): Pochádza z oblasti Kaukazu a stredného východu. Vyznačuje sa úzkymi listami a tým, že uprednostňuje rast do výšky.
- Alžírsky brečtan (Hedera algeriensis): Charakteristický veľkými listami s výraznými bočnými lalokmi a červenkastými stonkami.
Rozmnožovanie brečtanu
Brečtan sa rozmnožuje celkom jednoducho, najmä vegetatívne, pomocou odrezkov z materskej rastliny. Odrezky sa odoberajú z koncových výhonkov, ktoré ešte nie sú zdrevnatelé, vtedy najlepšie zakoreňujú. Brečtan zakorení kedykoľvek v priebehu roka, no ideálnym obdobím na zakoreňovanie vždyzelených rastlín je jar alebo júl.
Na rozmnožovanie sú vhodné mladé, koncové výhonky s listami, ktoré by mali byť zdravé a zelené. Jednotlivé výhonky je možné nakrátiť na väčší počet menších odrezkov s dĺžkou cca. 5 - 10 cm, pričom odstránime listy zo spodnej časti odrezku a necháme ho s jedným až dvoma listami.
množenie ovocných kríkov odrezkami a acylpyrin
Na výsadbu odrezkov používame bežný záhradnícky substrát, prípadne výživnú pôdu s kompostom. Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu (zvýšime tak pravdepodobnosť prijatia), zapichneme (3 cm) do substrátu (hrubšou časťou dolu) a zalejeme. Takto vysadený odrezok umiestnime do polotieňa a pôdu udržujeme vlhkú. Dôležité je udržiavať substrát vlhký a zabezpečiť aj vzdušnú vlhkosť okolo zakoreňujúceho sa výhonku. Odporúča sa aj čiastočné zatienenie. Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch, pričom je normálne, ak listy z odrezkov po čase opadnú.
Brečtan sa môže sadiť aj priamo zo semienka, v prípade výsadby zo semienka je najvhodnejším termínom sadenia jeseň.
Pestovanie brečtanu
Pestovanie brečtanu nie je vďaka jeho odolnosti a prispôsobivosti náročné, takže s trochou starostlivosti ho môže mať v záhrade každý. Brečtan je odolná a pestovateľsky nenáročná popínavá rastlina, ktorá sa dokáže prispôsobiť rôznym podmienkam. Táto stálozelená, popínavá drevina je odolná voči nízkym teplotám, nedostatku svetla, drsnému zaobchádzaniu, miernemu suchu i voči väčšine škodcov.
Umiestnenie a svetlo
Brečtan najviac prosperuje na polotienistom až tienistom stanovisku s priepustnou pôdou, no vie sa prispôsobiť aj slnečnej polohe. Ak má váš brečtan tmavé, prevažne zelené listy, tak jeho nároky na svetlo nebudú vysoké a bohato sa uspokojí s tienistými a polotienistými miestami. Jeho schopnosť rásť aj v tieni sa v záhradách často využíva na zaplnenie tienistého priestoru prípadne pokrytie plôch, na ktorých by iné rastliny neprosperovali. Svetlo nesmie byť priame, pretože by „vyšťavilo“ rastlinu a časom spálilo. Priame slnečné svetlo môže spôsobiť popáleniny na listoch, najmä u citlivejších kultivarov s pestrofarebnými listami.
Pôda a substrát
Brečtanu sa bude najlepšie dariť v priepustnej pôde, s neutrálnou až mierne zásaditou reakciou, no dokáže sa prispôsobiť aj kyslejším podmienkam. Brečtany nepotrebujú byť udržiavané v extra kvalitných substrátoch a na ich udržiavanie pokojne postačia rašelinové alebo ílovité pôdy strednej kvality, do ktorých môžete zamiešať piesok. Ideálna zemina má vysoký obsah minerálnych látok, je vlhká a bohatá na humus.
Zálievka a vlhkosť
Brečtan preferuje mierne vlhkú pôdu, ale nesmie byť premočená. Polievajte ho pravidelne, aby bola pôda rovnomerne vlhká, ale medzi zalievaním nechajte vrchnú vrstvu pôdy mierne preschnúť. V letných mesiacoch je potrebné polievať častejšie, v zime zálievku obmedzte. Brečtanu vyhovuje vlhké tienisté prostredie. Vyššiu vzdušnú vlhkosť má rád, no zvládne aj bežné podmienky bytu. Pravidelné rosenie môže pomôcť udržať listy zdravé, najmä v suchších zimných mesiacoch.
Teplota
Brečtan prosperuje pri teplotách medzi 10-18°C, ale dokáže sa prispôsobiť aj mierne teplejším podmienkam. Je odolná voči chladu, čo ju robí vhodnou aj pre vonkajšie pestovanie v miernych klimatických podmienkach. Teplotná odolnosť brečtanu závisí od konkrétneho druhu, no vo všeobecnosti je dobre odolný proti silným zimným mrazom, pričom ostáva neustále zelený, prípadne mení farbu do bordových odtieňov. Nevyhovujú mu však letné horúčavy v kombinácii s priamym slnkom, kedy spomaľuje svoj rast a môže dočasne ovädnúť.
Hnojenie
Hnojenie brečtanu nie je nevyhnutné, no prispieva k bujnejšiemu rastu. Počas vegetačného obdobia (jar a leto) hnojte Hederu každé 4-6 týždňov slabým roztokom hnojiva pre izbové rastliny. Hnojivo by malo obsahovať vyvážený pomer dusíka, fosforu a draslíka, aby podporilo zdravý rast a udržanie farby listov. V lete, kedy je ker aktívnejší, sa hnojí raz za 2 týždne.
Presádzanie a rez
Brečtan by sa mala presádzať každé 2-3 roky, alebo keď rastlina prerastie svoj kvetináč. Najlepšie je to urobiť na jar. Používajte dobre priepustnú pôdu, ktorá obsahuje rašelinu, perlit a kompost. Rez brečtanu vykonávame na jar. Pri zmladzovacom reze skracujeme všetky výhony na jeden meter nad povrch pôdy. Následne dochádza k rýchlemu rastu. Veľmi dobre znáša rez a tvarovanie. Výchovné aj tvarovacie strihanie je nutnosťou.
V prvých rokoch rastie pomaly, potom sa rýchlo rozrastie. Ideálnym obdobím na strihanie brečtanu je skorá jar - teda obdobie vegetačného pokoja, keď už však nehrozia tuhé mrazy.
Použitie brečtanu
Brečtan je vždyzelená popínavá rastlina, ktorá má v okrasnej záhrade všestranné využitie. V okrasných záhradách sa brečtan pestuje na zakrytie nevzhľadných múrov, ktoré celé porastie. Môžete ho nechať rásť popri pergole a vytvoriť tak zaujímavé zákutie, napríklad aj v kombinácii s inou, kvitnúcou rastlinou. Pestuje sa aj ako pôdopokryvná rastlina. Patrí medzi osvedčených čističov vzduchu. V niektorých oblastiach sa zvykne nechať obrásť brečtanom celý murovaný dom, alebo aspoň niektorá zo stien.
Výhodou je prirodzená izolácia, v zime pomáha zadržiavať teplo, v lete zabezpečuje príjemnú klímu. Hustý brečtanový porast na stene domu má vplyv aj na udržiavanie teploty v budove, čím prispieva k zníženiu nákladov na energie. Tiež slúži ako vynikajúca izolácia proti hluku. Proti takémuto riešeniu sú výhrady o tom, že brečtan svojimi korienkami narúša fasádu a murivo, hlavne pri starších budovách. Tiež sa v ňom môže ukrývať veľa hmyzu a drobných živočíchov.
V posledných rokoch sa stal brečtan veľmi obľúbenou súčasťou okrasných kvetináčov. Najlepšie sa hodí k previsnutým rastlinám, medzi ktorých kvety sa rád prepletá. Pri výsadbe je dôležité starostlivo vyberať rastliny, ktoré do jedného kvetináča s brečtanom vysadíme. Mali by to byť druhy, ktoré tiež preferujú skôr polotieň, kyslé pH pôdy a miernu zálievku. Pestovanie brečtanu v byte vyžaduje podobné pravidlá ako vonku - do kvetináča dáme rašelinový substrát, zálievka je skôr mierna, stanovište s dostatkom rozptýleného svetla.
Kvitnutie a plody
Brečtan popínavý kvitne v septembri až v októbri. Na koncoch rodivých výhonkov sa vytvárajú polguľovité okolíky žltozelených kvetov. Kvety brečtanu sú drobné, majú zelenožltú farbu a produkujú veľké množstvo nektáru, ktorý láka opeľovače, a preto sa považuje za cennú medonosnú rastlinu. Plody sú 3 až 7 - semenné modré bobule, ktoré dozrievajú až v nasledujúcom roku. Plodom je bobuľa, ktorá dozrieva na jar.
Jedovatosť a liečivé účinky
Brečtan je rastlina "dvoch tvárí" - hovorí sa o ňom totiž, že je liečivý aj jedovatý. Rastlina je mierne jedovatá. Najviac jedovaté sú práve bobule, vyvolávajú nepríjemné hnačky a môžu ohroziť človeka aj na živote. Medzi mierne jedovaté časti brečtanu popínavého patria najmä bobule (plody), no v menšej miere aj stonky a listy, ktoré dokážu po požití spôsobiť nevoľnosť a po kontakte s pokožkou vyvolať podráždenie. Ide však len o mierne toxické účinky, ktoré nie sú veľmi nebezpečné. Brečtan je jedovatá rastlina pre ľudí a domáce zvieratá. Obsahuje saponíny, ktoré môžu pri požití spôsobiť nevoľnosť, vracanie, hnačku a podráždenie slizníc. Pre človeka nie je smrteľne nebezpečný, pokiaľ sa nejedná o alergika.
Na liečebné účely sa zbierajú listy (Folium hereraceae) a sušia sa v tenkých vrstvách aj na slnku a na dobre vetranom vzdušnom mieste. Droga si musí zachovať svoju pôvodnú farbu a horkú chuť. Droga obsahuje triesloviny, saponíny, glykozid hederín, organické kyseliny a jód. Účinné látky ovplyvňujú činnosť srdca a priepustnosť krvných ciev. Menšie dávky rozširujú cievy (silnejšie dávky ich zužujú) a spomaľujú srdcový tep. Výťažky z tejto rastliny môžeme nájsť dokonca v sirupoch proti kašľu.
tags: #hedara #kvet #rozmnozovanie