Pestovanie hlivy ustricovej na dreve: Komplexný sprievodca pre záhradkárov

Hliva ustricová je zdravá a v kuchyni aj veľmi všestranná huba. Pripravíte z nej polievku, guláš, omáčku, praženicu, ale napríklad aj sekanú. K úrode sa môžete dopracovať doma, a to viacerými spôsobmi. Jedným z nich je pestovanie hlivy na dreve, ktoré napodobňuje jej prirodzený rast v prírode.

Prečo pestovať hlivu na dreve?

Pestovanie hlivy na dreve je moderná metóda, ktorá je dostupná bez zbytočnej námahy a pomôcok. Hliva ustricová je drevokazná huba, ktorej popularita stále rastie. Platia pre ňu všetky dietetické a liečivé vlastnosti popísané všeobecne u drevokazných húb. Na extenzívne jednoduché záhradkárske pestovanie využijeme jej prírodný životný princíp, a to drevný parazitizmus. Výhodou je dlhodobé plodenie, dekoratívnosť húb na záhrade a takmer bezprácna likvidácia kmeňov alebo pňov listnatých stromov.

Výhody pestovania na dreve

• Prirodzený rast: Huba bude rásť na dreve tak, ako rastie voľne v prírode.
• Dlhodobá úroda: Úrodu vám bude prinášať niekoľko rokov. Mäkké drevo plodí 3 - 6 rokov, tvrdé drevo 5 - 10 rokov.
• Nízka údržba: Vyžaduje len miesto, kam drevo umiestnite a občasné polievanie v čase sucha.
• Všestranné využitie: Pestovanie hlivy na dreve nevyžaduje veľa miesta v záhrade, vlastnej úrody sa môžete dočkať dokonca aj v interiéri.

Nutričné a liečivé vlastnosti hlivy ustricovej

Hliva ustricová je vynikajúca v polievkach, ako príloha k mäsu, v omáčkach aj v rizote alebo s cestovinami. Jej pravidelné konzumovanie navyše prospieva zdraviu. Hliva ustricová obsahuje množstvo vitamínov a minerálov. Nachádzajú sa v nej vitamíny B, vitamín D, K, a C, fosfor, draslík, železo, meď a mangán, v menšom množstve tiež zinok, selén a horčík.

Najviac cenená je pre beta-D-glukán, ktorý podporuje správnu funkciu imunity. Z konzumného hľadiska je zaujímavá nutričná hodnota hlivy ustricovej. V priemere sa svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu. Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú vo forme nie celkom jednoducho stráviteľnej. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv ich spôsob kuchynskej úpravy, teda jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie.

Pozoruhodný je aj ich relatívne vysoký obsah minerálnych látok, čo je asi 10 % zo sušiny. Obsah cukrov je len 0,9-2 % na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu, a to len 45 kalórií na 100 g plodníc. Veľmi zaujímavý je obsah biologicky aktívnych látok, najmä vitamínu B2 a B12, menej vitamínu C, ďalej obsahuje kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú. Pozoruhodný je aj ich vplyv na odbúranie cholesterolu. Japonským vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok.

Výber dreva pre pestovanie hlivy

Ak ste sa rozhodli pestovať hlivu na pňoch a klátoch, budete potrebovať malé miestečko v záhrade. Vhodnými drevinami na pestovanie hlivy sú orech, buk, topoľ, osika aj breza. Naopak, nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny s výnimkou čerešne. Problémy by mohol robiť aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín.

Drevený klát by mal mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo. Dĺžka by mala byť od 50 do 80 cm. V prípade tvrdých drevín budete na prvú úrodu čakať dlhšie než pri mäkkých. Okrem správneho výberu dreviny je dôležité, aby drevo bolo zdravé a čerstvé, teda maximálne pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry. Niektoré zdroje hovoria, že drevo by ste mali po výrube nechať odležať tri mesiace, ale podľa odborníka je to mýtus.

Prehľad vhodných a nevhodných drevín

Metódy očkovania dreva sadbou hlivy

Spôsobov, ako naočkovať pník, je viacero. Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cezeň prerastať. Optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta, ale očkovať môžete aj od konca apríla, najneskôr do konca septembra. Najvýhodnejšie je očkovať v letnom období.

1. Kolíčková metóda

Pri modernej kolíčkovej metóde sa do dreva rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtajú otvory. Ich priemer by mal byť približne 8 mm (alebo 0,8 až 1 cm) a vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka, ktorý do otvoru zatlčiete. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú do otvoru tak, aby boli „utopené“. Potom sa zapečatia voskom, postačí aj ten z obyčajnej sviečky. Vosková zátka chráni podhubie pred vyschnutím a škodlivým hmyzom. Očkujte po celom povrchu dreva, teda aj na tej strane, ktorá sa nakoniec ocitne pod zemou. Obvykle sa vŕta do boku, cez kôru.

2. Očkovanie reznými plochami

Pri klátikovom spôsobe pestovania si zo stromových kmeňov hrubších ako 15-20 cm narežeme klátiky 20-30 cm dlhé. Klátiky podhubím očkujeme tak, že na ich hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubý kotúčik narezaného podhubia a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika naočkujeme podobne, prekryjeme a konce priklincujeme asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik môžeme spevniť bočným sklincovaním na styku rezných plôch. Na dno vreca nasypeme sadbu a na sadbu reznou plochou postavíme kmeň narezaný na kotúče a medzi každú reznú plochu dáme tenkú vrstvu sadby. Na hornú reznú plochu nasypeme sadbu a vrece uzavrieme. Kmene spojíme klinčekmi.

3. Očkovanie do zárezov alebo otvorov

Sadbou sa očkuje aj do zárezov (kmeň narežeme pílou do 1/3 a striedavo z jednej aj druhej strany kmeňa) alebo otvorov o priemere 12 - 15 mm vyvŕtaných po obvode kmeňa. Do obvodových otvorov natlačte sadbu a otvor zatrite štepárskym voskom alebo zalejte parafínom. Do zárezov natlačte sadbu a prekryte ich štepárskou páskou tak, aby nevysychala.

4. Očkovanie koreňov

Očkovať môžete aj klát vhodnej dreviny s koreňmi v zemi, ktorý zostal po výrube v teréne. Na očkovanie počkajte do konca apríla, najneskôr do konca septembra. Klát musí byť starý maximálne rok. V tomto prípade sa očkujú korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou.

Starostlivosť o naočkované drevo

Naočkované poleno vložte do igelitového vreca s približne pollitrom vody a zaviažte. Raz za dva týždne ho otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu. Klátiky uchovávajte v miestnosti so stabilnou teplotou najmenej 10 stupňov Celzia. Ideálne je chladnejšie obdobie, teda jeseň, zima i jar. Budete mať časový náskok niekoľko mesiacov, ktorý rozhodne o tom, kedy budete zberať prvú úrodu. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C.

Naočkované pne prekryjeme fóliou na udržanie vlhkosti a na fóliu nahádžeme zeminu, staré seno, alebo nejaký ľahko dostupný materiál ktorým zabránime prehriatiu pňa pri priamom slnečnom svetle. Podhubie prerastá najlepšie pri teplote okolo 20 až 25°C. Doba prerastania je 2 - 4 mesiace podľa vzdialenosti očkovacích miest a tvrdosti dreva. Do vyschnutého, starého alebo chorého dreva neočkujeme! Neočkujeme tiež do celkom čerstvo zrezaných stromov, z ktorých tečie miazga, pretože tá zabraňuje rastu mycélia.

Umiestnenie a úroda

Prerastené kmene vyberieme z vriec a zakopeme horizontálne (ležmo) do zeme tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom. Naočkovaný klátik zakopte do polovice do zeme. Trvalý kontakt so zeminou mu zabezpečí vlahu. Ideálne bude miesto, kde je tieň a vlhko, napríklad pod kríkom alebo na severnej strane pozemku. Niektorým pestovateľom sa osvedčilo aj pestovanie naležato - drevo len položia na zem.

V záhrade vyberte miesto chránené pred priamym slnečným žiarením a vetrom. Ak nemáte miesto v záhrade, použiť môžete aj kvetináč. V čase sucha ich občas môžete poliať. Prvú úrodu zvyčajne čakajte nasledujúci rok po naočkovaní. Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkove rodia 3 až 4 roky. Hliva ustricová prináša úrodu na jar a na jeseň, niekedy i po výraznejšom ochladení v lete a pri miernom priebehu zimy. Dozreté huby majú mierne zvinuté okraje, ktoré sa začali postupne narovnávať. Znamená to, že sa pripravujú na vypúšťanie výtrusov. Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka.

V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn. Dôležité je, aby okolitá pôda bola vlhká. Jej trávnatý povrch vytvára vhodnú mikroklímu.

tags: #hliva #ustricova #pestovanie #na #dreve

Populárne príspevky:

• Starostlivosť o fuksie
• História a chov francúzskeho buldočka
• Ako pestovať modricu
• ako sa starať o tamarišku
• Pestovanie stolového hrozna v záhrade