Pestovanie prosa: Starodávna obilnina pre moderné výzvy
Proso a cirok boli po stáročia veľmi dôležitými potravinami ľudí v polosuchom a tropickom podnebí Ázie a Afriky. Tieto obilniny sú stále hlavným zdrojom energie, bielkovín, vitamínov a minerálnych látok pre milióny najchudobnejších obyvateľov týchto regiónov a budú nimi naďalej aj v dohľadnej budúcnosti. Životne dôležité sú predovšetkým pre potravinovú bezpečnosť Afriky, kde tvoria polovicu celkovej obilninovej produkcie na tomto kontinente. Možno ich pestovať v drsnom prostredí, kde iné plodiny rastú horšie a dávajú malý výnos, v podmienkach limitovaných zdrojom vody a obvykle bez aplikácie akýchkoľvek hnojív, prevažne na malých farmách a zväčša pre vlastnú spotrebu. Konzumujú ich hlavne sociálne znevýhodnené skupiny, preto sa niekedy označujú ako „obilie chudobných“.
Proso patrí medzi najstaršie kultúrne plodiny a dlhý čas patrilo medzi základné potraviny aj na našom území. Jeho využívanie sa však postupne obmedzilo a nahradilo pšenicou a neskôr ražou. Informácie o pestovaní prosa uvádzajú, že sa pestovalo už pred 4800 rokmi v oblasti strednej Ázie, severnej Číny a južnej Sibíri. V súčasnej dobe je proso základnou potravinou pre viac ako 400 miliónov ľudí. V Senegale je tradičným jedlom z prosa tzv. kuskus. V Sudáne je zas obľúbená tenká placka z prosa, ktorú tam nazývajú kišra.
Čo je proso?
Názov proso (anglicky millet) sa používa pre skupinu rôznych druhov cereálií s malým semenom, ktoré sú rozšírené na celom svete a využívajú sa ako potravina alebo krmivo pre zvieratá. Nie je to taxonomicky jednotná skupina, ale skôr skupina obilnín s podobnými funkčnými a agronomickými charakteristikami a s rovnakým využitím. Skupina prosovitých obilnín zahrňuje druhy z niekoľkých rodov. Perlové a prstové proso sú pôvodné africké obilniny. Najrozšírenejšie je perlové proso (Pennesetum glaucum L.), ktoré sa pestovalo v Indii a v Afrike od predhistorických dôb. V súčasnosti sa perlové proso pestuje na 26 miliónoch hektárov po celom svete. Ďalšie dôležité kultivované druhy sú: proso obyčajné (Panicum miliaceum), foxtail proso (Setaria italica), japonské proso (Echinochloa colana var frumentacea), prstové proso (Eleusine coracana), koda proso (Paspalum scorbiclatum).
V Európe patrilo proso obyčajné medzi základné potraviny najmä v západnej a strednej Európe. Dnes sú jeho pestovateľské plochy malé, ale v poslednom čase sú snahy o jeho širšie využitie. Preto sa napr. v Čechách vypestovali nové kvalitné odrody. Na Slovensku sa pestuje odroda Unikum, ktorú vyšľachtili v Sládkovičove (HORDEUM s.r.o.). Je to skorá odroda, má stredne dlhé steblo a je odolná voči poliehaniu.
Steblo prosa obyčajného dosahuje výšku 0,75 - 1,0 m a delí sa na 5 - 7 článkov. Proso silne odnožuje a listy sú podobné iným obilninám. Súkvetie je rozložitá metlina. Zrno je okrúhle, oválne alebo predĺžené a celé je pokryté šupkou. Podľa odrody môže byť biele, žlté, sivé, červené a hnedé.
Agronomické vlastnosti a pestovanie prosa
Proso nevyžaduje špeciálne podmienky pestovania a obvykle poskytuje dobrý výnos. Je to termofilná a xerofilná (suchomilná), krátko sezónna plodina. Je rezistentnejšia voči horúčave a suchu než jačmeň a pšenica. Mladé rastlinky sú veľmi citlivé na chlad (teplotné optimum je 15 - 20 °C).
Vzhľadom k jeho krátkej vegetačnej dobe sa môže pestovať ako medziplodina nielen na produkciu zrna, ale i zeleného krmiva. Zelená hmota je ale pomerne chudobná na bielkoviny, preto sa odporúča pestovať proso v miešankách so strukovinami.
Využitie prosa nadobúda na význame v súčasnom období v súvislosti s klimatickými zmenami, častými a dlhšími periódami sucha a to z dôvodu jeho vysokej suchovzdornosti. Je to teplomilná a suchovzdorná obilnina. Najviac tepla vyžaduje pri klíčení a pri dozrievaní. Má krátku vegetačnú dobu 90 až 110 dní a preto sa môže pestovať aj vo vyšších polohách s dostatočne teplým priebehom počasia v letnom období. Po vzídení sú rastliny veľmi citlivé na chlad a pri teplote nižšej ako 5 °C sa ich rast úplne zastavuje a rastliny zahynú pri teplotách pod -1 °C.
Nároky na vodu má proso nízke počas celej vegetácie. Klíči pri teplote 9 až 10 °C i za suchšieho počasia. Ku klíčeniu proso potrebuje len 25 % vody z hmotnosti semena. Chladnejšie počasie na začiatku vegetácie môže spomaliť jeho rast.
Prosu vyhovujú ľahšie výhrevné pôdy, ale v teplejších oblastiach sú vhodné ťažšie pôdy. Dôležitá je dobrá pôdna štruktúra, dobrý stav prijateľných živín a pôdna reakcia neutrálna, alebo slabo kyslá.
Agrotechnika prosa siateho na zrno je podobná ako pri pestovaní ostatných jarných obilnín. Je potrebné si dať pozor na termín sejby, ktorý určuje teplota pôdy. Pri sejbe by mala byť 8 - 10 °C, čo je koncom apríla až začiatkom mája. Proso má krátku vegetačnú dobu a živiny z pôdy prijíma veľmi krátky čas. Preto pre proso sú vhodné pôdy, ktoré majú dobrú zásobu fosforu a draslíka a potom stačí aplikovať len 40 - 50 kg.ha-1 dusíka.
Proso na zrno sejeme do úzkych riadkov vzdialených od seba 125 - 150 mm, do hĺbky 30 - 40 mm. Výsevok je 3,5 - 4,5 miliónov klíčivých zŕn na hektár. Po sejbe je potrebné pôdu povalcovať.
Ošetrovanie porastu počas vegetácie spočíva predovšetkým v regulácii zaburinenosti herbicídmi. V ponuke sú herbicídy proti dvojklíčnolistovým burinám. Herbicídne riešenie jednoklíčnolistových burín je v prose problematické.
Určiť vhodný čas zberu prosa je ťažké, pretože metlina nerovnomerne dozrieva a zrno ľahko vypadáva. Preto je vhodné využiť desikáciu porastu.
Pestovateľské technológie prosa siateho boli overované aj na ťažkých pôdach v podmienkach Východoslovenskej nížiny. Na experimentálnom pracovisku NPPC-VÚA Michalovce v Milhostove boli v rokoch 2013 až 2015 zakladané pokusy s prosom siatym na zrno pri dvoch spôsoboch zakladania porastov. Prvou technológiou bola sejba po konvenčnej príprave pôdy s klasickou orbou, predsejbovou prípravou radličkovým kypričom a sejbou. Druhou technológiou bola minimalizácia bez orby s dvoma prejazdami radličkového kypriča a následnou sejbou.
V grafe 1 je znázornený úrodový prah pre nulovú rentabilitu pestovania prosa siateho. Pri prekročení tohto prahu sa stalo pestovanie prosa siateho v danom roku ziskové. V roku 2013 by sa pri prose siatom dosiahol zisk pri minimalizácii už pri úrode 1,40 t.ha-1. Pri konvenčnej agrotechnike by na ziskové pestovanie bolo potrebné dosiahnuť úrodu prevyšujúcu 1,51 t.ha-1.
Proso sme zasiali na ploche 15 ha. Predplodina pri ňom bola lucerna, ktorá bola po prvej kosbe v 4. roku pestovania zaoraná. Lucernové strnisko sme strednou orbou pluhom s predplúžkom zaorali a zrovnali smykobránami. Mali sme šťastie, lebo bezprostredne nato prišiel 9 mm dážď a pozemok sa tak dal neskôr pomocou kompaktora vhodne pripraviť. Kompaktorom sme súčasne zapravili ako jediné hnojivo 100 kg/ha NPK (15:15:15). Do jemne pripravenej pôdy sme sejačkou Kverneland 20. 5. zasiali proso, odrodu Unikum, pričom sme použili výsevok 22 kg/ha. Zvolili sme klasickú vzdialenosť riadkov 125 mm a snažili sme sa siať do hĺbky 20 - 30 mm. O 7 dní, kedy prišli ďalšie zrážky, začalo proso vzchádzať a o 14 dní po sejbe už bol porast zapojený. Po lucerne bol porast odburinený a čo bolo pre nás dôležité, nevyskytovali sa trávovité buriny. Jedinou ochranou proti burinám tak bola 15. 6. aplikácia Mustangu v dávke 0,5 l/ha, ktorý dobre zabral aj na už vzrastenejšie širokolisté druhy burín. Vzhľadom k tomu, že porast mal v počiatočnom štádiu rastu dobré vlahové podmienky, rýchlosťou vzchádzania „ušiel“ skočkám a ani neskôr nebol nadprahovo napadnutý inými škodcami (víjačky), preto insekticídna ochrana nebola potrebná. Problém pri pestovaní prosa býva jeho nerovnomerné dozrievanie, kedy v rámci jednej rastliny sa v spodnej časti metliny vyskytujú nezrelé, ešte zelené zrná a v hornej časti už zrná vypadávajú. Tento problém sme čiastočne eliminovali desikáciou prípravkom Reglone v dávke 2 l/ha dňa 6. 9. Zber bol vykonaný našim kombajnom Claas Lexion 450 14. 9. 2011. Proso tak vegetovalo 112 dní. Úroda predstavovala 3,3 t/ha, s čím sme boli spokojní.
Termín sejby: 10.5.- 30.5. zapraviť do pôdy kultivačnými strojmi. Najvyššie úrody dáva na dobrých pôdach s priemernou zásobou vlahy. Proso zaraďujeme po zlepšujúcich predplodinách: strukoviny, zemiaky, ďatelinoviny, ďatelinotrávne miešanky, v krajnom prípade po olejninách. Odroda pozitívne reaguje na „starú pôdnu silu “ (predplodinu hnojenú maštaľným hnojom ). Hĺbka sejby prosa: piesčito hlinité pôdy - 30 až 40 mm, ťažšie pôdy - 20 až 30 mm. Proso sejeme do úzkych riadkov s medziriadkovou vzdialenosťou 120 až 150 mm.
Proti burinám - 7 až 10 dní pred sejbou pri silnejšie zaburinemom pozemku použiť Roundop Biaktiv v dávke 3,0 až 4,0 l na hektár proti pýru a ostatným vytrvalým burinám. Doporučené prípravky na ochranu proti burinám počas rastu: Aminex 500 SL v dávke 1,1 až 1,3 l na hektár, príp. Mustang v dávke 0,5 l na hektár podľa spektra burín.
Zber prosa: pri nerovnomernom dozrievaní sa odporúča pred zberom desikácia Reglone v dávke 2 l/ha. Optimálny zber prosa je pri vlhkosti semien 17 až 18 %.
Nutričná hodnota a využitie prosa
Proso patrí k najkvalitnejším obilninám. Má priaznivý pomer živín. Hlavnú zložku prosa tvorí škrob, ktorého obsah v zrne je 55 až 60 %. V sacharidovej zložke je 5 - 8 % vlákniny. Dôležitý je obsah bielkovín na úrovni 10 - 11 %. Proso neobsahuje lepok, preto je súčasťou stravy ľudí s celiatickým ochorením. V porovnaní s inými obilninami má vyšší obsah tukov (3 - 4 %) i niektorých esenciálnych aminokyselín. Je bohatším zdrojom minerálnych látok a niektorých vitamínov (tokoferoly, niacín, tiamín, riboflavín) ako ostatné obilniny. Obsah minerálnych látok tvorí okolo 3 %. Z minerálnych látok obsahuje v 100 gramoch priermerne: 400 mg fosforu, 430 mg draslíka, 19 mg horčíka, 40 mg vápnika a 25 mg sodíka.
Konzumnou formou u nás je pšeno, ktoré sa získa z prosa po odstránení semennej šupky (lúpané proso). Pšeno je veľmi dobre stráviteľné, výživné a chutné. Má priaznivý pomer živín, ktorý sa blíži k odporúčanému pomeru bielkovín, tukov a sacharidov. Má významný obsah vitamínu niacín. Preto sa v oblastiach, kde sa využívajú potraviny z prosa, nevyskytuje choroba z nedostatku vitamínu PP, tzv. pellagra. Z minerálnych prvkov proso obsahuje hlavne železo a kremík, ale má aj významný obsah mangánu, zinku a medi. Obsah tuku sa pohybuje od 3 do 6 %.
Varené proso je veľmi chutné, výživné a dobre stráviteľné. Pred varením sa odporúča proso spariť vriacou vodou (aj viackrát), aby sa odstránila jeho horká príchuť a odstráni sa tým tiež hlavný podiel niektorých antinutričných látok. Pri sparení proso zalejeme vriacou vodou, krátko premiešame a vodu zlejeme. Variť sa môže v dvojnásobnom množstve vody (pripravené jedlo má charakter kaše), ale chutné je aj pri varení v menšom množstve vody, keď si zachová zrnitú konzistenciu.
Z pšena sa pripravujú polievky v kombinácii so zeleninou alebo sa ako závarka do polievok použijú pšenové knedlíčky. Pre prípravu hlavných jedál sa pšeno na rôzny spôsob kombinuje so strukovinami alebo so zeleninou. Proso sa mlynsky spracováva a múka sa používa v pekárstve a pri výrobe cestovín. Vyrába sa aj extrudovaná múka z prosa a zaujímavým produktom sú vločky.
S veľkou rozmanitosťou tradičných potravín z prosa sa stretávame v Afrike. Sú to produkty obsahujúce celé zrno (na spôsob pokrmov z ryže), pekárske výrobky, chleby, palacinky, knedle, cestoviny, kuskus, ale aj nealkoholické fermentované nápoje. Dôležitá charakteristika mnohých týchto výrobkov je, že prešli mliečnou fermentáciou, resp. sladovaním, alebo obidvomi týmito procesmi. Tieto jednoduché technológie, ktoré možno ľahko realizovať v afrických podmienkach, zlepšujú nutričné a funkčné vlastnosti prosa. Klíčenie (sladovanie) zlepšuje kvalitu bielkovín prosa prebiehajúcimi procesmi proteolýzy a transaminácie. Pôsobením enzýmov amyláz počas sladovania sa modifikuje škrobová zložka.
Proso je bezlepková obilnina, a preto je vhodná na výrobu potravín pre celiatikov. Obsahuje polyfenoly s antioxidačným účinkom. V súčasnej dobe je aj na Slovensku zvýšený dopyt po potravinách s vyšším podielom vlákniny, niektorých vitamínov a minerálov. Z tohto dôvodu sa zvyšuje záujem o zrno prosa siateho ako potraviny. K potravinárskym účelom sa využívajú olúpané obilky tzv. pšeno.
Ak sa ku pšeničnej múke pridá múka z prosa v pomere 15 - 20 %, je možné z toho upiecť veľmi chutný chlieb. V stredoveku bolo proso najvýznamnejšou obilninou, ale po objavení chlebových obilnín jeho pestovanie postupne upadalo.
Zrno prosa - bezlepková obilnina vhodná do kuchyne aj na kŕmenie zvierat. V kuchyni - Dá sa variť podobne ako ryža alebo quinoa. Vyrába sa z neho múka na pečenie a je ideálnou surovinou na výrobu kaší.
Proso ako krmivo
Proso je veľmi kvalitné krmivo pre hydinu, ošípané, ryby a vtáky. Zelené krmivo a slama prosa majú vysokú výživovú hodnotu.
Okrem potravinárskeho využitia sa proso využíva na kŕmenie exotického vtáctva, alebo ako krmivo pre hydinu, ošípané a ryby. Rozomleté zrno je výborným koncentrovaným krmivom. Slama a plevy majú veľmi dobrú kŕmnu hodnotu.
Krmivo pre zvieratá - Či už chováte hydinu, exotické vtáky, zajace alebo drobné hlodavce, proso je skvelou výživnou potravou. Pre voľne žijúce vtáky - Nechajte pár hlávok prosa na záhone, aby v zime poskytli potravu vtáctvu.
Cirok - príbuzný prosa
Cirok je v regiónoch, kde sa pestuje, známy pod rôznymi názvami: v západnej Afrike ho volajú veľké proso, v južnej Afrike kafir, v Sudáne dura, v Číne kaoliang. Botanicky sa radí do čeľade lipnicovitých (Poaceae). Ako kultúrne plodiny sa pestujú druhy: Sorghum bicolor (L.) Moench, ktorého pestovanie je najrozšírenejšie, Sorghum saccharatum (L.) Moench a Sorghum vulgare Pers. Predpokladá sa, že cirok sa pôvodne rozšíril z Etiópie do oblastí saván východnej a južnej Afriky. Z východnej Afriky sa dostal do Indie a šíril sa pozdĺž pobrežia juhovýchodnej Ázie a do Číny.
Celková produkcia ciroku na svete je okolo 58 miliónov ton. Medzi najväčších producentov patria USA (25 %), India (21 %), Mexiko (11 %), Čína (9 %) a Nigéria (7 %). Týchto 5 krajín produkuje viac ako 70 % svetovej produkcie.
Cirok sa využíva na humánnu výživu a ako krmivo pre zvieratá. Okolo 60 % produkcie sa skrmuje, najmä v Strednej a Južnej Amerike.
Cirok je jednoročná rastlina, je to však trvalá tráva a v tropických podmienkach dáva ročne viacero úrod. Je to statná, 200 - 400 cm vysoká rastlina s pevným, plným steblom. Listy sú ploché, pevné, 2 - 5 cm široké, podlhovasté. Súkvetie tvorí hustá, vajcovito podlhovastá metlina so vzpriamenými pevnými konárikmi. Klásky sú usporiadané vo dvojiciach. Plod je zrno, ktoré môže byť rôznej farby, od bielej cez rôzne odtiene červenej a hnedej (od svetlo žltej po tmavú purpurovo hnedú). Najčastejšie farby sú biela, bronzová a hnedá. Zrno je vo všeobecnosti sférické (guľovité), ale môže mať rôznu veľkosť a tvar.
Z hľadiska výživovej hodnoty je cirok dobre porovnateľný s inými obilninami. Podobne ako proso, aj cirokové zrno obsahuje najviac škrobu - okolo 63 %. Obsah bielkovín sa pohybuje od 10,5 do 11,5 %, obsah tuku 3,1 až 3,4 %, priemerný obsah potravinovej vlákniny je 7,3 %. Množstvo popola sa pohybuje od 1,6 do 1,9 %. Z minerálnych prvkov je najviac zastúpený fosfor a draslík (330 mg, resp.
Na humánny konzum sa používajú aj cirokové klíčky. Sú významné najmä pre vysoký obsah výživovo hodnotných tukov a zvýšený obsah bielkovín. Cirokové klíčky obsahujú v 100 gramoch jedlého podielu 16 % bielkovín a 24 % tukov, pričom obsah kyseliny linolovej (významná nenasýtená mastná kyselina s dvomi nenasýtenými väzbami) je 11 %.
Spracovanie a úprava ciroku pred konzumovaním je veľmi podobná postupom popísaným pri spracovaní prosa.
Antinutričné látky v prosa a ciroku
Podobne ako mnohé iné potraviny, obsahujú proso a cirok aj niektoré antinutričné zložky, ktoré sú ich prirodzenou súčasťou a ovplyvňujú výživovú hodnotu. Fytáty predstavujú komplexnú skupinu zlúčenín fosforu, ktoré môžu značne ovplyvniť funkčné a výživové vlastnosti potravín. Vieme, že vytvárajú komlexy s niektorými katiónmi a bielkovinami a tieto sa tým stávajú biologicky nevyužiteľné. Zrno ciroku obsahuje fytáty najmä v povrchových vrstvách a vhodnou úpravou pri mlynskom spracovaní (obrusovanie zrna) sa ich značná časť odstráni a zlepší sa využiteľnosť zinku a železa.
Polyfenoly sú veľmi častou zložkou rastlín. V ciroku sú prítomné fenolové kyseliny, flavonoidy a taníny. V pokusoch na zvieratách sa preukázalo, že nepriaznivo ovplyvňujú stráviteľnosť bielkovín a sacharidov a spomaľujú rast. U ľudí sa tento účinok priamo nepotvrdil. Zistila sa len horšia absorpcia železa. Aj obsah polyfenolov sa úspešne znižuje pri vhodnom mlynskom spracovaní. Naklíčením sa tiež znížil obsah tanínov v ciroku i v prose, ale pri sušení naklíčeného obilia sa obsah tanínov opäť zvýšil.
V ciroku a prose sa identifikovali aj inhibítory tráviacich enzýmov - proteáz i amyláz. Aktivita inhibítorov je u rôznych druhov prosa a ciroku odlišná, pričom niektoté druhy nevykazujú žiadny inhibičný účinok. Nutričný význam inhibítorov enzýmov v prose a ciroku nie je objasnený a vyžaduje ďalší výskum.
V niektorých afrických krajinách sa s konzumáciou perlového prosa spája zvýšený výskyt strumy u vidieckeho obyvateľstva. Predpokladá sa, že je to dôsledok prítomnosti goitrogénu tioamidového typu v perlovom prose. Sledovania ukázali, že goitrogénny účinok sa preukázal v povrchovej vrstve i v endosperme zrna a neznížil sa ani fermentáciou. Účinok sa znížil pri autoklávovaní (záhrev pri zvýšenom tlaku).
tags: #hnede #proso #pestovanie