Hrozno: Pestovanie, strihanie a starostlivosť pre bohatú úrodu

Pestovanie viniča a starostlivosť oň môže byť pre mnohých záhradkárov a vinohradníkov náročnou úlohou, no zároveň prináša obrovské uspokojenie v podobe sladkej úrody. Správne pestovanie a najmä pravidelné a odborné strihanie viniča sú kľúčové pre zabezpečenie zdravého rastu rastliny a dosiahnutie čo najkvalitnejšej úrody hrozna.

Kedy je ideálny čas na strihanie viniča?

Ideálnym obdobím, kedy strihať vinič, je koniec zimy, keď je hrozno ešte vo vegetatívnom spánku, no už pominula hrozba silných mrazov (pod -10 °C). Termín rezu viniča preto väčšinou vychádza na február až marec, podľa lokality a teplotných podmienok daného roka. Ak by sme načasovali rez na skorší termín, silné mrazy by mohli poškodiť konce ostrihaných častí rastliny a naopak ak by sme strihali neskoro, z rezov by už mohla vytekať miazga a pre rastlinu by to bola záťaž navyše. Vyhnite sa akémukoľvek rezu už zelených častí viniča, pretože takéto zásahy rastlinu oslabujú.

Hlavným dôvodom, prečo je termín rezu taký dôležitý, je jeho vplyv na mrazuvzdornosť viničového kra. Neorezaný ker má vyššiu odolnosť voči mrazom vďaka lepšiemu hospodáreniu so zásobnými látkami. Zimno-jarný rez je potrebné vykonať pred časom, keď akékoľvek rany spôsobia veľkú stratu šťavy. Strata šťavy je prirodzené obdobie, dôležité v živote každého viniča. Zvyčajne to začína v marci, keď slnko ohrieva zem a korene rastlín. S jarou začína vegetácia a šťavy začínajú silnejšie cirkulovať v stonkách hrozna. Po plači sa v druhej polovici mája robia sanitárne rezy.

Princípy strihania viniča

Vinič prináša úrodu na jednoročnom dreve. Čo je to jednoročné drevo? Na jar začnú z púčikov vyrastať mladé výhonky, do jesene vyzrejú a dorastú do finálnej dĺžky, pričom postupne menia farbu zo zelenej na hnedú. Na konci vegetačnej sezóny sú tieto výhonky považované za jednoročné drevo a na nasledujúcu jar sa z niektorých pukov na jednoročných výhonkoch vytvoria ďalšie výhonky, na ktorých vzniknú kvety a následne plody.

Ak by sme nechali vinič rásť bez strihania, väčšinu energie by dával do rastu starého dreva a rodivé jednoročné drevo by tvorilo len veľmi malú časť. Prvým krokom každého rezu viniča je preto odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva (minuloročných ťažňov) a staré drevo necháme len na kmeni, prípadne na kordónoch tj. na bočných ramenách kmeňa. Vyrodené minuloročné ťažne odstrihneme celé, čo najbližšie ku konáru/kmeňu. Staré vyrodené ťažne spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov.

Hlavnou úlohou každého rezu viniča je redukcia množstva jednoročného dreva tak, aby rastlina vytvárala optimálny počet strapcov hrozna (príliš veľa strapcov by nemalo energiu a živiny na správne dozretie a v prípade malého počtu strapcov by sme nevyužili potenciál rastliny). Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené a skrátime ich na 6 až 10 púčikov. Tieto výhonky (nazývame ich aj ťažne) nám prinesú počas sezóny úrodu (ťažne je potrebné očistiť aj od starých úponkov, ktorými boli prichytené o vedenie).

Okrem ťažňov môžeme na rastline nechať aj záložné jednoročné výhonky (čapíky), ktorých úlohou je zabezpečiť rast výhonkov na ďalšiu sezónu a tvoriť záložnú alternatívu pre prípad ak by došlo k poškodeniu/chorobe časti viniča. Ak by k takejto situácii došlo, vinič môže ďalej rásť prostredníctvom čapíka. Čapíky skracujeme len na jeden až dva púčiky, pretože ich úlohou nie je prinášať úrodu ale poskytovať záložný plán rastu viniča.

Ťažne aj čapíky striháme vždy minimálne 2 cm nad púčikom a vždy šikmým rezom tak aby mohla dažďová voda stekať z rezu preč (na stranu kde nie je púčik, aby ho miazga nezaliala). Očakávajte, že v oboch krokoch strihania viniča sa spolu každoročne odstránite 70 až 90 % rastu z minulého roka.

Púčiky, ktoré necháme na ťažňoch a na čapíkoch predstavujú pre vinič zaťaženie, ktoré by sme mali optimalizovať pre konkrétnu rastlinu. Na meter štvorcový zelenej plochy by sme mali nechať 4 až 10 púčikov. Čím je vinič starší a silnejší, tým môžeme zaťaženie (počet púčikov) pridávať.

Rezom vinič prevzdušníme. Ak by bol prehustený, prinesie síce veľa, ale malých a riedkych strapcov, ktoré budú mať ťažkosti rovnomerne dozrieť, budú menej kvalitné. Zvýšila by sa tiež náchylnosť na choroby. Zjednodušene povedané, odstraňujeme ním vyrodené výhony z minulého roka a selektujeme letorasty, ktoré prinesú úrodu tento rok. Skôr než stlačíme nožnice, rastlinu prezrieme, v akom je stave, aké typy výhonov sa na nej nachádzajú, a podľa toho prispôsobíme taktiku rezu.

Chorobami alebo škodcami napadnuté drevo okamžite odstráňte z blízkosti viniča a spáľte. Ak by sme vinič nechali rásť bez rezu, väčšina energie by išla do rastu starších častí rastliny, čím by sa znížila produkcia rodivých výhonkov. Prehustenie viniča, by viedlo k rastu malých a riedkych strapcov, dozrievanie by bolo nepravidelné. Vinná réva by bola viac náchylná na choroby. Ak by sa rez uskutočnil neskôr, teda po tom, ako začne prúdiť miazga, môže sa objaviť tzv. slzenie viniča, t.j. vytekajúca miazga zo vzniknutých rán.

Na strihanie viniča používajte vždy ostré a dezinfikované nástroje. Príliš tupé nožnice alebo záhradné nožnice ranu zbytočne rozstrapkajú a sťažia jej hojenie. Správna technika zabráni vzniku ťažko sa hojacich rán. Vinič strihajte vždy pod miernym uhlom (oproti oku viniča), vo výške cca 2 cm nad uzlom. Šťava vytekajúca z takejto rany potom nezaplaví púčiky.

Formy pestovania a strihania viniča

Ďalším účelom strihania hrozna je tvarovanie jeho vzrastu, tak aby ste vinič prispôsobili jeho opore (stĺpik, drôt, pergola a iné), priestorovým podmienkam a aby bol zber hrozna pre vás komfortný.

1. Vedenie na záves

Často využívanou formou pestovania viniča v domácich podmienkach no aj vo vinohradoch je vedenie na záves, ktoré má hneď viacero výhod. Rodivé ťažne sú od seba dostatočne vzdialené čo podporuje lepšiu cirkuláciu vzduchu, znižuje riziko hubových chorôb a s viničom a jeho úrodou sa vďaka jeho výške lepšie pracuje. Strihanie viniča v tejto pestovateľskej forme sme si už opísali vyššie, no vedenie na záves má viacero foriem - môže mať jedno, dve a staršie, silnejšie rastliny aj viacero ramien v dvoch etážach.

Ramená (kordóny) môžu byť vyvedené v rôznej výške, môžu byť rôzne dlhé a rodivé jednoročné výhonky (ťažne) môžu mať rôznu dĺžku - všetko závisí od veku, sile a zdravotnom stave viniča. Pri samotnom reze nechávame jeden alebo viac čapíkov v hornej časti kmeňa ako zálohu (v prípade odumretia ramena) a jeden čapík na konci každého ramena, čo zabezpečí cirkuláciu živín až na koniec ramena a predĺži jeho životnosť.

2. Stredné vedenie (Rýnsko-hesenské vedenie)

Stredné vedenie je najrozšírenejšou formou pestovania viniča vo vinohradoch aj v domácich podmienkach. Nevyžaduje si veľa priestoru, takže jednotlivé rastliny hrozna môžeme vysádzať bližšie pri sebe. Kmienok viniča má cca 1 meter a na vrchu sa končí tzv. hlavou, z ktorej vyrastajú výhonky. Pri strihaní nechávame na rastline jeden až dva ťažne, ktoré následne prehneme a uviažeme o vodiaci drôt (s prehnutím môžeme pár týždňov počkať kým do ťažňa nezačne prúdiť miazga, aby sa ťažne nezlomili). Týmto opatrením zabezpečíme aby sa energia a živiny rozložili po ťažni rovnomerne (v opačnom prípade by smerovali najmä na koniec ťažňa). Okrem ťažňov môžeme na viniči nechať aj záložné čapíky, z ktorých budú počas vegetačnej sezóny vyrastať nové výhonky pre budúcu sezónu.

3. Kolíkové vedenie

Pri tejto forme pestovania viniča nemáme žiaden kmienok a hlava, z ktorej vyrastajú výhonky je len pár centimetrov nad úrovňou pôdy. Pri tomto type pestovania viniča nepotrebujeme žiadne vodiace drôty. Postačí nám vysoký kolík, o ktorý sa počas sezóny postupne uväzujú rastúce výhonky. Ďalšími výhodami kolíkového vedenia sú malé priestorové nároky (vinič môžeme vysádzať v menších sponoch) a vysoká odolnosť proti silným mrazom.

Okrem týchto obvyklých foriem pestovania existuje mnoho ďalších typov ako sú napríklad stĺpovité vedenie (vertigo) alebo rôzne varianty závesovitého a stredného vedenia. Princíp rezu viniča, ktorý sme popísali vyššie je však univerzálny a platí pre všetky formy pestovania, takže ho môžete aplikovať na akýkoľvek typ vedenia viniča.

Starostlivosť o mladé sadenice viniča

Mladé sadenice viniča sa vysádzajú na jeseň do zeme tak, aby nad povrch vyčnievali dve očká. Celý je prikrytý kopou, ktorá má zabezpečiť dobré prezimovanie. V prvom roku po výsadbe mladého viniča sa hlavný výhonok skráti tak, aby zostali dve očká. Z nich vyrastajú dva výhonky viniča, ktoré tvoria základ novej rastliny. Prvý rok viniča je preto mimoriadne dôležitý a rozhodne by ste nemali zabúdať na vhodný rez. V druhom roku sa tvorí kmeň. Drevnaté časti rastliny sa režú na výšku 70 - 80 cm. Ak je rastlina dostatočne veľká už v druhom roku, hlavný výhonok sa skráti vo výške 150 cm a zvyšné výhonky sa ohnú vodorovne k opore.

Pri reze viniča je potrebné, okrem toho, že viete, kedy svoje rastliny ostrihať, musíte vedieť aj to, ako to urobiť správne. Hrozno dobre znáša aj ťažký rez, preto by ste sa nemali báť príliš tvrdého rezu. Častou chybou začínajúcich záhradkárov je príliš tenký rez.

Rozmnožovanie viniča

Vinič môžeme rozmnožovať viacerými spôsobmi. Generatívne - pohlavné rozmnožovanie semenami sa v produkčnom vinohradníctve nepoužíva, pretože rastliny viniča nededia všetky znaky a vlastnosti svojich rodičov. Používa sa pri šľachtení viniča.

Vegetatívne - nepohlavné rozmnožovanie je rozmnožovanie vegetatívnymi časťami rastlín, čo zabezpečuje prenos vlastností materskej rastliny na nové potomstvo. Vegetatívne rozmnožovanie delíme podľa spôsobu získania nových rastlín na:

Vegetatívne priame rozmnožovanie - rastlinné telo novovzniknutej rastliny sa skladá z jednej časti. Mladé rastliny sa nazývajú koreňáče.
Vegetatívne nepriame rozmnožovanie - mladé rastliny získame naštepením vrúbľa z viniča hroznorodého na odrezok podpníkového viniča. Rastlinné telo sa skladá z dvoch alebo viac častí.

Výsadba viniča

Pre vinič je najvhodnejšie slnkom prehriate miesto, ktoré je chránené pred vetrom. Optimálnym časom na výsadbu je druhá polovica mesiaca apríl a prvá polovica mája, možná je však aj jesenná výsadba. Pôdu pred výsadbou starostlivo pripravíme, dôkladne a hlboko prekypríme. Pri ťažkých pôdach zapracujeme do pôdy kompost, prípadne rašelinu, aby sme zlepšili štruktúru pôdy. Taktiež je vhodné pred vysádzaním zapracovať do pôdy aj hnojivá s obsahom minerálnych látok.

Pri výsadbe sa odporúčajú aj mykorhízne huby Symbivit. Dokážu zvýšiť úrodnosť, vinič má vyššiu cukornatosť a obsahuje viac antioxidantov. Základným pravidlom, aby boli mykorhízne huby účinné, je, že sa musia dostať ku koreňom rastliny.

Ak vysádzame vinič pri stene, umiestnime ho minimálne 20 centimetrov od steny. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami pri špalierovej výsadbe alebo vertikálnom kordóne by mala byť 1 až 1,5 metra a pri horizontálnom kordóne 2 až 3 metre. Ak sadíme viac radov, šírka v medziradí by mala byť minimálne 1,5 metra. Pred vysadením zostrihneme prostokorenný vinič na 1 až 2 zdravé pútiky, pri jesennej výsadbe robíme rez až na jar, pokiaľ sme sadenicu nekúpili už zostrihnutú a ošetrenú voskom. Korene skrátime približne na šírku dlane. Vinič namočíme do vody zhruba na 12 hodín chránený pred priamym slnkom.

Do jamy ho vložíme šikmo tak, aby štepená časť bola po zasadení približne 3 až 4 centimetre nad zemou. V jame sadenicu do polovice zasypeme ľahkým výživným substrátom, pridáme mykorhízne huby a utlačíme a zalejeme vodou, aby sa zem dostala medzi korene. Potom jamu doplníme substrátom a znova dobre utlačíme. Ak nie je miesto štepenia zaliate voskom, musíme vinič prekryť zemou, aby sme zamedzili popáleniu očiek ostrým jarným slnkom.

Ak vysádzame vinič kúpený v kontajneri (v črepníku), nakyprenú pôdu okolo vysadenej rastliny utláčame tak, aby sme nepoškodili prípadné novorastúce korienky. Ďalej postupujeme obdobne ako pri vysádzaní prostokorenného viniča, s dôrazom na pridanie mykorhíznych húb a zálievky. Ku každej sadenici súčasne umiestnime oporný kolík s minimálnou nadzemnou výškou rovnakou ako je plánovaná výška kmienka.

Srdcom Záhradník - Výsadba viniča

Vinič: Hlboký koreňový systém a odolnosť voči suchu

Vinič je hlbokokoreniaca rastlina a jeho korene môžu dosiahnuť hĺbku 15 a viac metrov. Preto dobre odoláva suchu a pestuje sa bežne na veľmi slnečných stráňach. Vyhovujú mu pôdy s obsahom ílovej zložky, ktorá „zadržiava“ vodu. Je zbytočné k nemu v záhradke viesť napríklad kvapkovú závlahu. Suchom však môže trpieť v piesčitých pôdach alebo na skalnom podloží, najmä v extrémne suchých letách. Aj prvý rok po výsadbe, ak je sucho, ho párkrát za sezónu zalejeme.

tags: #hrozno #pestovanie #strihanie