Pestovanie jačmeňa siateho: Všestranná a odolná obilnina
Jačmeň (Hordeum vulgare) patrí medzi najstaršie pestované obilniny a je dôležitou plodinou pre výrobu potravín, krmív a piva. Táto obilnina je veľmi odolná a nenáročná na podmienky, vďaka čomu je vhodná na pestovanie aj v rôznych klimatických podmienkach.
História a botanika jačmeňa
Jačmeň je nenáročná obilnina známa už tisícky rokov. Archeologické dôkazy o prvom výskyte jačmeňa pochádzajú z obdobia približne 8 500 rokov pred n. l. od Tiberiadskeho jazera. Pestovanie jačmeňa sa objavuje v neolitickom období hlavne v oblasti Blízkeho východu a Sýrie. Iné dôkazy pestovania sú z rokov 1 500 až 850 pred n. l. z Prednej a východnej Ázie, kde sa jačmeň objavoval spolu s pšenicou, prosom a strukovinami.
Na európske územie sa jačmeň dostal z Prednej Ázie približne pred 5 000 rokmi. Historické nálezy dokumentujú, že na našom území sa pestoval už veľmi dávno, pričom rozmach nastal v 16. a 17. storočí zásluhou intenzívnejšieho obilninárstva a rozvoja pivovarníctva. Rozvoj v pestovaní jačmeňa u nás bol narušený počas 1. svetovej vojny. Jačmeň patrí z botanického hľadiska medzi obilniny, do čeľade lipnicovité (Poacea). Všetky kultúrne druhy jačmeňov patria pod jeden kultúrny diploidný druh Hordeum vulgare L. (jačmeň siaty). Jačmeň je samoopelivá a jednoročná rastlina a môže mať jarnú alebo ozimnú formu, so zrnom plevnatým alebo nahým.
Nutričné hodnoty jačmeňa
Z kvalitatívneho hľadiska je zrno jačmeňa predovšetkým zdrojom sacharidov (75 - 85 %) s výrazným podielom škrobu (60 %) a pomerom amylóza : amylopektín 1 : 3. Rovnako ako ovos a ovsené vločky aj jačmenné zrno je zdrojom potravinovej vlákniny a jej rozpustnej zložky beta-glukánu (2 - 10 %). Jačmeň obsahuje všetkých osem esenciálnych aminokyselín a bielkoviny v množstve 7 - 18 % v sušine. Zrno obsahuje najmenej lipidov zo všetkých obilnín, 2 - 3 %. Je zdrojom vitamínov skupiny A, B a E. Z minerálnych látok obsahuje jačmeň hlavne draslík, horčík, vápnik, železo a kremičitany.
Nahý jačmeň má oproti plevnatým odrodám vyššiu nutričnú kvalitu. Hoci úroda nahého zrna je v porovnaní s plevnatými nižšia o 25 %, výhodou nahého jačmeňa je vyšší obsah bielkovín a esenciálnych aminokyselín (najmä lyzínu), vyšší obsah vitamínu E, škrobu, beta-glukánov, arabinoxylánov a amylopektínu.
Celosvetová a slovenská produkcia jačmeňa
Z hľadiska celosvetovej produkcie obilnín sa jačmeň zaraďuje na štvrté miesto za pšenicu, ryžu a kukuricu. V zastúpení obilnín na Slovensku patrí jačmeňu druhé miesto hneď po pšenici. Je to hlavná obilnina suchších a chladnejších oblastí a vyšších nadmorských výšok.
Čo sa priamej spotreby týka, v priemere sa u nás skonzumuje 1,2 až 1,6 kg jačmenných potravinových produktov na osobu za rok. Na porovnanie: v Etiópii je to 19 kg a v Maroku až 68,3 kg. Na Slovensku väčšinu pestovateľskej plochy jačmeňa zaberá jačmeň siaty jarný dvojradový ovisnutý. Hlavne v Indii, Kórejskej republike, Japonsku, Kanade, Taliansku, ale aj v Poľsku a Česku sa pozornosť výskumu začína obracať na jačmeň dvojradový nahý pre vyššiu nutričnú kvalitu.
Pestovanie jačmeňa siateho
Pestovanie jačmeňa je relatívne jednoduché, ale dodržiavanie správnych zásad môže výrazne zvýšiť vašu úrodu.
Typy jačmeňa
- Jarný jačmeň: Tento druh sa vysieva na jar a zberá sa v lete.
- Ozimný jačmeň: Pestuje sa na jeseň a zberá sa začiatkom leta.
Požiadavky na podnebie a pôdu
Jačmeň začína klíčiť už pri teplote 1 - 3 °C, dobre odnožuje pri 5 - 7 °C a stebluje pri 10 - 12 °C, kvitnutiu praje 16 - 18 °C a dozrievaniu 18 - 20 °C. Pre rast a vývin počas každej z fáz a štádií existuje určité teplotné optimum, teplejšie podmienky rast a vývoj urýchľujú, chladnejšie spomaľujú.
Pre pestovanie jačmeňa sú ideálne úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vápnika, bohato rozvinutou činnosťou mikroorganizmov a slabo kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou s pH 6,2-6,7. Ozimný jačmeň sa však často pestuje aj na takých pôdach, kde ozimná pšenica už neposkytuje uspokojivé úrody. Zvýšené nároky na pôdu má jarný jačmeň, ktorý sa vyznačuje plytkým koreňovým systémom a zároveň aj krátkou vegetačnou dobou. Sladovnícky jačmeň navyše má prísne požiadavky na kvalitu úrody, preto vyžaduje rovnomerné zásobovanie vlahou, ako aj dostatok živín v ich ľahko prístupnej forme. Pre slabšie rozvinuté korene sladovnícky jarný jačmeň veľmi citlivo reaguje na stres, pričom z kvalitatívnych vlastností sa rýchlo mení najmä obsah bielkovín.
Pre najcitlivejší sladovnícky jačmeň jarný sú ideálne kypré, stredne ťažké pôdy, černozeme a hnedozeme s priaznivým obsahom humusu, prípadne aj naplavené pôdy. Pre skorý výsev je dôležité, aby sa pôda na jar skoro prehrievala. Na studených, pomaly sa prehrievajúcich pôdach sa výsev a vzchádzanie porastu oneskoruje a úroda výrazne klesá.
Nevhodné sú ľahké piesočnaté pôdy, zásadité pôdy, zamokrené a podmáčané - spravidla ťažké ílovité pôdy. Takéto pôdy sa vyznačujú narušeným vodo-vzdušným režimom a pre náročný jačmeň nedokážu zabezpečiť rovnomernú zásobu vlahy. Na ľahkých pôdach sa tvorí zrno so silnejšími plevami a s vysokým obsahom bielkovín a vlákniny. Pozemkom, náchylným na podmáčanie, je potrebné sa vyhnúť.
Spracovanie jačmeňa
Príprava pôdy a sejba
Jarný jačmeň:
Jarný jačmeň sa seje na jar, zvyčajne v marci alebo apríli, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 10 °C. Odporúčaný termín sejby pre jarný jačmeň je marec, a pokiaľ je možné, vysieva sa už koncom februára. V podmienkach KVO/RVO sa jarný jačmeň bežne vysieva v druhej polovici marca, vo vyšších polohách do konca apríla. Preto základnou podmienkou dobrej úrody sladovníckeho jačmeňa jarného je pomerne teplý a suchý marec.
Semená vysievaj do hĺbky 3-4 cm. Medzi riadkami by mala byť vzdialenosť približne 15-20 cm, aby mali rastliny dostatok priestoru na rozvoj. Skupinové výsevy: Jačmeň sa najlepšie seje v blokoch, pretože tento spôsob zvyšuje efektívnosť opelenia a klíčenia. Pred výsevom je dôležité prekypriť pôdu do hĺbky, aby si zlepšil prístup vzduchu a vody ku koreňom.
Ozimný jačmeň:
Kľúčovým faktorom prezimovania porastov je termín sejby. V repárskej výrobnej oblasti sa odporúča siať od 20. do 30.09., v zemiakarskej oblasti od 10. do 20.09. a v kukuričnej výrobnej oblasti od 25.09. do 05.10. Hĺbka orby by nemala presiahnuť 22 cm. Predsejbová príprava pôdy sa vykonáva do hĺbky 4 - 6 cm tak, aby bolo osivo uložené v hĺbke 2 - 4 cm.
Dôležité je tiež dodržanie optimálneho výsevného množstva. Mladé rastliny jačmeňa nie sú na neskoré jarné mrazíky citlivé. Preto vhodným termínom sejby pre jačmeň jarný je marec a pokiaľ je možné, vysieva sa už koncom februára. V podmienkach KVO/RVO sa jarný jačmeň bežne vysieva v druhej polovici marca, vo vyšších polohách do konca apríla. Preto základnou podmienkou dobrej úrody sladovníckeho jačmeňa jarného je pomerne teplý a suchý marec.
Hnojenie jačmeňa
Jačmeň je plodina, ktorá má celkovo slabý koreňový systém a zároveň zle prijíma živiny. Na 1 tonu zrna a príslušného množstva biomasy odčerpá jačmeň 24 kg N, 5 kg P, 20 kg K, 4 kg Ca a 2 kg Mg. Dusík aplikovaný v priemyselných hnojivách je využiteľný na 55 %, fosfor na 20 % a draslík na 50 %.
- Dusíkaté hnojivá: Pre dosiahnutie optimálneho rastu jačmeňa a vysokého výnosu zŕn je dôležité použiť hnojivá bohaté na dusík, ktoré podporia rast zelenej hmoty a tvorbu klasov. Pri hnojení dusíkom je potrebné brať do úvahy predplodinu, predpokladanú úrodu, termín sejby a obsah minerálneho dusíka (Nmin) v pôde. Dávky N sa pohybujú v rozmedzí 30 - 60 (80) kg čistého N/ha.
- Fosfor a draslík: Tieto živiny sú nevyhnutné pre podporu silného koreňového systému a tvorby zŕn. Fosfor sa podieľa na zlepšovaní kvality zrna, predovšetkým pre podporu rovnomernosti dozrievania a zvýšenia podielu predného zrna. Dostatok fosforu v pletivách v čase odnožovania a steblovania pôsobí priaznivo na obsah škrobu, a tým aj obsah extraktu v slade. Draslík taktiež pôsobí na zvyšovanie obsahu škrobu v zrne, ďalej zlepšuje kyprosť endospermu a jemnosť plevy.
Na zefektívnenie využiteľnosti všetkých živín je vhodné aplikovať pred sejbou organické granulované hnojivo z obsahom morských rias AlgaSoil (1 diel AlgaSoil na 3 diely hnojiva).
Hnojenie ozimného jačmeňa:
Ozimný jačmeň dobre reaguje na jesenné hnojenie dusíkom. Odporúčame, najmä po obilninách, aplikovať tretinu celkovej dávky (do 30 kg/ha dusíka) spolu so základným hnojením fosforu a draslíka. Pri vyšších dávkach hrozí riziko prerastania porastov a horšieho prezimovania.
Rozhodujúcu úlohu vo výžive jačmeňa siateho ozimného zohráva regeneračné hnojenie. Toto hnojenie je potrebné vykonať čo najskôr, ako to podmienky dovolia. Dávky sa pohybujú v rozmedzí 30 - 60 kg/ha. Pri kŕmnom jačmeni siatom ozimnom a v priaznivejších podmienkach pestovania sladovníckeho jačmeňa siateho ozimného je možné dusík aplikovať jednorazovo, v horších podmienkach a pri zle prezimovaných porastoch je lepšie dávku rozdeliť na dve časti. Ideálne je dodať dusík vo forme liadku amónneho. Najmä z pohľadu zvýšenia kvality zrna sladovníckeho jačmeňa siateho ozimného odporúčame s dusíkom aplikovať aj síru, ideálne s prvou, prípadne druhou dávkou dusíka.
Ochrana proti škodcom a chorobám
- Škodcovia jačmeňa: Jačmeň môžu napadnúť rôzni škodcovia, ako sú hlodavce, vošky a rôzne larvy. Používanie prírodných pesticídov, ako neemový olej, a preventívne opatrenia, ako napríklad ochranné siete, môžu pomôcť znížiť výskyt škodcov. Vošky, ktoré prenášajú vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (Barley yellow dwarf virus - BYDV), sú aktívne pri teplotách 15 - 18 °C cez deň.
- Choroby jačmeňa: Jačmeň môže byť náchylný na rôzne plesňové ochorenia, ako sú hrdza jačmeňa alebo múčnatka. Aby si znížil riziko týchto ochorení, zabezpeč dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a vyhni sa prepolievaniu pôdy. Pri zvýšenej intenzite pestovania je nutné vykonať aspoň jedno fungicídne ošetrenie proti listovým chorobám pred klasením. Je vhodné použiť aj fungicíd proti chorobám päty stebiel na začiatku steblovania.
Zber a spracovanie
Jačmeň je pripravený na zber, keď sú klasy zlatohnedé a zrná sú pevné a suché na dotyk. Jačmeň zberáme pri zberovej vlhkosti zrna okolo 14 %, v plnej zrelosti. Predčasným zberom dochádza k znižovaniu úrody a kvality zrna. Pri oneskorenom zbere dochádza k väčším stratám vplyvom lámavosti stebla pod klasom.
Po zbere musíš jačmeň dôkladne vysušiť, aby si zabránil vzniku plesní. Zrná môžeš sušiť na slnku alebo v suchom, dobre vetranom priestore. Pri manipulácii so zrnom je potrebné predchádzať mechanickému a biologickému poškodeniu. Po zbere jačmeň predčisťujeme, čistíme, prípadne dosúšame.
tags: #jacmen #siaty #pestovanie