Pestovanie a hnojenie jahôd pre bohatú úrodu

Jahody patria medzi najobľúbenejšie a najprispôsobivejšie drobné ovocné plodiny. Ich pestovanie nie je vôbec náročné, či už chcete pestovať na balkóne alebo na záhrade. Jahody patria medzi najobľúbenejšie drobné bobuľovité ovocie, je neoddeliteľnou súčasťou našich záhrad. Získa si vás svojou chuťou a dopraje vám plnú hrsť zdravých živín. Vďaka svojej kalorickej nenáročnosti si ju môžu dopriať aj ľudia strážiaci si líniu či diabetici. Dobrou správou je, že stačí pár jednoduchých zásad a dopestovať si túto zdravú maškrtu môžu všetci.

Jahody patria medzi rastliny, ktoré sú v našich podmienkach na pestovanie veľmi prispôsobivé. Za väčšie rozširovanie pestovania jahôd sa prihovára ich vynikajúca chuť, aróma, možnosť rôznych spôsobov spracovania a konzervovania, ako i vysoký obsah nutričných látok. V plodoch je najviac zastúpený vitamín C, v menšej miere provitamín A, vitamín B1 a vitamín P. Jahody obsahujú aj fosfor, vápnik, draslík a železo, navyše aj bielkoviny, organické kyseliny a vlákninu.

Typy jahôd

V našich podmienkach existujú ako šľachtené jahody, tak i divoké či divo rastúce jahody vyskytujúce sa vo voľnej prírode. Ale môžeme ich deliť z viacerých pohľadov.

Podľa plodenia:

Jeden raz rodiace: Sú to šľachtené odrody plodiace spravidla po dobu 3 týždňov a vo väčšom množstve. Ich plody sú vhodné na dlhšie skladovania a zaváranie, s výraznejšou chuťou. Delia sa na:
- Skoré
- Stredne skoré
- Neskoré
Opakovane rodiace (stálorodiace): Plodiace od júna do októbra, prípadne až do mrazov. Neplodia nárazovo veľký objem plodov, ale v menšom objeme, no postupne počas sezóny. Spravidla sú dve väčšie vlny, pomedzi ktoré sa v menšom počte tiež vyskytujú plody. Charakteristické sú aj menším množstvom odnoží.

Podľa veľkosti plodu:

Veľkoplodé (tzv. záhradné jahody - Fragaria x ananassa): Plodiace vyšľachtené veľké plody rôznych tvarov, chutí, ale i farby. Sú to najčastejšie pestované jahody. Majú vysoké nároky na živiny a slnečné žiarenie.
Maloplodé: Produkujúce plody s výraznou chuťou i voňou. Nevytvárajú odnože, množia sa semenami. Medzi ne patria:
- Lesné jahody (Fragaria vesca): Červenoplodé, vyskytujúce sa vo voľnej prírode. Sú nízko rastúce trváce byliny, dorastajúce do 10 cm - 15 cm. Rastú na rúbaniskách, v hájoch, lesných podrastoch, na lúkach a medziach.
- Mesačné jahody (Fragaria vesca semperflorens): Označované aj ako mesiačikové - vyšľachtené z lesných jahôd. Nájdeme medzi nimi červenoplodé i žltéplodé kultivary. Sú nízko rastúce trváce byliny, dorastajúce do 10 cm - 15 cm. Nevytvárajú poplazy, ale rozmnožujú sa semiačkami z dozretých plodov. Ich listy a celý habitus rastliny je menší oproti záhradným jahodám. Ich plody sú drobné, ale silno aromatické. Ich tvar je spravidla pretiahnutý. Pre svoje aromatické vlastnosti a plodenie počas celej sezóny až do mrazov sa stávajú čoraz viac obľúbenými.

Záhradné jahody sú bylinné rastliny s vláknitým koreňovým systémom. Ide o hybridné druhy rodu Fragaria s takmer 1000 odrodami a kultivarmi. Tieto sa rozlišujú nielen chuťou, tvarom a veľkosťou plodov či vôňou, ale aj farbou plodov. Nájdeme ich v rôznych odtieňoch červenej, ale aj žltej a bielej farby. Rozdiely nájdeme aj v kvetoch. Od jednoduchých bielych, cez "plnokveté", až svetlo či tmavoružové. Pochutiť si môžeme na jahodách od ovocných chutí až po korenisté. Jednotlivé odrody a kultivary sa rozlišujú aj v pestovateľských nárokoch, takže s veľkou pravdepodobnosťou nájdete odrody, ktorým sa u vás bude dariť.

Pestovanie jahôd

Jahody sa pestujú pomerne ľahko, pri pestovaní stačí uplatniť pár pravidiel a prinesú vám vytúženú úrodu. Zmestia sa do malých záhrad, ale dokážu zaplniť i obrovské záhradné pozemky. Môžu si však ich dovoliť i tí, ktorí žiadne záhrady nemajú a vypestovať si ich v kvetináčoch či pestovateľských nádobách na terasách alebo balkónoch. Kúpené plody jahôd sa s vašimi vlastnými, vypestovanými s láskou, porovnať ani nedajú. Zvlášť, keď o komerčne pestovaných nevieme, s čím všetkým boli pohnojené (umelé hnojivá), ošetrené (pesticídy, herbicídy...) a ako boli pestované. U tých, ktoré si vypestuje sami, viete ako ich pestujete a čo im (a pri ich jedení i sebe) doprajete. Domáce sú jednoducho domáce.

Sadenice jahody

Aby ste si mohli vypestovať vlastné jahody, potrebujete sadenice jahôd. Čaká vás teda rozhodnutie, akým spôsobom chcete získať sadenice. V naších končinách je zvykom zakúpiť si rovno vypestovanú priesadu určitej odrody. Je to pomerné rýchle a jednoduché. Existuje aj druhá možnosť, ktorá nie je u nás až tak rozšírená, ale postupne tiež získava na obľúbenosti. Je ňou vypestovanie si vlastných sadeníc jahôd zo semiačok. Je to pomerne jednoduché zvlášť u mesačných odrôd.

Priesady jahôd, ktoré chcete pestovať či v záhrade alebo kvetináči, majú mať najmenej 3 listy, byť zdravé, primerane pevné, bez poškodenia či napadnutia, s dobre vyvinutými koreňovým systémom.

Obdobie výsadby jahôd

Sadenie jahôd môžete uskutočniť v dvoch termínoch. Bežný termín sadenia jahôd je po ich odrodení, koncom leta až začiatkom jesene (spravidla august až september). Využíva sa hlavne pri odrodách záhradných jahôd, ktoré vytvárajú poplazy. Vysadené sadenice sa pred zimou stihnú dobre zakoreniť a v nasledujúcom roku už prinášať úrodu. (Ak vysádzate mladé rastlinky z poplazov, treba rátať, že prvý rok po vysadení neprinesú úrodu, alebo len minimálnu.) Ak záhradkár nestihne jesenný termín, zachrániť to môže jarná výsadba. V minulosti platilo, že sadenie jahôd na jar znamená veľmi malú alebo žiadnu úrodu v daný rok. V súčasnosti to už neplatí. Obľúbenými sa čoraz viac stávajú sadenice označované ako frigo sadenice alebo frigo sadba.

Frigo sadenice sa pred nástupom zimy vyberú z pôdy, očistia a zabalia do ochranných obalov, aby z nich neunikala vlhkosť. Potom sa počas obdobia zimy skladujú pri teplote v rozsahu -1°C až -4°C podľa odrody. Keďže počas zimy nespotrebúvajú tieto sadenice zásobné látky, sú ideálne na jarnú výsadbu. Bujnejšie rastú a plodia viac a väčšie plody v porovnaní s priesadami, ktoré boli počas zimného obdobia pestované v zemine. Frigo sadenice sú spravidla bez listov. Pri ich vysadení je oveľa vyššia ujateľnosť, pre znížené množstvo vody, ktoré potrebujú.

Príprava pôdy

Jahody uprednostňujú priepustnú, piesočnato-hlinitú pôdu s veľkým množstvom organického humusu. Rozmedzie pôdnej reakcie by ideálne malo byť 5,5 - 6,5 pH. Hoci znesú pôdy od mierne kyslej, cez neutrálnu až po mierne zásaditú. Ale v silno zásaditej či silno kyslej pôde nebudú jahody dobre prosperovať.

Dôležitú organickú zložku pôdy môžete doplniť kvalitným rozloženým maštaľným hnojom, kompostom alebo vermikompostom, ktorý zapracujete do pôdy. Pri maštaľnom hnoji a komposte je veľmi dôležité, aby boli dobre rozležané, a tak nenarobili viac škody ako úžitku. U rozležaného maštaľného hnoja sa odporúča zapracovať 4kg - 6kg/1m2, u vyzretého kompostu 6kg - 8kg/1m2.

Ak nemáte možnosť použiť kompost alebo hnoj, môžete siahnuť po špeciálnych prípravkoch. Napríklad na Slovensku málo známy Alginit. Je jedinečný v tom, že, okrem organickej zložky obsahuje aj minerálnu. Jeho organika prináša veľa pravekého humusu, ktorý vznikol rozpadom rias. Minerálna zložka ukrýva v sebe množstvo minerálnych živín, dôležité stopové prvky. Alginit obsahuje aj Humínové kyseliny, ktoré sa pomaly dostávajú do povedomia pestovateľov svojím veľkým prínosom pre pestovanie všetkých druhov rastlín, stromov a kríkov. Alginit prináša pre jahody 64 potrebných živín. Odporúčaná dávka je 350g - 500g/1m2 v závislosti od kvality vašej pôdy.

Jahodám sa nebude dariť v ťažkej ílovitej zemine. Do pôdy môžete zapracovať napríklad piesok, kvalitnú univerzálnu zeminu, rašelinu či ZeoSand a tepelne aktivovaný Zeolit Agro, obidva z prírodného zeolitu, ktoré môžete, rovnako ako piesok, použiť pri výsadbe aj ako drenážnu vrstvu pri ílovitej pôde. ZeoSand a Zeolit Agro zároveň doplnia do pôdy dôležité minerálne mikro a makro živiny, ktoré jahody potrebujú pre svoj zdravý rast, odolnosť, kvitnutie i bohatú úrodu. Prispievajú k budovaniu silného koreňového systému rastlín. Pomôžu vám prevzdušniť pôdu, zabránia vyplavovaniu živín z pôdy, aby boli dlhšiu dobu prístupné pre vaše rastliny a mohli ich efektívnejšie využívať. Skvelou pomocou v oblasti hospodárenia s vodou pri pestovaní, je ich schopnosť zadržiavať v sebe vodu, vďaka čomu je vlaha po dlhšiu dobu prístupná pre rastliny.

Ako zasadiť jahody

Do dobre pripravenej pôdy môže vysádzať rastliny jahôd. Ak na mulčovanie použijete čiernu textíliu, pripravte si ju vopred. Okraje, ktoré prichytíme, by mali presahovať po cca 10cm a na miesta výsadby si urobte do textílie otvory.

Existuje niekoľko spôsobov vysádzania jahôd. V riadku sa odporúča vysádzať sadeničky od seba vzdialené 30cm - 40cm. Jednotlivé riadky by mali byť od seba vo vzdialenosti 60cm - 80cm. Vzdialenosť záleží od odrody a či budete nechávať zakoreniť mladé rastliny z poplazov u záhradných jahôd. Je dôležité, aby medzi rastlinami prúdil vzduch. Keď sa rozrastú, aby neboli príliš blízko pri sebe. Mohlo by to prispieť k nadmernej vlhkosti listov a rozšíreniu hubových ochorení.

Výsadbová jamka má byť dostatočne hlboká, aby sa do nej zmestil celý koreňový systém rastliny. Umiestnite sadenicu jahody tak, aby stredové srdiečko bolo nad úrovňou pôdy a celý koreň prikrytý pôdou. Ak stredové srdiečko nakryjete zeminou, rastlina vám odhnije. Ak časť koreňov ostane nad povrchom pôdy, dôjde k ich vyschnutiu.

Po uložení sadenice oboma rukami prihrnieme na korienky pôdu a pevne ich pritlačíme. Najčastejšia je riadková výsadba a pásová výsadba. Ostatné spôsoby sú len variantmi týchto dvoch spôsobov.

Niektorí záhradkári uprednostňujú spôsob udržiavania jednotlivých trsov jahôd. Pri tomto spôsobe sa po zbere úrody v júli až auguste jednorazovo odstraňujú všetky poplazy a nechávajú sa iba stále - pôvodné rastliny. Udržiavanie jednotlivých trsov sa osvedčilo vo vyšších polohách. V záhradkách sa stretávame aj s ďalšími spôsobmi: zahustené riadky, pásový spôsob, výsadba dvojriadkov vo voľnej pôde i vo fólii a aj skupinová výsadba. Vo vyšších polohách Slovenska sa odporúča aj „hrobčekový“ spôsob, ktorý je pomerne málo známy.

Ak jahody sadíme do riadkov, volíme radšej ich orientáciu smerom sever - juh. Pri tejto orientácii je pôsobenie slnečných lúčov na všetky rastliny najúčinnejšie. Vzdialenosť jednotlivých riadkov dodržiavame v rozmedzí 60 - 70 cm. Ak máme záhradu v miernom svahu, môžeme viesť riadky po svahu, pričom musíme rátať so zavlažovaním „podmokom“. Na strmších svahoch riadky vždy vedieme po vrstevnici, aby sme zabránili splavovaniu pôdy.

Po vysadení, nezabudnite rastlinky výdatne zaliať a ak používate iné mulčovanie ako textíliu, následne zamulčovať. Okolo zasadenej rastlinky je dobré vytvarovať z hliny tvar zálievkovej misky, aby voda po zaliatí vsiakla priamo ku jej koreňom.

Hnojenie jahôd

Jahody nie sú obzvlášť “žravé” rastliny, ale bez prikrmovania nemožno hovoriť o úspešnej úrode. Jahody zvyčajne rastú na tom istom stanovišti niekoľko rokov, preto ich treba, podobne ako všetky trvalky, v určitých fázach hnojiť.

Pred založením plantáže je základom hnojenia rozmetanie organických hnojív (hnoj, kompost), ktoré majú jahodám poskytnúť základné živiny (najmä P, K, Ca a Mg) na dva alebo aj tri roky. Podľa môjho názoru (ale aj podľa názoru mnohých odborníkov v odbore) je to však vzhľadom na dlhé obdobie udržiavania výsadby nedostatočné. Preto je potrebné jahody v nasledujúcich rokoch dodatočne prihnojovať.

Jarné hnojenie

Za týmto účelom sa odporúča každú jar, čo najskôr po skončení obdobia zimného pokoja, postrek jedným z hnojív určených pre jahody v množstve 1,5 kg až 2,5 kg na 100 m2. Zloženie týchto hnojív zvyčajne odráža potreby hnojenia jahôd z hľadiska takzvaných makroelementov, ale je v nich aj množstvo mikroprvkov, ktoré pôsobia na rastliny rovnako ako vitamíny na naše telo. Nezabúdajme na jarné hnojenie jahôd.

Samozrejme, všetci, ktorí sú zástancami “eko” a “bio” hnojenia, môžu namiesto minerálnych hnojív použiť prírodné organické hnojivá, ako je napríklad v poslednom čase módny biohumus alebo guáno.

Kvapalné hnojivá na jahody sa aplikujú so zálievkou. Pri bio pestovaní jahôd je možné využiť aj bežný kompost. Aby ste zaistili správne vstrebávanie živín, zemina by mala byť vlhká.

Hnojenie po zbere úrody

Podobne po zbere úrody je vhodné jahody prihnojiť rovnakou, prípadne o niečo menšou dávkou rovnakého hnojiva ako na jar. Tieto hnojivá sa odporúča aplikovať čo najskôr po zbere úrody. Dusík v nich obsiahnutý povzbudí rastliny jahôd k silnému vegetatívnemu rastu a ostatné makro- a mikroprvky im pomôžu vytvoriť veľké množstvo kvetných pukov, ktoré budú rozhodovať o výške úrody v nasledujúcom roku pestovania.

Jesenné hnojenie

Názory odborníkov na jesenné hnojenie jahôd sa rozchádzajú. Niektorí tvrdia, že je to zbytočné, iní naopak, že je to zbytočné. Ak však vezmeme do úvahy rastúcu popularitu odrôd z teplejších krajín, ako je naša, prikláňam sa k názoru, že jesenné hnojenie jedným z typických predzimných hnojív je prospešné.

Jahodovníky by sa mali pestovať najviac na jednom mieste 3 - 5 rokov. Jednak je to kvôli výskytu chorôb, vyčerpanosti pôdy, ale aj kvôli samotným rastlinám. Po troch rokoch sa rastlina stáva prestárnutou. Ovplyvňuje to jej odolnosť voči škodcom a patogénom a zároveň sa znižuje množstvo plodov, ktoré z nej získame. Pri kvalitnej pravidelnej výžive hnojením a starostlivosti a bez výskytu ochorení sa zmena jahodoviska odporúča po piatich rokoch. Ak sa vyskytnú choroby, alebo jahodovníky nie sú pravidelne prihnojované, jahodovisko by sa malo meniť už po 3 rokoch.

Starostlivosť o jahody

Bez pravidelnej zálievky to nepôjde. Jahody zalievajte v skorých ranných hodinách či po západe slnka. Rastliny sa tak nespália a udržia si vlahu. Nezabudnite tiež na priebežné odstraňovanie buriny. Pri tejto príležitosti jahody kontrolujte kvôli vzniku plesne. Tá býva najčastejším dôsledkom nadmernej zálievky a daždivého počasia. Pleseň sa môže veľmi rýchlo rozšíriť.

Pod výhonky s plodmi podkladáme slamu, aby sa jahody neznečistili od hliny. Jahody dozrievajú zo zelenej cez červenkastú, červenú až po hlbokú červenú. Stupeň červenosti sa môže trochu líšiť podľa odrody. Zberáme ich, keď dosiahnu tmavočervený odtieň, vtedy sú najsladšie a najchutnejšie. Zberáme ich aj so stopkou v suchom počasí, stopku odstrihneme alebo odštipneme.

Jahody patria k smädným rastlinám. Pri zakoreňovaní sa koreňový systém pomerne rozrastá, preto na pestovanie väčších rastlín nie sú vhodné nádoby s malým priemerom. Na začiatku sezóny použijeme hnojivo s vyváženým obsahom prvkov. Keď sa objavia zhluky kvetných pukov, prejdeme na hnojivo s vyšším podielom draslíka, použiť sa dá aj hnojivo na paradajky.

Vtáky, najmä drozdy, radi siahajú po úrode v momente, keď sa plody začnú vyfarbovať. Najjednoduchšie je použiť sieť. Nad porastom ju musíme správne natiahnuť, aby sme zamedzili zapleteniu vtákov do nej, ich zraneniu a pomalej, bolestivej smrti. Sieť, napríklad zo zajačieho pletiva, natiahneme na drevené stĺpiky, ktoré zatlčieme okolo plochy s jahodami.

V krytých pestovateľských priestoroch napádajú listy vošky alebo roztočce. Porast udržiavame zdravý pomocou prírodných postrekov (napríklad po objavení prvých škodcov použijeme prípravok Rock Effekt). Kontrolujeme i výskyt slizniakov, radi si pochutnávajú na dozrievajúcich plodoch. Problémy môže spôsobiť aj chrobák nosánik a jeho larvy, obzvlášť pri jahodách pestovaných v kvetináčoch.

Prevenciou chorôb je, že jahody zalievame radšej ráno ako večer. Aj dostatočné prúdenie vzduchu medzi rastlinami zníži riziko výskytu plesní, rastliny preto nevysádzame príliš nahusto.

Starostlivosť o jahody - zálievka a ochrana

Zber a skladovanie

Jahody sú na konzumáciu ideálne čerstvé. Niekoľko veľmi málo dní ich môžeme skladovať v chladničke.

Jahody sú plne mrazuvzdorné trvalky, ktoré prinášajú dobrú úrodu tri až štyri roky, potom rastliny starnú a slabnú. Nie je nutné ich počas zimy chrániť pred mrazmi. Až do jesene ich občasne zalievame a dožičíme im hnojivo s vyváženým pomerom prvkov. Dobrý rast listov priamo ovplyvní úrodu v ďalšom roku.

Po troch až štyroch rokoch sa znižujú výnosy, rastliny sa stávajú náchylnejšie na vírusy a problémy s koreňmi. Použitie vlastných poplazov vyrastajúcich zo zakúpených rastlín nám umožní dlhodobé pestovanie z jedinej pôvodnej investície. Ideálne je použiť prvé rastliny na poplaze. Zakorenia sami alebo im pomôžeme tak, že ich mierne ponoríme do pôdy, aby dobre zakorenili. Na jeseň alebo ďalšiu jar ich vykopeme a presadíme. Celoročne plodiace jahody tvoria málo poplazov, ale dajú sa množiť delením na jeseň.

Ivan Hričovský: AKÉ SÚ PRAVIDLÁ VÝSADBY JAHÔD?

Jahody patria medzi najobľúbenejšie a prispôsobivé drobné ovocné plodiny. Ich pestovanie nie je vôbec náročné, či už chcete pestovať na balkóne alebo na záhrade. Ak dokonca zasadíte už na jar tzv. Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga sengana a Korona. Elsanta je odroda, ktorú Prof. Hričovský najviac odporúča. Je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Korona patrí medzi stredne skoré jahody. Ak nemáte záhradu, stačí si kúpiť balkónovú odrodu Mara de bois.

Po zbere jahôd ich zostrihnite - odstránite zárodky chorôb. Existuje veľa odrôd jednoplodiacich a mesačných jahôd, ktoré sa pestujú zo semien. Keď sa začnú objavovať odnože, väčšinu z nich odstrihnite, aby sa rastliny neoslabovali. Sezónne rodia viac - poskytnú väčšie množstvo na spracovanie.

tags: #jahody #pestovanie #hnojenie