Rozmnožovanie jašterice krátkohlavej: Od párenia po vyliahnutie mláďat

Jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis), známa aj ako jašterica bystrá alebo jašterica obyčajná, je stredne veľký robustný plaz. Dorastá zvyčajne do dĺžky až 20 cm, výnimočne dosiahnu niektoré jedince aj 25 cm. Polovicu z celkovej dĺžky tvorí chvost. Hlava je vysoká, masívna, v rostrálnej oblasti tupo kužeľovitá. Chvost je relatívne silný a krátky (cca 1,3-1,8-krát dlhší ako hlava a telo). Samce sú farebnejšie ako samice. Boky má samec zelené, zelenožlté a niekedy aj zelenomodré, často bez škvŕn v tvare kvetu. Hnedé škvrny na chrbte chýbajú len ojedinele. Brucho majú zelené, žltozelené až zelenomodré s čiernymi bodkami. Samičky majú prevažne sivohnedé sfarbenie s bledými škvrnami. Zriedka majú zelenkasté boky. Brucho majú žlté až krémové, prípadne aj biele.

Táto jašterica je jedným z najkrajších a najrozšírenejších plazov Európy. Na Slovensku je rozšírená na celom území od nížin až po vyššie položené lúky a lesy. Najhojnejšie sa vyskytuje na západe Slovenska v Podunajskej nížine. Obýva suché a slnečné trávnaté prostredie, najčastejšie slnečné, trávnaté svahy, pastviny, krovinaté oblasti, rúbaniská, štrkoviská, železničné násypy, okraje lesov a viníc. Vo všeobecnosti sa vyhýba veľmi vlhkým lokalitám. Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 300 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021 Z. z.). Okrem právnych rizík existuje aj obrovská biologická prekážka, keďže samotný chov jašterice krátkohlavej v uzavretom sklenenom priestore zvyčajne končí veľmi rýchlym úhynom. Tieto plazy vyžadujú veľký domovský okrsok pre svoj lov, špecifickú stepnú mikroklímu, hlboké nory na bezpečné prezimovanie a prirodzené UV slnečné žiarenie.

Sezónna aktivita a prezimovanie

Zimovať začína v októbri, v teplejších rokoch najneskôr v novembri. Zalieza do dier po hlodavcoch, skalných puklín a pod kmene stromov. Zimný spánok u tohto druhu končí už koncom marca. V našich podmienkach sú jašterice krátkohlavé zvyčajne aktívne od marca do septembra až októbra. Podľa aktuálnych poveternostných podmienok a špecifickej povahy obývaného mikrobiotopu môže sezónna aktivita zriedkavo začať už vo februári alebo sa pretiahnuť až do novembra. Ako prvé opúšťajú zimné úkryty zvyčajne mláďatá, neskôr samce a nakoniec samice. Na jeseň zostávajú najdlhšie aktívne tohoroční mláďatá. Zdá sa, že predĺženie dennej aj sezónnej aktivity umožňuje nedospelým jaštericiam aj to, že preferujú nižšiu teplotu tela než dospelí samce a dospelé negravidné samice.

Proces rozmnožovania jašterice krátkohlavej

Vrcholom úspešného snaženia každého teraristu je moment rozmnožovania. Jašterice sa začínajú páriť v apríli alebo začiatkom mája. Páreniu predchádzajú súboje samcov o územie a samice na ňom. Najskôr sa samce nafukujú, robia výpady a syčia, aby ohromili svojho soka. Následne pri súboji útočia jeden druhému na krk a hlavu. Často tieto súboje končia odtrhnutím chvosta, natrhnutím kože, prípadne aj smrťou. Závisí to od toho, kedy sa slabší jedinec vzdá. Víťaz sa pári so samicou.

Od konca mája do konca júna obývali samce a samice spoločné územia o ploche 63-82 m² a od úkrytov sa vzďaľovali na približne rovnakú vzdialenosť 7-18 m. Od konca júna sa samce vracali do svojich pôvodných úkrytov a veľkosť ich domovských okrskov sa pohybovala v rozmedzí 40-54 m². Okrsky samíc sa vracali do pôvodného stavu a mali plochu 32-52 m². Od úkrytov sa samce vzďaľovali na 6-12 m a samice na 5-11,5 m. Jašterice vykazujú maximálnu pohybovú aktivitu v apríli až máji, kedy niektorí samce pri vyhľadávaní samíc prebiehajú až na vzdialenosť 150 m.

Kladenie a inkubácia vajec

V júni až v júli samička znesie 4-14 vajec (až 18 mm dlhé), ktoré najčastejšie zahrabe do 6-7 cm hlbokej vopred vyhrabanej jamky v hline (závisí od vlhkosti pôdy). Samice sú schopné mať v teplých rokoch 2-3 znášky. Plazie vajíčka nebývajú tvrdé. Majú skôr mäkkú, elastickú a priepustnú škrupinu pripomínajúcu silnú kožu. Samica po nakladení vajec do vlhkej priehlbiny jamku starostlivo zahrabe a vajíčka navždy opustí. Je dôležité vedieť, že u vajíčok plazov je otočenie rozsudkom smrti, na rozdiel od vtáčích vajíčok, kde je otáčanie nutnosťou.

Po jednom až dvoch mesiacoch, obvykle koncom júla až v auguste, sa z vajíčok liahnu malé jašterice (veľké 3-4,5 cm), ktoré si onedlho na to začínajú hľadať svoju prvú potravu. Mláďatá jašteríc sú zvrchu sivé až škoricovo hnedasté. Dorzolaterálne prúžky sú nevýrazné. Na bokoch sú prítomné početné belavé, čierne lemované škvrnky, ktoré majú formu nápadných očiek.

Potrava jašterice krátkohlavej

Jašterica krátkohlavá, podobne ako jašterica živorodá, je mäsožravá. V prírode loví najmä kobylky, muchy a chrobáky, ale zožerie aj pavúky, slimáky, húsenice, malé hady a dokonca aj drobné hlodavce. Korisť zjedia celú, ale najskôr ju rozdrvia zubami nasadenými na silných čeľustiach. Bol u nich pozorovaný aj kanibalizmus, kedy dokážu zožrať menších predstaviteľov svojho druhu, ba dokonca aj vlastné mláďatá.

Najaktívnejšia je ráno a podvečer, kedy si spravidla loví potravu. Jej hlavnou zložkou potravy je rôzny hmyz, najčastejšie pavúky, muchy, koníky a červy. Obľúbeným spestrením stravy sú motýle a húsenice.

Tabuľka: Rozdiely medzi samcom a samicou jašterice krátkohlavej

tags: #jasterica #kratkohlava #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• Sprievodca výberom svadobného hrebienka
• Sprievodca pestovaním Vinca
• najlepší substrát pre zdravé rajčiaky
• Pestovanie byliniek bez pôdy
• Rozmnožovanie pepina