Všetko o pestovaní a starostlivosti o jazmín

Jazmín (Jasminum) je očarujúca kvetina, ktorá okrášľuje naše záhrady, parky a interiéry po celom svete. Rod jazmínov, známy pod názvom Oleaceae, zahŕňa viac ako 200 druhov. Sú to vždyzelené kríky alebo liany, ktoré majú drobné, päťpočetné kvety bielej, krémovej, žltej alebo ružovej farby. Ich vôňa je osviežujúca, povznášajúca a v mnohých tradíciách je spájaná s láskou, čistotou a duchovným rastom.

Rozdiel medzi pravým jazmínom a pajazmínom

Pri pestovaní je dôležité rozlišovať medzi skutočným jazmínom a rastlinami, ktoré sa tak ľudovo nazývajú:

• Jazmín (Jasminum): Rod zahŕňajúci viac ako 200 druhov, často popínavých. Najznámejší je jazmín lekársky (Jasminum officinale).
• Pajazmín (Philadelphus): Známy aj ako „jazmín nepravý“ či „jazmín voňavý“. Je to opadavý ker, ktorý nie je príbuzný pravému jazmínu, no je veľmi odolný a vhodný do našich klimatických podmienok.
• Ľuľok jazmínovitý (Solanum jasminoides): Často zamieňaný s jazmínom, no ide o odlišnú rastlinu, ktorá sa u nás pestuje skôr ako letnička.

Jazmín je fenomén, ktorý prináša značný zmätok do názvoslovia rastlín. Tento názov môže pomyselne pomenovávať až 5 rôznych rastlín. Na svete existuje viac ako 200 druhov jazmínu. Ide o nádherne kvitnúce, najčastejšie popínavé kry. V našich končinách je známy aj ako biely kvet alebo falošný jazmín. Jazmíny sú navzájom odlišné, takže doba kvitnutia a spôsoby starostlivosti sa navzájom líšia. Všeobecne možno povedať, že sa považujú za nenáročné trvalky.

Všeobecné zásady pestovania

Jazmín vyžaduje slnečné až polotienisté stanovisko. Pôda by mala byť dobre priepustná, humózna a s dostatočnou vlhkosťou. Ideálne pH pôdy sa pohybuje v rozmedzí 5 až 6. Rastlina ocení pravidelné hnojenie počas vegetačného obdobia.

Stanovište

Ideálnym miestom na pestovanie jazmínu je polotieň. Rastlina potrebuje dostatok svetla, avšak zároveň nemôže pôda pri jej koreni vyschnúť. Aj keď jazmín možno pestovať aj v interiéri, práve vysoké teploty môžu spraviť viac škody ako úžitku. Jazmín potrebuje dostatok svetla, avšak zároveň nemôže pôda pri jej koreni vyschnúť. Jazmín je rastlina, ktorá má rada rozptýlené jasné svetlo. Toto pravidlo je dôležité vziať do úvahy, ak je jazmín v kvetináči na južnej strane. Umiestnenie v severnej časti ovplyvní aj stav kvetu. Kvôli nedostatku svetla sa rast spomalí a kvitnutie zmizne. Poznámka! Pokiaľ je to možné, v lete je kvetináč vynesený na ulicu, do záhrady alebo na balkón.

Teplota

Jazmínu sa darí najlepšie na jar a na jeseň. Puky na jazmíne sa nevytvoria, ak sú teploty vyššie ako 35 stupňov Celzia, ale ani keď teplota klesne pod 15 stupňov. Jazmín potrebuje dostatočné teplo, ktoré si vyžaduje. Najlepšia teplota pre kvetinový život je 22-24 stupňov Celzia. V zime sa na konároch začínajú vytvárať púčiky, pri teplote 18 stupňov Celzia sa dobre rozvíjajú, pri vyššej teplote dochádza k zosilnenému rastu výhonkov a počet púčikov klesá. Jazmín je nenáročný na teplotný režim. Je potrebné monitorovať teplotu iba počas obdobia kvitnutia. Aby ste dosiahli svieže a veľké kvety, musíte nádobu umiestniť do chladnej miestnosti. Od marca do októbra sa jazmín cíti dobre pri teplote 19 - 25 ° C.

Pôda

Jazmín preferuje mierne kyslú pôdu s úrovňou pH 5 až 6. Ak je pH vyššie skúsení pestovatelia odporúčajú znížiť kyslosť pridaním síry do pôdy. Krása a vitalita gardénie priamo závisia od zloženia pôdy. Pri prvej výsadbe kvetu sa pôda oplodní, pri vyčerpaní zeme sa kvet presadí do novej oplidnenej pôdy. Pôda je vybraná kyslá, odolná proti vlhkosti, je to zmes ihličnatej rašeliny alebo vresu. Pre gardéniu sa odporúča nasledujúce zloženie pôdy: rašelina; ihličnatá pôda; drnovka; piesok; zem spod opadaného lístia. Všetky sa odoberajú v rovnakých častiach, drenáž sa musí naliať pod pôdu, pred jej varením. Na zabezpečenie pohodlného prostredia pre jazmín je potrebné zabezpečiť vysokú vlhkosť. Aby ste pochopili, ako sa starať o jazmín, musíte poznať pravidlá výberu pôdy. Pôda na výsadbu kvetu musí byť odvodnená a kyprá. Tieto kvety uprednostňujú substráty neutrálnej kyslosti. Často používajú univerzálne lieky na izbové rastliny. Odborníci odporúčajú do substrátu pridať trochu ihličnatej pôdy.

Zálievka

Jazmín hviezdicový obľubuje vlhký substrát a z tohto dôvodu polievame túto rastlinu približne jedenkrát za deň. Zálievka by mala byť schematická, teda pravidelná. Z dôvodu rastu v črepníku predpokladáme, že nenastane prípad, kedy by bola závlaha nepotrebná z dôvodu daždivých dní. Jazmín potrebuje vlhkosť, ale veľa vlahy mu škodí. Potrebuje pravidelné zavlažovanie, ale pred každou ďalšou zálievkou nechajte zeminu preschnúť. Na zavlažovanie sa používa dážď, tavenina alebo riečna voda. Voda z vodovodu sa bráni počas dňa a nádobu necháva otvorenú, aby sa z nej odparil chlór. V lete zalievajte s mierou každý druhý deň. V zime - 1-2 krát týždenne. Dvakrát mesačne sa zaleje vodou okyslenou citrónovou šťavou. Je užitočné zalievať gardéniu jazmínovou vodou naplnenou rašelinou. Na dno hrnca sa naleje drenáž, aby sa pri koreni nehromadila prebytočná vlhkosť. Listy sa pravidelne striekajú bez toho, aby sa na púčiku dostala vlhkosť. Aby ste nepoškodili nerozkvitnutý kvet, je lepšie dať vedľa rastliny vaporizér. Odkaz. Ak sa voda dostane na púčiky, okvetné lístky zožltnú.

Hnojenie

Hnojenie je dôležité aj v prípade tejto nádherne kvitnúcej rastliny. Hoci periodicita kvitnutia nastáva od júla do septembra, dlhodobé hnojenie je kľúčové. Komplexné a pravidelné vylučovanie potrebných živín je z pohľadu dlhodobého časového úseku veľmi dôležité. Nie len že nám použitie dlhodobého hnojiva uľahčí prácu, či ušetrí čas, ale aj rastlina bude mať dostatok príležitostí na vyhnanie viacerých pukov počas obdobia kvitnutia. Gardenia má dobre vyvinutý koreňový systém, rastie, vyčerpáva pôdu, preto je potrebná pravidelná výživa rastlín. Aplikované hnojivá by mali zvyšovať kyslosť pôdy. Na vytvorenie zelenej hmoty potrebuje rastlina dusík, draslík a fosfor, ktoré sa pridávajú do pôdy, aby vytvorila púčiky. Ak listy začali žltnúť, je to zlé znamenie, čo znamená, že je potrebné kŕmiť síranom železitým. Dôležité! Pôdu gardénie nehnojte vápnikom a horčíkom. Náš tip: Priveľa hnojenia môže rastlinu zaťažiť. Síce bude kvitnúť dlhšie, ale bude vysilená. Ak rastlinku jazmínu necháte rásť prirodzene, odmení sa vám kvetmi pravidelne.

Výsadba a presádzanie

Najvhodnejšou dobou na vysádzanie jazmínu, či jeho presádzanie, je skorá jar - apríl. Výsadba jazmínu hviezdicového nie je príliš náročná. Volíme čo najväčší črepník, v ktorom bude jazmín figurovať ako jediná rastlina. Okrem substrátu do črepníka umiestňujeme aj dávku mulču, ktorý funguje ako zabezpečenie proti unikaniu množstva nahromadenej vlhkosti. Tento mulč môžete do črepníka primiešať aj časom, pričom vhodným mulčom môže byť lístie, kompost, či kúsky kôry.

Keď je už jazmín zasadený, môžete pôdu v jeho blízkosti ochrániť pred unikaním vlhkosti vrstvou mulču. Či už sa rozhodnete pre lístie, kúsky kôry alebo kompost, záleží len na vás. Kombinácia drevnej štiepky, pilín a mletej kôry je však pravdepodobne najideálnejším riešením.

Gardenia sa dobre nezakorenila, preto je pri akomkoľvek spôsobe transplantácie koreňový systém ošetrený rastovým stimulantom. Gardenia sa transplantuje: ihneď po zakúpení; dospelý - 2 krát ročne; mladý - raz ročne. Pred transplantáciou je krík hojne napojený a transplantovaný v nasledujúcom poradí: potom, čo zem zmäkne, ľahko poklepte na hrniec a držte ho v naklonenej polohe; keď sa zem oddelí od hrnca, opatrne odstráňte rastlinu hlinenou hrudou, mierne ňou potraste, aby sa zem rozpadla od koreňa; odstráňte sušené alebo zhnité korene; namočte koreňovú časť do slabého roztoku mangánu na 25-30 minút; Nový črepník zakryte tretinou oplodnenej pôdy, zasaďte tam rastlinu a zakryte zvyšnou zeminou. ľahko utlačte zem a dobre zalejte. Ďalší rast jazmínu bude závisieť od správneho výberu hrnca. Počas transplantácie sa odoberie nádoba s priemerom väčším o 2 - 3 cm ako predchádzajúca. Zvyšuje sa aj výška hrnca.

Vonkajšia gardénia sa pestuje iba v regiónoch s teplým podnebím. Ker sa množí odrezkami a semenami, ktoré predtým pestoval v nádobe pred zakorenením, potom sa vysadil na otvorenom teréne. Pred výsadbou by mala byť pôda pohnojená a zaliata. Pre krík nie sú potrebné ďalšie transplantácie. Miesto výsadby sa vyberá blízko plotu, doma alebo v blízkosti stromov. Priame slnečné svetlo by nemalo neustále zasahovať do kríkov.

Rez jazmínu

Kľúčovým pravidlom pri reze jazmínu je načasovanie. Načasovanie rezu môže rastline nie len pomôcť, ale aj uškodiť podľa toho, v ktorom období v roku rez vykonávame. Ker orezávajte a tvarujte tak, že odstránite najmä vyschnuté konáre a vädnúce kvety. Neskôr pokojne odstráňte aj staršie drevnaté stonky a podporujte v raste mladé výhonky. Prerezávajte najnižšie vetvy, ktoré by sa mohli dotýkať zeme. Dôležité! Prerezávanie sa vykonáva po odkvitnutí. Stimuluje sa tak rast kvetov, výhonky sa zahusťujú, ker sa stáva kompaktným a hustým.

Jazmín by sa mal orezávať (strihať) začiatkom jari, aby sa podporilo kvitnutie. Jazmín vysadený k pergole by sa mal pravidelne tvarovať. Na orezávanie nie je potrebné žiadne špeciálne náčinie; postačia obyčajné záhradné nožnice na kríky.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Ochrana pred škodcami spočíva najmä v zničení osadenstva vošiek, ktoré sa tvoria najčastejšie v prípade, ak je pôda príliš vlhká a rastlina umiestnená v tieni. Sledujte rastlinu a ošetrujte ju voči škodcom. Voskový povlak na rastline znamená, že rastlina je v ohrození. Najmä biele mušky, ktoré sa podobajú komárom, môžu na ňu preniesť čiernu pleseň a tá spôsobí, že listy predčasne zožltnú.

Na ošetrovanie sú vhodné insekticídy určené na morenie hmyzu. Pre úspešné vyhubenie škodcov je potrebné postrek opakovať najmenej 2 dni po sebe a kontrolovať vitálnosť rastliny.

Špecifiká vybraných druhov jazmínov

Jazmín lekársky (Jasminum officinale)

Začnime teda jazmínom „najpravejším“ - a teda rastlinkou s vedeckým pomenovaním Jasminum officinale, po slovensky jazmín lekársky. Je to klasický, veľmi rozšírený kvet, známejší ako jazmín obyčajný/lekársky. Vynikne najmä vďaka svojej vôni, ktorou sú jeho biele kvety mimoriadne bohato obdarené. Je nielen krásna, ale aj veľmi intenzívna. Pochádza z Ázie, ale pestovaný je vo všetkých teplotnými podmienkami vyhovujúcich oblastiach ako okrasná, ale aj liečivá rastlina. Je symbolom nevinnosti, čistoty, ale aj ušľachtilosti a elegancie. Využíva sa odnepamäti v kozmetike, ale aj v lekárstve, a tiež sa ním aromatizujú čaje, ktoré sú dodnes veľmi vyhľadávané. Je predmetom poetických pojednaní v umení, či už poézii, alebo aj výtvarnom vyobrazovaní. Našťastie pre nás je pomerne dobre pestovateľný ako izbová, resp. prenosná rastlina aj v našich podmienkach, takže sa môžeme jeho mýtickou ušľachtilosťou opájať aj my. Dĺžka výhonkov môže dosahovať až 10 metrov. Rastlina s tenkými a hladkými vetvami, ktoré sú zdobené listovými čepeľami. Dosky sú spredu jasne zelené a zozadu bledozelené. Listy sú podlhovastého tvaru, sú tam špicaté okraje. Obdobie kvitnutia sa pozoruje v apríli.

Jazmín nahý (Jasminum nudiflorum)

Druhým jazmínom, kde sa skutočne jedná o korektné botanické označenie, je jazmín nahý (Jasminum nudiflorum). Je populárny najmä pre svoje pomerne bohaté kvitnutie už počas zimy, záleží aj od charakteru daného obdobia. Jazmín nahý rastie ovísavo, ak má vhodnú oporu, často môžeme pozorovať, ako sa po nej dokáže celkom šikovne šplhať. V prípade tohto jazmínu však nemôžeme očakávať povestnú vôňu kvetov, avšak dĺžkou obdobia kvetu, a nemenej neobvyklým obdobím, ale aj bohatstvom kvitnutia, je to rozhodne cenný záhradnícky druh, ktorý stojí za pozornosť. Na rozdiel od ostatných jazmínov sú kvety jazmínu nahého žlté. Vyjma jasmínu nahokvetého, ktorý snese zimu a vítr, všechny ostatní dávají přednost teplíému a dobře chráněnému místu, což je pro některé z nich dokonce životně důležité. Najotužilejší je Jasminum nudiflorum, který snáší tepoty až -20°C.

Vždyzelený jazmín (Jasminum polyanthum)

Vždyzelený jazmín (Jasminum polyanthum) kvitne v zime. Jeho kvety sú bledoružové alebo biele. Sú veľké, v tvare strapcovitých súkvetí a odolné proti mrazu. Mnohokveté druhy sa vyznačujú bohatým rozvetvením. Výška liany môže dosiahnuť 2 m. Listy oválneho tvaru s reliéfnym lemovaním sú usporiadané striedavo. Poznámka! Kvitne od februára do augusta ružovými púčikmi, ktoré keď kvitnú, menia farbu na snehobielu.

Jazmín hviezdicový

Jazmín hviezdicový je nie len veľmi aromatický, ale vďaka jeho krásnym bielym rozľahlým kvetom, aj naozaj estetický. V našich zemepisných šírkach tento druh jazmínu pestujeme predovšetkým ako solitér, keďže je to ťahavá rastlina. Pestovanie jazmínu hviezdicového nie je náročnou úlohou. Pestovanie odporúčame výhradne v črepníkoch, hoci je tento druh jazmínu popínavý. Jednoduchým dôvodom je fakt, že keď klesne teplota ovzdušia pod nulu, prípadne sa tejto teplote priblíži, jazmín nemá šancu a nedokáže v našich zemepisných šírkach prezimovať. Pestovanie jazmínu hviezdicového v črepníku je efektívne aj z pohľadu šetrenia miesta, kedy môžeme jazmín umiestniť dokonca aj na balkón či lodžiu.

Vencovec kvetnatý (Stephanotis floribunda) - Madagaskarský jazmín

Vencovec kvetnatý (Stephanotis floribunda), nazývaný aj madagaskarský jazmín, patrí medzi izbové rastliny. K svojmu laickému pomenovaniu zrejme prišiel vďaka výrazne voňajúcim súkvetiam a podobnosť náeme aj v jeho popínavom spôsobe rastu. Botanicky však s pravým jazmínom nie sú ani príbuzní, každý patrí do inej čeľade. Vo voľnej pôde (na rozdiel od kvetináčov) dorastá aj do 3 metrov, je vhodné preto myslieť na dobrú oporu. Na pestovanie je o niečo náročnejší. Aby pravidelne kvitol a celkovo dobre prospieval, je potrebné mu okrem vyhovujúcich podmienok zabezpečiť minimum zmien. Patrí k rastlinám, ktorým vyhovujú stabilné podmienky, dbáme, aby nebol vystavený teplotám nižším ako 12 °C. Kvitne počas celého leta a dorastá do dĺžky až 6 metrov. Má rád teplo a svetlo, preto sa hodí do skleníkov, svetlých bytov alebo na zasklený balkón.

Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius)

Ďalším druhom, ktorý je laicky označovaný ako „jazmín“, je vonkajší mrazuvzdorný ker s omamne voňajúcimi kvetmi a jeho skutočné meno je pajazmín vencový - Philadelphus coronarius. Pochádza z juhovýchodnej Európy a Kaukazu, je teda veľmi odolný a nenáročný. Kvety sú biele, omračujúco voňavé, poznáme kultivary plnokveté aj jednoduché. Prekvapivo sa objavujú aj kultivary bez vône, preto je vhodné si túto danosť overiť pred kúpením rastliny, aby nedošlo k sklamaniu. K jeho charakteristickým vlastnostiam bohužiaľ patrí aj to, že na ňom s obľubou vytvárajú masívne kolónie vošky.

Ľuľok jazmínovitý (Solanum jasminoides)

Ďalším „jazmínom“, ktorý sa k svojmu označeniu dostal „neprávom a podvodom“, je ľuľok jazmínovitý - Solanum jasminoides. Ako už napovedá názov, tiež nie je botanicky príbuzný jazmínu. Pochádza z Brazílie a Chile, a teda je výborne stavaný aj na veľké úpaly. Veľmi dobre tiež znáša dažde a vietor. U nás sa pestuje obvykle ako letnička, napríklad ako previslá rastlina na balkóne, alebo do okenných kompozícií a kombinácií. Ak máme vhodné podmienky, je možné ho v chlade a na svetlom mieste prezimovať. Treba počítať s jeho pomerne mohutným a bujným rastom, pamätáme na to hlavne pri výsadbe v kombináciách v kvetináčoch.

Pre úplnosť spomenieme ešte druhy jazmínov, ktoré do nášho zoznamu patria, avšak sú menej významné a u nás sa s nimi prakticky nestretneme - J. humile, J. floridum, J. nitidum, J. sambac.

Ako môžeme vidieť, jazmínov aj „jazmínov“ máme naozaj dosť, čo často vďaka nesprávnemu pomenovaniu môže viesť k sklamaniu. Typickým príkladom je kúpa ľuľku v domnení, že sa jedná o jazmín a následne prichádza sklamanie z kvetov, ktoré nevoňajú. K týmto sklamaniam prispieva aj fakt, že ani predajcovia nedodržiavajú korektné označovanie.

Na záver ešte jazykovedné okienko: Často sa stáva, že záhradkári píšu jazmín v tvare „jasmín“.

tags: #jazmin #fialovy #tahavy

Populárne príspevky:

• Pestovanie tureckých klinčekov
• Tipy pre starostlivosť o azalky
• pestovanie fikusu benjamín
• Význam a tvorba smútočnej kytice pre mužov
• mechanizmy pohlavného rozmnožovania