Jazmín lekársky: Vôňa, história a využitie
Jazmín je rastlina s bohatou históriou a fascinujúcimi vlastnosťami, ktorá však zároveň prináša značný zmätok do názvoslovia rastlín. Tento názov môže pomyselne pomenovávať až 5 rôznych rastlín. Začnime teda jazmínom „najpravejším“ - a teda rastlinkou s vedeckým pomenovaním Jasminum officinale, po slovensky jazmín lekársky.
Jazmín lekársky vynikne najmä vďaka svojej vôni, ktorou sú jeho biele kvety mimoriadne bohato obdarené. Je nielen krásna, ale aj veľmi intenzívna. Pochádza z Ázie, ale pestovaný je vo všetkých teplotnými podmienkami vyhovujúcich oblastiach ako okrasná, ale aj liečivá rastlina. Je symbolom nevinnosti, čistoty, ale aj ušľachtilosti a elegancie. Využíva sa odnepamäti v kozmetike, ale aj v lekárstve, a tiež sa ním aromatizujú čaje, ktoré sú dodnes veľmi vyhľadávané. Je predmetom poetických pojednaní v umení, či už poézii, alebo aj výtvarnom vyobrazovaní.
Jazmín lekársky, známy aj ako "biely jazmín", je obľúbená popínavá rastlina, ktorá sa vyznačuje svojimi nádhernými bielymi kvetmi a intenzívnou, sladkou vôňou. Táto rastlina pochádza z oblasti Himalájí a Číny a je široko pestovaná pre svoje dekoratívne a aromatické vlastnosti. Jazmín pravý je ideálny na pokrytie pergol, treláží alebo múrov, kde môže vytvoriť romantickú a voňavú atmosféru.
Jazmín pravý preferuje slnečné stanovište, kde dostáva aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Jazmín pravý je vhodný na vonkajšie pestovanie v záhradách, kde môže byť umiestnený na slnečnom mieste s ochranou pred silným vetrom. Táto rastlina vyžaduje dobre priepustnú, úrodnú pôdu s mierne kyslým až neutrálnym pH. Jazmín pravý potrebuje pravidelnú zálievku, najmä počas vegetačného obdobia. Pôda by mala byť udržiavaná rovnomerne vlhká, ale nie premokrená. Rastlina preferuje strednú až vyššiu vlhkosť vzduchu.
Počas jari a leta hnojte jazmín každé 2-4 týždne vyváženým tekutým hnojivom, ktoré podporia rast a kvitnutie. Na udržanie tvaru a podporu bohatého kvitnutia je vhodné jazmín pravidelne prerezávať. Najlepší čas na rez je na jar po odkvitnutí. Jazmín pravý je možné ľahko rozmnožovať pomocou rezňov. Najlepší čas na odber rezňov je na jar alebo v lete.
Našťastie pre nás je pomerne dobre pestovateľný ako izbová, resp. prenosná rastlina aj v našich podmienkach, takže sa môžeme jeho mýtickou ušľachtilosťou opájať aj my. Jazmínový ker sa v domácnosti pestuje veľmi jednoducho. Na priamom slnku pri dostatočnej zálievke a bohatom prihnojovaní sa čoskoro dočkáte množstva mimoriadnych doďaleka voňajúcich jazmínových kvetov. Kvitnúci jazmín lekársky je jednoducho neprehliadnuteľný. Pri pestovaní mu poskytneme oporu po ktorej sa ovíja. Prezimuje pri zníženej teplote aj zálievke v chlade, v bezmrazovej miestnosti.
Jazmín je priam legendárna rastlina, ktorá je známa od staroveku. Presný pôvod tohto druhu je však zahalený tajomstvom. Predpokladá sa že pochádza niekde z oblasti od Afganistanu až po západnú Čínu. Už oddávna sa pestoval pre mimoriadne voňavé a aromatické kvety, ktoré sa okrem dekorácie používajú aj na výrobu vzácneho jazmínového oleja, ktorý je súčasťou tých najdrahších a najjemnejších orientálnych parfémov. Jazmínový olej je uznávaný aj v medicíne pre svoje hojivé a protizápalové účinky na pleť. V Číne má povesť afrodiziaka, ktoré rozpaľuje sexuálnu vášeň. To môže vysvetliť aj jeho pridávanie do zmysených arabských parfémov už v stredoveku. Jazmínový olej je považovaný dodnes za tzv. kráľovskú vôňu a pôsobí proti stresu a depresii aj v malých množstvách.
Zbiera sa kvet pri plnom rozkvete a to aj s kalichom. Následne sa suší. Zber prebieha v našich podmienkach zvyčajne v máji. Slúži na aromatizáciu čierneho a zeleného čaju, bylinných zmesí, kozmetických prípravkov i potravinárskych výrobkov. Čistá silica niekedy spôsobuje kontaktnú dermatitídu a sú pomerne časté alergie. Celý kvet používaný na aromatizáciu čajov je úplne neškodný a bez rizík.
Aj doma si ľahko pripravíte vynikajúcu a osviežujúcu voňavú jazmínovú vodu, jednoduchým ponorením niekoľkých kvetov rozkvitnutého jazmínu zberaných pri západe slnka po horúcom letnom dni. Táto voda je nielen jedinečným nápojom, ale aj skutočným balzamom na jemnú pleť ktorú upokojí a prečistí.
Iné rastliny nazývané "jazmín"
Je dôležité si uvedomiť, že názov "jazmín" sa často používa aj pre iné rastliny, ktoré nie sú s jazmínom lekárskym botanicky príbuzné. Toto nesprávne pomenovanie môže viesť k sklamaniam, najmä ak zákazníci očakávajú charakteristickú vôňu.
Jazmín nahý (Jasminum nudiflorum)
Druhým jazmínom, kde sa skutočne jedná o korektné botanické označenie, je jazmín nahý (Jasminum nudiflorum). Je populárny najmä pre svoje pomerne bohaté kvitnutie už počas zimy, záleží aj od charakteru daného obdobia. Jazmín nahý rastie ovísavo, ak má vhodnú oporu, často môžeme pozorovať, ako sa po nej dokáže celkom šikovne šplhať. V prípade tohto jazmínu však nemôžeme očakávať povestnú vôňu kvetov, avšak dĺžkou obdobia kvetu, a nemenej neobvyklým obdobím, ale aj bohatstvom kvitnutia, je to rozhodne cenný záhradnícky druh, ktorý stojí za pozornosť. Na rozdiel od ostatných jazmínov sú kvety jazmínu nahého žlté.
Vencovec kvetnatý (Stephanotis floribunda) - Madagaskarský jazmín
Vencovec kvetnatý (Stephanotis floribunda), nazývaný aj madagaskarský jazmín, patrí medzi izbové rastliny. K svojmu laickému pomenovaniu zrejme prišiel vďaka výrazne voňajúcim súkvetiam a podobnosť nájdeme aj v jeho popínavom spôsobe rastu. Botanicky však s pravým jazmínom nie sú ani príbuzní, každý patrí do inej čeľade. Vo voľnej pôde (na rozdiel od kvetináčov) dorastá aj do 3 metrov, je vhodné preto myslieť na dobrú oporu. Na pestovanie je o niečo náročnejší. Aby pravidelne kvitol a celkovo dobre prospieval, je potrebné mu okrem vyhovujúcich podmienok zabezpečiť minimum zmien. Patrí k rastlinám, ktorým vyhovujú stabilné podmienky, dbáme, aby nebol vystavený teplotám nižším ako 12 °C.
Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius)
Ďalším druhom, ktorý je laicky označovaný ako "jazmín", je vonkajší mrazuvzdorný ker s omamne voňajúcimi kvetmi a jeho skutočné meno je pajazmín vencový - Philadelphus coronarius. Pochádza z juhovýchodnej Európy a Kaukazu, je teda veľmi odolný a nenáročný. Kvety sú biele, omračujúco voňavé, poznáme kultivary plnokveté aj jednoduché. Prekvapivo sa objavujú aj kultivary bez vône, preto je vhodné si túto danosť overiť pred kúpením rastliny, aby nedošlo k sklamaniu. K jeho charakteristickým vlastnostiam bohužiaľ patrí aj to, že na ňom s obľubou vytvárajú masívne kolónie vošky.
Ľuľok jazmínovitý (Solanum jasminoides)
Ďalším "jazmínom", ktorý sa k svojmu označeniu dostal „neprávom a podvodom“, je ľuľok jazmínovitý - Solanum jasminoides. Ako už napovedá názov, tiež nie je botanicky príbuzný jazmínu. Pochádza z Brazílie a Chile, a teda je výborne stavaný aj na veľké úpaly. Veľmi dobre tiež znáša dažde a vietor. U nás sa pestuje obvykle ako letnička, napríklad ako previslá rastlina na balkóne, alebo do okenných kompozícií a kombinácií. Ak máme vhodné podmienky, je možné ho v chlade a na svetlom mieste prezimovať. Treba počítať s jeho pomerne mohutným a bujným rastom, pamätáme na to hlavne pri výsadbe v kombináciách v kvetináčoch.
Pre úplnosť spomenieme ešte druhy jazmínov, ktoré do nášho zoznamu patria, avšak sú menej významné a u nás sa s nimi prakticky nestretneme - J.humile, J.floridum, J.nitidum, J. Ako môžeme vidieť, jazmínov aj „jazmínov“ máme naozaj dosť, čo často vďaka nesprávnemu pomenovaniu môže viesť k sklamaniu. Typickým príkladom je kúpa ľuľku v domnení, že sa jedná o jazmín a následne prichádza sklamanie z kvetov, ktoré nevoňajú. K týmto sklamaniam prispieva aj fakt, že ani predajcovia nedodržiavajú korektné označovanie. Na záver ešte jazykovedné okienko: Často sa stáva, že záhradkári píšu jazmín v tvare „jasmín“.
tags: #jazmin #pravy #lekarsky