Kompletný sprievodca správnou výsadbou, údržbou a presádzaním ruží

Ruža je absolútnou klasikou a nájdete ju v mnohých záhradách. Aby bola naša ruža krásna, zdravá a vitálna, musíme sa o ňu dobre starať počas celého roka. Kľúčom k zdraviu ruží je správna starostlivosť, pretože len vďaka starostlivosti predchádzame chorobám. Ak pridáme pri výsadbe kompost, ruže zrezávame, polievame a hnojíme, odvďačia sa nám nielen zdravím, ale aj bohatým kvitnutím.

Aj keď nemáte toľko miesta, nemusíte sa vzdávať kvitnúceho kríka: Niektoré druhy ruží sa dajú bez problémov pestovať aj vo vedre. V takom prípade však existuje jeden dôležitý krok starostlivosti: presádzanie. Povieme vám, prečo ruže v kvetináčoch pravidelne potrebujú nový domov, kedy je na to správny čas a ako ruže správne presádzať.

Záhon plný kvitnúcich ruží rôznych farieb

Kam ruže sadíme a ako ich polievame?

Ruže sadíme na slnečné miesto do priepustnej pôdy. Ruže majú rady dobre priepustnú, piesočnato-hlinitú, mierne vápenatú pôdu bohatú na humus. Pred výsadbou odporúčame doplniť záhon nech sadíte do akejkoľvek zeminy. Pri sadení môžeme pridať kompost, ktorý poskytne vysadeným rastlinám dostatočné množstvo živín.

Polievame ich vždy zospodu, ideálna je pre ne kvapková závlaha. Vodu nikdy nelejeme na listy a ani na kvety. Ruže nesmú byť trvalo zamokrené. Počas leta je vhodné polievať vo večerných hodinách, no na jar, jeseň a počas zimy ruže večer nezalievajte.

Rozmnožovanie ruží

Rozmnožovanie ruží z odrezkov je najjednoduchší spôsob ako získať nové rastliny toho istého druhu. Ak máte odrodu, ktorej sa vo vašej záhrade darí alebo máte možnosť získať nový druh z inej záhrady, odobratie odrezkov je lacný spôsob ako rozšíriť vašu kolekciu.

Zakoreniť odrezky je možné v podstate kedykoľvek počas roka, ale pre najlepšie výsledky je vhodné spraviť tak na jar alebo jeseň, kedy sa teplota pohybuje medzi 15 až 30 stupňov.

Vyberte výhony tesne pod pukom ruže, ktoré sú pred rozkvitnutím. Druhou možnosťou je výhon pod pukom, ktorému začali opadať lupene.
Odrezané časti by mali byť 10 - 20 cm dlhé.
Obsahovať by mali 3 - 5 nód (miesta kde na stonke vyrastajú listy, puky).
Po odstrihnutí je treba odrezky vložiť do vody.
Nožnicami čiastočne odstránime zelenú povrchovú vrstvu (nie po celom obvode, najlepšie na 3-4 miestach).
Odrezky vložíme do zakoreňovacieho hormónu do hĺbky cca 5 cm.
Odstránime väčšinu listov a prípadne aj puky, ponecháme vrchný pár listov.
Pripravené odrezky zatlačíme 5 cm do substrátu, polejeme, zakryjeme pre udržanie vlhkosti a uložíme na miesto mimo priameho slnečného žiarenia.

Vysadené odrezky je nutné kontrolovať, polievať a občas zložiť kryt a vyvetrať. Zakorenenie zvyčajne trvá mesiac až dva. Potom ako začnú odrezky nahadzovať listy a korene na spodu kvetináča začnú prerastať von, môžeme odložiť kryt a rastliny aklimatizovať. Doprajte rastlinkám niekoľko mesiacov v kvetináči, kde zosilnia a budú schopné sebestačne rásť v záhrade.

Odrezky ruží pripravené na zakorenenie v substráte

Pestovanie ruží v kvetináči

To, či je ruža vhodná do vedra, závisí od jej veľkosti. Ruže, ktoré tvoria odnože, alebo vysoké kríkové ruže sú pre kvetináč príliš veľké. Ruže vo vedrách však často dosahujú len tretinu alebo polovicu svojej maximálnej výšky. Ako ruže do kvetináčov sú obľúbené napríklad malé kríkové ruže alebo záhonové ruže. Tie sa dajú pestovať ako kmínkové ruže a sú potom ideálne do vedra. Ruže môžete vysádzať aj do kvetináčov, napríklad s letničkami.

Ako pestovať ruže v nádobách

Ruže zasadené v kvetináči vyžadujú o mnoho viac pozornosti, ako tie, ktoré sú vysadené v zemi. Je treba myslieť na to, že je nutné ich zalievať častejšie, v letných mesiacoch to môže znamenať aj každý deň! Treba myslieť aj na hnojenie, v kvetináči je potrebné dopĺňať živiny, pretože ich veľmi rýchlo potrebujú a bez prídavného hnojenia začnú rastliny chradnúť.

Kedy presádzať ruže?

Ruže sa vyznačujú silným rastom koreňov. Zvyčajne po dvoch alebo troch rokoch sa v existujúcom vedre stláčajú. Na udržanie svojej vitality potrebujú pravidelne čerstvú zeminu a väčší kvetináč. Príliš tesný priestor spoznáte napríklad podľa toho, že korene sa už dvíhajú z kvetináča alebo vyrastajú z odtokového otvoru na dne. Ďalším ukazovateľom príliš malého obydlia je, keď sa koreňový systém rozrástol natoľko, že nedokáže správne absorbovať vodu. Pomalý rast alebo iné známky stresu môžu byť ďalšími príznakmi, že ruža potrebuje presadenie. Kvetináč môže byť dokonca ešte stále dostatočne veľký - ale substrát je natoľko vyčerpaný, že rastlina začne prejavovať známky utrpenia. V takom prípade jednoducho vymeňte starý substrát za čerstvú zeminu bohatú na živiny.

Najlepší čas na presádzanie ruží je od polovice januára, pretože kvety začnú na jar pri miernych teplotách pomaly opäť rásť. Ruže môžete presádzať aj v lete, ale vtedy by ste ich mali najprv silno orezávať. Pri dostatočnom zásobovaní vodou budú tiež rýchlo rásť. Keď kvitnúci ker na jeseň stratí listy, je v stave pokoja. To znamená, že rastlina bude rásť až na jar nasledujúceho roka. Ruže zvyčajne zhadzujú kvety v reakcii na sťahovanie - to je ďalší dôvod, prečo by ste ich mali na jar presadiť skôr, ako sa objavia prvé výhonky.

Ruže do voľnej pôdy môžete vysádzať od októbra do konca mája, a to v prípade, že nie je pôda zamrznutá a pod snehom. V tej chvíli by totiž mohlo dôjsť k poškodeniu koreňov. Ruže do pestovateľských kvetináčov môžete vysádzať v podstate celý rok, okrem obdobia, kedy mrzne.

Postup presádzania ruží

Ruže patria k dlhovekým a najkrajšie kvitnúcim drevinám. Po rokoch sa však môžu rozrásť natoľko, že jednoducho prekážajú. Vtedy je možným riešením presadenie rastliny. Mladé ruže sa presádzajú relatívne ľahko kvôli ich slabo vyvinutému koreňovému systému, staršie exempláre znášajú výmenu kvetináča zvyčajne o niečo horšie.

Výber správneho vedra: Správny domov pre vaše ruže by mal mať určite odtokové otvory, aby mohla prebytočná voda ľahko odtekať. V opačnom prípade môže dôjsť k zamokreniu a korene kvitnúceho kríka môžu začať hniť. Okrem toho môžete do kvetináča nasypať pemzu alebo staré hlinené črepy, ktoré budú slúžiť ako drenáž. Ruže pestované v nádobách takisto vyžadujú dostatok priestoru na korene, preto vyberáme nádoby hlboké aspoň 30 centimetrov. V hlinených alebo drevených nádobách vyrastú kvalitnejšie rastliny než v plastových, pretože v horúcom počasí udržia korene chladné.
Príprava ruže: Noste rukavice! Ružu, ktorú chceme presadiť, najskôr výdatne zalejeme. Potom môžete opatrne vybrať kvitnúcu rastlinu zo starého kvetináča bez toho, aby ste poškodili korene. Potom môžete ruži dopriať krátky kúpeľ koreňového balu - držte korene ponorené vo vode, kým neprestanú stúpať vzduchové bubliny. Ak si všimnete poškodené alebo dokonca zhnité korene, odstrihnite ich nožnicami na ruže. Mierne skráťte korene aj nadzemnú časť. Ak je vaša vedrová ruža obzvlášť veľká odroda, na uľahčenie presádzania môžete použiť záhradnú netkanú textíliu odolnú proti roztrhnutiu. Tkaninu vložte do kvetináča tak, aby presahovala niekoľko centimetrov nad jeho vrch, a potom ju naplňte zeminou.
Príprava miesta výsadby: Kým sa ruža dobre napije, odburiníte záhon, do ktorého ju budete sadiť. Odstráňte aj kamene a korene. Do ich nového domova budete potrebovať čerstvý substrát: Vhodná je najmä špeciálna zemina bohatá na živiny a humus. Substrát by sa mal skladať z dvoch tretín rašeliny a tretiny vyzretého záhradného kompostu alebo listovky. Na každú rastlinu potrebujeme plnú lopatu substrátu.
Výsadba a stlačenie: Teraz umiestnite kvitnúci ker do vedra - dbajte na to, aby sa korene nepolámali. Do jamy s kompostom vylejeme krhlu vody, aby sa korene lepšie ujali. Rastlinu netlačíme do jamy nasilu, korene nesmú byť zalomené, ľahko sa zlomia. V tomto čase by bola ich regenerácia pomalšia. Potom môžete medzery vyplniť väčším množstvom substrátu, až kým neuvidíte len asi dva centimetre okraja kvetináča. To je takzvaný zalievací okraj. Ak máte štepenú ružu, je dôležité dbať na to, aby sa miesto štepenia nachádzalo tri až päť centimetrov hlboko v pôde, pretože rastlina je tu obzvlášť citlivá na mráz. Miesto štepenia spoznáte podľa malej vypukliny. Potom ružu trochu pritlačte, aby sa všetky dutiny v pôde uzavreli. Zeminu pevne utlačte a poriadne polejte. V prípade potreby doplňte ďalšiu pôdu.
Zavlažovanie a starostlivosť: Nakoniec ružu dôkladne zalejte a potom ju udržiavajte dobre zavlažovanú. Po presadení je dôležité ruže nakopcovať. Citlivé koreňové krčky to ochráni pred mrazom a tiež pred silným zimným slnkom. V chladnejších oblastiach Slovenska môžeme presadené ruže nakopcovať a ešte aj zakryť čečinou.

Schéma správneho postupu pri presádzaní ruží

Hnojivá a postreky na ruže

Nielen ruže, ale aj všetky rastliny vždy hnojíme tak, ako uvádza príbalový leták. Nikdy sa nesnažíme rastliny prehnojiť, pretože by sme im spálili korene a rastliny by boli náchylnejšie na choroby a škodce. Od polovice júla už neaplikujeme dusíkaté hnojivá, pretože by rastlina do jesene silno rástla a jej pletivá by nestihli do zimy vyzrieť. To znamená, že by mohla rastlina pri prvých mrazoch namrznúť.

Ak ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík. Hnojte prevažne v predjarí a potom v čase, keď sa začínajú na rastline tvoriť puky.

Choroby a škodcovia ruží

Ruže sú bežne veľmi odolné voči nebezpečným chorobám, avšak môže sa stať, že ich nejaká choroba postihne. Najčastejšie ruža napáda čierna škvrnitosť a múčnatka. Čierna škvrnitosť je plesňovitá choroba, ktorá napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony. Predchádzať jej môžete tak, že budete polievať výhradne ráno a priamo do pôdy. Vyhnite sa závlahe listov, vrátane tých spodných. Napadnuté listy odstraňujte. Múčnatka ružová je taktiež plesňovitá choroba, kedy sa na listoch objavuje belavý až šedobiely povlak. Spôsobuje ju nesprávna závlaha, uzavretý priestor alebo teplotné výkyvy. Napadnuté listy odstraňujte. V oboch prípadoch napadnutú rastlinu ošetrite fungicídnym prípravkom.

Vošky najčastejšie nájdeme na mladých výhonoch a pukoch, hlavne v jarnom období, kde vyciciavajú štavu z rastlín. Vyskytujú sa vo veľkých skupinách a sú ľahko rozpoznateľné. Proti škodcom môžeme tiež aplikovať postrek.

Infografika s najčastejšími chorobami a škodcami ruží

Ako a kedy strihať ruže?

Hlavným cieľom rezu je uchovať zdravie ruže a podporiť jej rast. Správne vykonaný rez zaistí rovnováhu medzi starým a novým drevom, čím sa predĺži životnosť rastliny. Staré drevo ruží stráca vitalitu a schopnosť kvitnutia. Zdravá dreň je v mieste rezu biela alebo zelenkavá. Nahnedlá dreň nie je zdravá a je nutné ju odrezať.

Rez by mal byť šikmý, vykonávame ho pár milimetrov od púčika, ktorý smeruje von z kra, aby zostalo vnútro dostatočne osvetlené. Výnimkou, keď striháme na vnútorný púčik, je rez prevísajúcich ruží, kde je rast do vnútra žiaduci.

Výhony by cez seba nemali nikdy prerastať. Ak sa výhony krížia, jeden z nich odstránime tak, aby sme zabezpečili vzdušnú a otvorenú stavbu kríka. Preriedením hustého vnútra prevzdušníme ker a zabránime prebytočnému hromadeniu vlahy v jeho vnútri.

Odkvitnuté kvety zastrihávame nad prvým listom, ktorý sa skladá z 5 lístkov.

Čo robíme s ružou na jar?

Po uplynutí zimných mrazov, keď už nečakáme veľké výkyvy teplôt, môžeme odstrániť zimný kryt ruží. Ak sme pri zimnom kopcovaní ruží použili zeminu, môžeme ju rozhrnúť v záhone. Ak sme však pri kopcovaní použili ihličie, zo záhona ho odstránime.

Vysadené ruže zbavíme vyschnutých častí a starých kvetov, v ktorých by mohli prezimovať škodcovia. Nabrúsenými nožnicami odstránime všetky poškodené časti rastliny.

V jari doprajeme ružiam hlbší rez. Ak ruže zostrihneme na jar, počas roka budú krajšie a budú mať pevnejšiu stavbu. Dĺžku výhonov môžeme ponechať na 4 až 5 očiek. Tento rez však nerobíme pri popínavých ružiach.

Od apríla začíname ruže hnojiť. Existuje viacero možností - tekuté (priamo v zálievke) alebo granulované hnojivo a vždy riadime konkrétnym návodom. Počas celého obdobia sledujeme, či sa na ruži neobjavia príznaky chorôb, alebo škodcovia. Ak spozorujeme výskyt škodcov alebo rozbiehajúce sa choroby, mali by sme konať ihneď.

Čo robíme s ružou v lete?

V lete už robíme len menšie estetické úpravy v podobe skrátenia silných výhonov približne o 15 cm, slabé výhony môžeme skrátiť viac. Tu však platí pravidlo, že ruže kvitnúce jedenkrát ročne, botanické ruže a popínavé ruže nestriháme vôbec.

Plané výhonky vyrastajúce zo zeme odstránime. Choré výhony odstránime - striháme ich až po zdravé drevo. Rez by mal byť mierne šikmý, aby sa v jeho mieste vďaka dažďovým kvapkám nedarilo hubovým ochoreniam.

Napadnuté listy odstránime a spálime, v žiadnom prípade ich nehádžeme do kompostu.

Kríkové ruže, určené na rez, striháme ešte v puku. Ruža vďaka tomu vydrží vo váze dlhšiu dobu.

Odkvitnuté súkvetia pravidelne odstraňujeme. Vďaka tomu bude ruža stále kvitnúť a nebude míňať svoju energiu na rast plodov.

Občas pôdu okolo rastliny prekypríme, aby bola dostatočne prevzdušnená. Stačí plytšie prekyprenie. Majme však na pamäti, že prekyprením sa dostanú na povrch semená burín, ktoré pri dobrých podmienkach vyklíčia. Po prekyprení preto skontrolujme záhon a odstráňme nežiadúcu burinu.

Počas leta je najlepší čas na zálievku večer, keď už nesvieti slnko a teplota klesne, vtedy voda rýchlejšie vsiakne do pôdy.

Počas celého obdobia sledujeme, či sa na ruži neobjavia príznaky chorôb, alebo škodcovia. Ak spozorujeme výskyt škodcov alebo rozbiehajúce sa choroby, mali by sme konať okamžite. Všetky postreky aplikujeme podľa návodu, väčšina z nich sa používa opakovane.

Pri dlhom období vysokých teplôt tvorí ruža menšie, kratšie kvitnúce kvety a jej listy sú jemne zvlnené. Plne zakorenené zdravé ruže znesú až tri týždne horúčav bez toho, aby im to uškodilo.

Čo robíme s ružou na jeseň?

Do konca septembra prihnojujeme ružu hnojivom s vyšším obsahom draslíka, vďaka ktorému vyzrejú pletivá, čo zabezpečí vyššiu odolnosť rastliny voči namrznutiu.

Počas suchého obdobia doprajeme ružiam zálievku. Koncom októbra ju však v závislosti od počasia znižujeme, vhodná zálievka je zhruba raz mesačne.

Vysoké kríkové ruže, mnohokveté a veľkokveté ruže môžeme zrezať o jednu tretinu. Koncom jesene prihŕňame korene kompostom, kôrou alebo pilinami do výšky približne 20 cm. Je vhodné zvoliť taký materiál, ktorý môžeme v jari zapracovať do záhonov. Odkvitnuté súkvetia ruže pravidelne odstraňujeme. Opadaných listov sa zbavujeme, odstránime ich zo záhonov, aby sa v nich neusadili spóry húb.

Čo robíme s ružou v zime?

V období bez mrazov môžeme ružiam dopriať miernu zálievku. Aby ruže v zime nepomrzli, zabezpečte im ochranu pred mrazom. Kríčkové ruže prihrňte zeminou tak, aby bolo zakrytých 3 až 5 púčikov. Na vrch ešte umiestnite čečinu alebo suché lístie. V prípade stromčekových ruží je potrebné omotať ich kmienky jutovinou. Ich korunky zabaľte do jutových vriec alebo do papiera. U popínavých ruží skontrolujte upevnenia a podľa potreby ich previažte. Pred mrazom je potrebné chrániť hlavne spodnú časť, ktorú zakryte jutovinou alebo čečinou. Aspoň čiastočne v tomto období presvetlíme odrody čajohybridov a floribundiek, aby sme obmedzili prípadné poškodenie rastlín v zime zapríčinené ťažkým snehom. Skrátime všetky výhonky o tretinu a rez dokončíme na budúci rok. Pokiaľ vám to okolitý priestor dovolí, skyprite pôdu ruže a pohnojte alebo zakryte napríklad mulčom z listov či lesnou hrabankou. Keď vytvoríte okolo ruže kopček zeminy, ochránite tak korene pred zimnými mrazmi. Niektoré druhy ruží je potrebné prikrývať, ak by teploty klesali pod -10 ° C. Iné sú zase takmer mrazuvzdorné.

tags: #uprava #a #presadzanie #starych #ruzi