Pestovanie plodín v Nemecku: Požiadavky a výzvy
Poľnohospodárstvo v Európskej únii, a teda aj v Nemecku, čelí v súčasnosti veľkým výzvam. Hoci má obyvateľstvo EÚ v porovnaní s minulosťou v priemere najzdravšiu, najpestrejšiu a najkvalitnejšiu ponuku potravín, poľnohospodárstvo ako také čelí najväčším spoločenským výhradám voči prostriedkom na ochranu rastlín (POR), ktoré k tejto pestrosti a akosti potravín prispievajú.
Zväčšujúce sa obmedzenia povoľovania POR v spojení so zvyšujúcou sa rezistenciou nielen proti herbicídom, ale aj proti fungicídom a insekticídom sťažuje ďalšie uplatňovanie už existujúcich pestovateľských systémov. Riziko rezistencie stúpa pri zužovaní počtu účinných látok. Skonštatoval, že mnohí pestovatelia si kladú otázku, ako prevádzkovať svoje hospodárstvo so ziskom pri dobrovoľnom pozmenení opatrení v oblasti ochrany rastlín bez toho, aby okamžite prešli na ekologické pestovanie.
Možnosti tu sú - ako v povahe opatrení na ochranu rastlín, tak aj v podmienkach konkrétnej lokality, postojoch a možnostiach pestovateľa. V osevných postupoch so silným zastúpením ozimných obilnín sa odporúča rozšírenie o pestovanie okopanín, strukovín a jarnej pšenice. V porovnaní so štandardným ošetrovaním herbicídmi, uplatňovať pásovú alebo bodovú aplikáciu herbicídov, čím možno dosiahnuť nižšie prevádzkové a mzdové náklady.
Avšak v Nemecku a v strednej Európe ide o oveľa zložitejší problém, keďže sa viac používajú fungicídy a insekticídy, za ktoré sa ťažko nájde náhrada. Zložitosť pestovateľských systémov poľných plodín znamená, že opatrenia na ochranu rastlín majú často dosah na celý osevný postup. Z tohto dôvodu by sa za základ ekonomického posudzovania mal brať celý osevný postup.
Z hospodárskeho hľadiska nie sú primeranými požiadavky niektorých aktérov na silné obmedzenie používania POR. Podľa E. Bahrsa, extenzívnejšie poľnohospodárstvo v Európe môže viesť k intenzívnejšiemu poľnohospodárstvu v iných častiach sveta s následnými škodami na životnom prostredí. Z tohto pohľadu si tiež ochrana rastlín v európskom pestovaní poľných plodín vyžaduje skôr vývoj ako prevrat.
Výzvy a inovácie v poľnohospodárstve
Tradičné metódy pestovania plodín často čelia výzvam, ako je neefektívne hospodárenie so zdrojmi a obmedzený prístup k údajom v reálnom čase. Platforma GeoPard poskytuje centralizovanú platformu na vizualizáciu a analýzu kritických poľnohospodárskych údajov. Bavorské štátne výskumné centrum pre poľnohospodárstvo (LfL) je centrom znalostí a služieb pre poľnohospodárstvo v Bavorsku. Interdisciplinárny projekt Future Crop Farming sa nachádza v Ruhstorfe ad Rott v juhovýchodnom Bavorsku. LfL zaviedol systém pásového medziplodinového pestovania. Dr. Markus Gandorfer, vedúci oddelenia digitalizácie a projektový manažér v LfL, uviedol: “Je nám potešením spolupracovať s nadšeným tímom GeoPard.”
Spoločnosť GeoPard poľnohospodárstvo je popredným poskytovateľom softvéru pre presné poľnohospodárstvo. Spoločnosť bola založená v roku 2019 v Kolíne nad Rýnom v Nemecku a má zastúpenie po celom svete.
Presné poľnohospodárstvo a budúcnosť poľnohospodárstva v Európe
Regulácia geneticky modifikovaných organizmov (GMO)
Európska únia má jedny z najprísnejších regulácií týkajúcich sa pestovania geneticky modifikovaných organizmov (GMO) na svete. V EÚ sa môžu pestovať iba povolené plodiny a aj to na vlastné riziko. Sú povolené pestovať, ale iba tie, ktorých riziko posúdil inštitút zaoberajúci sa bezpečnosťou potravín - European Food Safety Authority (EFSA). Po jeho odsúhlasení môžu členské krajiny povoliť pestovanie. Avšak môžu ho aj zakázať na základe tzv. národných kritérií.
V súčasnosti sa v EÚ pestujú tieto GMO: Rakúsko, Bulharsko, Grécko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Luxembursko a Poľsko.
EÚ chce zmeniť súčasný systém povoľovania pestovania GMO. Niektoré krajiny sa dožadujú väčšej slobody pri povoľovaní či odmietaní pestovania GMO. Preto sa Európsky parlament rozhodol zmeniť súčasnú legislatívu a dať členom voľnosť pri rozhodovaní. Krajiny teda budú môcť prijať zákaz aj na základe iných kritérií, ako sú napríklad mestské či krajinné požiadavky, sociálno-ekonomické vplyvy v záujme toho, aby sa vyhli neželateľnej prítomnosti GMO v ďalších produktoch, ale trebárs aj na základe vlastnej farmárskej politiky.
Prevencia chorôb a škodcov prostredníctvom striedania plodín
Hubové alebo živočíšne patogény, ktorým prospieva slabé striedanie plodín, sú zhrnuté pod pojmom choroby striedania plodín a vyskytujú sa takmer vo všetkých druhoch plodín. Medzi dôležité choroby striedania plodín patrí napríklad čerň na obilninách, koreňová hniloba a stonková hniloba v repke olejnej alebo háďatko v cukrovej repe.
Výskyt problémových burín, ako sú divé steblá alebo pŕhľava poľná, je podporovaný obmedzeným striedaním plodín. Boj proti nim sa čoraz viac zintenzívňuje v dôsledku rastúcej odolnosti voči mnohým účinným látkam. Rezistencia vzniká v priebehu mnohých rokov používaním pesticídov s podobným mechanizmom účinku a vyskytuje sa u hubových, živočíšnych a rastlinných škodcov.
Keďže v úzkom striedaní plodín nedochádza k dostatočnej eliminácii patogénov špecifických pre danú plodinu a ošetruje sa rovnakým portfóliom účinných látok, zvyšuje sa účinok tvorby rezistencie. V obilninách sa problémom stávajú buriny odolné voči herbicídom a trávy, ako je napríklad psiarka alebo veternica. Proces vzniku rezistencie sa vyvíja mnoho rokov a často sa vyskytuje pri účinných látkach, ktoré ovplyvňujú len jeden bod metabolizmu v rastlinnom organizme.
Poľnohospodári však majú mnoho možností, ako vzniku rezistencie zabrániť. Primárnym cieľom je udržiavať ornú pôdu s čo najmenším počtom burín, aby sa zabránilo výsevu problematických burín a tráv. Okrem obrábania pôdy a termínu sejby je mimoriadne dôležité aj striedanie plodín. Striedanie ozimných obilnín s letnými plodinami a listnatými plodinami vedie k prestávkam v pestovaní, počas ktorých možno burinu a trávy stimulovať ku vyklíčeniu a následne ich zlikvidovať obrábaním pôdy.
Repka olejná a cukrová repa
V prípade repky olejnej obmedzuje výnosy okrem iného napadnutie herniami a verticiliovým vädnutím. Karbónová hernia je pôdny patogén, ktorý môže prežívať mnoho rokov vďaka odolným spóram. Verticiliové vädnutie je vyvolané hubovými patogénmi a vedie k patologickému dozrievaniu.
V boji proti týmto patogénom môže z dlhodobého hľadiska pomôcť len integrovaná koncepcia založená na poľnohospodárskych opatreniach, ako je pestovanie odrôd, ktoré sú tolerantné voči verticilliám, alebo odrôd, ktoré sú odolné voči kyjatke. Striedanie plodín je preventívnym opatrením na zabránenie výskytu oboch uvedených škodcov. Pri pestovaní repky sa odporúča prestávka aspoň 3 roky.
Pestovaním odolných odrôd, ako je reďkev olejná a horčica, v striedaní plodín cukrovej repy možno znížiť zaťaženie pôdy háďatkami. Ale pozor: výber nesprávnej medziplodiny môže tiež zvýšiť tlak škodcov.
Kukurica a cirok
Výhodou je, že kukurica je samo-tolerantná plodina. V oblastiach, ktoré sú ohrozené víjačkou kukuričnou, by sa však malo dbať na zapracovanie a drvenie zvyškov plodín. Okrem toho sa ako alternatíva ku kukurici môže pestovať cirok, pretože cirok nie je hostiteľom víjačky kukuričnej.
Majte tiež na pamäti: kukurica na siláž je konzumentom humusu. V tomto prípade je zaradenie zmesi medziplodín na získavanie humusu zmysluplným doplnkom do rotácie.
tags: #pestovanie #plodin #v #nemecku #co #treba