Nepohlavné rozmnožovanie rastlín
Rozmnožovanie rastlín je proces, kedy vzniká z materskej rastliny nový jedinec. Môže ísť o pohlavné (generatívne) a nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nová rastlina z časti tela materskej rastliny. Nový jedinec pri tomto type rozmnožovania vzniká z telových (somatických) buniek a je geneticky zhodný s rodičovským organizmom. V ontogenéze takto vzniknutého indivídua sa neprejavujú známky fylogenézy.
Vegetatívne rozmnožovanie je spôsob nepohlavného rozmnožovania rastlín, pri ktorom vznikajú nové jedince z častí materskej rastliny, ako sú korene, stonky, hľuzy, cibule či odrezky. Pri tomto procese nedochádza k spájaniu pohlavných buniek, a preto majú nové rastliny rovnaké genetické vlastnosti ako materský jedinec. Využíva sa prirodzene v prírode, ale aj cielene v záhradníctve a poľnohospodárstve, najmä pri rozmnožovaní ovocných a okrasných rastlín.
Spôsoby nepohlavného rozmnožovania rastlín
Nepohlavné rozmnožovanie je všeobecný pojem, ktorého súčasťou je vegetatívne rozmnožovanie. Patria sem aj ďalšie spôsoby, napríklad rozmnožovanie výtrusmi.
Rozmnožovanie pomocou špecializovaných orgánov
Záhradné rastliny tvoria špecializované útvary slúžiace k vegetatívnemu rozmnožovaniu. Vyššie rastliny si na vegetatívne rozmnožovanie vyvinuli špecializované orgány vzniknuté premenou stonky, koreňa či listov:
- Rozmnožovacia cibuľka - pozostáva z podcibulia a zdužnatých zásobných listov. Tento typ množenia je charakteristický pre čeľaď ľaliovité (napríklad obľúbený tulipán alebo cesnak, ktorý vytvára zložené dcérske cibuľky) a skorú jarnú čeľaď amarylkovité (snežienka, narcis). Rozmnožovacie cibuľky tvorí cesnak a cibuľa.
- Podzemok (rizóm) - je vodorovne rastúca podzemná stonka. Z jej uzlov rastú korene a púčiky formujúce nové rastliny. Je to bežný jav predovšetkým u papradí, z kvitnúcich rastlín ho využíva napríklad liečivý kostihoj alebo mimoriadne odolný burinný pýr.
- Podzemková hľuza - je zhrubnutý zásobný podzemok stonkového pôvodu. Najlepším príkladom je zemiak, ktorého známe „očká“ sú v skutočnosti pazušné púčiky novej rastliny. Hľuzy tvorí georgína, zemiak. Hľuznaté rastliny sa rozmnožujú rozdelením hľuzy.
- Stonková hľuza - je nadzemná alebo podzemná metamorfóza plniaca zásobnú aj reprodukčnú funkciu. Typickým zástupcom s nadzemnou hľuzou je kaleráb.
- Poplaz (stolón) - ide o horizontálnu plazivú stonku, ktorá rastie po povrchu a zakoreňuje priamo vo svojich uzloch. Tento efektívny mechanizmus plošného šírenia má jahoda. Existujú povrchové aj podzemné poplazy, na ktorých v určitých odstupoch vznikajú noví jedinci (jahoda - povrchové, pýr - podzemné).
- Listy - na nepohlavné rozmnožovanie môžu slúžiť priamo aj listy.
Ďalej existujú rôzne hľuzy, cibule (typický príklad je zemiak s hľuzami na podzemných výhonkoch) či pacibule (bubily; po oddelení od rodiča sa z nich vyvinú nové rastliny; napr. cesnak).
Rozmnožovanie odrezkami
Väčšinu okrasných drevín rozmnožujeme odrezkami. Odrezky aj listy odoberáme zo stredu rozkonáreného vrcholu zdravých rastlín, ktoré nemajú kvety. Na urýchlenie zakoreňovania odrezkov sa veľmi osvedčili stimulátory. Odrezky odoberáme neskoro na jeseň alebo zavčasu na jar z neolistených kríkov. Odrezky, jednoročné výhonky, upravíme na dĺžku 15 - 20 cm tak, aby sme spodný rez urobili tesne pod púčikom. Režeme tak, aby horná časť odrezku bola zrezaná rovno a v takej výške, že chráni vrchný pupeň, a v spodnej časti použijeme šikmý rez. Vďaka tomu spoľahlivo rozoznáme hornú a spodnú stranu odrezku. Pôdu pred samotným zakoreňovaním dôkladne pripravíme. Záhony zrýľujeme, urovnáme. Na jeseň si vyhliadneme vhodnú materskú rastlinu, z ktorej budeme po opadaní listov, odoberať drevité odrezky. Krík musí byť dobre rozrastený, dospelý a zdravý. Pri rozmnožovaní stromov odrezkami je lepšie ich odlamovať než rezať nožom alebo nožnicami, lebo takto nepomliaždime ich pletivo. Na konci odlomeného konárika - odrezku takto zostane trochu staršieho dreva.
Mnohé rastliny ľahko a rýchlo zakorenia vo vode. Odrezkom odstránime spodné listy až po hladinu vody. Vložíme ich do pohára a umiestnime na svetlé miesto. Pravidelne meníme vodu. Z vegetatívneho rozmnožovania je najjednoduchšie.
Rozmnožovanie živého plota odrezkami je rýchle. Ide o jednoduchý spôsob ako zadarmo získať viac rastlín. Takto môžeme značne znížiť naše náklady vynaložené na záhradu. Jedna rastlina vie dať mnoho odrezkov bez toho, aby sme ohrozili jej zdravie.
Rozmnožovanie potápaním a vrúbľovaním
Používame pri získavaní nových kríkov ríbezlí, viniča a iných drevín. Postupujeme tak, že jednoročné výhonky ohýbame do pôdy okolo materského kríka. Potopená časť výhonka v pôde nám za 1 - 2 roky dobre zakorení. Po oddelení od pôvodného kra môžeme nové kríky vysadiť na trvalé miesto v záhradke.
Ovocné dreviny sa nepohlavne rozmnožujú potápaním, vrúbľovaním alebo očkovaním. Ovocné stromy a kry (pestované navrúbľovaním na podpník) nie sú vhodné na množenie odrezkami. Takže rozmnožovanie jabloní odrezkami nie je vhodné. Pri ovocných drevinách sa využíva najmä štepenie, vrúbľovanie, očkovanie či zakoreňovanie odrezkov. Cieľom je zachovať odrodové vlastnosti a zabezpečiť vyššiu úrodu aj kvalitu plodov.
Nepriame vegetatívne rozmnožovanie, štepenie, spočíva v tom, že spájame časť ušľachtilej odrody (púčik alebo vrúbeľ) s vhodným podpníkom. Jednou z možností je Forkertov spôsob očkovania. Oproti klasickému očkovaniu do tvaru „T“ má veľkú výhodu. Nie sme závislí od toku miazgy a očkovať môžeme v období, keď miazga začína alebo prestáva prúdiť. Skoro na jar, počas studeného a suchého obdobia, od polovice júla do polovice októbra a pri použití zimných vrúbľov aj v apríli a v máji.
Rozmnožovanie odnožami
Ak sa prirodzene vytvárajú dcérske rastliny, ostrým nožom ich odrežeme. Snažíme sa pritom zachovať čo najviac nepoškodených koreňov. Odrezky posypeme práškom proti hnilobe a zasadíme ich. Dcérske cibuľky opatrne odtrhneme rukou. Dôležité je, aby na každej zostalo niekoľko korienkov. Pri niektorých rodoch však odnože držia pevne a treba ich opatrne oddeliť nožom.
Výhody nepohlavného rozmnožovania
Hlavnou výhodou je rýchlosť a spoľahlivosť. Rastliny si zachovávajú vlastnosti materského jedinca, čo je dôležité pri pestovaní odrôd s cennými úžitkovými vlastnosťami. Navyše, mnohé druhy, ktoré sa zo semien rozmnožujú ťažko alebo vôbec, možno takto jednoducho množiť.
Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie vyžaduje len jeden materský organizmus. Bunkové delenia prebiehajú výlučne mitózou, vďaka čomu vznikajú geneticky identické klony. Je to energeticky výhodná stratégia na rýchlu kolonizáciu stabilného prostredia bez závislosti od opeľovačov. Nepohlavné rozmnožovanie je kľúčové pre druhy s poruchami meiózy, napríklad pri zmnožení chromozómových sád (polyploidia).
Príklady rastlín rozmnožujúcich sa nepohlavne
Medzi najčastejšie patria ovocné dreviny (jablone, hrušky, vinič), okrasné rastliny (ruže, hortenzie, muškáty) a zeleniny s cibuľami či hľuzami (cesnak, cibuľa, zemiaky).
Príklady rastlín, ktoré sa rozmnožujú nepohlavne: Do tejto skupiny patrí rozmnožovanie z odrezkov (ruže, muškáty), cibuľami (tulipány, narcisy, cibuľa), hľuzami (zemiaky, dahlie), odnožami (jahody, maliny) alebo štepením a vrúbľovaním.
Ako rozmnožovať rastliny: 4 metódy, ktoré treba zvládnuť
Nepohlavné rozmnožovanie rastlín splňuje v životnom cykle semenných rastlín predovšetkým funkciu zachovania druhu. Je poistným mechanizmom pre prípad, že by základný systém pohlavného rozmnožovania bol ohrozený. Okrem toho umožňuje rozmnožovanie organizmu v období vegetatívnej fázy vývinu.
tags: #nepohlavne #rozmnozovanie #rastlin