Jedovaté rastliny pre zvieratá: Komplexný sprievodca pre majiteľov domácich miláčikov

Každý záhradkár miluje svoju záhradu a každý psičkár miluje svojho psa. Mať psa a krásnu záhradu sa nevylučuje, hoci zoznam jedovatých rastlín je naozaj dlhý. Je dôležité si uvedomiť, že mnohé izbové i vonkajšie rastliny môžu byť najmä pri požití toxické nielen pre ľudí, ale aj pre psy. Preto je dôležité poznať ich, ako aj neprehliadnuť prípadné príznaky otravy.

Na to, čo bude rásť v záhrade by psičkári mali myslieť už na úplnom začiatku založenia záhrady. Treba na to dbať najmä vtedy, ak sa pes zdržiava prevažne v exteriéri. Nemenej významným faktorom, ktorý ovplyvňuje výber záhradných rastlín je, či ide o seniora, aktívne plemeno alebo šteňa. Podobne ako malé deti, aj šteňatá majú prirodzenú potrebu spoznávať okolie. Dotýkajú sa rastlín, ovoniavajú ich a čo je najväčší problém, konzumujú ich.

Jedovaté rastliny v záhrade a ich účinky

Súčasný trh nás zahŕňa nepreberným množstvom a širokou ponukou záhradných rastlín (bylín aj drevín). Majitelia psov by však pri ich výbere mali prizerať nielen na estetické vlastnosti. Je dôležité si uvedomiť, že každá rastlina je tvorená časťami (orgánmi) určenými na rast alebo reprodukciu. Pokiaľ máte doma psa, ktorý si rád skráti dlhú chvíľu hrabaním v kvetinových záhonoch, mali by ste zvýšiť pozornosť.

Cibuľoviny a hľuzy

Zvlášť nebezpečné sú rastliny s cibuľkami, ktoré obsahujú vysokú koncentráciu toxických látok. Cibuľoviny sú nebezpečné hlavne pre tých štvornohých priateľov, ktorí majú v obľube hrabanie a následnú konzumáciu cibuliek.

• Amarylis, Hviezdnik, Zornica (Hippeastrum): Hlavne cibuľa obsahuje najvyššiu koncentráciu jedovatých alkaloidov. Príznaky otravy pri požití sú malátnosť a zvracanie.
• Brambořík perský (Cyclamen persicum): Jedovaté sú čerstvé hľuzy. Príznaky otravy pri pozretí sú zažívacie ťažkosti a kŕče. U citlivých jedincov môže pri kontakte s kožou vyvolať miestne podráždenie.
• Kala, Kornútica (Zantedeschia): Obsahuje viac jedovatých látok, ale najvýraznejší je šťavelan vápenatý, ktorý pri dotyku poškodzuje pokožku. Príznaky otravy pri požití sú pálenie v dutine ústnej, opuchy, zvracanie, žalúdočný a črevný katar (kŕče).
• Řemenatka oranžová, Klívia (Clivia miniata): Celá rastlina je jedovatá. Príznaky otravy pri požití sú slinenie, zvracanie, hnačka, pri väčšej dávke ochromenie a kolaps.
• Urginea přímořská, morská cibuľa (Urginea maritima): Rastlina je celá jedovatá, najviac cibuľa. Príznaky otravy pri požití sú zvracanie, hnačka, bolesť pri močení.
• Tulipány: Obsahujú toxíny hlavne v cibuľkách.
• Narcisy: Veľmi toxické, opäť najmä cibuľky.
• Snežienky: Najtoxickejšia časť je cibuľka. Príznaky zahŕňajú zvracanie (niekedy aj krvavé), hnačky, nechutenstvo a podráždenie slizníc.

Kvitnúce byliny

• Azalka, Rododendron (Azalea indica, Rhododendron simsii): Celá rastlina je jedovatá. Príznaky otravy pri požití sú nevoľnosť, slinenie, črevné kŕče a dýchacie ťažkosti. Jedovaté sú listy, kvety aj plody. Konzumácia môže vyvolať zvracanie, hnačku, slabosť, znížený krvný tlak, stratu rovnováhy. Žiaľ, v niektorých prípadoch môže vyvolať zlyhanie srdca a kómu.
• Konvalinka voňavá (Convallaria majalis): Obzvlášť toxická rastlina, jej požitie môže spôsobiť až smrť. Spôsobuje zvracanie, ataxiu (strata kontroly nad svalmi), srdcovú arytmiu a smrť. Je jedovatá pre psy aj mačky. Spôsobujú zvracanie, bledé alebo modrasté sliznice, poruchy srdcového rytmu a zníženú telesnú teplotu.
• Náprstník (Digitalis purpurea): Silno toxická rastlina, najviac jedovatých glykozidov je obsiahnutých v listoch. Príznaky otravy sú zvracanie, hnačka, slabosť, srdcová arytmia až zlyhanie srdca. Silnú otravu môže spôsobiť požitie už 1-2 listov.
• Oleander obyčajný (Nerium oleander): Jedovaté sú stonky, listy aj kvety. Šťava z listov môže vyvolať zápal kože. Príznaky otravy pri požití sú zvracanie, závraty, kŕče, horúčky. Zvieratá sú malátne, apatické, majú ťažký dych, nepravidelný tep, hnačku. Otrava môže končiť aj smrťou. Jedovatá je aj voda, v ktorej bol oleander vložený a dokonca aj dym, ktorý vzniká pri jeho prípadnom spaľovaní. Konzumácia jediného listu môže spôsobiť smrť.
• Pelargónie, Muškát (Pelargonium hortorum): Pri dotyku môže (u citlivých jedincov) vyvolať svrbenie, začervenanie, zápaly, opuchy, vyrážku alebo sa objavia pľuzgiere.
• Prvosienka (Primula obconica): Pri dotyku môžu jemné chĺpky na listoch vyvolať kožnú vyrážku, pľuzgieriky, zápal kože.
• Pryšec prekrášny, Poinsettia, Vianočná hviezda (Euphorbia pulcherrima): Celá rastlina je jedovatá. Mlieko, ktoré z poškodenej rastliny vyteká, leptá pokožku. Príznaky otravy pri požití sú tvorba pľuzgierov, zápal dutiny ústnej, zvracanie a hnačka.
• Pryšec tŕňová koruna (Euphorbia milii): Celá rastlina je jedovatá. Príznaky ako u ostatných pryšcovitých.
• Štedrec ovisnutý, Zlatý dážď (Laburnum anagyroides): Najviac toxického alkaloidu - cytizínu obsahujú nezrelé plody a kvety. Príznaky, ktoré sa môžu objaviť po požití, sú nevoľnosť, vracanie, hnačky, zrýchlená srdcová činnosť, zrýchlené dýchanie.
• Ľalie: Pre mačky extrémne nebezpečné, dokonca aj kontakt s peľom či vodou z vázy môže viesť k akútnemu zlyhaniu obličiek so smrteľnými následkami.
• Hluchavkovité rastliny: Môžu u všetkých zvierat spôsobiť dočasnú slepotu. Konzumácia bobúľ môže skončiť smrťou.

Kríky a stromy

• Břečťan popínavý (Hedera helix): Celá rastlina je jedovatá. Príznaky otravy pri požití jeho plodov (bobúľ) sú zvracanie. Mladé výhonky a listy môžu pri dotyku spôsobiť kožnú vyrážku. Nebezpečné saponíny sú v listoch a bobuliach. Práve tie lákajú zvieratá ku konzumácii a vyvolajú kŕče, nepokoj, zvracanie a hnačku. Toxické sú najmä plody. Môže spôsobiť zvracanie, hnačku, nepokoj a kŕče.
• Starček (Senecio sp.): Jedovatá je celá rastlina. Obsahuje alkaloidy, ktoré pôsobia ako pečeňové jedy. Časté u zvierat sú najmä chronické otravy, príznaky sa môžu objaviť až po niekoľkých týždňoch konzumácie rastlín. Vzniká nechutenstvo, žltačka, slepota až celkové zrútenie.
• Tis obyčajný (Taxus baccata): Prudko jedovatou rastlinou je tis obyčajný. Silne jedovatá je celá rastlina okrem dužinatého červeného obalu na nepravých plodoch. Semeno vnútri plodu je však jedovaté, takže ak pes prehltne plod a pri tom rozhryzie semeno, otrávi sa. Rovnako ak zje listy alebo iné časti tisu. Najtoxickejšia látka, ktorú tis obsahuje, sa nazýva taxín a v konečnom dôsledku spôsobuje zástavu srdca a dýchania a následne smrť. Pri otrave najprv nastanú silné bolesti žalúdka, nevoľnosť, hnačka, zvracanie, závrat, rozšíria sa zrenice, neskôr pes upadne do bezvedomia. Tis je jedovatý nie len pre psy, ale aj pre iné zvieratá a pre ľudí a proti otrave touto rastlinou neexistuje účinná protilátka. Jed obsiahnutý v tise sa rýchlo vstrebáva do organizmu. Pre psa je smrteľná dávka 30g ihličia.
• Tuja (Thuja sp.): Celá rastlina je jedovatá. Po konzumácii sa objavujú príznaky ako zvracanie, hnačka, neskôr aj krvácanie žalúdočnej sliznice. Tuja a tis: Jedovaté sú takmer všetky časti rastlín. Otrava sa prejavuje trasom, sťaženým dýchaním, záchvatmi.

Izbové rastliny

Riziko otravy však nie je len vonku, jedovaté sú aj mnohé pestované izbové rastliny. Chovatelia urobia najlepšie, ak si naštudujú dostupné informácie o každej rastline, ktorú chcú v byte pestovať a ku ktorej by pes mohol mať prístup, a zistia, či nehrozí riziko otravy touto rastlinou. Ak s nami žije zvieratko v byte, je lepšie všetky vlastnené jedovaté rastliny darovať známym, prípadne ich umiestniť na také miesto, kam sa zviera nedostane, čo môže byť najmä u mačiek, ktoré chodia všade, dosť komplikované.

Prevencia a prvá pomoc

Jar prináša viac slnka, pohybu a dobrej nálady - no pre našich domácich miláčikov môže skrývať nečakané hrozby. Na prvý pohľad nevinné kytice vo váze či farebné rastliny v záhrade môžu predstavovať vážne riziko pre našich štvornohých spoločníkov. Aby ste sa týmto nepríjemnostiam dokázali vyhnúť, je dobré vedieť, ktoré rastliny sú toxické, aké príznaky otravy si všímať, ako im predchádzať a čo robiť, ak k nehode predsa len dôjde.

Zásady prevencie

• Vzdelávanie: Stačí vedieť, ktoré rastliny, kedy a prečo sú pre psa jedovaté a ako otrave predísť.
• Výber rastlín: Ak sa máme do bodky držať všetkých zoznamov potenciálne nebezpečných rastlín, asi by nám neostávalo nič iné, než uskromniť sa na záhrade s trávnikom a betónom. Vhodnou náhradou za tuje môže byť napr. iný druh ihličnanu, ktorý je menej toxický.
• Výchova psa: Každý pes by mal ovládať povely, ktoré uľahčujú spolužitie medzi ním a majiteľom. Od útleho veku je preto dôležité nastaviť psovi hranice a pravidlá. Existuje viacero povelov, vďaka ktorým u psa vybudujeme návyk, že sa nesmie k jedovatej rastline priblížiť.
• Zabránenie nude: U psa, ktorý je príliš aktívny a nemá dostatočný pohyb alebo pozornosť, je vyššia pravdepodobnosť, že sa bude nudiť a venovať pozornosť záhrade. Tak, ako si náš čas vyžaduje záhrada, vyžaduje si ho aj pes.
• Fyzické bariéry: Dobrým, hoci skôr dočasným riešením môžu byť rôzne ohrady a zábrany k jedovatým rastlinám. Pokiaľ máme šteňa, ktoré prišlo už do vybudovanej záhrady, nechajme mu dostatok hračiek na hryzenie, aby ho nelákalo všetko ostatné.

Príznaky otravy a prvá pomoc

Tie môžu byť v závislosti od množstva požitých toxínov i veľkosti psa nenápadné, no v prípade niektorých rastlín či drevín môžu viesť i k zlyhaniu životne dôležitých funkcií organizmu. Ak sa veľmi rýchlo vyhľadá pomoc veterinára a včas sa vyvolá zvracanie alebo urobí výplach žalúdka, je šanca na záchranu. Priebeh otravy je individuálny, ale vždy je lepšie radšej vyhľadať veterinára.

tags: #je #tuja #pre #zvierata #jedovata

Populárne príspevky:

• Viac o rastline levanduľa lekárska
• história ovocinárstva v stredoveku
• Ako pestovať šafran
• Mandľa trojlaločná vo vašej záhrade
• životný cyklus roháča obyčajného