Jesienka obyčajná: Pestovanie, vlastnosti a zaujímavosti

Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) je trvalá bylina s hruškovitou šupinatou hľuzou, uloženou veľmi hlboko v pôde. Je to rastlina s neobyčajným životným cyklom, ktorá kvitne na jeseň, keď väčšina ostatných rastlín už končí svoje vegetačné obdobie. Jej nadzemná časť, stvol, je bezlistá stonka zakončená kvetom alebo súkvetím, vysoká 10 až 30 cm. Kvety sú podlhovasté, lievikovité, šesťpočetné, ružovofialovej farby a objavujú sa od augusta do novembra. V jeseni sú opeľované a semená sa vytvárajú v podzemnom semenníku, ktorý zostáva v zemi do jari.

Na jar nasledujúceho roku vyrastá z hľuzy ružica kopijovitých listov na krátkej byli. Listy bývajú dlhé 30 cm a široké 4 cm. V strede byle medzi listami sa nachádza plod - tobolka, ktorá obsahuje množstvo čiernohnedých semien. Semená dozrievajú v máji až júni spolu s celými kyjakovitými tobolkami, veľkými 3 až 5 cm.

Jesienka obyčajná je často zamieňaná s krokusmi, ale kvitne na jeseň, zatiaľ čo krokusy kvitnú na jar. Jej neolistené kvety sa veľmi podobajú na kvety šafránu, hoci druhovo rastliny nie sú príbuzné.

Pestovanie jesienky obyčajnej

Pestovanie jesienky je jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných krokov. Hľuzy jesienky sa vysádzajú koncom leta, od polovice augusta do konca septembra, do hĺbky 10 až 20 cm. Ideálny je polotieň, ale znesie aj slnečné miesto. Hľuzy jesienky vysádzame do ľahších, kyprých a dobre priepustných pôd. Stanovisko by malo byť skôr polotienisté s vlhkou, hlbokou a výživnou hlinitou pôdou. Dobre sa jej bude dariť aj v ílovitých pôdach či ľahko vápenatých. Jesienky nevyžadujú častú zálievku, ale počas suchých období je dôležité udržiavať pôdu mierne vlhkú. Pravidelná, ale kontrolovaná zálievka pomôže rastlinám kvitnúť. Vyžadujú dostatok dusíka.

Pri umiestňovaní jesienky na záhon nezabúdajte, že tvorí výrazné kvety v jeseni a na jar tvorí trsy listov, ktoré však pomerne rýchlo odumierajú. Jesienka sa zvykne pestovať pre okrasu v nádobách aj v záhradných záhonoch. Vynikne pri ihličňanoch, alebo pred vyššími trvalkami kvitnúcimi v rovnakom období, ako sú georgíny, astrovky, chryzantémy a rozchodníky.

Hľuzy sú mrazuvzdorné, na jednom stanovišti ich môžete nechať niekoľko rokov. Dĺžka skladovania hľúz mimo pôdy by nemala byť dlhšia ako 1 mesiac. Po odkvitnutí sa hľuzy skladujú v 20 °C.

Rozmnožovanie

Rozmnožiť sa dajú rozdelením trsov alebo výsevom semien. Hľuzy sa vyberajú zo zeme a presádzajú od júla do septembra.

Jedovatosť a liečivé účinky

Jesienka obyčajná je veľmi jedovatá rastlina. Otravy spôsobené požitím semien alebo kvetov môžu byť smrteľné, prejavujú sa slinením, pálením v krku, dávením, krvavou hnačkou, kŕčmi a ochrnutím celého tela. Protijed je tanín. Jesienka je najmä pri používaní sušeného krmiva nebezpečná aj pre zvieratá, alkaloidy prechádzajú aj do mlieka hospodárskych zvierat. Jedovatá je aj voda, v ktorej bola kytička jesienok.

Vzhľadom k tomu, že rastlina je silne jedovatá, treba zvážiť jej pestovanie hlavne v záhradách, kam majú prístup malé deti a domáce zvieratá. V takomto prípade sa jej pestovanie neodporúča.

Napriek svojej jedovatosti má jesienka aj liečebné využitie. Zbierajú sa hľuzy (Tuber colchici) a semená (Semen Colchici). Obsahujú jedovatý alkaloid kolchicín, nachádzajúci sa v celej rastline. Ten sa používa pri akútnych zápaloch pri dne a pri reumatizme svalov a kĺbov. Pomáha pri liečbach dny (pakostnice) a pri prípadoch leukémie. Kolchicín sa ako mitotický jed, ktorý zabraňuje deleniu buniek, používa aj v šľachtiteľskej praxi.

Ľudové pomenovania a zaujímavosti

Jesienka má mnoho ľudových pomenovaní, ktoré sa často vzťahujú na to, že sa jedná o kvet bez listov, či neskoro kvitnúcu rastlinu: naháč, sirotka, zimozvesť, zimovít, jeseňka, divá cibuľa (jarné listy pripomínajú cesnak medvedí), bujačina, jasienka lúčna, podpňovka, ocún, matečník lúčny, šafranica.

V minulosti ju preto označovali prirovnaním „filius ante partem“ - syn pred otcom. Všimli ste si, že sa jej kvety objavujú bez listov? Listy sa objavujú až po kvitnutí, po zime v inom vegetačnom období v nasledujúcom roku. Teda žije akoby v obrátenom slede. Pretrvanie rastliny počas obdobia vegetačného kľudu v zime zabezpečuje cibuľovitá hľuza.

V NP Poloniny bol druh jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) zaznamenaný na viacerých lokalitách, napríklad v NPR Pod Ruským, PR Ruské a v rôznych územiach obcí Ruský Potok, Stakčínska Roztoka a Stakčín.

Všetko o Primrose za 90 sekúnd

Druhy jesienok

Existuje mnoho druhov jesienok, ktoré sa líšia farbou, veľkosťou a obdobím kvitnutia:

Colchicum autumnale (Jesienka obyčajná) - Najbežnejší druh, ktorý kvitne na jeseň fialovoružovými kvetmi.
Colchicum speciosum (Jesienka krásna) - Tento druh má veľké, fialové až ružové kvety, ktoré kvitnú koncom leta a začiatkom jesene.
Colchicum byzantinum (Jesienka byzantská) - Tento druh kvitne nádhernými svetloružovými kvetmi a dorastá do výšky 10 - 20 cm.
Colchicum luteum (Jesienka žltá) - Menej častý druh, ktorý kvitne žiarivo žltými kvetmi.

Jesienka Lilac Wonder je odroda s fialovými, až tmavofialovými kvetmi. Dosahuje výšku len cca 15 cm. Jesienka je naozaj nenáročná - hľuza dokáže kvitnúť aj bez substrátu a vody, postačí jej iba slnečné žiarenie.

tags: #jesienka #obycajna #pestovanie