Kaktusy a sukulenty: Potrebujú starostlivosť a správne prostredie
Kaktusy a sukulenty sú snáď najobľúbenejšou skupinkou rastlín. Vplýva na to ich neskutočná rozmanitosť a hlavne nenáročnosť.
Kaktusy sú suchomilné sukulentné rastliny patriace do čeľade Kaktusovité (Cactaceae). Doposiaľ je známych takmer 2 000 rôznych druhov kaktusov a skoro všetky z nich pochádzajú z amerického kontinentu. Sú rozšírené od Kanady až po južnú Patagóniu.
Kaktusy a sukulenty majú spoločnú jednu vec a tou je to, že nejaký rastlinný orgán je prispôsobený tomu, aby v sebe držal zásoby vody a živín. Takéto rastliny, prispôsobené na prežitie dlhých období sucha, sa nazývajú xerofyty. U sukulentov to môže byť akákoľvek časť. Sukulenty majú listy, častokrát zvláštnych tvarov, zatiaľ čo väčšina kaktusov má listy premenené na tŕne, ktoré vyrastajú zo zakrpatených odnoží s názvom areoly. Z areol vyrastajú aj kvety pri kvitnutí.
Kaktusy sú rastliny, ktoré sa naozaj veľmi účinne prispôsobili drsným životným podmienkam. Väčšina druhov žije na púšti, či v oblastiach s extrémnym striedaním teplôt cez deň a v noci. Preto kaktusy sú schopné veľmi dlho byť v dormancii, čo je obdobie, keď rastlina neprijíma živiny, ale žije zo zásob, ktoré si vytvorila. Okrem toho kaktusy si vytvoril zvláštny metabolizmus, keď transpirácia - vyparovanie vody z rastliny (a prijímanie oxidu uhličitého) nikdy neprebieha súčasne s fotosyntézou, takže kaktusy cez deň fotosyntetizujú a v noci transpirujú. V noci je oveľa chladnejšie a vzduch je vlhší, takže týmto spôsobom si kaktusy udržia oveľa viac vody, pretože cez deň, keď páli slnko a teploty sú obrovské, by sa transpiráciou vody stratilo oveľa viac.
Väčšina kaktusov kvitne až po 4 - 5 rokoch života. Kvety sú častokrát voňavé, ale nájdu sa aj výnimky, ktoré naozaj zapáchajú.
Pestovanie kaktusov a sukulentov
Kaktusy pochádzajú prevažne z oblasti Mexika, USA a z niektorých krajín Južnej Ameriky (Argentína, Bolívia, Uruguaj, Čile). V týchto oblastiach majú iné podmienky pre svoj rast (svetlo, teplo, voda) ako u nás. Tento základný návod by mal pomôcť úspešne pestovať kaktusy a sukulenty v našich podmienkach vo vnútri v byte/dome. Aby sme v pestovaní uspeli, musíme sa snažiť čo najviac napodobniť podmienky v ich pôvodnom prírodnom prostredí. Kaktusy majú dve základné fázy, rastovú (jar-leto-jeseň) a odpočinkovú (zima) s rôznymi požiadavkami na svetlo, teplo a vodu.
Svetlo
Kaktusy a iné sukulenty vyžadujú čo najviac svetla počas celého roku. Preto ich umiestňujeme na miesta, kde je počas dňa najviac slnka (južné okno, prípadne JV, JZ). V ich domovine je slnečné žiarenie násobne intenzívnejšie ako u nás, preto im doprajeme slniečka čo najviac. V prípade tmavého zimovania ich na jar musíme zatieniť, aby ich ostré jarné slnko nepopálilo a nepoškodilo. Ako tienidlo sa používajú noviny, sieť na tienenie rastlín, sieť proti vtákom, zabielené sklo alebo plast, čokoľvek čo rozptýli prudké priame slnečné žiarenie. Po cca dvoch týždňoch tienidlo odstránime.
Teplo
Kaktusy a iné sukulenty vyžadujú čo najviac tepla počas rastovej sezóny (od apríla do septembra). Platí priama úmera, čím viac tepla tým viac svetla. Počas zimnej oddychovej fázy (október až marec) ich umiestňujeme na miesta, kde je počas dňa svetlo a ideálne aspoň 8-12 °C (garáž, pivnica, nevykurovaná miestnosť). Zimovať ich môžeme aj v úplnej tme, avšak musíme dodržať nízku teplotu cca 7-8°C. V zime sa mierne zvraštia a zvädnú (zatiahnu sa do zeme). Na jar sa opäť prebudia a pokračujú v raste. Kaktusy neprežijú dlhodobé zníženie teploty pod 5°C, akýkoľvek aj krátkodobý mráz väčšinu z nich spoľahlivo zlikviduje.
Voda
S vodou treba šetriť, pretože kaktusy s ňou vedia dobre hospodáriť. Prísun vody závisí od teploty a ročného obdobia. Kaktusy patria medzi sukulentné rastliny, čo znamená že vo svojom tele dokážu zadržať vodu. V najsuchších oblastiach (Čile, Mexiko) v prírode nezaprší aj niekoľko rokov a kaktusy to prežijú. S vodou treba šetriť, pretože kaktusy a sukulenty s ňou vedia dobre hospodáriť.
Počas rastovej sezóny kaktusy polievame raz za dva týždne, sukulentné rastliny 1-2x do týždňa. Prvýkrát polievame kaktusy po zimovaní zhruba v druhej polovici marca až 1. apríla, posledný krát koncom septembra. Vždy však až po preschnutí substrátu, čo trvá týždeň až dva podľa druhu kvetináča, substrátu a umiestnenia rastliny. Pokiaľ ich pestujeme v skleníku, tak kaktusy v najhorúcejšom lete nepolievame pri teplotách nad 35°C, pretože im ich obranný mechanizmus nedovolí vodu prijať. Voda, ak jej je v kvetináči veľa, spôsobí odhnitie koreňov a následný úhyn rastliny.
Počas zimovania v októbri až marci kaktusy a sukulenty nepolievame vôbec - ani kvapku vody. Počas zimy kaktusy a sukulenty nepolievame a už vôbec nie ak sú umiestnené počas zimovania v tme a v chladnej miestnosti. Ak im dáme vodu, prebudíme ich k rastu a začnú sa vyťahovať a blednúť kvôli nedostatku svetla, ktorého je v zime u nás omnoho menej ako v domovine. Takto poškodená rastlina môže uhynúť, prípadne trvá veľa rokov kým poškodené časti odrastú. Poliatie rastlín pri nízkej teplote v zime znamená takisto úhyn rastliny. Preto kaktusy v zime nepolievame, pol roka bez vody hravo vydržia.
Sukulentné rastliny, spravidla s listami, môžeme v zime poliať, 1-2x mesačne, podľa druhu. Konkrétne informácie o pestovaní sukulentných rastlín je nutné zistiť si na internete alebo v literatúre.
Substrát
Substrát musí byť veľmi priepustný, rýchlo nasiakavý a vysychajúci, aby korene neboli dlho vo vlhku. Substrát môžeme zakúpiť, alebo si pripraviť vlastný. V rovnakom objemovom pomere zmiešame piesok, drobný štrk (antuka, drobný keramzit, liapor, perlit, pemza) a záhradnú zem (najlepšia je z krtinca, v prípade núdze aj rašelina). Na spodok kvetináča dáme 1-2 cm drenážnu vrstvu (štrk, keramzit).
Presádzanie
Rastliny by sa mali presádzať vtedy, ak je priemer rastliny zhodný s kvetináčom, čo je približne raz za 2-3 roky. Nový kvetináč volíme tak, aby medzi telom rastliny a okrajom kvetináča bol 1-2 cm. Najvhodnejší čas na presádzanie rastlín je zimné obdobie alebo začiatok rastovej fázy. Kaktus po presadení NIKDY nepolievame, necháme ho týždeň/dva v pokoji, aby sa zahojili drobné poškodenia koreňov. Polejeme ho až v čase rastu.
Hnojenie
Kaktusy môžeme hnojiť, no všetkého veľa škodí, preto ich stačí hnojiť 1x na jar a 1x na jeseň. Vhodné je hnojivo s nízkym obsahom dusíka N, viac fosforu P a viac draslíka K (na jahody, ruže).
Zimovanie kaktusov a sukulentov
V období zimovania OKTÓBER - MAREC kaktusy nepolievame vôbec - ani kvapku vody. Už vôbec nie ak sú umiestnené počas zimovania v tmavej a v chladnej miestnosti (garáž, pivnica, schodisko). Ak im nešťastnou náhodou dáme vodu, násilne ich prebudíme k rastu. Výsledkom bude, že sa ich rastové vrcholy zazelenajú a začnú sa vyťahovať a blednúť kvôli nedostatku svetla, ktorého je v zime u nás omnoho menej ako v domovine. V Mexiku sú teploty počas zimy na úrovni nášho teplého jesenného dňa (10 až 20 stupňov) a málokedy tam klesnú pod bod mrazu. Svetla majú kaktusy v domovine tiež násobne viac ako u nás, preto im v ich domovine takéto počasie nevadí. V našich podmienkach však v zime prebudená a takto nevhodným rastom poškodená rastlina môže uhynúť, prípadne trvá veľa rokov kým poškodené časti odrastú. Pletivá rastliny sú oslabené a na jar ich spáli slnko. Poliatie väčšiny kaktusov pri nízkej teplote v zime znamená takisto úhyn rastliny. Preto kaktusy v zime nepolievame, pol roka bez vody s prehľadom hravo vydržia.
Počas zimovania potrebuje väčšina kaktusov teploty od 7 do 12 stupňov Celzia a uskladnenie v SUCHEJ miestnosti. Ak im môžeme dopriať svetlo je to výhoda, ak nie, nič sa nedeje, bez tak počas našej zimy oddychujú.
Vrúbľovanie kaktusov
Vrúbľovanie je technika, pri ktorej sa časť jednej rastliny (vrúbeľ) pripojí k inej rastline (podložke) tak, aby sa spojili a ďalej rástli ako jedna. Kaktus, na ktorý budeme vrúbľovať, sa nazýva podložka. Podložka by mala byť v čase vrúbľovania v raste, dobre napitá, poliata najlepšie dva tri dni pred vrúbľovaním. Existuje množstvo vhodných druhov kaktusov vhodných ako podložky. Vrúble sú tie časti kaktusov, ktoré budeme po ich odrezaní (či ako odnože, alebo od koreňov) umiestňovať na podložku. Ide o tú časť rastliny, ktorú chceme zachrániť, namnožiť alebo rýchlejšie vypestovať.
Čistota práce je absolútny faktor úspechu pri vrúbľovaní. Potom zoberieme podložku a zhruba v polovici urobíme čo najviac vodorovný rez. Po odrezaní vrchnej časti zrežeme šikmo rebrá. Toto má dva dôvody, prvý je že sa tesne pod vrúbľom nebudú tvoriť odnože z podložky, ktoré by mohli vrúbeľ odtlačiť, resp. by rástli namiesto neho.
Po šikmom orezaní hornej časti rebier na podložke sa budeme venovať vrúbľu. Odrežeme odnož, resp. zoberieme kaktus, ktorý chceme navrúbľovať. Nôž/žiletku znova vydenzifikujeme. Odrežeme jeho spodnú časť, pričom režeme tak, aby nám zostala väčšia časť, ktorú neskôr dáme na podložku. Skontrolujeme vrúbeľ, či má miesto rezu čisté, bez škvŕn. Ak v mieste rezu zbadáme oranžové, či hnedé škvrny, režeme dovtedy, kým je rez čistý bez škvŕn. Znovu zoberieme podložku a teraz sa snažíme urobiť asi 1-2-3 milimetre tenký rez, ktorým vyrovnáme reznú plochu pred umiestnením vrúbľa.
Podložka aj vrúbeľ majú kúsok od stredu v mieste rezu menšiu kružnicu, spravidla inej farby ako zvyšok pletiva. Táto kružnica sú cievne zväzky, ktorými prúdia od koreňov živiny do rastového vrcholu. Cieľom vrúbľovania je prepojiť tieto zásobovacie cesty medzi podložkou a vrúbľom. V ideálnom prípade, ktorý je ale málokedy, sa kružnice dokonale spoja. Väčšinou sa však vrúbeľ umiestni tak, že sa aspoň v dvoch bodoch pretnú jeho cievne zväzky s podložkou.
Po položení vrúbľa na podložku tento mierne pritlačíme, čím vytlačíme spod vrúbľa vzduch a vytekajúce šťavy vrúbeľ mierne prilepia. Vrúbeľ potom zafixujeme niekoľkými gumičkami podľa veľkosti vrúbľa a jeho pevnosti. Keď sme zvládli zafixovanie gumičkami, navrúbľovaný kaktus dáme na suché a tienisté miesto mimo dosahu priameho slnečného žiarenia.
Navrúbľovaný kaktus po zhruba desiatich dňoch až dvoch týždňoch môžeme vrátiť na pôvodné miesto, kde sme ho dovtedy pestovali. Gumičky odstránime alebo ich necháme na kaktuse a neskôr ich zlikviduje slnečné UV žiarenie a roztrhne ich intenzívny rast vrúbľa. Ak sa nám vrúbľovanie podarilo, po zhruba jednom - dvoch týždňoch bude vrúbeľ pevný, bude v raste a na jeho rastovom vrchole sa budú objavovať nové trne. Vrúbľovaním dokážeme urýchliť rast pomalých druhov kaktusov.
AKO ZAŠTIPĽOVAŤ KAKTUS | AKO VYROBIŤ ZAŠTIPĽOVANÉ KAKTUSY
Najčastejšie druhy kaktusov a ich starostlivosť
Opuncie rastú skoro na celom americkom kontinente, no môžete sa však s nimi stretnúť aj v niektorých lokalitách pri Stredozemnom mori. Opuncií existuje cez 200 druhov, ale na pestovanie v našich podmienkach sa ich však hodí len menšia časť. Patria medzi kaktusy známe širokej verejnosti predovšetkým vďaka svojmu typickému vzrastu, tvorenému plochými článkami vyrastajúcimi vo viacerých poschodiach nad sebou. Na pestovanie nekladú tieto rastliny zvláštne požiadavky, vyžadujú slnečné a teplé stanovište s dostatočným prúdením vzduchu, najmä v období letných horúčav. Sú náročné na dostatok živín v substráte, ktoré využívajú na intenzívny nárast hmoty počas vegetácie. Sadíme ich do väčších nádob, ako sa bežne pri pestovaní kaktusov používajú a v čase vegetácie znesú aj intenzívnejšiu zálievku. Rastliny môžeme umiestniť na slnečné miesto v záhrade prípadne na balkóne a chrániť ich len prístreškom proti prebytku vlahy. Odvďačia sa nám súmerným rastom a pri troške šťastia i kvetmi.
Gymnocalycium - tento druh kaktusu pochádza z Mexika. Dorastá do veľkých rozmerov aj do výšky aj do šírky. Má zelené guľaté telo, a rebrá chránené žltými ostňami. Jeho žlté kvety vyrastajú len na vrchu rastliny a len na dospelých rastlinách. Zálievka je ako pri iných kaktusoch a v zimnom období nezalievame vôbec. Teplota v zime by nemala klesnúť pod 5 °C. Mladé rastliny je dobré presadiť každý rok a staršie už menej často.
Echinocactus grusonii (Zlatá guľa) - Tento kaktus je známy svojím okrúhlym tvarom a zlatými tŕňmi.
Mammillaria - Tento druh kaktusu je kompaktný a má jemné, chlpaté tŕne. Je obľúbený pre svoje malé, ale živé kvety, ktoré sa objavujú v lete.
Astrophytum - Astrophytum má zaujímavý hviezdicovitý tvar a je pokryté jemnými škvrnami, ktoré mu dodávajú jedinečný vzhľad.
Schlumbergera (Vianočný kaktus) - Tento kaktus je obľúbený pre svoje zimné kvitnutie a visiací tvar. Na rozdiel od tradičných kaktusov má odlišné potreby. Jeho pôvod v tropických lesoch vyžaduje častejšie a miernejšie zalievanie. V jeho prípade by zemina medzi zálievkami nemala úplne preschnúť, aby sa podporilo jeho kvitnutie počas zimných mesiacov. Tento druh sa presádza menej často, ideálne každé tri až päť rokov. Vzhľadom na jeho rozložitejší tvar a potrebu väčšieho priestoru pre korene je vhodné vybrať plytší, ale širší kvetináč.
Thelocactus - Rod Thelocactus v sebe zahŕňa rastliny, ktoré v sebe spájajú krásu bizarných tiel s nežnou krásou kvetov. Je množstvo druhov a foriem líšiacich sa stavbou tela, farbou kvetu a otŕnením. Svojim vzhľadom spestrí každú zbierku. Farby kvetov prechádzajú od slamovožltých až po rubínovo červené. Vyžadujú počas celej vegetácie dostatok svetla a tepla. Substrát musí byť zvolne priepustný, minerálny s dostatkom živín. Vo všeobecnosti thelokaktusy nespôsobujú pestovateľské problémy. Budú vďačné za zimovanie s prístupom svetla. Zálievku uskutočňujeme v teplom období, vždy až po predchádzajúcom preschnutí substrátu.
tags: #kaktus #a #vody #potrebuje