Pachypodium a sukulenty: Izbové rastliny s listami pre moderný domov

K najmenej náročným a pritom príťažlivým izbovým rastlinám patria sukulenty. Tie, čo nekvitnú, pútajú niekedy nápadnou farebnosťou a zaujímavými tvarmi, ktorých zoskupením môžete získať nápadité živé aranžmány.

Sukulenty sú rastliny so zdužnatenými koreňmi, stonkami či listami, ktoré sú prispôsobené na život v suchšom prostredí. Ide o rastliny, ktoré majú schopnosť uchovať si zásoby vody a živín na menej priaznivé obdobia.

Zoskupenie rôznych sukulentov v terakotových kvetináčoch

Kaktusy a sukulenty predstavujú dokonalú voľbu pre každého, kto túži po jedinečnej zelenej dekorácii s minimálnou údržbou. Tieto odolné rastliny premenia váš priestor na exotickú oázu, kde každý kaktus a sukulent rozpráva svoj vlastný príbeh prežitia.

Charakteristika sukulentov

Slovo „sucus“ znamená v latinčine „dužina“. To vypovedá o tom, že sukulenty často majú listy, prípadne iné časti tela plné dužiny. Niektoré sukulenty sú prispôsobené k životu na púšti, kde sa striedajú obdobia sucha a dažďov a niektoré zase žijú v oblastiach, kde jedinou vlahou je rosa či hmla. Sukulenty, rovnako ako kaktusy, prispôsobili svoj metabolizmus na fotosyntézu cez deň a transpiráciu v noci.

Sukulenty s listami: Ak má rastlina sukulentné listy, väčšinou sú zhrubnuté a plné dužiny. Niekedy môžu mať tvar až guľatý, napríklad ako Starček / Senecio Rowleyanus. Niektoré rastliny pôsobia ako sukulenty kožovitými listami, pokiaľ ale nemajú dužinu, sú to len xerofyty. Sem by sme mohli zaradiť napríklad niektoré dracény, ktoré boli predtým nazývané Sansevieria (poznať ich však môžete aj ako svokrine jazyky).
Sukulenty s kaudexom: Niektoré sukulenty sa nazývajú tzv. kaudiciformné, pretože majú kaudex, čo je stonková hľuza nad zemou (a v období sucha pod zemou). V kaudexe sú vlastne všetky živiny, ktoré rastlina potrebuje, aby prežila obdobie bez listov a keď naprší, vytvorí nadzemnú časť so stonkami, listami a prípadne aj vykvitne.
Pachykauly: Sú tiež rastliny so zhrubnutou stonkou, ktorá je disproporčne veľká a odnoží / konárov je iba zopár na celej rastline, alebo sú príliš malé.
Geofyty: Sú rastliny, ktoré obdobie sucha prečkávajú pod zemou bez zelených častí. Patria sem hľuzoviny i cibuľoviny.
Trichómy: Sú drobné šupinky alebo vlásky na povrchu listov niektorých rastlín. Trichómy môžu mať rôzne funkcie, napríklad u bromélií tvoria sukulentnú časť rastliny a pomáhajú získavať a udržiavať vodu. Okrem toho ich aj chránia pred priamymi slnečnými lúčmi a dávajú listom striebristý nádych.
Epidermálne okno: Niektoré sukulenty majú na listoch tzv. epidermálne okno, čo je priesvitná časť povrchu listu. Epidermálne okienko majú napríklad lithopsy alebo aj starček Senecio rowleyanus.

Pestovanie sukulentov a kaktusov

Sukulenty sa hodia najmä do moderného svetlého bytu, ideálne južne orientovaného. Nevadí im ani suchší vzduch, dokonca prekúrenejšie prostredie. Zle rastú v tmavých a vlhších miestnostiach a miestnostiach orientovaných na sever. Na tmavších miestach sa ich vôbec neodporúča pestovať. Ideálne je ich pestovať na okenných parapetoch, na okenných poličkách alebo jednoducho čo najbližšie pri oknách. Kaktusy a sukulenty sú obľúbené rastliny pre svoju nenáročnosť. Nepotrebujú každodenné polievanie a prosperujú aj v suchšom vzduchu našich domovov. Ich rôznorodé tvary a textúry vytvárajú fascinujúce kompozície, ktoré dodajú štýl každému priestoru.

Rozličné druhy sukulentov usporiadané na slnečnom okennom parapete

Svetlo a teplota

Kaktusy potrebujú veľa jasného svetla. Na rozdiel od väčšiny izbových rastlín zvládnu kaktusy aj priame slnečné svetlo, takže ich pokojne môžeme položiť aj na parapet južného okna. Pokiaľ ide o teplotu, v lete je ideálne pestovať ich pri teplote 25 °C, v zime pri nižšej, okolo 15 °C. Kaktusy preferujú denné teploty od 18 do 30 °C, no počas zimy ich je vhodné zimovať v chladnejších (7-14°C) podmienkach. Ideálnym miestom na zimovanie kaktusu je chladnejšia miestnosť s dostatkom svetla ako napríklad zimná záhrada.

Polievanie a vlhkosť

Sukulenty nevyžadujú pravidelnosť zálievky, uprednostnia skôr suchší substrát. Ak sa na ne zabudne, nič sa nedeje. Trochu vody im samozrejme priebežne treba dopriať, najmenej vody potrebujú v zime. Škodí im trvalé vlhko a hromadenie vody v podmiske. Pôda je navlhčená, keď zemská kóma vysuší v hĺbke 1 cm. Snažia sa kvetinu príliš neprehnať, aby sa zabránilo rozpadu koreňov. Počas vegetačného obdobia (od marca do septembra) rastú kaktusy najrýchlejšie a preto si vyžadujú častejšiu (raz týždenne až raz za 3 týždne) zálievku, zatiaľ čo počas zimovania kaktusov sa táto suchomilná rastlina zaobíde aj bez vody. Frekvencia zálievky závisí aj od veľkosti kaktusu, pričom platí, že čím menší kaktus, tým je potrebné častejšie polievanie.

Substrát a presádzanie

Pestovať tieto rastliny je najlepšie v menších hlinených či terakotových črepníkoch. Veľmi zaujímavo pôsobia vysadené aj v nádobách kovových. Mohutnejšie druhy vyniknú vo vyšších črepníkoch. Substrát používame špeciálny, určený pre kaktusy a sukulenty. Sukulentom sa dobre darí v kvetináčoch z terakoty, keďže v nich ľahšie preschne substrát. Povinnosťou sú drenážne otvory na spodku kvetináča, kadiaľ odteká prebytočná voda. Minimálne polovicu substrátu pre kaktusy by mal tvoriť priepustný materiál (štrk, piesok, zeolit alebo iné) a zvyšok by mala tvoriť zmes rašeliny (prípadne záhradného substrátu) a pôdy zo záhrady.

Každoročné presádzanie nie je u sukulentov potrebné, stačí raz za 3-4 roky, vždy na jar. Potrebný bude len o niečo väčší črepník. Použite substrát určený na pestovanie kaktusov. Mladé vzorky sa transplantujú každý rok, čím sa zvyšuje priemer hrnca o 2-3 cm a dospelí - po 2-3 rokoch. Apríl je najvhodnejším obdobím na presádzanie kaktusov, pretože sú práve na začiatku vegetačného obdobia a budú sa vedieť rýchlejšie adaptovať na nové podmienky.

Jak přesadit kaktus nebo sukulent

Hnojenie

Prihnojovanie potrebné nie je, alebo len veľmi málo, ak boli rastliny vysádzané do menej výživných substrátov. Sukulenty zriedka potrebujú kŕmenie. Kaktusy reagujú negatívne na organickú hmotu a prebytok dusíkatých zlúčenín. Ak je to potrebné, kvetina sa zaleje výživným roztokom obsahujúcim užitočné prvky: draslík, fosfor a dusík v pomere 3:2:1.

Rozmnožovanie

Kaktusy môžeme rozmnožovať generatívne (semenami) aj vegetatívne (odrezkami). Pri vysievaní kaktusov rozsypeme semeno na vlhký substrát vhodný pre kaktusy a sadeničky udržiavame v teple, pri vysokej vlhkosti vzduchu a substrát udržiavame vlhký, no nie premočený. Najspoľahlivejšou a najrýchlejšou formou ako rozmnožovať kaktusy je množenie odrezkami. Odrezky kaktusov veľmi rýchlo zakoreňujú. Ako odrezky je najvhodnejšie používať odnože s vlastnými koreňmi, prípadne bočné výhonky kaktusov. Takéto odrezky jednoducho zapichneme do substrátu na kaktusy, ktorý udržiavame vlhký. Dá sa to celkom jednoducho, odrezky rýchlo zakoreňujú v zmesi perlitu a rašeliny. Veľmi dobre si sukulenty rozmnožíte aj pomocou listových odrezkov.

Choroby a škodcovia

Interiérové kaktusy nie sú náchylné na choroby. Najčastejším problémom kaktusov je hnitie koreňovej sústavy spôsobené nepriepustným substrátom alebo prelievaním rastliny. Zo škodcov môžu kaktusy napádať najmä vošky a roztoče, na ktoré môžeme použiť insekticídne mydlá alebo postreky.

Obľúbené druhy sukulentov a kaktusov s listami

K najkrajším a najmenej náročným druhom patrí tučnolist (Crassula), ktorý vytvára pôvabné stromčekovité formy a má aj výbornú regeneračnú schopnosť. Sú to nenáročné a vzhľadovo príťažlivé rastliny. Tučnolisty sú dokonca ideálne pre pestovateľov začiatočníkov. Pekné a vďačné sú aj echevérie (Echeveria), vytvárajúce pravidelné listové ružice, niekedy farebne výrazné, alebo striebristé. Zaujímavé sú aj havorcie (Hawortia), agávy (Agave), kotyledony (Cotyledon) alebo litopsy (Lithops) prezývané aj živé kamene.

Kolekcia rôznych sukulentov s farebnými a textúrovanými listami

Vďačné a hlavne v moderných bytoch atraktívne pôsobiace sú mliečniky (Euphorbia) či eóniá (Aeonium). Menej svetla a viac vlhka tolerujú gastérie (Gasteria), ktoré prekvapia aj peknými súkvetiami. Gastérie pochádzajú z Afriky a patria k najviac prispôsobivým sukulentom. Vďačnou a užitočnou súčasťou interiéru je aj aloe (Aloe), ktoré takisto patrí k menej náročným a rýchlo rastúcim druhom. Niektoré druhy (Aloe vera, Aloe arborescens) patria k liečivým rastlinám, využíva sa ich šťava. Okrem listov sú tieto rastliny podobne ako gastérie ozdobné aj kvetmi. Aloe sa v bytoch pestuje veľmi dobre a patrí k dlhovekým rastlinám.

Pachypodium

Nezvyčajný prototyp palmy s hrubým kmeňom a mohutnými tŕňmi dokonale zapadne do interiéru každého domu. Pachypodium (z lat. „Thick leg“) je kaktus s listami, pochádzajúci z južnej a juhozápadnej Afriky a Austrálie. Doma dorastá do výšky 1-1,5 m. Kvet nemá pokojné obdobie. Jeho rast za rok je 3-5 cm. V prírodnom prostredí rastú obidve mohutné stromy až do výšky 6-8 m a miniatúrne exempláre - nie viac ako 25-30 cm.

Jedinečnou vlastnosťou pachypodia je nedostatok mliečnej šťavy. Napriek svojmu juhoafrickému pôvodu je šťavnatý prispôsobený na pestovanie v interiéroch v severnom podnebí.

Charakteristické znaky Pachypodia:

Tŕne: Pokrývajú celú plochu kmeňa (v kruhu alebo špirále), ktorý má striebristý alebo olivový odtieň.
Listy: Dosky sú zvyčajne úzke a dlhé. Zhromažďujú sa v latke umiestnenej výlučne v hornej časti.
Kvety: Podľa odrody (je ich asi 30) sú kvety žiarivo žlté, ružové alebo biele. Veľké trubicovité koruny s piatimi okvetnými lístkami, niekedy s kontrastnou žilou v strede, sa vyvíjajú na malom stopke.

Druhy Pachypodia:

Lamer (Madagaskarská palma): Vyznačuje sa zhrubnutým kmeňom pri základni a veľkými tuberkulózami s tŕňmi (v každom 3 kusy). Podlhovasté listy (10-12 cm) sú umiestnené na veľkých stopkách. Lamera je rozvetvená.
Pachypodiové brúsky "Hviezda Lundi": Vyznačuje sa dokonale plochým takmer sférickým kmeňom, ktorý je posiaty krátkymi výhonkami.
Zhayi: Vo vnútorných podmienkach dosahuje 50-70 cm, kmeň stromu pri základni má mierne sivastý odtieň a bližšie ku korune získava tmavú živicovú farbu.
Šťavnaté: Je to stromovitý druh. Kmeň dorastá až do priemeru 15 cm, ale jeho významná časť je ukrytá v zemi. Nad ním sa týči intenzívne sa rozvetvujúca koruna, ktorá sa skladá z mnohých listov dlhých 5-6 cm.
Husto sfarbené pachypodium: S tmavohnedým kmeňom je dosť rozvetvené a vyzerá ako baobab. Každý vrchol je posiaty malými tŕňmi a hustými listami. Obzvlášť zaujímavá je odroda s krátkymi stopkami (výška 50-60 cm). Navonok pripomína obrovské hľuzy alebo kamene stojace vedľa neho v púšti.

Ďalšie zaujímavé druhy sukulentov a kaktusov:

Tučnolist (Crassula): Najznámejšou rastlinou, hovorí sa, že prináša šťastie a peniaze.
Starček Rowleyho (Senecio Rowleyanus): Sukulent, ktorý vyzerá ako malé hrášky na šnúrke. Jeho listy sú úplne guľaté a tvoria bohaté previsy.
Sedum burrito: Táto ťahavá rastlinka z Mexika je viac ako zaujímavá.
Echevéria a Sempervivum (Skalné ruže): Ich dužina sa používa na liečenie bolesti ucha. Echevérie pestujeme ako izbovky, sempervivum prežije zimu vonku.
Kalanchoe blossfeldiana: Veľmi často a dlho je schopné kvitnúť.
Zamioculcas zamiifolia ‘Raven’: Nezvyčajný druh s tmavými, až čiernymi listami. Je to jedna z najmenej náročných rastlín, vhodná aj do tieňa.
Lithopsy a Pleiospilos (Živé kamene): Vyzerajú ako kamienky, vďaka čomu získali aj svoju prezývku.
Dracény (predtým Sansevieria): Niektoré druhy sú sukulentné, najmä tie, ktoré majú cylindrické (tučné) listy.
Aloe vera: Najznámejšie aloe, ktoré sa preslávilo svojou liečivou silou.
Haworthia zebrina a H. cooperi: H. zebrina má biele pásiky na listoch, H. cooperi je známa pre jej priesvitné listy.
Beaucarnea recurvata (Nolina): Typická rastlina s kaudexom. Veľmi nenáročná.
Adenium: Rastliny, známe ako lampášik. Ich kmeň mení hrúbku v závislosti od množstva prijatej (či odparenej a využitej) vody.
Ceropegia woodii (Lampášik): Má panašované listy v tvare srdiečok a je previsavá.
Stapelia: Tieto rastlinky ľudia pestujú pre ich nádherný kvet. Má to však jeden háčik - tento kvet veľmi smrdí.
Dendrobium (orchidea): Niektoré orchidey sú sukulenty. Dendróbiu k tomuto slúžia internodiálne pahľuzy, ktoré sa ťahajú pozdĺž stonky.
Perský cyklámen: Príklad rastliny s kaudexom, aj keď nenápadným. Táto rastlina má veľmi zaujímavé kvety, väčšinou cyklámenové, prípadne biele, ružovkasté či červené a listy s mramorovaným panašovaním.

Kaktusy

Kaktusy sú suchomilné rastliny patriace do čeľade Cactaceae. Doposiaľ je známych takmer 2 000 druhov kaktusov a takmer všetky pochádzajú z amerického kontinentu. Jednotlivé druhy sa značne líšia veľkosťou (od pár cm až do niekoľkých metrov), tvarom, kvitnutím a inými vlastnosťami. Tieto sukulentné rastliny sú prispôsobené na drsný život v púštnych podmienkach, takže starostlivosť o kaktusy nie je náročná.

Druhy kaktusov:

Astrophytum: Rod zahŕňa 6 druhov (Astrophytum asterias, capricorne, caput-medusae, coahuilense, myriostigma a ornatum) kaktusov pochádzajúcich zo Severnej Ameriky. Názov astrophytum pochádza z gréčtiny a mohli by sme ho voľne preložiť ako hviezdna rastlina, čo zodpovedá tvaru tohto druhu kaktusov.
Echinocactus: Tento rod severoamerických kaktusov je špecifický silnými, hustými tŕňmi ( „echino“ znamená v gréčtine pichľavý) a malými kvetmi. Azda najznámejším druhom tohto rodu, pestovaným aj v interiéri je Echinocactus grusonii. Táto suchomilná rastlina je špecifická súdkovitým zeleným telom, pokrytým záplavou žltých tŕňov. Echinocactus grusonii je vhodný aj pre začiatočníkov.
Opuntia (Opuncie): Tento početný rod kaktusov zahŕňa cca. 300 druhov, pochádzajúcich z celého amerického kontinentu (od Kanady až po Čile). Opuncie vytvárajú charakteristické sploštené telá, ktoré sú chránené ostňami a menej viditeľnými štetinami, ktoré vedia byť ešte bolestivejšie.
Mammillaria: Tento rod malých až stredných kaktusov sa vyznačuje valcovitým tvarom tela, krátkymi ostňami a zahŕňa cca. 70 druhov, ktoré pochádzajú z Mexika a juhu USA. Rastú na slnečných, skalnatých stanoviskách, kde odolávajú aj tým najväčším horúčavám.
Gymnocalycium: Tento rod zahŕňa približne 100 známych druhov malých juhoamerických kaktusov, ktoré majú obvykle guľovité telo a väčšinou rastú len do výšky 15 cm.
Rebutia: Kaktusy rebutia pochádzajú z Bolívie a Argentíny. Väčšinou sú to malé rastliny guľatého tvaru a bez rebrovania, ktoré produkujú veľké kvety v pomere k ich vzrastu.
Cleistocactus: Tento rod kaktusov sa vyznačuje štíhlymi, vysokými stonkami, ktoré sú husto pokryté ostňami. Pochádzajú z horských oblastí Južnej Ameriky.
Vianočný kaktus (Schlumbergera): Vyniká svojou dlhovekosťou, nenáročnosťou a nádherným vianočným kvitnutím. Na rozdiel od suchomilných kaktusov potrebuje vianočný kaktus častejšiu zálievku a vlhší vzduch, pretože pochádza z tropických častí Južnej Ameriky.
Epiphyllum: Tento výnimočný rod kaktusov sa svojim zovňajškom aj vlastnosťami sa skôr podobá orchideám ako klasickým suchomilným kaktusom. Rod Epiphyllum zahŕňa 19 druhov, ktoré pochádzajú z džunglí Strednej Ameriky. Sú to epifytické rastliny, takže tak ako orchidey, rastú v korunách stromov, no neparazitujú na nich.

tags: #kaktus #bytova #kvetina #s #listami