Rozmnožovanie rastlín pomocou podzemkov
Rozmnožovanie rastlín je proces, ktorý umožňuje rastlinám vytvárať nové jedince. Existujú dva základné spôsoby rozmnožovania: nepohlavné (vegetatívne) a pohlavné.
Nepohlavné rozmnožovanie vyžaduje len jeden materský organizmus. Bunkové delenia prebiehajú výlučne mitózou, vďaka čomu vznikajú geneticky identické klony. Je to energeticky výhodná stratégia na rýchlu kolonizáciu stabilného prostredia bez závislosti od opeľovačov. Nepohlavné rozmnožovanie je kľúčové pre druhy s poruchami meiózy, napríklad pri zmnožení chromozómových sád (polyploidia).
Zložitejšiu stratégiu na nepohlavné šírenie majú niektoré machorasty. Vyššie rastliny si na vegetatívne rozmnožovanie vyvinuli špecializované orgány vzniknuté premenou stonky, koreňa či listov. Jedným z takýchto orgánov je aj podzemok.
Čo je podzemok?
Podzemok, známy aj ako pakoreň, rizóm alebo rizoma, je hlavný typ podzemnej premenenej (čiže metamorfovanej) stonky. Najčastejšie rastie vodorovne s povrchom pôdy, šikmo alebo zriedkavo aj kolmo (napríklad prvosienka, skorocel). Namiesto klasických listov má vyvinuté šupiny v pravidelnom postavení a v ich pazuchách sa nachádzajú púčiky. Jeho pokožka býva bez prieduchov a má iba krátke trvanie, čím sa podzemok odlišuje od nadzemnej stonky. Jeho funkciou je uskladňovať zásobnú látku, prečkať nepriaznivé obdobie a súčasne môže byť orgánom vegetatívneho rozmnožovania.
Rozmnožovanie pomocou podzemkov
Nové rastliny vznikajú na podzemkoch z púčikov, ktoré vyrastajú do nadzemných stoniek, pričom sa vytvoria adventívne korene. Podzemok je bežný jav predovšetkým u papradí, z kvitnúcich rastlín ho využíva napríklad liečivý kostihoj alebo mimoriadne odolný burinný pýr.
Ak pestujete kosatec bradatý, môžete si ho rozmnožiť delením podzemku. Rozvetvené podzemky opatrne vyberte z nádoby a ostrým nožom oddeľte mladé časti. Listy odrezkov skráťte o polovicu. Potom jednotlivé odrezky plytko a vodorovne vysaďte do priestrannej nádoby tak, aby horná časť s listami vyčnievala zo zeminy. Najlepšia je hlinitá pôda s dostatkom živín.
Podzemková hľuza je zhrubnutý zásobný podzemok stonkového pôvodu. Najlepším príkladom je zemiak, ktorého známe „očká“ sú v skutočnosti pazušné púčiky novej rastliny.
Iné spôsoby vegetatívneho rozmnožovania
Okrem podzemkov existujú aj iné metódy vegetatívneho rozmnožovania:
- Rozmnožovacia cibuľka - pozostáva z podcibulia a zdužnatých zásobných listov. Tento typ množenia je charakteristický pre čeľaď ľaliovité (napríklad tulipán alebo cesnak) a skorú jarnú čeľaď amarylkovité (snežienka, narcis).
- Stonková hľuza - je nadzemná alebo podzemná metamorfóza plniaca zásobnú aj reprodukčnú funkciu. Typickým zástupcom s nadzemnou hľuzou je kaleráb.
- Poplaz (stolón) - ide o horizontálnu plazivú stonku, ktorá rastie po povrchu a zakoreňuje priamo vo svojich uzloch. Tento efektívny mechanizmus plošného šírenia má jahoda.
- Listy - na nepohlavné rozmnožovanie môžu slúžiť priamo aj listy.
- Odrezky - V tomto čase možno odrezkami množiť mnohé okrasné rastliny, ktoré sa s obľubou pestujú na balkónoch a terasách. Dobre sa množia najmä previsnuté muškáty, železník, fuksie, margaréty, citrusy, oleander, olivovník kapský a vavrín bobkový.
Biológia 8. ročník _ Rozmnožovanie rastlín
V praxi sa veľmi často používa vegetatívne rozmnožovanie. Pri ňom sa používajú rozličné časti rastlín, ktoré sú schopné zakoreniť v krátkom čase. Trs materskej rastliny rozdelíme rýľom alebo pílkou na niekoľko častí tak, aby každá časť mala korene aj nadzemnú časť. Tento spôsob rozmnožovania môžeme použiť pri niektorých trvalkách či drobnom ovocí.
Používa sa hlavne pri kríkoch, ktoré na báze drevnatejú a nemajú žiadne prírastky. Na jar zahrnieme dolnú časť rastliny zeminou, čím podporíme tvorbu koreňov na nových výhonkoch. Stonku prikryjeme pôdou, pričom je spojená s materskou rastlinou. Pri jednoduchom potápaní jednotlivé výhonky ohneme do vykopaných jarčekov, priháčkujeme ich a zasypeme zeminou tak, aby vrcholčeky smerovali nad pôdu.
Koreňové odrezky režeme na jeseň pri vykopávaní rastliny. Majú byť hrubé ako ceruzky a dlhé 8 až 10 cm. V debničkách s piesočnato-humusovou pôdou ich uložíme do pareniska alebo pivnice. Drevnaté odrezky režeme po opadaní listov od polovice novembra do januára v stave vegetačného pokoja. Odrezky režeme dlhé 12 až 15 cm, mali by mať najmenej 2 páry očiek. Najlepšie sa uchovávajú v chladnej miestnosti. Do jari vytvoria kalus (hojivé pletivo), ktorý podporí rýchlejšie zakorenenie. Pred vlastným vysádzaním použijeme rastový stimulátor. Odrezky napicháme do pôdy mierne šikmo, nad povrchom má vyčnievať iba najvyššie položené očko. Bylinné odrezky sa odoberajú na jar, keď nové výhonky na materskej rastline sú takmer úplne vyvinuté a začínajú tvrdnúť. Získavajú sa z vrcholov výhonkov - vrcholové odrezky, ale aj z mladých bazálnych častí - bazálne alebo stonkové odrezky. Pri ihličnanoch získavame vrcholové odrezky odštipnutím aj s pätkou. Odrezok má byť 8 až 15 cm dlhý. Zo spodnej časti odstránime listy a ponechané skrátime na polovicu, aby zostala menšia odparovacia plocha. Na zakoreňovanie používame piesok alebo perlit s rašelinou. Ak sa odrezky zakorenili, môžeme ich individuálne vysadiť.
Je to nepriame vegetatívne rozmnožovanie, pri ktorom spájame časť vybranej odrody - očko, vrúbeľ - s vhodným podpníkom. Vrúbľujeme do boku alebo do rázštepu, na koziu nôžku, kopuláciou či plátkovaním. Očkovanie jednotlivých druhov robíme v najvhodnejšom období, keď sú vyzreté očká a je plná miazga. Používame zdravé, vyzreté a kvalitné podpníky, očká a vrúble. Rez na vrúbľoch i očkách musí byť hladký a rezné plochy čisté. Pri spôsoboch, kde sa zatiera štepárskym voskom, vosk rozotrieme po celom obvode rezných plôch i na povrchu vrúbľa. Pri vrúbľovaní treba dávať pozor, aby sa kambiálne vrstvy (sliznaté rastlinné pletivo vo vývoji) podpníka a vrúbľa kryli aspoň z jednej strany, a tak umožnili prúdenie miazgy a rýchle zrastenie. Je to prenesenie očka, ktoré sa vkladá do zárezu na podpníku - Forkertovo očkovanie alebo do T-zárezu. Zvláštna forma očkovania je nikolovanie.
Tento spôsob rozmnožovania sa uskutočňuje kultiváciou v laboratóriách v skúmavkách. Zakladá sa kultúra buď apikálnej bunky, alebo iného delivého pletiva, prípadne celého púčika.
tags: #rozmnozovanie #rastlin #podzemkom