Hniloba kaktusov a sukulentov: Ako ju rozpoznať a liečiť
Kaktusy a sukulenty sú obľúbené rastliny, ktoré sa vyznačujú nenáročnosťou a rozmanitosťou. Aby sme ich úspešne pestovali v našich podmienkach, je dôležité napodobniť ich prirodzené prostredie. Kaktusy sú suchomilné sukulentné rastliny patriace do čeľade Kaktusovité (Cactaceae). Doposiaľ je známych takmer 2 000 rôznych druhov kaktusov a skoro všetky z nich pochádzajú z amerického kontinentu. Sú rozšírené od Kanady až po južnú Patagóniu. Kaktusy a sukulenty majú spoločnú jednu vec a tou je to, že nejaký rastlinný orgán je prispôsobený tomu, aby v sebe držal zásoby vody a živín. Takéto rastliny, prispôsobené na prežitie dlhých období sucha, sa nazývajú xerofyty. U sukulentov to môže byť akákoľvek časť. Sukulenty majú listy, častokrát zvláštnych tvarov, zatiaľ čo väčšina kaktusov má listy premenené na tŕne, ktoré vyrastajú zo zakrpatených odnoží s názvom areoly. Z areol vyrastajú aj kvety pri kvitnutí.
Kaktusy sú rastliny, ktoré sa naozaj veľmi účinne prispôsobili drsným životným podmienkam. Väčšina druhov žije na púšti, či v oblastiach s extrémnym striedaním teplôt cez deň a v noci. Preto kaktusy sú schopné veľmi dlho byť v dormancii, čo je obdobie, keď rastlina neprijíma živiny, ale žije zo zásob, ktoré si vytvorila. Okrem toho, kaktusy si vytvoril zvláštny metabolizmus, keď transpirácia - vyparovanie vody z rastliny (a prijímanie oxidu uhličitého) nikdy neprebieha súčasne s fotosyntézou, takže kaktusy cez deň fotosyntetizujú a v noci transpirujú. V noci je oveľa chladnejšie a vzduch je vlhší, takže týmto spôsobom si kaktusy udržia oveľa viac vody, pretože cez deň, keď páli slnko a teploty sú obrovské, by sa transpiráciou vody stratilo oveľa viac.
Bežné problémy a ich príčiny
Aj kaktusy a sukulenty môžu trpieť chorobami a môžu ich poškodzovať škodcovia. Najhoršie sú na tom rastliny pestované v suchých a v teplých skleníkoch. Ak sa náhle vyskytne problém, treba reagovať rýchlo.
Hniloba
Bežnou a pritom celkom zbytočnou chorobou kaktusov je hniloba. Najčastejšie za ňu môžu sami pestovatelia, keď umožnia kombináciu nízkej teploty a nadmernej vlhkosti. Prebytočná vlhkosť v pôde je jedným z dôvodov, prečo tŕne začnú z kaktusu odpadávať. Dôležité! Počas aktívneho vegetačného obdobia potrebuje šťavnatá výdatnú zálievku, avšak je potrebné ju polievať až po úplnom vyschnutí pôdy v kvetináči, pretože aj v horúcom lete môže byť kaktus silne zaplavený. Ak sa vlhkosť neustále hromadí v koreňoch, povedie to k ich hnitiu a vypadnutiu zo všetkých tŕňov. Žlté, hnedé až čierne mäkké spodné časti kaktusu môžu byť spôsobené hnilobou koreňov. Kaktusy neznášajú premokrenie, preto je vhodné pestovať ich v priepustnom substráte v kvetináči s dobrou drenážou.
Ak však hnilobu na koreňoch, ktorá sa cievnymi zväzkami rýchlo šíri do zvyšku rastliny, podchytíte včas, môžete rastlinu zachrániť. Korene treba zrezať až do zdravého miesta a ranu ošetriť drveným drevným uhlím, hliníkovým práškom alebo Pelacolom. Po dôkladnom zasušení môžete skúsiť rastlinu nasucho zakoreniť. Kaktus vyberte z pôvodného črepníka, identifikujte hnijúce časti koreňov a dôkladne ich odrežte. Rovnako postupujte aj v prípade zahnednutých stoniek, ale vždy z nej orežte asi 2 - 3 cm nad zahnednutou časťou. Niekoľko dní nechajte orezané časti vysychať na vzduchu, kým sa vytvorí kalus (rana sa zatiahne ochrannou vrstvou) a potom ich presaďte.
Plesne
Výsevy ohrozuje rad plesní. Proti nim pomôže jednopercentný peroxid vodíka, ružový roztok hypermangánu alebo antagonistické huby rodu Trichoderma, pri ktorých použití však treba presne dodržať návod.
Vírusy a baktérie
Ak na rastlinách spozorujete vírusové nákazy prejavujúce sa čiernymi fľakmi, najistejšie je zlikvidovať ich, aby sa nákaza nešírila. Škvrny od kaktusu spôsobujú rôzne vírusy a baktérie. A dôvodom ich vzhľadu sú zlé podmienky rastliny. Najskôr ide o vplyv studeného vzduchu, ak v zime kaktus stojí na parapete často vetraného okna, a preto je v zóne neustáleho prievanu. Vysoká vlhkosť v kombinácii s chladným vzduchom v miestnosti tiež nepriaznivo ovplyvňuje rastlinu.
Mamilária alebo čierna hniloba
Mamilária alebo čierna hniloba sa javí ako malé, hnilobné škvrny čiernej farby. Spravidla sa tvoria v areolách a provokujú z nich následné vypadnutie tŕňov. Toto ochorenie sa môže vyskytnúť po transplantácii rastliny do pôdy kontaminovanej spórami hniloby.
Hubová choroba
Hubová choroba zvyčajne postihuje stonky mladých rastlín. V dôsledku porážky sú stonky silne ohnuté, kaktus môže spadnúť, na jeho povrchu sa objaví zamatovo zelený kvet a plesne. Toto ochorenie sa dobre vyvíja pri nízkych teplotách vzduchu a veľmi vysokej vlhkosti.
Rhizoctonia alebo mokrá hniloba
Na mladých sadeniciach alebo odrezkoch sa veľmi často vyvíja Rhizoctonia alebo mokrá hniloba. Choroba sa vyvíja veľmi rýchlo, šíri sa od koreňov po vrchol rastliny a vedie k jej smrti.
Hnedá hniloba
Pri hnedej hnilobe sa na stonkách, ktoré pochádzajú zo základne alebo z miest, kde sú nezacelené rany, vytvorí stmavnutie.
Škvrnitá hrdza
Na kaktusoch sa často objavuje škvrnitá hrdza, ktorá ovplyvňuje stonku vo forme hrdzavých kôr alebo pruhov. Príčinou tohto ochorenia môže byť spálenie slnkom alebo vniknutie studenej vody na stonku, ako aj prudké zníženie teploty vzduchu v miestnosti.
Žltnutie
Kaktus žltne, ak je v pôde nedostatočné množstvo výživných látok, ako aj pri bakteriálnom alebo vírusovom ochorení. Žltnutie kaktusu zvyčajne začína na koncoch výhonkov a na vrchu rastliny. Ak šťavnatá látka úplne žltla, môže to byť spôsobené vírusom nazývaným „žltačka“ a na túto chorobu neexistuje žiadny liek.
Fusarium
Toto ochorenie je spôsobené hubami z čeľade Fusarium a veľmi často postihuje spojené sukulenty. K rozšíreniu dochádza postupne, najskôr huby infikujú korene, potom vstupujú do vodivého systému, dosahujú vrchol a kaktus vädne. Ak je na stonkách kaktusu viditeľný ružový alebo fialový kvet, jeho stonky sa pokrčili a začali klesať nadol, je to jasný znak Fusarium. K tejto chorobe prispieva nadmerná vlhkosť pôdy a vysoká vlhkosť vzduchu v interiéroch.
Správna starostlivosť ako prevencia
Ak kaktusy a sukulenty dostanú základnú starostlivosť, vedia sa odvďačiť pekným vzhľadom a prekrásnymi kvetmi. Je veľmi dôležité, aby sme zrakom rastliny aspoň raz za mesiac skontrolovali. To znamená, pohľadom zistíme, či rastlina má dostatočné množstvo vody, svetlo, teplo, alebo či ju nenapadli škodce. Podľa potreby musíme zotrieť prach z jej listov.
Svetlo a teplo
Kaktusy a sukulenty vyžadujú maximálne množstvo svetla počas celého roka. Ideálne je umiestnenie na južných oknách alebo iných miestach s dostatkom slnečného žiarenia. V prípade tmavého zimovania je na jar potrebné rastliny postupne zatieniť, aby sa predišlo popáleniu ostrými jarnými lúčmi. Počas rastovej sezóny (apríl až september) je dôležité zabezpečiť dostatok tepla. V zimnej oddychovej fáze (október až marec) by mali byť rastliny umiestnené na svetlom mieste s teplotou ideálne 8-12 °C. Možné je aj zimovanie v tme pri teplote okolo 7-8 °C. Kaktusy neznášajú dlhodobé zníženie teploty pod 5 °C a mráz ich spoľahlivo zlikviduje.
Zálievka
S vodou treba šetriť, pretože kaktusy a sukulenty dokážu efektívne hospodáriť s vodou. Ich schopnosť zadržiavať vodu v tele im umožňuje prežiť dlhé obdobia sucha. Počas rastovej sezóny, od jari do jesene, sa kaktusy polievajú približne raz za dva týždne. Sukulentné rastliny s listami potrebujú intenzívnejšiu zálievku, 1-2 krát do týždňa. Prvé polievanie po zimovaní sa zvyčajne uskutočňuje v druhej polovici marca alebo začiatkom apríla a posledné polievanie je koncom septembra. Vždy je však potrebné počkať, kým substrát preschne, čo trvá jeden až dva týždne v závislosti od podmienok. V prípade pestovania v skleníku sa kaktusy v najhorúcejšom lete (pri teplotách nad 35 °C) nepolievajú, pretože rastlina nedokáže prijať vodu. Nadmerné množstvo vody v kvetináči môže spôsobiť odhnitie koreňov a následný úhyn rastliny. Počas zimného odpočinku, od októbra do marca, sa kaktusy a sukulenty nepolievajú vôbec. Ak by sme ich v tomto období poliali, podporili by sme ich rast, čo by viedlo k ich neprimeranému vyťahovaniu a blednutiu kvôli nedostatku svetla. Takto poškodená rastlina môže uhynúť alebo sa zotavuje dlhé roky. Poliatie rastlín pri nízkej teplote v zime znamená takisto riziko úhynu. Sukulentné rastliny s listami je možné v zime zriedkavo poliať (1-2x mesačne), ale vždy až po preschnutí substrátu a podľa druhu rastliny.
Substrát a presádzanie
Substrát pre kaktusy a sukulenty musí byť veľmi priepustný, rýchlo nasiakavý a vysychajúci, aby korene neboli dlho vo vlhku. Môže sa zakúpiť hotový alebo namiešať z piesku, drobného štrku a záhradnej zeminy. Na spodok kvetináča je nevyhnutné umiestniť 1-2 cm drenážnu vrstvu. Rastliny by sa mali presádzať približne raz za 2-3 roky, keď priemer rastliny zodpovedá priemeru kvetináča. Nový kvetináč by mal byť o 1-2 cm väčší ako pôvodný. Najvhodnejším časom na presádzanie je zimné obdobie alebo začiatok rastovej fázy. Po presadení sa kaktus nikdy nepolieva, nechá sa týždeň až dva v pokoji, aby sa zahojili prípadné poškodenia koreňov.
Hnojenie
Kaktusy je možné hnojiť, ale s mierou. Stačí ich prihnojiť raz na jar a raz na jeseň. Vhodné je používať hnojivo s nízkym obsahom dusíka (N) a vyšším obsahom fosforu (P) a draslíka (K).
Metódy rozmnožovania
Rozmnožovanie je spôsob, ako zo starých, alebo ohrozených rastlín získame nové jedince. Samotné množenie kaktusov a sukulentov je ľahké, lacné a stojí za vynaloženú námahu. Tento spôsob je osobitne vhodný u hybridov, zo semien ktorých nevyrastajú jedinci podobní materským rastlinám. Vegetatívne množenie sa vykonáva odoberaním odrezkov zo stoniek, alebo listov. Najvhodnejšie obdobie pre zhotovenie odrezkov je vtedy, keď rastlina začne aktívne rásť. To u väčšiny druhov býva na jar. Rana musí dokonale zaschnúť, zhojiť sa a vytvoriť kalus, t.tj.evné kožovité tkanivo v mieste rany. Až potom možno odrezky sadiť do nádob.
Prostredníctvom tohoto spôsobu rozmnožovania sa rastliny rozdeľujú na niekoľko častí tak, aby každá časť mala svoje korene alebo vegetačný vrchol. Takýmto spôsobom vegetatívneho rozmnožovania je mimoriadne vhodný pre kaktusy a sukulenty, ktoré ľahko vytvárajú stonkové, alebo hľuznaté odnože. Najvhodnejším obdobím pre rozmnoženie delením je začiatok vegetačného obdobia, tj. jar, alebo skoro v lete. Všetky novorozdelené rastliny zalievame veľmi úsporne až kým nezačnú prejavovať známky aktívneho rastu a dobre sa neusadia. Tento spôsob rozmnožovania sa používa u niektorých druhov odnožujúcich rastlín na začiatku ich vegetačného obdobia ( Sedum ). Keď sa rastlina nachádza v období vegetačného kľudu, koreňové odnože alebo hľuzy musíme rozrezať tak, aby každá mala svoj rastový bod.
Štepenie kaktusov
Táto technika sa používa predovšetkým u kaktusov. Jej podstatou je spojenie odrezanej časti jednej rastliny - štepu s dolnou časťou odolnejšej rastliny -podnože. Takýmto spôsobom možno tiež urýchliť kvitnutie. Podľa druhu rastliny sa třeba rozhodnúť pre jeden spôsob štepenie : do rázštepu, na plocho alebo na šikmo.
Ako a prečo štepiť kaktusy — Epizóda 398
tags: #kaktus #ktory #zacina #hnit