Ako často polievať kaktusy a sukulenty: Kompletný sprievodca

Kaktusy a sukulenty sú obľúbené rastliny pre svoju nenáročnosť a jedinečnú krásu. Ich tvary sú mnohoraké a rafinované, prispôsobujú sa podmienkam, v ktorých rastú. Veľké sucho a extrémy nie sú pre ne žiadny problém, preto sú vhodné na pestovanie aj pre začiatočníkov. Ich rozmanitosť neraz vyvolá prepuknutie zberateľskej vášne.

Kaktusy sú rastliny, ktoré sa naozaj veľmi účinne prispôsobili drsným životným podmienkám. Väčšina druhov žije na púšti, či v oblastiach s extrémnym striedaním teplôt cez deň a v noci. Preto kaktusy sú schopné veľmi dlho byť v dormancii, čo je obdobie, keď rastlina neprijíma živiny, ale žije zo zásob, ktoré si vytvorila. Okrem toho, kaktusy si vytvoril zvláštny metabolizmus, keď transpirácia - vyparovanie vody z rastliny (a prijímanie oxidu uhličitého) nikdy neprebieha súčasne s fotosyntézou, takže kaktusy cez deň fotosyntetizujú a v noci transpirujú. V noci je oveľa chladnejšie a vzduch je vlhší, takže týmto spôsobom si kaktusy udržia oveľa viac vody, pretože cez deň, keď páli slnko a teploty sú obrovské, by sa transpiráciou vody stratilo oveľa viac.

Kaktusy a sukulenty sú snáď najobľúbenejšou skupinkou rastlín. Vplýva na to ich neskutočná rozmanitosť a hlavne nenáročnosť. Kaktusy sú suchomilné sukulentné rastliny patriace do čeľade Kaktusovité (Cactaceae). Doposiaľ je známych takmer 2 000 rôznych druhov kaktusov a skoro všetky z nich pochádzajú z amerického kontinentu. Sú rozšírené od Kanady až po južnú Patagóniu.

Základné princípy starostlivosti o kaktusy a sukulenty

Kaktusy a sukulenty majú spoločnú jednu vec a tou je to, že nejaký rastlinný orgán je prispôsobený tomu, aby v sebe držal zásoby vody a živín. Takéto rastliny, prispôsobené na prežitie dlhých období sucha, sa nazývajú xerofyty. U sukulentov to môže byť akákoľvek časť. Sukulenty majú listy, častokrát zvláštnych tvarov, zatiaľ, čo väčšina kaktusov má listy premenené na tŕne, ktoré vyrastajú zo zakrpatených odnoží s názvom areoly. Z areol vyrastajú aj kvety pri kvitnutí.

Vzorované alebo jednofarebné? Kaktusy a sukulenty sprevádzajú rôzne mýty o tom, ako je ťažko ich s úspechom pestovať. Jeden taký hovorí, že veľmi ťažko kvitnú, resp. že kvitnú raz za sedem rokov. V skutočnosti nie je ťažké starať sa o kaktusy. Je možné dosahovať uspokojivé výsledky dokonca aj vtedy, ak nemáme úplne ideálne podmienky a znalosti. Keďže pôvodné životné prostredie nie je vždy ku kaktusom žičlivé, vyvinuli sa na neobyčajne životaschopné rastliny, ktoré znesú naše nedostatky v starostlivosti. Spravidla nemajú vôbec nič proti tomu, ak ich občas zabúdame poliať alebo odcestujeme v lete na dva či tri týždne na dovolenku bez toho, že by sme si niekoho vybavili na ich polievanie.

Americké kaktusy a africké sukulenty sú vhodné kvetiny pre každého, kto ich má rád. Môže mať v byte málo miesta a k dispozícii iba povedzme parapetnú dosku okna smerom na juh, prípadne východ, menej vhodný je západ. Úplne nevhodný je iba sever. Existuje veľa malých, pekne a pravidelne kvitnúcich druhov, ktoré vydržia aj bytové podmienky. Stačí urobiť správny výber a dodržiavať určité skromné zásady starostlivosti.

Pri pestovaní kaktusov je dôležité dodržiavať niekoľko základných pravidiel. Kaktusy milujú slnko, preto je vhodné vybrať pre ne slnečné miesto, napríklad parapet. Majú rady dobre odvodnený substrát a v záhradných centrách nájdete špeciálne zmesi pre tieto rastliny. Nepotrebujú častú zálievku, čo je nespornou výhodou.

Kaktusy všeobecne obľubujú svetlé slnečné stanoviská, no nie všetky druhy znesú priame slnečné lúče. Kaktusy budú veľmi vďačné za letnenie od jari do jesene na balkóne, terase či záhrade. Je dôležité dodržať v tomto prípade svetelné podmienky daného druhu a taktiež by sme nemali dovoliť, aby na ne príliš veľa pršalo.

Pre začiatok však každý vystačí s jednoduchou zásadou: substrát má byť priepustný s určitým podielom minerálnych látok. Jeho základom je dobrá záhradná zem bez nezotletých prímesí (napr. vzatá z krtincov), ďalej rašelina (ja používam miesto rašeliny kokosové vlákno Lignocel) a štrk. To všetko v približnom pomere 1:1:1. Niektorí praktici odporúčajú primiešavať určitý diel nahrubo pomletej antuky (bez prachu) alebo agroperlitu. Je možné používať aj mnohé iné receptúry priepustného substrátu.

Správna zálievka kaktusov a sukulentov

Odpoveď, ako často polievať kaktusy, nie je jednoduchá. Kaktusy a ostatné sukulenty sú rastliny, ktoré vedia odprírody gazdovať dobre s vodou. Všeobecne sa hovorí, že potrebujú málo vody, ale nie je to celkom tak, keď vodu nemôžu prijať, vtedy ju ani nepotrebujú, nejaké to prechodné sucho ich nemôže zaskočiť. Ale ak sú vhodné podmienky na vegetáciu, vtedy znesú vodu podobne ako iné rastliny. Mohli by sme si preto odpoveď rozdeliť na dve časti, a to .....zálievka v zimnom období a zálievka v období vegetácie.

Zálievka v zimnom období:

Kaktusy sa v zime v zásade nezalievajú vôbec.
U drvivej väčšiny druhov platí, že rastliny nedostanú ani kvapku vody cca 5-6 mesiacov.
Každé pravidlo má aj svoje výnimky. Medzi kaktusmi sú to tzv. epifytické kaktusy, medzi ktoré patrí napríklad Schlumbergera truncata, ľudovo nazývaná "vianočný kaktus", ktorá sa v zálievke riadi trochu inými pravidlami.
Sukulenty (nekaktusové) - Ostatné sukulenty v zimnom období nesmú rásť tiež, ale tu je to so zálievkou už trošku zložitejšie.
Sú druhy, ktoré sa nezalievajú vôbec a sú druhy, ktoré sa zalievajú občas aj v zime a to v takom množstve, aby dožili konca zimy, ale v podstate aby nerástli.
Tu už pestovateľ musí prispôsobiť polievanie rastlín svojim zimovacím podmienkam a tiež jednotlivým druhom.
Veľmi záleží na prostredí a svetelných a tepelných podmienkach, v ktorých sa rastliny budú zimovať. Čím svetlejšie a chladnejšie podmienky na zimovanie, tým menej vody.
Samozrejme myslím teploty v intervale, ktorý je pre danú rastlinu vhodný.
Čiže ak zimujem v zasklenej verande, kde nemrzne a nekúri sa tam, budem potrebovať zalievať menej, ako niekto, kto zimuje v prekúrenom byte.
Ako som už spomenul, veľmi záleží potom aj na pestovaných druhoch, tu si treba naštudovať, odkiaľ rastliny pochádzajú a aké vyžadujú podmienky.
Napríklad rastliny rodu Lithops sa nesmú cez zimu polievať vôbec a prvá zálievka musí vychádzať z ich zvláštneho spôsobu rastu. Podobne rastliny z rodu Conophytum a vlastne celá skupina Aizoaceae.
Ja mám skúsenosť, že čím je rastlina sukulentnejšia, tým menej vody v zime potrebuje. Má to, podľa mňa, logiku. Čím je rastlina sukulentnejšia, tým väčšiu zásobu vody v tele drží, čiže ju aj menej potrebuje "zvonka".
Listnaté sukulenty, napr. Plectranthus ernstii určite v zime potrebujú viac vody, ako napríklad Euphorbia obesa, čo je v podstate "súdok s vodou" :-).
Sukulenty často o vodu "požiadajú" scvrknutými listami, vtedy im treba teda trochu cvrknúť.
Treba pozorovať aj rast, pokiaľ by tej vody bolo priveľa, budú sa telá vyťahovať za svetlom.
Rastliny zimované v bytoch, kde je pomerne teplo, sú na tom dosť biedne......svetla málo a teplo by ich hnalo do rastu....tu treba hľadať v zálievke kompromis a prípadne rátať s tým, že sukulenty sa počas zimy aj trochu vytiahnu, čo sa na jar rezom dá čiastočne napraviť.

Zálievka v období vegetácie:

Najdôležitejší je začiatok a koniec sezóny. Kedy začať zálievku a kedy ju ukončiť. Opäť to závisí od podmienok pestovania, ale aj od klimatických podmienok v mieste zbierky a priebehu počasia v roku.
Všeobecne sa dá povedať, že rastliny sa po zime prebúdzajú svetlom a teplom, nie vodou.
Prvú vodu by mal kaktus dostať až po náznaku rastu v temene. Ja obvykle začínam zálievku zhruba v polovici apríla, keď už rastliny sú nejaký čas na letnom, a to v skleníku a teraz už aj fóliovníku.
Prvý dotyk s vodou býva postrekom z postrekovača a to horúcou vodou (aby som v nej udržal ruku) s prídavkom JARi, podobne druhý o pár dní, trošku výdatnejší.
Tretí dotyk, znovu o niekoľko dní, už je opatrná zálievka, všetko v závislosti od počasia.
Na jar polievam doobeda, aby to do večera obschlo (snažím sa).
V lete je to oveľa jednoduchšie, zalieva sa vtedy, keď je substrát preschnutý po predchádzajúcej zálievke.
Tu si ale treba uvedomiť, že rôzne substráty rôzne dlho vysychajú.
Tak isto, väčší kvetináč s malou rastlinou presychá oveľa dlhšie, ako malý kvetináč s väčšou rastlinou.
Ďalším faktorom je počasie, v zamračenom, vlhkom a chladnom počasí substrát presychá oveľa dlhšie, ako naopak v teplom a suchom.
Inak presychá substrát v utesnenom vlhkom skleníku a inak v prievane pod prístreškom.
Preto si každý musí frekvenciu polievania prispôsobiť svojim podmienkam.
Keď je rastlín málo, dá sa robiť zálievka individuálne, rôzne rastliny v rôzny čas.
Pri väčších zbierkach už sa musia robiť kompromisy, vždy je ale lepšie aby niektoré rastliny čakali na vodu dlhšie, ako treba, než naopak, aby niektoré dostali vodu skôr ako treba.
V praxi veľké rastliny polievam zhruba raz za 3-4 týždne, menšie raz za 1-2 týždne.
Často sa stretávam s tým, že menej znalí problematiky sa boja kaktusy poliať a kvapkajú im vodu po kvapkách. Chyba.
Ak je na zálievku vhodný čas, substrát je suchý, v pohode možno rastlinu naozaj výdatne zaliať, prípadne pár hodín nechať stáť vo vode, aby sa substrát dôkladne premočil. Potom ale nasleduje fáza dôkladného preschnutia.
V lete polievam v zásade večer a tzv. do dažďa, čiže pri dočasnom ochladení, intenzívna zálievka a následne veľká horúčava nie je zrovna to, čo kaktusy potrebujú, ale zase je to rôzne podľa toho, kde sú kaktusy a ostatné sukulenty umiestnené, iná teplota na poludnie bude v málo vetranom fóliovníku a iná v otvorenom prístrešku.
V horúcich skleníkoch sa tak frekvencia zálievky môže natiahnuť aj na niekoľko týždňov.

Ako často polievať kaktusy?

V lete ich zalievajte raz za tri týždne (predtým skontrolujte, či je pôda suchá), na jeseň a v zime raz za mesiac a pol.
Kaktusy potrebujú vodu dvakrát do mesiaca v období apríl až október, v zime prezimovanie bez vody a mrazu, pri teplote 7-12 °C.
Sukulenty treba polievať v lete častejšie 1-2 za týždeň a v zime buď úplne bez vody, alebo vodu len raz/dva krát do mesiaca vždy po preschnutí substrátu.

Voda na polievanie:

Najlepšie je používať dažďovú vodu, lebo bežná pitná voda býva chemicky upravená a často aj príliš tvrdá s veľkým obsahom alkalického vápnika. Pri používaní tvrdej vody sa radí upravovať jej hodnotu pH.
Odporúča sa odstátou vodovodnou vodou s prípadným pridaním za hrsť rašeliny na vedro vody. Rašelina totiž priaznivo vplýva jednak na rastliny a jednak upravuje niektoré vlastnosti vody. Taktiež šetrí pôdu, zabraňuje zrážaniu solí, tým pádom znehodnoteniu substrátu a presadeniu rastliny.
Dažďová voda je v posledných rokoch nevyhovujúca, pretože je príliš kyslá, naopak studničná je príliš tvrdá. Vhodnými zásahmi sa však dajú upraviť.

Hnojenie

Kaktusy a sukulentu nie sú náročné na prísun živín. Nadbytok dusíku, ktorý podporuje rast, znižuje šance na kvety. Ak používame nejaké hnojivo, potom opatrne a podľa návodu, nie príliš často.

Kaktusy hnojte raz za mesiac počas rastovej sezóny (jar a leto).
Počas rastovej sezóny rastliny aktívne rastú a potrebujú viac živín.
Kaktusy majú rady hnojivá bohaté na fosfor a draslík, preto by ste ich mali počas vegetačného obdobia hnojiť domácou výživou.
Pri pestovaní kaktusov je dobré zalievať ich vodou po uvarení zeleniny. Tým im dodáte živiny, ktoré budú mať pozitívny vplyv na ich rast.
Ak sa chcete o rastliny starať od koreňov, pripravte im hnojivo z kávovej usadeniny. Po uvarení kávy zozbierajte kávovú usadeninu. Rozložte ju na papierovú utierku a dôkladne vysušte. Necelú čajovú lyžičku usadeniny nasypte na vrch substrátu a premiešajte ju so substrátom.
TIP! Ak nepijete kávu, môžete namiesto kávovej usadeniny použiť banánovú šupku. Stačí ju nakrájať na malé kúsky a ponoriť do pôdy okolo kaktusu.
Čerstvo presadené rastliny nehnojte, lebo prevažná časť substrátov je už obohatená o potrebné látky.
Neprihnojujte ani v období pokoja a ani choré rastliny.
Počas obdobia rastu a kvitnutia hnojte kaktusy i sukulenty v intervale dvoch až troch týždňov. Najskôr by sa mala zemina poriadne navlhčiť, aby sa výživné látky rovnomerne rozdelili a nepoškodili korene.
Ak sa „podarí“ vyliať viac tekutého hnojiva, ako je v návode, rastlinu aj s črepníkom osprchujte čistou vodou a vodu nechajte odtiecť.

Kaktusy a sukulenty nie sú náročné na pestovanie. S trochou pozornosti a dodržiavaním základných pravidiel sa stanú ozdobou vášho domova či záhrady.

Presádzanie

Ak začne byť nádoba pre rastlinu malá, treba ju presadiť do väčšej. Najlepšie obdobie na presádzanie je marec až júl. Mladé rastliny a rýchlorastúce kaktusy by sa mali presadiť každý rok, staršie a pomaly rastúce najskôr po troch až piatich rokoch.

Pri presádzaní kaktusov a sukulentov s tŕňmi hrozí poranenie rúk, preto nezabudnite použiť ako pomôcku hrubé kožené rukavice.

Staršie príručky a niektoré zahraničné zdroje sa vyjadrujú v tom zmysle, že pri presadzovaní je potrebné dbať na to, aby sa čo najmenej poškodili korene kaktusov a sukulentov a že potom je nutné niekoľko týždňov rastliny nepolievať. Novšie publikácie odporúčajú naopak korene zbaviť pôvodného substrátu, výrazne ich skrátiť, nechať tak 5 dní v suchu a teple zaschnúť a potom zasadiť. Mierne poliať možno už o 10 dní. Ja to robím spravidla tak, že ich zavlažujem „podmokom“ - zospodu a veľmi mierne.

Kedy presádzať?

Presádzať treba vtedy, ak je to nutné. To môže znamenať všeličo. Buď sú už na daný kvetináč priveľké, alebo neboli dlho presádzané, alebo sa tiesnia v miske či máme podozrenie na chorobu koreňového systému, atď. Pokiaľ používame kvetináče spravidla použijeme neveľký, iba o číslo väčší od predchádzajúceho. Vykonať to možno temer kedykoľvek, ale treba dodržiavať určité zásady.

Kaktusy je dobré sadiť do terakotových kvetináčov, pretože tiež umožňujú lepšie presychanie a zaručia vzdušnosť pre korene. Keďže kaktusy majú korene pomerne plytké, môžeme ich sadiť aj do plytších, širších nádob a misiek.

Kaktusy presádzame na jar, ideálne pred prvou zálievkou, keď ešte nerastú.

Zimovanie

V zime kaktusy umiestime na chladnejšie miesto, kde je približne 5-15°C. Môžu byť aj v tme alebo napríklad v zimnej záhrade, kde je tiež nižšia teplota, no svetlo. Počas zimy by sme kaktusy nemali polievať vôbec.

Kaktusy potrebujú v tomto období teploty od 5 do 12° C. Tieto hodnoty sú problémové pri panelákových podmienkach. Ani najstudenšie miesta v byte často nedosahujú tieto hodnoty. Lepšia situácia je pre majiteľov rodinných domov, alebo domov s malou záhradkou. Tu sa určite nájde neveľké miesto pre pár metrov štvorcových, na ktorých sa už dá vybudovať naozajstná profi-zbierka.

Zimovanie kaktusov a sukulentov: Tohtoročná zima sa aspoň v Bratislave a okolí zatiaľ tvári skôr ako neskorá jeseň alebo začiatok jari. Teploty dnes na Štedrý deň 2014 dosahujú v Bratislave neuveriteľných 13 stupňov Celzia v tieni a na slnku sa dá chodiť aj v tričku, nebyť silného vetra. Ak ste doteraz nestihli zazimovať rastliny (platí pre okolie Bratislavy) tak sa im pravdepodobne nič nestalo, pokiaľ nezmokli a nie sú vo vlhkom substráte. Podľa predpovedí by sa už zajtra pozajtra malo ochladiť, takže teraz cez Vianoce je najvyšší čas rastliny premiestniť na zimovisko.

Za normálneho stavu počasia, sukulentné rastliny odpočívajú od októbra až do marca. Počas zimovania potrebuje väčšina kaktusov teploty od 7 do 12 stupňov Celzia a uskladnenie v SUCHEJ miestnosti. Ak im môžeme dopriať svetlo je to výhoda, ak nie, nič sa nedeje, bez tak počas našej zimy oddychujú.

Ak máme rastlín málo a sme na tom rovnako s miestom, môžeme rastliny opatrne vybrať z kvetináčov a očistiť korene od substrátu. Takto vybrané rastliny môžeme zabaliť do jednej vrstvy novinového papiera a hoc aj poukladané na seba ich dáme do bedničky a napríklad do pivnice. Vybratie kaktusov z kvetináčov na zimu má tú výhodu, že začiatkom jari rastliny zasadíme do nového substrátu - nemusíme ich potom hnojiť a máme prehľad o zdravotnom stave ich koreňov (pozor na zákernú koreňovku - biele chumáčiky vaty o veľkosti 1-2-3 milimetre).

Niektoré druhy sú vyslovene teplomilné, napr. pár druhov rodu Ferocactus, všetky Melocactusy, Discocactusy a Uebelmannie. Tie z kvetináčov nevyberáme ale ich prenesieme na parapet do bytu, avšak rovnako ako ostatné kaktusy aj tieto nepolievame celú zimu až do marca.

Ak máme kaktusov viac a nie je čas na ich vyberanie z kvetináča, tak ich umiestnime tak ako sú do bedničiek, a tie napríklad naukladané na seba dáme opäť do suchej miestnosti podľa požiadaviek uvedených vyššie.

Šťastlivci, ktorí majú vykurované skleníky - tí už vedia čo s nimi - pre nich tento návod nie je. Im stačí nastaviť teplotu na termostate na 7 stupňov a netrpezlivo čakať na jar.

Vo všetkých prípadoch, po skončení zimovania a po prenesení rastlín na ich letné stanovisko musíme rastliny chrániť pred prudkým jarným slnkom, ktoré ich spoľahlivo spáli. Preto ich na jar prvé dva tri týždne pestujeme prikryté novinami, sieťovinou proti vtákom, sklom natretým na bielo alebo iným tieniacim materiálom. Predsa len 3-5 mesiacov zimovania v tme alebo pri našich svetelných podmienkach znamená, že si odvykli od svetla a ich pokožka je citlivá na popálenie.

V období zimovania OKTÓBER - MAREC kaktusy nepolievame vôbec - ani kvapku vody. Už vôbec nie ak sú umiestnené počas zimovania v tmavej a v chladnej miestnosti (garáž, pivnica, schodisko). Ak im nešťastnou náhodou dáme vodu, násilne ich prebudíme k rastu. Výsledkom bude, že sa ich rastové vrcholy zazelenajú a začnú sa vyťahovať a blednúť kvôli nedostatku svetla, ktorého je v zime u nás omnoho menej ako v domovine. V Mexiku sú teploty počas zimy na úrovni nášho teplého jesenného dňa (10 až 20 stupňov) a málokedy tam klesnú pod bod mrazu. Svetla majú kaktusy v domovine tiež násobne viac ako u nás, preto im v ich domovine takéto počasie nevadí. V našich podmienkach však v zime prebudená a takto nevhodným rastom poškodená rastlina môže uhynúť, prípadne trvá veľa rokov kým poškodené časti odrastú. Pletivá rastliny sú oslabené a na jar ich spáli slnko. Poliatie väčšiny kaktusov pri nízkej teplote v zime znamená takisto úhyn rastliny. Preto kaktusy v zime nepolievame, pol roku bez vody s prehľadom hravo vydržia.

Sukulenty, spra... o zálievke alebo polievaní kaktusov a sukulentov.

Starostlivosť o kaktusy a sukulenty pre začiatočníkov (12.)

Škodcovia a choroby

Kaktusy majú veľa „priaznivcov“ spomedzi škodlivého hmyzu. Keď robíme výsevy, ohrozuje ich najmä sciára, malá muška asi 1 - 2 mm veľká, larvy ktorej poškodzujú semenáčiky. U dospelých rastlín často bojujeme s koreňovkou, ktorá vyzerá ako biela vata na koreňoch, ale keďže ju nevidíme, jej prítomnosť sa prejaví až po dlhšom čase na fyziognómii rastlín. Ďalej sa často vyskytuje na kaktusoch a sukulentoch červiec citrónový a červený pavúčik. Dokážu narobiť veľa škody. V špecializovaných obchodoch nám poradia, ktoré prípravky možno spoľahlivo aplikovať, aby sme sa tohto nepríjemného a škodu robiaceho hmyzu zbavili.

Pamätajte, že 99 % kaktusov neuhynulo v dôsledku sucha, ale v dôsledku prílišnej vlhkosti.

Raz za čas skontrolujte rastliny, či sa v nich neusídlili múčnatky a roztočce.

Pestovanie v rôznych podmienkach

Pestovanie v bytoch:

Dostal som sa k častej otázke ľudí, ako pestovať kaktusy v priestoroch bytov. Pri zabezpečení letného miesta by nebol až taký problém. Rastlinky dávame podľa možnosti na najslnečnejšie miesto v byte, pokiaľ možno na balkón. Ideálne miesto v byte by bolo dať rastlinky na južne orientovaný slnečný, vzdušný balkón. Pokiaľ balkón nie je k dispozícii, doprajme im miesto aspoň na vonkajšom parapete. Často sa stretávam v bytoch s kaktusmi na rôznych podstavcoch, schodíkoch, kútoch, či v kvetinových nádobách s inými izbovými rastlinami. Tieto stanovištia sú absolútne nevyhovujúce z hľadiska dlhodobého pestovania. Percentá slnečného svitu dopadajúce na rastliny sú nasledujúce: na balkón, vonkajšiu stranu parapetu je to 60 %, na miesto tesne pri skle izbovej strany už len 40 % a so stúpajúcou vzdialenosťou od okna rapídne klesá až k 2 % pri vzdialenosti 4-5 m od okna.

Pestovanie v skleníkoch a pareniskách:

Majitelia rodinných domov s pozemkom majú možnosť postavenia si parenísk, fóliovníkov, či najluxusnejšej stavby pre kaktusy- skleníka. Aj tu si treba najprv zvážiť orientáciu celej stavby. Pareniská sú obľúbené pre svoju nenáročnosť čo sa týka nárokov na stavbu, nákladov, prevádzku a pod. Pri všeobecných výhodách však má aj nedostatky. Je to najmä rýchle ohrievanie vzduchu v priestore cez deň, čo môže zapríčiniť popálenie až "uvarenie" rastlín. Cez noc je to rýchle ochladenie vzduchu. Pre kaktusy je výhodné postaviť parenisko asi meter nad zemou, aby naň dopadalo viac slnka. Ďalším krokom k dokonalosti je fólia. Oproti skleníku má svoje výhody, ktoré spočívajú v neporovnateľne nižších nákladoch a konštrukčne jednoduchšom riešení. Ideálnym riešením je kaktusový skleník. Tu majú rastlinky ozaj ideálne svetelné, tepelné aj vlhkostné pomery. Stavbu orientujeme taktiež na juh. Kvôli tepelnej izolácií je najlepšie celý skleník zapustiť asi 50 cm do zeme. Nevyhnutnosťou sa stáva kúrenie. Najvýhodnejšie je plynové, alebo elektrické s termostatom. Odpadá premiestňovanie rastlín na zimné stanovište, ktoré je pri pareniskách a fóliovníkoch bez vykurovania nevyhnutnosťou. Pre rastliny je tiež nepríjemné každoročné prenášanie. Poškodzujú sa im korene a ani v prírode nie sú prenášané na zimovisko. Podľa možnosti volíme skleník sedlový s lomenou strechou. Časté sú aj pultové s jednou stranou napojenou na stenu domu. Má to výhodu v tepelnej izolácií a taktiež je možnosť bez problémov napojiť skleník na ústredné kúrenie. Nevýhodou je horší svetelný režim. Pri stavbe treba pamätať na možnosť dostatočného vetrania. Teplota vo vnútri by nemala prekročiť 40° C v tieni. Do skleníka sa montujú podľa želania pulty. Pri ich návrhu musíme dávať pozor na ich výšku a následné nežiadúce vrhanie tieňov. Veľmi výhodné je umiestňovanie skleníkov na strechy domov, garáží a pod. Tu je rastlinkám dopriate naozaj maximálne množstvo slnka.

Pestovanie rastlín v skleníkoch je v princípe rovnaké, avšak vyžaduje si iný prístup (vykurovanie, tienenie, vetranie...). Kaktusy môžeme pestovať aj vonku, tieto takzvane tvrdo pestované rastliny majú pevnejšie a krajšie tŕne a ich vzhľad sa viac podobá na rastliny v prírode. V čase rastovej fázy je dobré ich umiestniť tak, aby na ne nepršalo. Dážď je na polievanie veľmi vhodný, avšak výdatné alebo niekoľkodňové zrážky vedia rastliny zahubiť. Preto rastliny umiestnime na miesto pod sklo, polykarbonát a pod., aby sme mohli množstvo vody regulovať.

Voľná kultúra:

Ďalšou možnosťou je tzv. voľná kultúra. Jedná sa o pestovanie kaktusov celoročne, alebo počas sezóny voľne v pôde bez krytu. Pre tento účel sa nehodia všetky kaktusy. Väčšinu treba na zimu vyberať z pôdy a na jar zas vysadiť. Rastlinky síce rastú pomalšie, ale sú očividne zdravšie, majú silnejšie tŕne, bohatšiu vatu a sú aj celkovo zdravšie. Často sa takto pestujú mnohé podnože pre vrúbľovanie. Pre celoročnú voľnú kultúru sa hodia tzv. zimovzdorné kaktusy. Znesú celoročný pobyt vonku na záhone bez výraznejšej ujmy na zdraví. Mráz im neškodí, ba u mnohých podporuje kvitnutie.

tags: #kaktus #potrebuje #kolko #vodi