Rozmnožovanie karasa striebristého a jeho životné stratégie

Karas striebristý (Carassius auratus gibelio) je fascinujúci druh kaprovitej ryby, ktorý si vďaka svojej odolnosti a unikátnym životným stratégiám získal popularitu a široké rozšírenie. Jeho rozmnožovanie je mimoriadne zvláštne a práve tento aspekt prispieva k jeho úspešnému šíreniu a adaptácii na rôznorodé podmienky.

Charakteristika karasa striebristého

Karas striebristý je robustná kaprovitá ryba, ktorá sa vyznačuje pretiahnutejším telom, stlačeným z bokov. Na rozdiel od kapra nemá fúziky. Jeho sfarbenie je spravidla striebristo šedé, len výnimočne sa objavujú zlatisté tóny. Od karasa obyčajného ho možno odlíšiť podľa väčších a pevnejších šupín, menej vyklenutej chrbtovej plutvy a v prípade otvorenia brušnej dutiny podľa čiernej farby jej výstelky. Má výraznejšie vykrojenú chrbtovú a chvostovú plutvu a striebristé telo s pevnou zhrubnutou kožou pred prsnými plutvami.

Karas striebristý je výnimočne odolný proti zraneniu, dobre znáša nízky obsah kyslíka a znečistenie vody. Je schopný prežiť aj v najhustejšom záraste vodných rastlín a mnohokrát prekvapí, keď premožené zvedavosťou odrazu vypláva zo zelenej steny. V zimných podmienkach bez kyslíka dokáže prežiť značnú dobu anaeróbnou respiráciou, pričom hlavným konečným metabolickým produktom je etanol, čo je schopnosť, ktorá je medzi stavovcami veľmi neobvyklá. Dokáže prežiť aj v anoxických podmienkach až 140 dní, najmä v chladných vodách, kde sa znižuje rýchlosť metabolizmu.

Jeho potravu tvorí rastlinná i živočíšna zložka, pričom je schopný živiť sa planktónnymi organizmami, ako aj živočíchmi dna (bentosom). Konzumuje aj riasy, časti vyšších rastlín a detrit. Karas striebristý žije v skupinách a často sprevádza populáciu iných kaprovitých rýb. V riekach tiahne v jarnom období proti prúdu, hromadí sa v prúdoch pod haťami a dokonca prekonáva aj pereje a nízke stupne.

Rozmnožovanie karasa striebristého - gynogenéza

Rozmnožovanie karasa striebristého je veľmi zvláštne a je kľúčom k jeho explozívnemu šíreniu. V centre areálu jeho rozšírenia vytvára populácie zložené z oboch pohlaví a rozmnožuje sa bežným výterom. Avšak na okrajoch areálu výskytu druhu (vrátane Slovenska) vytvára jednopohlavné populácie zložené iba zo samíc.

Pri vývine ich ikier dochádza pri tvorbe vaječných buniek k odchýlke od bežného delenia a vznikajú bunky s triploidným jadrom, odlišné od vaječných buniek v bežných ikrách. Ikernačky karasa striebristého sa vytierajú so samcami iných kaprovitých rýb, ako sú kapor, pleskáč, lieň, jalec či plotica. Avšak, spermie týchto rýb iba stimulujú vývoj ikry bez splynutia ich jadra s jadrom vaječnej bunky. Z takto stimulovaných ikier sa liahnu nové samice karasa striebristého, ktoré sú geneticky takmer totožné s materským organizmom.

Tento spôsob rozmnožovania sa nazýva gynogenetický. Je to veľký prínos pre karasovo explozívne šírenie do doposiaľ neobsadených vôd. Jediná prenesená ryba sa tak môže stať základom početnej novej populácie. Samce karasa striebristého sa na Slovensku miestami vôbec nevyskytujú a na iných lokalitách sú mimoriadne vzácne (udávaný pomer je 1 samec na 500 samíc). Pokiaľ sa samce už vyskytujú, zapájajú sa do výteru.

Karas sa neresí od mája do júla vo viacerých dávkach, zvyčajne v dvoch až troch. Ikry kladie na vodné rastlinstvo a každá samica môže ročne naklásť 10 000 až 150 000 ikier.

Porovnanie rozmnožovania rýb

Vo všeobecnosti poznáme dva hlavné spôsoby rozmnožovania rýb:

• Ryby kladúce ikry (oviparita): Väčšina druhov rýb sa rozmnožuje kladením ikier. Tie môžu byť kladené na povrch (rastliny, kamene, drevo, substrát), pričom rodičia ich strážia. Niektoré druhy (labyrintky) stavajú penové hniezda, do ktorých samček ukladá ikry. Iné druhy (papuľovce) nosia ikry v ústach. Existujú aj ryby, ktoré ikry rozptýlia po dne a samček ich následne oplodní.
• Ryby rodiace živé mláďatá (viviparita): V tomto prípade sa mláďatá vyvíjajú vo vnútri tela samice, ktorá ich následne porodí. Živorodé ryby (gupky, mečúne, molly) sa v akvaristike vyskytujú menej. Vývoj poteru môže prebiehať buď s výživou od samice, alebo z výživného žĺtku ikry oplodnenej v tele samice (ovovivaparózne ryby). V oboch prípadoch nedochádza k následnej starostlivosti o potomstvo.

Rozšírenie a invázny charakter karasa striebristého

Karas striebristý pochádza z východnej Ázie. V roku 1954 bol vysadený v Maďarsku a odtiaľ sa začal lavínovite šíriť. V 80. rokoch 20. storočia dorazil aj na Slovensko a dnes je široko rozšíreným druhom, dokonca oveľa početnejším než pôvodný karas zlatistý. Jeho šírenie sa doposiaľ nezastavilo a neobmedzilo sa len na stojaté vody, preniká aj do riek a miestami je početný aj v relatívne silno prúdiacich úsekoch.

Jeho schopnosť vytláčať z danej lokality ostatné druhy kaprovitých rýb a ľahko sa šíriť z neho robí invázny druh. Zvyšovanie početnosti a invázne šírenie tejto ryby spočiatku vzbudzovali obavy, ale jeho stavy sa napokon prirodzene stabilizovali. V mnohých miestach dochádza k jeho premnoženiu a následnému znižovaniu počtu ostatných kaprovitých rýb. Pre vysoké telo a pevné šupiny ho dravce, s výnimkou sumca, veľmi nelovia. Tam, kde nie je početný a dorastá väčších rozmerov, je akceptovateľným druhom a má význam pre športový rybolov.

Rast a vek karasa striebristého

Karas striebristý rastie rýchlejšie ako karas zlatistý a dorastá aj väčších rozmerov. Na Slovensku len vzácne prekračuje 7 rokov života. V tomto veku môže prekročiť dĺžku 40 cm a dosiahnuť hmotnosti až 1,5 kg, čo je považované za rýchly rast. Rekordné jedince s dĺžkou cez 50 cm a hmotnosťou prekračujúcou 3 kg sa zrejme dožili veku okolo 10 rokov. Rýchlosť rastu je závislá od podmienok. Podobne ako karas zlatistý, aj tento druh má sklony vytvárať zakrpatené populácie rastúce veľmi pomaly.

Základné údaje o karasovi striebristom

Športový rybolov a legislatíva

Športový lov karasa striebristého je rôzny - niekde ide o náhodné úlovky, inde o nepretržitý lov desiatok zakrpatených jedincov. Na málo miestach sa možno na jeho lov špecializovať. Najlepšou metódou lovu tohto druhu je plávaná, ale ryby z hladnejších populácií berú výborne aj na položenú. Väčší jedinci môžu byť náladoví a často opúšťajú zakŕmené miesto, ale v priemere je tento druh aktívnejší a loví sa ľahko.

Karas striebristý dosahuje hmotnosť 1-2 kg a berie na rôzne návnady. Lov karasa si vyžaduje jemné náčinie: dlhší prút, dobre vyvážený plavák, vlasec s hrúbkou 0,15-0,20 mm a háčiky veľkosti 8-10. V zarastených vodách je vhodné vytvoriť v poraste "okná", prikŕmiť ich a tak karasa stiahnuť na jedno miesto. Návnada sa ponúka v kŕmidlách, aby nezapadla do bahna. Lovíme najčastejšie na plávanú a nástrahu dávame do takej hĺbky, aby bola tesne nad dnom a nezapadla do bahna. V oknách je výhodné loviť pomalým dvíhaním a spúšťaním nástrahy. Ako nástraha sa používajú červy, najmä hnojové a kostné. Karas berie dôverčivo, preto si lov vyžaduje pozornosť a trpezlivosť.

Karas striebristý je zaradený medzi invázne nepôvodné druhy rýb, ktoré možno loviť od 1. januára do 31. decembra. Je povinnosťou loviaceho zaobchádzať s ulovenou rybou šetrne a bez týrania ju usmrtiť.

tags: #karas #striebristy #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• Kvetinárstvo v Starej Ľubovni
• Sprievodca kráskou praslenovou
• Tyčkové paradajky
• Tajomstvá exotickej rastliny: Cyperus papyrus
• Krása okrasných listov v záhrade