Ruža dužnoplodá 'Karpatia': Pestovanie, využitie a benefity
Ruža jabĺčková, prípadne dužnoplodá, je druh ruže pestovaný pre svoje veľké plody využiteľné na kuchynské spracovanie. Pochádza z južnej časti strednej Európy. V našich oblastiach sa vyskytovala len ojedinele. Na väčšie rozšírenie tohto druhu malo vplyv predovšetkým zaradenie novej odrody ’Karpatia’ do sortimentu v roku 1973. Dnes je táto odroda najdostupnejšia a aj najviac rozšírená.
Táto odroda má mnohé pozitívne vlastnosti. Rastie veľmi bujne, má vzpriamený rast, v období rodivosti mierne rozložito. Jednoročné výhony sú hrubé, vzpriamené, červené a len riedko ostnaté. Listy sú nepárno perovité s dvoma radmi tmavozelených lístkov, na rube matné chlpaté.
Koncom mája kvitne veľkými ružovými kvetmi. Kvety sú odolné voči neskorým mrazíkom a chladnému počasiu.
Charakteristika odrody 'Karpatia'
Ruža dužnoplodá 'Karpatia' je obľúbená odroda hojne plodiaca, známa aj ako ovocná ruža. Rastie bujne do hustého, tŕnistého kríka, vysokého až 2 metre a širokého cca 1 meter, podľa podmienok pestovania. Bujne rastúci ker dosahujúci výšky 2-2,5m a šírky 1-1,5m. Vzpriamený, bujne rastúci, bohato rozkonárený ker s pravidelnými a vysokými výnosmi. Jednoročné výhony sú riedko ostnité s vínovo červeným sfarbením. Letorosty sú silné, dlhé, vínové, červené, husto ostnité. Rastlina je nenáročná na pôdu a možno ju pestovať na všetkých stanovištiach.
Koncom mája sa objavujú jednoduché, stredne veľké kvety, ktoré sú sfarbené do atraktívnych odtieňov ružovej. Kvitne koncom mája, je samosprašná. V dobe kvetu je rastlina odolná proti neskorým jarným mrazíkom.
Plody sú veľké, guľovité až hruškovité, červenej farby v priemere až 5cm. Sú jemne porastené chĺpkami a vyrastajú v skupinách po 2-3. Plody sú lesklé, jasne červené šípky valcovitého až hruškovitého tvaru. Plod tvorí súplodie nažiek (šípkov). Je veľký, guľato valcovitý až mierne hruškovitý, jasne červený, husto posiaty chĺpkami. Plody sú v zhlukoch po dvoch až troch, s krátkou stopkou a malým množstvom semien. Jedná sa o veľmi úrodnú odrodu. Plodnosť je veľmi dobrá. Svoje miesto si nájdu aj v kuchyni, napríklad pri príprave šípkovej omáčky. Okrem šípok sa občas na zdobenie, ale aj ďalšie spracovanie používajú lupene z kvetov.
Plody podľa oblasti kde ich pestujeme dozrievajú na prelome augusta a septembra. Plody dozrievajú postupne od konca augusta do polovice septembra, potom mäknú, ale neopadávajú. V dobe zrelosti sú pevné a krátkodobo sa môžu skladovať. Vyznačujú sa výraznou chuťou a silnou arómou. Ich zrelosť je nutné strážiť, pretože po dozretí z kríka neopadnú. Plody po prezretí mäknú a klesá aj obsah vitamínu C v plodoch. Plody po prezretí neopadávajú.
Úroda z jedného kríka v dospelosti je až niekoľko kilogramov kvalitných plodov. Podľa zverejnených údajov možno z päťročného kríka zozbierať až 5 kg plodov.
Pestovanie ruže dužnoplodej
Na pestovanie je pomerne nenáročná, nemá žiadne špeciálne požiadavky na pôdu v ktorej je pestovaná. Najlepšie sa jej darí v hlinitých dostatočne vlhkých pôdach, na slnečnom stanovišti. Najlepšie jej bude vyhovovať bežná záhradná pôda, ideálne hlinito-piesočnatá, ale bude sa jej dariť aj v piesočnatej. Nemá rada premokrenie, dbáme teda na dobrú priepustnosť. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, dostatočne vlhkých pôdach a na slnečnej polohe.
Môžeme ju úspešne pestovať takmer vo všetkých klimatických oblastiach Slovenska, pretože je dostatočne mrazuvzdorná. Odolnosť proti nízkym teplotám vo dreve aj v kvete je vysoká.
Zakúpené výpestky sadíme najlepšie na jeseň, pretože pomerne skoro na jar pučí. Najvhodnejšia doba pre výsadbu je jeseň, pretože kríčky na jar skoro rašia. Vzdialenosť výsadby volíme 2x3 m. Ruže väčšinou vysádzame po dvoch alebo troch kríkoch do okrasnej alebo aj do úžitkovej záhradky.
Rez je vhodný a to na jar pred rašením. Základný rez po výsadbe už rez v ďalších rokoch nevyžaduje, omladenie ale znáša dobre.
Rozmnožujeme výhradne vegetatívne a to koreňovými výmladkami. Tie oddelíme od materskej rastliny a vysádzame samostatne. Ďalej je možné zakoreňovanie pomocou potápania, alebo očkovaním na podpník rôznych druhov ruže. Najčastejšie ju očkujeme v auguste, alebo ju na jar vrúbujeme na planú ružu. Možno ju množiť semenami, ktoré je potrebné do jarného výsevu stratifikovať, dobre sa množí aj vegetatívne koreňovými odrezkami.
V dobe dažďov môžu plody praskať a sú napádané plesňou sivou, inak rastlina chorobami ani škodcami netrpí.
Využitie plodov a benefity
Šípky ruže dužnoplodej sa vyznačujú veľmi vysokým obsahom vitamínu C. Z tohto dôvodu boli šípky už odpradávna súčasťou ľudového liečiteľstva. Cenné hodnoty šípok poznali ľudia už v dávnej minulosti, už vtedy ich zbierali a upravovali. Čerstvé plody obsahujú provitamín A, vitamíny B, C, K, cukry, triesloviny, pektíny, rastlinné farbivá a silicu. Obsahujú tiež mnoho minerálnych látok a stopové prvky. Užitočná časť plodu obsahuje 24,5 % sušiny, 6,4 % sacharidov a okolo 1200 mg vitamínu C na 100 g dužiny. Užitková časť plodov obsahuje 24,5 % sušiny, 6,4 % sacharidov a okolo 1200 mg vitamínu C na 100 g dužiny.
Zo šípok môžeme pripravovať džemy, marmelády, sirupy a aj údajne najlahodnejšie ovocné víno. Svoje miesto si nájdu aj v kuchyni, napríklad pri príprave šípkovej omáčky.
Je ich možné jesť aj surové, ale v tomto prípade treba venovať veľkú pozornosť odstráneniu jemných chĺpkov na vnútornej strane dužiny. Zo semien sa priemyselne lisuje olej používaný v starostlivosti o pleť.
Plody je potrebné zbierať dobre vyzreté, ale nie prezreté, kedy obsah vitamínu C znatelne klesá. Šípky je potrebné dôkladne usušiť. Pri umelom sušení môžeme použiť sušičku alebo aj rúru, sušíme ich pri teplote do 50 °C. Využitie plodov je široké, môžeme ich sušiť na prípravu čaju, vyrábať z nich marmelády, pasty, šťavy, sirupy aj vína. V zahraničí sa zo šípkových semien lisuje olej, ktorý sa používa na liečebné účely.
Sušené šípky používame predovšetkým na prípravu šípkového čaju, ktorý má vďaka obsahu vitamínov a minerálov posilňujúce účinky. Pôsobí močopudne a prečisťuje organizmus. Pre zachovanie vitamínu C je dobré namočiť podrcené šípky aspoň na 12 hodín do studenej vody, nechať ich vylúhovať, potom ich opatrne zohriať na teplotu vhodnú na okamžité pitie a preliať. Množstvo použitých podrcených šípok záleží na tom, ako chceme mať čaj silný; väčšinou postačí na šálku vody jedna polievková lyžica. Šípkový čaj môžeme ochutiť medom, odvarom zo škorice, zázvoru a pod. Pitie šípkového čaju zvyšuje imunitu, zlepšuje metabolizmus, prispieva k správnej tvorbe krvi, chráni kĺby, srdce a cievy. Pomáha tiež pri nespavosti. Pitie čaju je obzvlášť vhodné v zimnom období pri výskyte chrípok, čaj môžu piť deti, tehotné aj dojčiace ženy.
Šípkový čaj | Sušenie a príprava
Okrem úžitkovej hodnoty ruže jabĺčkovej sa jedná aj o výnimočnú okrasnú rastlinu. Preto ju môžeme pestovať aj v okrasnej časti záhrady, kde na jar nám robí radosť krásnymi kvetmi a na jeseň ju zdobia krásne veľké plody šípok. Pre zaujímavý vzrast, dekoratívne listy a veľké farebné kvety sa jej využíva v sadovníckych úpravách parkov. Možno ju použiť ako solitéru aj na nestrihané živé ploty. Jej veľké šípky sú navyše rovnako zdravé ako plody divokej ruže.
tags: #karpatska #ruza #duznoploda #pestovanie