Pestovanie maku na Slovensku: tradícia, legislatíva a potenciál

Kým väčšina krajín Európskej únie pestovanie maku úplne zakazuje, u nás je stále povolené. Napriek tomu sa maku na Slovensku vypestuje každý rok čoraz menej. Štatistiky vylepšujú len miestni pestovatelia, medzi ktorých patrí aj rodinné hospodárstvo z najjužnejšej obce na Slovensku - Patince. Rodina, ktorá sa dlhé roky venovala poľnohospodárstvu, sa v roku 2011 ubrala cestou pestovania maku. Mak si rodina Pémovcov pestuje na vlastných poliach, ktoré majú v okolí tridsiatich kilometrov. V posledných rokoch vysievajú vyše 100 hektárov maku rôznych odrôd.

História maku je prekvapivo dlhá a siaha až do obdobia 6. tisícročia pred Kristom, kedy bol pestovaný v oblasti Stredomoria. Sumeri ho pre jeho narkotické účinky nazývali rastlinou radosti, Egypťania ho kvôli obsahu kodeínu používali ako sedatívum. V Európe sa mak pestoval od stredoveku. Na území Česka a Slovenska sa začal mak ako olejnina vo veľkom pestovať začiatkom 19. storočia. Potom, čo olivové plantáže v južnom Francúzsku náhle postihli obrovské škody. Mak bol vždy plodinou dvoch odlišných tvárí. Počas celej svojej dlhej histórie sa mak využíval na rôzne účely - liečivé, dekoratívne, potravinárske a v neposlednom rade ako narkotikum. V starovekom Ríme bol považovaný za rastlinu pokoja, tíšenia bolesti ale aj smútku. Rimania verili, že mak stvoril boh spánku Hypnos. Naopak, Peržania a Číňania považovali mak a jeho kvety za symbol šťastia, radosti a nespútanosti. Budhisti dokonca verili, že mak sa na zemi objavil po tom, ako Budha raz zaspal a dotkol sa zeme. Idylické predstavy o maku výrazne naštrbili ópiové vojny v 19. storočí.

Súčasná situácia v pestovaní maku na Slovensku

Hoci spolu s Českom držíme v jeho produkcii pre potravinársky priemysel európsky monopol, nie je pre našu ekonomiku vôbec dôležitý. Podľa údajov Štatistického úradu sa vlani na Slovensku na ploche 385,62 hektára vypestovalo 163 ton maku. Takmer tretina úrody pochádzala z Košického kraja. Zozbieraná úroda klesá - ešte pred piatimi rokmi to bolo viac ako 500 ton. Prečo slovenskí farmári nezvyšujú produkciu a nevyvážajú mak do iných európskych krajín, kde je jeho pestovanie zakázané, nevedel odpovedať ani šéf slovenskej agrokomory Ivan Oravec. "Maku je tak málo, že o ňom nič bližšie neviem," skonštatoval.

Slovensku ani po vstupe do Európskej únie nehrozí, že by muselo zakázať pestovanie maku. "Bude sa môcť ďalej pestovať.

Legislatíva a podmienky pestovania maku

Na Slovensku je legislatíva pestovania maku prísna. Podľa zákona 167/1998 Zb. o návykových látkach je zakázané z maku získavať ópium (§ 15) a pestovanie maku na výmere väčšej než 100 m² podlieha ohlasovacej povinnosti (§ 29). Ak hodláte pestovať mak siaty na ploche väčšej ako 100 m2, budete potrebovať povolenie od Ministerstva zdravotníctva SR, ktorého vydanie je spojené s nemalou dávkou byrokracie. V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky.

Keďže sa makovice nepestujú len pre mak, ale aj pre alkaloidy dôležité pre výrobcov liekov, dohľad nad ich pestovaním je v gescii ministerstva zdravotníctva. "Dohovor OSN z roku 1961 hovorí o možnosti zákazu, ale aj o dohľade nad pestovaním. Slovensko uplatňuje dohľad nad každým makovým poľom s rozlohou vyššou ako sto štvorcových metrov. Drobní pestovatelia žiadne povolenie nepotrebujú. OSN nám síce ponúkla odrody maku s nižším obsahom alkaloidov, ale to by nevyhovovalo farmaceutickej výrobe," povedal Jozef Slaný z odboru liekovej politiky ministerstva zdravotníctva.

Zákonné podmienky pestovania maku siateho:

Mak siaty môžete pestovať bez povolenia na ploche menšej ako 100 metrov štvorcových iba na potravinárske účely.
Pestovanie maku siateho na ploche väčšej ako 100 metrov štvorcových na účely výroby omamných a psychotropných látok je možné iba na základe povolenia.
Každý pestovateľ maku na potravinárske účely je povinný zabrániť zneužitiu makovej slamy na výrobu omamných a psychotropných látok.
Je zakázané vstupovať do porastu maku cudzím osobám.
Nesmiete narezávať alebo zbierať tobolky maku siateho v mliečnej zrelosti.
Po zbere úrody musíte makovú slamu bezodkladne zapracovať do pôdy alebo ju odovzdať výrobcovi omamných a psychotropných látok, ktorý je držiteľom povolenia.
Držiteľ povolenia na pestovanie maku siateho je povinný bezodkladne po zistení poškodenia porastu nepovolanou osobou oznámiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní.

Pestovanie maku v praxi

Samotné pestovanie maku nie je úplne jednoduchou záležitosťou. Vezmime si ako príklad mak siaty, ktorý je najrozšírenejšou odrodou. O úspechu vašej snahy sa rozhoduje už na jeseň, kedy je vhodné dôkladné spracovanie pôdy. Okrem toho je veľmi dôležité, aby bola pôda dostatočne vyživená, zvlášť vhodné sú pôdy s vyšším obsahom humusu. Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj.

Siatie maku prebieha veľmi skoro, dokonca v niektorých prípadoch už aj rovno „na sneh“. Na pestovanie je potom ideálne vybrať rovinaté lokality s dostatkom slnka, treba si však dávať pozor na preschnutie pôdy. Časový rámec: mak sa vysieva už vo februári, aj na sneh, pričom najneskorší termín je apríl. Spôsob sejby: osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte.

Pri pestovaní maku je základom veľkovýrobnej produkcie vytvorenie porastu s optimálnymi parametrami. Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti, nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní. V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou. Obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu.

Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív. Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín.

Dusík zohráva pri pestovaní maku rozhodujúcu úlohu. Pri jeho nedostatku nastáva obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách a ich HTS. Nedostatok fosforu sa prejavuje obmedzeným rastom koreňov a spomaleným vývinom rastlín. Je narušený energetický metabolizmus, čo spôsobuje zníženie hmotnosti rastlín, a tým aj ich odolnosti proti poliehaniu. Rastliny tvoria menšie puky s nižším počtom tyčiniek. Pri nedostatku draslíka je výrazne ovplyvnený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín. Tým sa znižuje produkcia sušiny. Klesá odolnosť rastlín proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek. Nedostatok vápnika v pôde spôsobuje zhoršenie jej fyzikálnych, biologických a chemických vlastností, zvyšuje jej kyslosť a ľahšiu dostupnosť cudzorodých látok pre príjem rastlinami. Jeho nedostatok znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek. Nedostatok horčíka vedie k poruchám rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu. Nedostatok síry obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách a zhoršuje zdravotný stav rastlín.

Pre mak sú nevyhnutné mikrobiogénne prvky B, Zn a Mn. Bór zasahuje do procesu opeľovania, a tým do tvorby úrody semena. Pri jeho nedostatku nekrotizuje až úplne odumiera rastový vrchol, na horných listoch sa objavujú nekrózy a netvoria sa kvetné puky. Zinok je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pri maku pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, a tým prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien. Mangán je dôležitým prvkom pri fotosyntéze a pozitívne pôsobí na úrodu maku zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.

Ochrana porastov maku

Podmienkou dobrej práce fotosyntetického aparátu sú optimálne podmienky teploty, svetla, vlahy a výživy. Toto vo veľkej miere ovplyvňuje stanovisko svojimi pôdnymi a klimatickými podmienkami. O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Je ale možnou skutočnosťou, že zaburinený, ručne pozberaný porast poskytne vyššiu úrodu ako odburinený. Príčinou tohto paradoxu je fytotoxicita herbicídov, na ktorú je mak veľmi citlivý. Preto výsledok pestovania maku závisí často od toho, ako dokáže pestovateľ herbicídne škody obmedziť a súčasne porast odburiniť. Je to výzva aj pre skúsených agronómov. Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá. Aplikáciu herbicídov je aj pri maku možné rozdeliť na preemergentnú a postemergentnú. Prvá z nich je zameraná na zabezpečenie nezaburineného porastu počas prvých 4 - 5 týždňov po sejbe maku, kedy dlho klíčiace a pomaly vzchádzajúce rastliny majú nízku konkurenčnú schopnosť a potrebujú dostatočný životný priestor. Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať viacero faktorov, ktoré podmieňujú úspešnosť použitia herbicídov. Treba mať na zreteli nielen skladbu burín na pozemku, ale najmä vývinové štádium maku, ale aj burín. Zosúladenie všetkých týchto faktorov spolu s poveternostnými podmienkami podmieňuje výber herbicídov, ale aj voľbu vhodného termínu ich aplikácie, a tým úspešnosť ošetrovania porastov.

S narastaním pestovateľských plôch maku jarného, a v ostatných rokoch aj maku ozimného, narastá aj potreba riešenia ochrany porastov proti hospodársky významným chorobám a škodcom. Pri maku, okrem morenia osiva pred sejbou, existuje aj priama ochrana proti chorobám. Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby. Prvou chorobou, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách je pleseň maková. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Prvá sa prejavuje v počiatočných rastových fázach chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia, ktoré je zdrojom sekundárnej infekcie. Jej prejavom sú hnedé škvrny na listoch, hustý povlak mycélia na spodnej strane listov, ich stáčanie nadol, hrubnutie a deformácia rastlín. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 - 14 °C, vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne od napadnutých porastov znižujú stupeň napadnutia touto chorobou.

Často sa vyskytujúcou chorobou v maku je helmintosporióza, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch, ktorým na spodnej strane za vlhka narastá zamatovo hnedý povlak mycélia, za sucha škvrny zasychajú. Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované, mycélium prerastá do ich vnútra a pri silnom napadnutí úplne znehodnocuje semeno. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo a druhotná infekcia z napadnutých rastlín a niektorých burín, hlavne mrlíka a lobody. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana porastov spočíva v ich udržaní v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochrane proti škodcom a fungicídnom ošetrení.

Ďalšími patogénmi, ktoré ohrozujú porasty maku sú bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.

Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov v porastoch maku. Porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu. Je to čas invázie krytonosa koreňového. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Chrobáky sú sivočierne až čierne s hodvábnym leskom, na zadočku majú zreteľnú bielu bodku, hlava je s pretiahnutým nosom a lomenými tykadlami. Samičky kladú vajíčka do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. V jednej rastline môže byť až 10 lariev. Larvy spočiatku škodia na listoch, ale najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom. Sú biele, beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Dospelí jedinci aj larvy patria k mimoriadne závažným škodcom maku. Môžu úplne zničiť zasiate porasty. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva. V dobe, keď odznieva reziduálna účinnosť moridla je možný foliárny zásah insekticídom, ktorý je závislý od poveternostných podmienok.

V porastoch maku môže významne škodiť voška maková, ktorá vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia.

Významným škodcom maku zostáva dlhodobo krytonos makovicový. Ešte pred štádiom tvorby pukov je nutné sledovať výskyt chrobákov. Majú tmavé telo, husto porastené sivými chĺpkami, na šve kroviek za štítkom je výrazná biela škvrna. Hlava je pretiahnutá do nosa a tykadlá sú lomené. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do vyhlodaných jamiek v mladých tobolkách. Vyliahnuté larvy, ktoré sú beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté, vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. červivosť maku. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. V napadnutých makoviciach sa vyskytujú aj ďalšie larvičky, najmä byľomoru. Sú, na rozdiel od lariev krytonosa, oranžovo sfarbené. Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú. Vnútrajšok býva napádaný plesňami. Tento teplomilný chrobák škodí významnejšie iba v najteplejších pestovateľských oblastiach. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody.

Mak je veľmi citlivý na nevhodné použitie rôznych pesticídov, ale aj iných prípravkov, vrátane hnojív. Zodpovedný agronóm sleduje porast maku denne, minimálne každý tretí deň, aby vedel správne reagovať na všetky požiadavky vyvíjajúcich sa rastlín a operatívne zakročiť pri výskyte nežiaducich faktorov. Rôzne skúsenosti získané rokmi pestovania tejto jedinečnej plodiny môžu výrazne pomôcť pestovateľom pri zvládaní nepredvídateľných vplyvov rôznych faktorov vegetačných ročníkov. V súčasnosti sa práca pestovateľov maku komplikuje tým, že dochádza k zákazu používania viacerých pesticídov, na ktoré boli zvyknutí. Adekvátna náhrada za tieto prípravky väčšinou neexistuje, preto musia hľadať nové spôsoby udržania kvality porastov a následne aj úrody.

Využitie maku a jeho zdravotné benefity

Druhým aspektom využitia maku je potravinárstvo. Makové semeno s veľmi nízkym až stopovým obsahom alkaloidov sa vo veľkej miere využíva pri príprave kysnutého pečiva; je vhodné na rôzne posýpky a plnky. Makový olej je kulinárskou pochúťkou a, nakoľko má vynikajúcu chuť, odporúča sa predovšetkým pri príprave studených jedál, napríklad zeleninových a cestovinových šalátov. Keď hovoríme o maku, každý z nás si vybaví drobné semienka modrej či šedej farby. Na trhu však existuje aj biely mak (odrody Albín a Sokol). Tie môžu byť nielen čierne, tmavomodré, ale aj biele, ružové či dokonca hnedé.

O zdravotných účinkoch maku je dnes v odbornej literatúre mnoho zmienok. Semeno maku je významným zdrojom bielkovín, vlákniny, fytosterolov a látok zo skupiny vitamínu E, tzv. tokoferolov. Mak je bohatý na železo, horčík a predovšetkým na vápnik, ktorého obsahuje oveľa viac než mlieko a mliečne výrobky. Z tohto dôvodu je zrejmý jeho priaznivý vplyv na stavbu kostí, mak je vhodný pri prevencii osteoporózy. Semená maku bohaté na vápnik, sa tradične používajú pri prevencii osteoporózy.

Makové semeno obsahuje vysoký podiel tukov, všeobecne sa uvádza hodnota okolo 50 %. Nutričná hodnota makového oleja sa zvyšuje s množstvom mono - a poly - nenasýtených mastných kyselín. Je všeobecne známe, že nasýtené tuky a cholesterol patria k najväčším rizikovým faktorom v našej strave a ich nadmerný príjem v potrave je spojený so vznikom srdcovo-cievnych ochorení. Preto je obrovskou snahou odborníkov v zdravej výžive znížiť pomer nasýtených tukov smerom k poly - nenasýteným. Makový olej je vhodnou alternatívou pre zdravý životný štýl. Obsahuje vysoké percento ″prospešných″ poly - nenasýtených mastných kyselín, najmä esenciálne mastné kyseliny (kyseliny linolová a alfa - linolénová), ktoré si organizmus nevie syntetizovať sám a musí ich prijímať v potrave. Tieto látky sú potrebné pre tvorbu životne dôležitých tkanivových hormónov stimulujúcich činnosť nervového i svalového tkaniva. Dominantnými mastnými kyselinami v oleji semena maku sú kyseliny olejová (C18:1, n-9) a linolová (C18:2, n-6). Menšie zastúpenie predstavujú kyseliny palmitová, linolénová a stearová. Kyselina linolová, ktorú makový olej obsahuje v najvyššom množstve, je ω-6 esenciálna mastná kyselina. Je pre organizmus nevyhnutná a jej nedostatok sa prejavuje symptómami ako padanie vlasov a zlé hojenie rán. Veľmi významným izomérom kyseliny linolovej je CLA - konjugovaná kyselina linolová. Znižuje nahromadený tuk v tele a podporuje rast svalov; je preto obsiahnutá v mnohých prípravkoch pre športovcov.

Makový olej má taktiež upokojujúce účinky na psychiku. Uvoľňuje kŕče a tlmí bolesti hlavy. Odporúča sa pri chronickej únave, pri strese, psychickej i fyzickej námahe. Vhodný je aj počas tehotenstva a dojčenia, najmä z dôvodu obsahu vápnika a horčíka, ktoré mamičky a ich ratolesti potrebujú. Olej z maku je vhodný i na lokálne vonkajšie použitie. Pôsobí pozitívne na pokožku. Regeneruje a hydratuje predovšetkým tú, ktorá má sklony k popraskaniu. A taktiež niečo pre dámy - odborníci odporúčajú aplikovať tento olej na suchú a citlivú pokožku či už obsiahnutý v kozmetických prípravkoch, alebo samostatný olej doma zmiešaný napríklad s ružovou vodou. Koži dodá zamatový vzhľad a vyhladí drobné vrásky okolo očí.

Ako predísť zhorknutiu maku?

V domácnosti sa vám pri využívaní semena maku môže stať, že zhorkne. Príčina je jednoduchá: mak obsahuje veľa oleja. Ak sa semeno poškodí počas zberu alebo je nesprávne uskladnené, olej preniká na povrch semena a dochádza k tzv. oxidácii. Vtedy sa tvoria nežiadúce produkty rozkladu a voľné mastné kyseliny, ktoré spôsobia, že vôňa a chuť sa stávajú nepríjemnými. Olej tak stráca svoje pozitívne zdraviu - prospešné vlastnosti. Ak sa pýtate ako tomu predísť, odpoveď je jednoduchá. Týmto nežiadúcim procesom výborne prospieva svetlo, teplo a vzduch. Preto sa odporúča olej uchovávať v chladničke a v tmavej nádobe. Dôležité je, aby bola nádoba s olejom vždy dobre utesnená, tak sa zabráni styku oleja s kyslíkom.

Mak ako superpotravina aj superdroga

Mak siaty (Papaver somniferum) patrí medzi najstaršie a najzdravšie potraviny na svete. Veľká časť nutričných odborníkov ho dokonca zaraďuje medzi takzvané superpotraviny. Obsahuje dvanásťkrát viac vápnika ako mlieko, trikrát viac ako štandardné syry. Ak by sme porovnali obsah bielkovín v rovnakom množstve maku a hovädzom alebo bravčovom mäse, dostali by sme tú istú hodnotu.

Najvýznamnejším pestovateľom makovíc je Afganistan, ktorý však svoju produkciu používa na nelegálnu výrobu drog. Na Slovensku a v Česku vyrábajú z makovíc drogy farmaceutické spoločnosti, zvyšok úrody nechávajú farmári dozrieť a mak predajú ako neškodnú potravinu.

Droga ópium sa získava tak, že na tobolkách nezrelých makovíc sa urobia špeciálne upravenými nožmi zárezy, z ktorých vyteká lepkavý sivobiely latex. Šťava na vzduchu rýchlo tuhne a premieňa sa na tvrdú tmavohnedú hmotu - ópium. Najkvalitnejší ópiový mak sa dodnes pestuje v oblasti takzvaného Zlatého trojuholníka. Zoškrabaná stuhnutá hmota zo zelených makovíc - ópium - obsahuje až 15 percent morfínu.

Pre medicínu majú ópiové alkaloidy a farmaceutické prípravky s obsahom týchto látok bezpochyby mimoriadny význam. Morfín alebo morfium je hlavný alkaloid ópia, ktorý je tzv. „zlatým štandardom“ v liečbe silnej bolesti. Na druhej strane však hrozí jeho zneužitie v podobe jeho ″agresívnejšieho″ a návykového derivátu heroínu.

Ópiová horúčka a jej vplyv na spoločnosť

Ópiová horúčka začala v polovici 19. storočia v Ázii a Číne. Postupne sa rozšírila do Ázie aj Európy. Keď v 30. rokoch 19. storočia čínska vláda obmedzila obchodovanie s britským impériom, začali zahraniční obchodníci z Číny pašovať ópium. Ako protiopatrenie zhabala v roku 1839 čínska vláda z britských skladov v prístave Kanton, 20-tisíc debien s ópiom a spálila ich. S prvou vlnou čínskych prisťahovalcov v polovici 19. storočia sa ópiová horúčka dostáva z Číny do Spojených štátov amerických. V roku 1909 bolo fajčenie ópia v USA definitívne zakázané. Najväčšími ópiovými centrami v Európe sa v tom čase stávajú Londýn a Paríž.

Ópiová horúčka vyvrcholila v Amerike v rokoch 1880 - 1890. Koncom 19. V zlatých časoch ópia prepadli tejto návykovej droge mnohé slávne osobnosti. Básnici Charlese Baudelair a Jean Cocteau či maliar Pablo Picasso. Obľuboval ho aj rímsky cisár Marcus Aurélius. Spisovateľ Charles Dickens bol na ópiu ťažko závislý, až kým ho nepostihla náhla mozgová príhoda. Hudobný skladateľ Frederic Chopin trpel viacerými ochoreniami a duševnými chorobami. V roku 1853 predstavil francúzsky lekár Charles Pravaz verejnosti svoj nový zlepšovák - injekčnú ihlu a striekačku.

V minulosti sa ópium najčastejšie fajčilo. Pri zmenách vedomia vyvolaných ópiom sa človek dostával do stavu eufórie. Strácal pocit telesnej aj duševnej bolesti. Ópium ale neprinášalo žiadne fantastické halucinácie. Celé opojenie bolo o miernej a pokojnej extáze. Po fajčení ópia dochádzalo často k zvracaniu. To je aj dôvod, prečo takmer všetci jeho užívatelia na dobových fotografiách a ilustráciách z obdobia ópiovej horúčky ležia na boku. Po vytriezvení nastáva obdobie veľmi nepríjemných abstinenčných príznakov.

Neresti: História ópia

Mak sa opäť dostáva do pestovateľského povedomia vďaka takmer zabudnutým výnimočným nutričným hodnotám a chuti. Stretávame sa s ním v podobe úžitkovej, no aj okrasnej rastliny. Mak obsahuje zdraviu prospešné nenasýtené mastné kyseliny, vitamíny a minerály. Napríklad obsah vápnika je v porovnaní s mliekom viac ako desaťnásobný a navyše v oveľa ľahšie vstrebateľnej forme. Existuje hneď niekoľko odrôd maku rôznej farby veľkosti a chuti. Mak je potrebné zasiať na prelome februára a marca (podľa počasia) do pôdy s dostatkom živín a zbavenú burín. Ak to pôda nespĺňa, je ju potrebné ešte pred zimou pohnojiť ideálne maštaľným hnojom. Mak sa seje do riadkov vzdialených od seba cca 35 cm, do hĺbky 0,5 cm. Keď mak vzíde, je potrebné udržiavať pôdu okolo riadkov kyprú a bez buriny. Keď už majú 3 až 4 pravé listy, pretrhajte ich na vzdialenosť asi 5 cm. Cieľom tohto zásahu je zabezpečenie ideálnej veľkosti budúcich hlavičiek a aby mala každá rastlina iba jednu hlavičku. Pri dlhodobejšom suchu je potrebné mak zavlažovať aspoň raz za týždeň a to hlavne do fázy kvitnutia. Následne mak potrebuje už suchšiu pôdu. Zrelý mak môžte očakávať na prelome mesiacov júl a august. Mak môžte zberať jednoducho odrezaním makovice aj s kúskom stonky. Následne je potrebné makovice vysušiť na vetranom a tmavom mieste (ideálne pod strechou). Semená sa po vysušení vyberajú odrezaním vrchnej časti makovice a jednoduchým vysypaním.

Mak obsahuje alkaloidy, ktoré sa využívajú na výrobu morfínu a iných omamných látok a preto je pestovanie tejto rastliny regulované. Na Slovensku je povolené pestovanie maku na ploche do 100m2. Na maku sa môžu objaviť škodcovia ako sú voška maková, krytonos koreňový, krytonos makovicový, žlabatka stonková, byľomor makový, no aj vtáky. Pri domácom pestovaní na malej ploche sa môžete týmto škodcom do veľkej miery vyhnúť používaním namoreného osiva a voľbou lokality, kde nebol mak vysadený min. 3 roky.

Pestovanie maku je ekonomicky veľmi uspokojivé. Dokazuje to nárast plôch maku na Slovensku v rokoch 2019 a 2020. Maku sa darí na území Slovenska skoro všade. Je skôr plodinou šikovných pestovateľov, ako pestovateľských podmienok. K tomu, aby bola dosiahnutá úroda 2 t/ha je potrebné mať na 1 m2 100 toboliek, v každej by malo byť okolo 5 000 semien, celkovo 2,2 - 2,5 g. Základom pre to sú poznatky a tie sa odvíjajú od biológie a nárokov maku. Súčasné nové odrody, vyšľachtené na VŠS v Malom Šariši - MS Harlekyn, MS Diamant, MS Topas a MS Zafir, ktoré bude mať toto pracovisko v ponuke osív na sejbu v roku 2021, svojimi parametrami tieto požiadavky spĺňajú.

Spoločnosť MAKoMAK, ktorá sa zaoberá spracovaním, obchodom s makom a aj poradenstvom pre pestovateľov, ponúka výraznú pomoc a zjednodušenie. S pestovaním maku majú dlhoročné skúsenosti na vlastných rodinných poliach, kde dosahujú špičkové výsledky. Zároveň nemajú problém prezradiť recept na úspech aj iným poľnohospodárom. Pestovanie zastrešuje spoločnosť TV AGRO, následné spracovanie a obchod MAKoMAK.

Tibor Vrba, ktorý začal hospodáriť ako SHR v roku 1992, obhospodaroval postupne až 500 hektárov. V osevnom postupe mala v prvých rokoch pevné miesto, okrem kukurice a obilnín, aj repka. Vznikol však potenciál na nástup chorôb a pokles úrod. Tibor Vrba preto rozmýšľal nad zmenou, ktorá by bola zároveň ekonomicky zaujímavou. „Už od začiatku som zistil, že mak nie je tak náchylný na fómové hniloby. Celkovo je pri tejto plodine jednoduchšie postrážiť zdravotný stav. Pri maku vychádzajú veľmi dobre aj celkové náklady na pestovanie. Napríklad veľkou položkou nie je ani osivo, pretože na hektár sa používa ani nie celý jeden kilogram.“ V poslednej žatve zaznamenali pri 90 hektárovej výmere ozimného maku úrodu v priemere 1,7 t/ha od kombajnu a po viacnásobnom vyčistení 1,35 t/ha. Pri aktuálnej cene 2 eurá za kilogram tak vychádza ekonomika veľmi priaznivo.

Syn Tibora Vrbu, Martin, založil v roku 2018 spoločnosť MAKoMAK a začal obchodovať s makom. „Mojim cieľom pre blízku budúcnosť je spracovávať 3 tisíc ton maku ročne,“ hovorí Martin Vrba.

tags: #kde #ohlasyjem #pestovanie #maku #na #vymere