Pestovanie ryže v Guinei a globálny kontext
Ryža je jednou z najstarších pestovaných plodín na svete a tvorí základ stravy pre viac ako 50 % svetovej populácie. Hovorí sa, že ryža vyriešila nejednu potravinovú krízu a toto tvrdenie nie je vôbec prehnané. Ryžu konzumuje pravidelne viac ako 3 miliardy ľudí a je neodmysliteľnou súčasťou mnohých jedál.
Globálny význam ryže
Pestovanie ryže má veľmi dlhú tradíciu najmä na ázijskom kontinente. Dôkazy o pestovaní tejto plodiny v Thajsku pochádzajú už z obdobia 5 000 rokov pred naším letopočtom, čím sa môže ryža hrdo zaradiť medzi prvé poľnohospodárske plodiny cielene pestované človekom. Iné historické zdroje uvádzajú, že ryža bola pestovaná na území dnešnej Číny ešte približne o 3 000 rokov skôr.
Fakt, že ryža je treťou najviac pestovanou plodinou na celom svete asi neprekvapí, čo však určite prekvapí je fakt, že ročná spotreba ryže celosvetovo stále stúpa a za minulý rok dosiahla hodnotu 509 miliónov ton. Medziročný nárast spotreby ryže tak dosiahol až 2,2 % a za uplynulých 10 rokov vzrástla celosvetová ročná spotreba ryže až o 16,4 %. Dopyt po ryži teda nepoľavuje a v najbližších rokoch sa očakáva jeho ďalší nárast.
Druhy a využitie ryže
V svete sa pestujú tisíce rôznych druhov ryže, ktoré sa od seba odlišujú nielen sfarbením a tvarovaním zŕn, ale aj nárokmi na pestovanie či následnou prípravou v kuchyni. Medzi známe druhy patria:
- Long-grain rice (dlhozrnná ryža): Má tvrdé, sklovité zrná, ktoré po uvarení ostávajú sypké a zrnité.
- Basmati rice (basmati ryža): Voňavá ryža zo severnej Indie, s mimoriadne dlhými a tenkými zrnami.
- Jasmine rice (jasmínová ryža): Thajská voňavá ryža, dlhozrnná s veľmi dlhými a tenkými zrnami.
- Arborio rice (arborio ryža): Talianska odroda guľatej ryže s veľkými zrnkami, ideálna na rizoto.
- Glutinous rice (lepkavá ryža): Japonská guľatá ryža s krátkymi, hrubými zrnami, ktorá sa po uvarení stáva lepkavou.
- Ribe ryža: Dlhozrnná odroda s užšími a pevnými zrnami, ktorá dobre odoláva vareniu a je vhodná na rizotá.
Na Slovensku vnímame ryžu predovšetkým ako prílohu k jedlám, vo svete má však táto plodina omnoho širšie využitie. V Ázii sa bežne používa aj ako priemyselná surovina a rovnako tak si svoje uplatnenie nachádza aj pri výrobe alkoholických nápojov a kozmetiky. Veľmi dobre sa dajú zužitkovať aj stonky tejto plodiny, a to najmä na výrobu oblečenia a ďalších doplnkov.
Pozoruhodná ryža: ako ryža rastie
Pestovanie ryže: podmienky a výzvy
Ryža sa nepestuje iba na ryžových poliach. Ak je reč o pestovaní ryže, mnohým ako prvé napadnú rozľahlé ryžové polia zaliate vodou. Ryžu je však možné pestovať aj v úplne iných podmienkach a v súčasnosti sa pestuje prakticky na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy. Zaujímavosťou je, že pestovaniu ryže sa darí aj v horských oblastiach, typickým príkladom sú východné Himaláje, kde má pestovanie ryže relatívne dlhú tradíciu. Na terasovitých políčkach sa ryža v Himalájach pestuje aj v polohách s výškou 3 000 metrov.
Budovanie ryžových polí. Ako sme už vyššie spomenuli, ryžu je síce možné pestovať aj v horách či rôznych iných oblastiach, najviac sa jej však darí na tzv. ryžových poliach. Tie vznikajú najmä popri riekach a vytvárajú sa umelými zavodňovacími kanálmi. Hoci výnosnosť je v porovnaní s horskými oblasťami omnoho vyššia, takýto spôsob pestovania si vyžaduje aj omnoho viac námahy. Za jednu z najúrodnejších oblastí je považované údolie rieky Mekong, kde je možné zbierať úrodu až trikrát do roka. Hoci moderná poľnohospodárska technika dokáže uľahčiť aj pestovanie ryže, na mnohých ryžových poliach sa stále uplatňujú tradičné metódy pestovania a ručný zber.
Akvakultúra ryžových polí vytvára fascinujúci svet. Špecialitou predovšetkým v juhovýchodnej Ázii je pestovanie ryže s akvakultúrou (rice aquaculture farming). Okrem samotného pestovania ryže sa na týchto poliach chovajú ryby, kraby a prípadne aj krevety, ktoré vytvárajú veľmi zaujímavé prírodné prostredie. Týmto spôsobom pestovania ryže sa darí účinne potláčať škodcov a tým dosiahnuť vyššiu úrodnosť.
Pestovanie ryže si vyžaduje veľa vody. Nie je náhodou, že najlepšie sa pestovaniu ryže darí práve na vodou zaplavených poliach. Samotnú starostlivosť to však celkom sťažuje, pretože do mnohých oblastí sa technika vôbec nedostane, prípadne je pre miestnych pestovateľov finančne nedostupná. Bez dostatku vody to však nejde. Úspešné a najmä dlhodobo výnosné pestovanie ryže si vyžaduje veľa vody. Odhaduje sa, že na dopestovanie 1 kilogramu ryže je potrebných až 5 000 litrov vody.
Hlavní producenti ryže (2019)
| Krajina | Produkcia (milióny ton) |
|---|---|
| Čína | 211 |
| India | 178 |
| Indonézia | 54 |
Podľa oficiálnych údajov FAOSTAT z roku 2019 sa najviac ryže dopestuje v Číne, a to až 211 miliónov ton. Napriek tomu, Čína nie je v pestovaní ryže sebestačná a potrebuje ju dovážať z iných krajín, predovšetkým z Indie, ktorej v rebríčku svetových producentov patrí druhé miesto a tiež z Indonézie umiestnenej na tretej pozícii. Mimochodom, práve India je najväčším svetovým exportérom ryže.
Potravinová kríza a ryža v Guinei
Organizácia spojených národov vydala poplašný signál - nemá už dosť peňazí na to, aby mohla kúpiť potraviny pre milióny ľudí závislých od jej pomoci. Problémom je dramatický rast cien potravín. Svetový potravinový program OSN potrebuje nájsť pol miliardy dolárov, aby dokázal nasýtiť 73 miliónov ľudí v 78 krajinách závislých od jeho pomoci. Je to len 10 percent z celkového množstva ľudí trpiacich podvýživou, takže celkový rozsah globálneho problému spôsobeného rastom cien potravín je podstatne väčší. Nedostatok potravín postihuje najmä mestské oblasti, kde si obyvatelia nemôžu dovoliť kúpiť pridrahé potraviny. Nepokoje už vypukli v Maroku, Jemene, Mexiku, Guinei, Mauretánii, Senegale či Uzbekistane.
Niektoré krajiny musia pristupovať k drastickým riešeniam - Pakistan po 20-ich rokoch opäť zaviedol prídelový systém, Rusko zmrazilo ceny základných potravín na šesť mesiacov, to isté plánuje Thajsko. India zrušila plánovaný export ryže a indonézska vláda musela po protestoch v celej krajine zvýšiť prídely pre najchudobnejších.
Príčiny potravinovej krízy
Problém vyvolal synergický efekt niekoľkých faktorov. Prvým z nich je nárast pestovania biopalív, čím sa znížila výmera poľnohospodárskej pôdy a produkcia potravín. Tento rok strávia biopalivá napríklad tretinu americkej produkcie kukurice. Podobný efekt mal aj zvýšený globálny dopyt po mäsových výrobkoch, kvôli ktorému boli potraviny nahradené krmovinami. Rozhodujúcu úlohu zohrali nároky rastúcej strednej triedy v Indii a Číne (ale aj iných krajinách), ktorá sa v neudržateľných vzorcoch spotreby pripojila k svojim náprotivkom v „rozvinutom svete“. Situáciu ešte zhoršili následky klimatických zmien. Rekordné záplavy v západnej Afrike, dlhé sucho v Austrálii či neobyčajne kruté snehové búrky v Číne znížili produkciu a posunuli ceny ešte väčšmi nahor. Tento faktor zatiaľ zohráva relatívne menej významnú úlohu, zlou správou však je, že bude silnieť. Korunou všetkého je fakt, že presne tie isté faktory zmenšili schopnosť rozvinutých krajín pomáhať. Postupná liberalizácia poľnohospodárstva, odstraňovanie subvencií a garantovaných nákupov v USA a Európe tiež zmenšili kedysi hojné zásoby v skladiskách.
Tie síce mali na jednej strane negatívny vplyv na poľnohospodársku produkciu v rozvojových krajinách - keď boli subvencované potraviny predávané v zahraničí za nízke ceny a z trhu vytláčali domácich producentov v treťom svete. Na strane druhej však zmizla zásoba, z ktorej bola poskytovaná potravinová pomoc. Rastúce ceny pohonných hmôt tiež zvýšili cenu dopravy do núdzových regiónov. Ceny potravín, ktoré do roku 2005 počas troch desaťročí klesli takmer o tri štvrtinu, sa odvtedy opäť vyšplhali o 75 percent, pričom najväčší nárast pripadal na minulý rok. Ceny pšenice sa zdvojnásobili, kukurica a sója sú na rekordných úrovniach. Predpokladá sa, že trend bude pokračovať aj v tomto roku. A hoci vyššie ceny potravín spôsobia zvýšenie produkcie (napríklad vďaka obhospodarovaniu doteraz nerentabilnej pôdy), z environmentálneho hľadiska má táto možnosť rastu svoje limity.
Pestovanie ryže v Guinei-Bissau
Guinea-Bissau je malá krajina na západoafrickom pobreží, známa svojimi pokojnými krajinami a silnými miestnými tradíciami. Zostáva jednou z najmenej navštevovaných destinácií regiónu, čo jej dodáva pocit autenticity a pokoja. Okrem svojho historického jadra je Cacheu bránou do mangrovovými porastmi lemovaných riek a malých osád, ktoré stále závisia na rybolove a pestovaní ryže. Lodné výlety preskúmavajú úzke kanály, kde návštevníci môžu pozorovať miestnu dopravu, zber ustríc a vtáctvo.
V dedinách súostrovia Bijagós rybolov, zber mäkkýšov a poľnohospodárstvo v malom meradle zostávajú centrálnymi činnosťami. Rieka Corubal preteká východnou Guineou-Bissau a tvorí jednu z dôležitých vnútrozemských vodných ciest krajiny. Jej brehy sú lemované lesom, poľnohospodárskou pôdou a malými dedinami, ktoré sa spoliehajú na rieku pre rybolov, zavlažovanie a miestnu dopravu. Výlety kanoe a malými loďami sa pohybujú pozdĺž pokojných úsekov, kde návštevníci môžu pozorovať každodenné rutiny, ako je rybolov sieťami, prekračovanie rieky a pestovanie plodín na neďalekých terasách.
Charitatívna pomoc v Guinei
Cestovná kancelária BUBO opakovane doniesla charitu do Etiópie, počas epidémie ebola do sirotinca v Guinei, charitu do slumov v Juhoafrickej republike, a deťom postihnutým násilím v severnom Kiwu v Demokratickej republike Kongo. Roky podporujeme školy v Eswatini a na Madagaskare, no oblek sme darovali aj sultánovi z Agadesu. Posledne sme očkovali deti kmeňa Nuerov severne od Juby v Južnom Sudáne. Našej skupine sa podarilo zachrániť malé sloníča z bahna v Botswane a doniesli sme 120 kg pomoci do nemocnice v Bigugu v Rwande, ktorá sa rozdelila postihnutej komunite Batwa (Pygmeji). Ide o drobnosti, ale je to dlhodobá a nedeliteľná súčasť nášho života v Afrike, s ktorou sme spojení, ako keby pupočnou šnúrou. Chceme Afrike aspoň trochu vrátiť lásku, ktorú nám dáva.
tags: #pestovanie #ryze #guinea