Ako pestovať a starať sa o ruže
Ruže sú považované za symbol lásky a krásy už od staroveku. O ruži sa hovorí ako o kráľovná kvetov. Táto nežná kráska je ozdobou mnohých záhrad. Ruže vyniknú v každej modernej i vidieckej záhrade a pestovať ich môžete aj na balkónoch či terasách vo vegetačných nádobách. Ak chcete mať záhradu plnú voňavých a romantických ruží? Potom stačí dodržať pár základných pravidiel pri ich výsadbe a pestovaní. Dôležité je vybrať im správne miesto tak, aby v budúcnosti mali rastliny dostatočný priestor a svetlo pre svoje kvitnutie. Starostlivosť o ruže sa považuje za kráľovskú disciplínu záhradníctva - veď je to "kráľovná kvetov". Pravdou je, že ruže majú špeciálne požiadavky a vyžadujú si veľa pozornosti a starostlivosti. Vďaka niekoľkým tipom a trikom však budete vedieť, ako sa o ne starať - a pomocou niekoľkých jednoduchých krokov tieto krásky jednoducho zažiaria. Ukážeme vám, ako na to.
Ruže patria medzi najobľúbenejšie a najkrajšie kvety, ktoré môžeme pestovať v záhrade. Ich nádherné kvety a omamná vôňa ich robia neodolateľnými. Ruže prichádzajú v rôznych formách a farbách. Rôzne druhy ruží vyžadujú rôzne podmienky na rast a starostlivosť.
Výber a výsadba ruží
Ruže je možné zakúpiť v rôznych variantách. Najmä na jeseň predávajú škôlky ruže s otvorenými koreňmi, t. j. bez zemnej gule. Tie by sa mali zalievať a sadiť ihneď po zakúpení, pretože inak rastliny rýchlo vyschnú. Ak to počasie neumožňuje, môžete ruže umiestniť do plytkej priehlbiny a citlivé korene až do výsadby prikryť zeminou. V prípade ruží dodávaných so zemným obalom sú korene už pokryté zeminou. Koreňový bal drží pohromade špeciálna tkanina, bavlnená sieťovina, ktorá sa po vysadení v pôde rozpadne. Okrem toho sú ruže k dispozícii v nádobách alebo kvetináčoch. Možno ich kúpiť počas celého roka a vysádzať priebežne od jari do jesene. Výhodou je, že korene v kvetináči sú už veľmi dobre vyvinuté - vďaka tomu sa rastlina oveľa ľahšie rozrastá.
Najlepší čas na výsadbu ruží je začiatok jesene: pôda je ešte teplá z letných mesiacov a mladé rastliny majú dostatok času na zakorenenie v pôde pred príchodom zimy. Na jar sa budú dobre vyvíjať a pravdepodobne budú kvitnúť intenzívnejšie ako ruže vysadené v prvej polovici roka. Najmä ruže s otvorenými koreňmi sú ideálne na jesennú výsadbu a vo všeobecnosti sú lacnejšie ako rastliny v zemných baloch alebo kontajneroch.
Ruže do voľnej pôdy môžete vysádzať od októbra do konca mája, a to v prípade, že nie je pôda zamrznutá a pod snehom. V tej chvíli by totiž mohlo dôjsť k poškodeniu koreňov. Ruže do pestovateľských kvetináčov môžete vysádzať v podstate celý rok, okrem obdobia, kedy mrzne. Pokiaľ si vyberiete ruže v rašelinnom bio-obale (teda akýkoľvek druh ruže z našej ponuky), máte istotu, že pri sadení nepoškodíte koreňový systém, pretože sa v tomto obale vysádzajú rovno do pôdy. Rašelinový bio-obal sa potom v priebehu niekoľkých týždňov v krajine sám rozloží. Pri obdržaní sadeníc iba odoberte plastový kontajner, ktorý je ochranou iba pri doprave. Pred sadením už nevkladajte ruže v bio-obale do nádoby s vodou, tým by sa mohol obal poškodiť.
Pre sadenie ruží vyberte slnečné a vzdušné stanovište. Ruže majú rady dobre priepustnú, piesočnato-hlinitú, mierne vápenatú pôdu bohatú na humus. Pred výsadbou odporúčame doplniť záhon nech sadíte do akejkoľvek zeminy. Sadeniciam ruží najskôr odstráňte nepotrebné výhony a ponechané skráťte zrezaním na počet očiek zodpovedajúcich sile kríka, obvykle na 2-3 očká. Odstráňte poškodené korienky a ostatné skráťte zhruba na polovicu. Potom vykopte jamy, do ktorých budete vysádzať jednotlivé rastliny. Každá jama musí byť taká hlboká a široká, aby ste do nej postavili ružu s koreňmi bez akéhokoľvek ohýbania. Ruže vysádzajte tak, aby bolo miesto štepu zhruba 3-5 cm pod pôdou. Zeminu pevne utlačte a poriadne polejte.
Vhodné umiestnenie rastlín aj spôsob ich výsadby sú tiež závislé od jednotlivých druhov ruží. Napríklad pnúce ruže by ste mali vždy vysádzať pozdĺž steny alebo pergoly, zatiaľ čo ruže do voľnej pôdy zase do záhonov samostatných či zmiešaných. Veľkokvetým ružiam postačí vzdialenosť od seba 34-45 cm, zatiaľ čo stromčekové ruže potrebujú rozostupy až 80-100 cm.
Zeminu si pripravte ideálne na jar a zapracujte do nej hnojivo so stopovými prvkami, ktoré do jesennej výsadby zaistia pôde ideálne podmienky a do budúcna silu a zdravie vysadeným ružiam.
Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe.
Optimálne podmienky pre rast ruží
Optimálne miesto pre ruže by malo spĺňať niekoľko kľúčových požiadaviek. Aby sa ruže cítili dobre, pôda by mala byť priepustná pre vodu, dobre prevzdušnená, hlboká a nezadusená. Ruže ako kráľovné majú radšej, keď sú ponechané samy medzi sebou; spleť koreňov iných rastlín ich rast obmedzuje. Ideálne je slnečné miesto, ale nie príliš horúce. Tieto citlivé rastliny neznášajú dlhodobo tienisté miesta. Ruže by mali mať okolo seba dostatok priestoru a nemali by byť príliš blízko pri sebe - to umožňuje rýchle vysychanie listov po daždi a znižuje ich náchylnosť na hubové ochorenia.
Dostatok slnka: Ruže sú svetlomilné rastliny, a preto potrebujú minimálne 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Ideálnym miestom na výsadbu je juh alebo juhozápad, kde budú mať dostatok slnečných lúčov najmä počas ranných hodín, keď sú najjemnejšie.
Chránené miesta: Aj keď ruže potrebujú slnko, je dôležité zabezpečiť, aby neboli vystavené silným vetrom, ktorý by mohol poškodiť kvety a výhonky.
Dobre priepustná pôda: Ruže obľubujú pôdu, ktorá je hlinitá a dobre priepustná, aby sa zabránilo hromadeniu vody v okolí koreňov. Pre ruže je ideálne, ak pôda dokáže zadržať vlhkosť, ale zároveň zabezpečí dobrý odtok vody.
Výživná pôda: Pre bujný rast a bohaté kvitnutie potrebujú ruže pôdu bohatú na organické látky. Pred výsadbou pridajte do pôdy kompost, hnojivo alebo kvalitný záhradný substrát.
Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé trvale zamokrené bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ružiam sa nedarí ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko.
Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko.
Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi.
Zavlažovanie a hnojenie
Len vitálne ruže môžu naplno rozvinúť svoju krásu. Preto venujte pozornosť "výžive" svojich kvetinových vetiev! Na zdravý rast a krásne farebné kvety potrebujú ruže počas vegetačného obdobia dostatok živín a dostatočnú zálievku. Počas období sucha môžete ruže bez obáv výdatne zalievať. Zalievajte menej často, ale výdatne! Vzhľadom na hlboké korene by mala vlhkosť preniknúť do hlbších vrstiev pôdy.
Pravidelné a hlboké zalievanie: Ruže potrebujú dostatok vody, ale neznášajú premokrenie. Najlepšie je ich zalievať ráno, aby listy a povrch pôdy mali čas vyschnúť počas dňa, čím sa znižuje riziko plesňových chorôb. Zalievanie by malo byť hlboké, aby sa voda dostala ku koreňom, ale nie časté.
Pozor na preliatie: Pri zalievaní dbajte na to, aby ste nezmáčali listy a kvety, pretože to môže podporiť vznik plesňových ochorení. Najlepšou metódou je polievanie priamo na zem okolo koreňov.
Nesmieme zabúdať, že ruže sadíme na slnečné miesto do priepustnej pôdy. Pri sadení môžeme pridať kompost, ktorý poskytne vysadeným rastlinám dostatočné množstvo živín. Polievame ich vždy zospodu, ideálna je pre ne kvapková závlaha. Ruže nesmú byť trvalo zamokrené. Vodu nikdy nelejeme na listy a ani na kvety.
Vedeli ste, že… Polievanie počas leta je vhodné vo večerných hodinách, no na jar, jeseň a počas zimy ruže večer nezalievajte.
Na vytvorenie krásnych kvetov je potrebná veľká sila. Počas tohto obdobia spotrebujú veľa živín, ktoré si berú z pôdy. Pravidelným hnojením môžete túto záťaž vyrovnať a zabezpečiť, aby sa vaše ruže optimálne vyvíjali a zostali odolné voči chorobám a škodcom. Platí to najmä pre ruže pestované vo vedre, pretože zásoba živín vo vedre je obmedzená. V našej ponuke nájdete rôzne hnojivá, ktoré sú prispôsobené špecifickým potrebám ruží. Pre ruže vo vedre je napríklad vhodné tekuté hnojivo, ktoré sa jednoducho pridáva do kanvy na zalievanie. Ruže v záhone si budú užívať dávku nášho dlhodobého hnojiva, ktoré dodáva rastlinám živiny podľa potreby až šesť mesiacov.
Špeciálne hnojivá pre ruže: Na podporu zdravého rastu a bohatého kvitnutia je dôležité pravidelné hnojenie. Používajte špeciálne hnojivá pre ruže, ktoré obsahujú vyvážený pomer dusíka (N), fosforu (P) a draslíka (K).
Frekvencia hnojenia: Prvé hnojenie by malo byť skoro na jar, keď začnú pučať prvé lístky. Nasledujúce hnojenie sa vykonáva každých 4 až 6 týždňov počas vegetačného obdobia, až do konca leta.
Ak ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík. Hnojte prevažne v predjarí a potom v čase, keď sa začínajú na rastline tvoriť puky.
Hnojivá a postreky na ruže: Nielen ruže, ale aj všetky rastliny vždy hnojíme tak, ako uvádza príbalový leták. Nikdy sa nesnažíme rastliny prehnojiť, pretože by sme im spálili korene a rastliny by boli náchylnejšie na choroby a škodce. Od polovice júla už neaplikujeme dusíkaté hnojivá, pretože by rastlina do jesene silno rástla a jej pletivá by nestihli do zimy vyzrieť. To znamená, že by mohla rastlina pri prvých mrazoch namrznúť.
TIP: Radi by ste skombinovali ruže s inými rastlinami?
Pravidelný rez ruží
Ročné prerezávanie ruží pre lepší rast je kľúčové pre ich zdravie a vzhľad. Pre optimálny vývoj by sa ruže mali strihať na jar. Tým sa stimuluje rast, pretože uvoľnený priestor umožní, aby sa k rastline opäť dostalo dostatok svetla a vzduchu, čo sú dôležité podmienky pre tvorbu nových výhonkov.
Pravidelný rez pre zdravie a vzhľad: Rez je kľúčový pre zdravý rast ruží. Na jar, skôr ako začnú kvitnúť, odstráňte všetky poškodené, slabé alebo suché výhonky. Tým podporíte tvorbu nových, silnejších výhonkov.
Ako rezať: Pri reze ruží používajte ostré záhradné nožnice a režte nad púčikom, ktorý smeruje von od rastliny, čo pomáha pri tvorbe širšej, otvorenejšej koruny.
Po uplynutí zimných mrazov, keď už nečakáme veľké výkyvy teplôt, môžeme odstrániť zimný kryt ruží. Ak sme pri zimnom kopcovaní ruží použili zeminu, môžeme ju rozhrnúť v záhone. Ak sme však pri kopcovaní použili ihličie, zo záhona ho odstránime.
Vysadené ruže zbavíme vyschnutých častí a starých kvetov, v ktorých by mohli prezimovať škodcovia. Nabrúsenými nožnicami odstránime všetky poškodené časti rastliny.
V jari doprajeme ružiam hlbší rez. Ak ruže zostrihneme na jar, počas roka budú krajšie a budú mať pevnejšiu stavbu. Dĺžku výhonov môžeme ponechať na 4 až 5 očiek. Tento rez však nerobíme pri popínavých ružiach.
Odkvitnuté kvety zastrihávame nad prvým listom, ktorý sa skladá z 5 lístkov.
Ako a kedy strihať ruže? Hlavným cieľom rezu je uchovať zdravie ruže a podporiť jej rast. Správne vykonaný rez zaistí rovnováhu medzi starým a novým drevom, čím sa predĺži životnosť rastliny. Staré drevo ruží stráca vitalitu a schopnosť kvitnutia. Zdravá dreň je v mieste rezu biela alebo zelenkavá. Nahnedlá dreň nie je zdravá a je nutné ju odrezať.
Rez by mal byť šikmý, vykonávame ho pár milimetrov od púčika, ktorý smeruje von z kra, aby zostalo vnútro dostatočne osvetlené. Výnimkou, keď striháme na vnútorný púčik, je rez prevísajúcich ruží, kde je rast do vnútra žiaduci.
Výhony by cez seba nemali nikdy prerastať. Ak sa výhony krížia, jeden z nich odstránime tak, aby sme zabezpečili vzdušnú a otvorenú stavbu kríka. Preriedením hustého vnútra prevzdušníme ker a zabránime prebytočnému hromadeniu vlahy v jeho vnútri.
Po každom strihu chorej časti ruží pretrite čepele nožníc alkoholom, aby sa choroba nerozšírila na ostatné konáre.
Nízky strih - zdrevnatelé stonky zostrihnite na dĺžku 14cm.
Letný rez: V lete už robíme len menšie estetické úpravy v podobe skrátenia silných výhonov približne o 15 cm, slabé výhony môžeme skrátiť viac. Tu však platí pravidlo, že ruže kvitnúce jedenkrát ročne, botanické ruže a popínavé ruže nestriháme vôbec.
Plané výhonky vyrastajúce zo zeme odstránime. Choré výhony odstránime - striháme ich až po zdravé drevo. Rez by mal byť mierne šikmý, aby sa v jeho mieste vďaka dažďovým kvapkám nedarilo hubovým ochoreniam.
Kríkové ruže, určené na rez, striháme ešte v puku. Ruža vďaka tomu vydrží vo váze dlhšiu dobu.
Odkvitnuté súkvetia pravidelne odstraňujeme. Vďaka tomu bude ruža stále kvitnúť a nebude míňať svoju energiu na rast plodov.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Ruže sú bežne veľmi odolné voči nebezpečným chorobám, avšak môže sa stať, že ich nejaká choroba postihne. Najčastejšie ruža napadá čierna škvrnitosť a múčnatka.
Čierna škvrnitosť: Je to plesňovitá choroba, ktorá napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony. Predchádzať jej môžete tak, že budete polievať výhradne ráno a priamo do pôdy. Vyhnite sa závlahe listov, vrátane tých spodných. Napadnuté listy odstraňujte.
Múčnatka ružová: Je to tiež plesňovitá choroba, kedy sa na listoch objavuje belavý až šedobiely povlak. Spôsobuje ju nesprávna závlaha, uzavretý priestor alebo teplotné výkyvy. Napadnuté listy odstraňujte. V oboch prípadoch napadnutú rastlinu ošetrite fungicídnym prípravkom.
Vošky: Ďalej môžu ruže napadnúť vošky, na ktoré zaberá buď domáci postrek z mydlovej vody alebo napr. spláchnutie silným prúdom vody či použitie zmáčadla. Vošky najčastejšie nájdeme na mladých výhonoch a pukoch, hlavne v jarnom období, kde vyciciavajú šťavu z rastlín. Vyskytujú sa vo veľkých skupinách a sú ľahko rozpoznateľné.
Vošky na ružiach Vošky najčastejšie nájdeme na mladých výhonoch a pukoch, hlavne v jarnom období, kde vyciciavajú štavu z rastlín. Vyskytujú sa vo veľkých skupinách a sú ľahko rozpoznateľné. Proti škodcom môžeme tiež aplikovať postrek.
Vošky najčastejšie nájdeme na mladých výhonoch a pukoch, hlavne v jarnom období, kde vyciciavajú štavu z rastlín. Vyskytujú sa vo veľkých skupinách a sú ľahko rozpoznateľné. Proti škodcom môžeme tiež aplikovať postrek. Lienky, parazitické osičky alebo zlatoočky ich dokážu zneškodniť.
Húsenice Húsenice cicia na spodnej strane listov. Oslabuje celú rastlinu. Skrútené listy otrhajte a spáľte.
Sivá hniloba: Táto hubová choroba tvorí sivasté povlaky na listoch, pukoch a niekedy na stonkách ruží. Najviac sa tejto plesni darí na sklonku leta, kedy je teplo a vlhko. Chlad a dážď tvorí ideálne podmienky pre tento typ choroby ruží. Chorobe sa darí aj vtedy, keď na jeseň dôkladne neodpraciete napadané lístie z ruží.
Plesňové ochorenia: Čierna škvrnitosť, múčnatka a hrdza sú bežné plesňové choroby, ktoré môžu poškodiť ruže. Na ich prevenciu dbajte na to, aby listy zostávali suché, najmä počas zalievania. Používanie fungicídov alebo postrekov s obsahom síry môže byť efektívne v boji proti plesniam.
Napadnuté listy odstránime a spálime, v žiadnom prípade ich nehádžeme do kompostu.
TIP: Radi by ste skombinovali ruže s inými rastlinami?
Najväčšia zrada v ruži! Miška musela priznať tajomstvo | Ruža pre nevestu III.
Zimná starostlivosť o ruže
V oblastiach s mrazmi je dôležité chrániť ruže pred chladom. Na jeseň po poslednom reze prihrňte okolo rastlín mulč alebo kompost, aby ste chránili korene. Keď vytvoríte okolo ruže kopček zeminy, ochránite tak korene pred zimnými mrazmi. Niektoré druhy ruží je potrebné prikrývať, ak by teploty klesali pod -10 ° C. Iné sú zase takmer mrazuvzdorné.
Prezimovanie ruží v kvetináči alebo vedre: Koreňový bal ruže nesmie v zime zamrznúť. Ruže vo vedrách musia byť preto primerane chránené pred chladom, napríklad listami, drevenou vlnou alebo plastovou fóliou. Prípadne možno rastlinu prezimovať na chladnom mieste, kde teploty neklesajú pod bod mrazu.
Kmienkové ruže znášajú nízke teploty lepšie a môžu bez obáv zostať vonku, kmeň a korunu by však mali chrániť netkanou textíliou alebo jutovými vrecami.
Na jeseň prihŕňame korene kompostom, kôrou alebo pilinami do výšky približne 20 cm. Je vhodné zvoliť taký materiál, ktorý môžeme v jari zapracovať do záhonov.
Odkvitnuté súkvetia ruže pravidelne odstraňujeme. Opadaných listov sa zbavujeme, odstránime ich zo záhonov, aby sa v nich neusadili spóry húb.
V období bez mrazov môžeme ružiam dopriať miernu zálievku.
Na úspešné pestovanie ruží potrebujeme dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní. Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu.
Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne.
Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady.
Rozmnožovanie ruží
Tak ako každá rastlina, aj ruže je možné sadiť zo semienka. Tento spôsob je však zdĺhavý a často sa využíva iba pri získavaní nových odrôd pri šľachtení. Najčastejšie ruže rozmnožujeme odrezkami a týmto spôsobom si môže ruže vypestovať naozaj každý.
Sadenie ruží z odrezkov: Rozmnožovanie ruží z odrezkov je najjednoduchší spôsob ako získať nové rastliny toho istého druhu. Ak máte odrodu, ktorej sa vo vašej záhrade darí alebo máte možnosť získať nový druh z inej záhrady, odobratie odrezkov je lacný spôsob ako rozšíriť vašu kolekciu. Zakoreniť odrezky je možné v podstate kedykoľvek počas roku, ale pre najlepšie výsledky je vhodné spraviť tak na jar alebo jeseň, kedy sa teplota pohybuje medzi 15 až 30 stupňov.
Vyberte výhony tesne pod pukom ruže, ktoré sú pred rozkvitnutím. Druhou možnosťou je výhon pod pukom, ktorému začali opadať lupene. Odrezané časti by mali 10 - 20 cm dlhé.
Obsahovať by mali 3 - 5 nód (miesta kde na stonke vyrastajú listy, puky).
Po odstrihnutí je treba odrezky vložit do vody.
Nožnicami čiastočne odstránime zelenú povrchovú vrstvu (nie po celom obvode, najlepšie na 3-4 miestach).
Odrezky vložíme do zakoreňovacieho hormónu do hĺbky cca 5 cm.
Odstránime väčšinu listov a prípadne aj puky, ponecháme vrchný pár listov.
Pripravené odrezky zatlačíme 5 cm do substrátu, polejeme, zakryjeme pre udržanie vlhkosti a uložíme na miesto mimo priameho slnečného žiarenia.
Vysadené odrezky je nutné kontrolovať, polievať a občas zložiť kryt a vyvetrať. Zakorenenie zvyčajne trvá mesiac až dva. Potom ako začnú odrezky nahadzovať listy a korene na spodu kvetináča začnú prerastať von, môžeme odložiť kryt a rastliny aklimatizovať. Doprajte rastlinkám niekoľko mesiacov v kvetináči, kde zosilnia a budú schopné sebestačne rásť v záhrade.
Rozmnožovanie ruží jesennými odrezkami: Popínavé ruže s dlhými výhonkami, ale aj kríčkové ruže a pôdopokryvné ruže môžete rozmnožovať odrezkami. Približne 20 cm dlhé výhonky odstrihnite čistými záhradnými nožnicami. Mali by byť drevnaté a hrubé ako ceruzka. Odstráňte všetky listy. Pozapichujte ich v záhrade na miesto, kde majú neskôr rásť. Na pestovanie nepotrebujete špeciálnu pôdu, postačuje bežná záhradná zemina. Ešte predtým ju zmiešajte s malým množstvom piesku, čím sa podporí rast koreňov. Horný púčik na odrezku musí po zapichnutí vykúkať zo zeme. Spočiatku musíte odrezky udržiavať vždy vlhké. V tejto fáze nepotrebujú žiadne hnojivo. Inak by sa mohlo stať, že ruže nevytvoria dostatok koreňov. Počas prvej zimy chráňte odrezky pred chladom tunelom z tkaniny.
Odrody ruží s dlhými výhonkami rozmnožte pomocou odrezkov. Správny čas je neskorá jeseň.
Rozmnožovanie ruží zo semien: V šípkach ruže sa nachádzajú semená, ktoré môžete použiť na výsev. Ak chcete ruže rozmnožovať zo semienok, vysejte zozbierané semená koncom jesene. Semená získate zo šípok ruže. Za určitých okolností môžete získať aj novú odrodu: Pri opeľovaní existuje šanca, že sa skrížia rôzne odrody. Na jeseň zozbierajte zrelé šípky. Narežte ich a vyberte semená. Nasaďte si rukavice, pretože šípky môžu dráždiť pokožku. Semená sú maličké. Semená vydrhnite handričkou. Potom ich uložte do vrecúška s vlhkým kompostom a skladujte ich v izbe počas jedného týždňa. Následne ich dajte do chladničky a nechajte ich tam šesť týždňov. Po tomto čase vložte semená do výsadbovej nádoby s piesčitou zeminou. V zime môžete nádobu umiestniť aj na chladné miesto. Keď začnú semená klíčiť, presťahujte ich na svetlejšie a teplejšie miesto. Často trvá aj niekoľko mesiacov, kým semená vyklíčia. Len čo sa objavia prvé lístky ruží, rozsaďte priesady do malých črepníkov.
Štepenie ruží: Pri štepení ruží musíte mať určité skúsenosti. Tento spôsob je preto určený skôr pre profesionálov. Čajové ruže je možné rozmnožovať len očkovaním na podpník divých ruží. Výhonok, tzv. očko, vložte do intenzívne rastúcej divej ruže. „Rosa laxa“ slúži vo väčšine prípadov ako podpník divých ruží. Na stromčekové ruže sa poväčšine používa dlhovýhonková „Rosa canina“. Pri stromčekových ružiach sa vloží viac očiek do požadovanej výšky. Tie pustia výhonky zo všetkých strán. Pri všetkých štepených ružiach dávajte pozor na divoké výhonky. Vyrastajú z podpníka. Ruže pritom oberajú o energiu, ktorú potrebuje na výhonky čajovej ruže. Preto ich odstráňte.
